Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 266/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. septembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť Ing. A. S., Veľká Británia, zastúpenej advokátom JUDr. J. K., K., pre

namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 6

z 29. októbra 2009 a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. A. S. na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.

z 29. októbra 2009 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. z 29. októbra 2009

z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť Ing. A. S. trovy konania v sume

240,50 € (slovom dvestoštyridsať eur a päťdesiat centov) do dvoch mesiacov od doručenia

tohto rozhodnutia na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. K., K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -13

zo 7. júla 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. A. S., Veľká Británia (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. K., K., pre namietané porušenie jej

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu

Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 29. októbra 2009.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:

«... Prostredníctvom svojho právneho zástupcu podávam týmto sťažnosť podľa

vo veci porušenia môjho základného práva na

súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 29. 10. 2009, č. k. -22, v exekučnej

veci oprávneného V., a. s., IČO:..., so sídlom B., proti mne ako povinnej, Ing. A. S., nar... -

sťažovateľke, o vymoženie 5 461,10 EUR s príslušenstvom, súdnym exekútorom Mgr. I. V., ,

na základe exekučného titulu na peňažné plnenie Platobný výmer: č. k. , Platobný

výmer: č. k. 2302/2004/b a Platobný výmer: č. k. 2302/2004/c vydané oprávneným dňa 4. 6.

2004, ktoré podľa návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nadobudli právoplatnosť dňa

2. 7. 2004 a vykonateľnosť dňa 12. 7. 2004.

Dňa 28. 07. 2009 som podala prostredníctvom môjho právneho zástupcu v uvedenej

exekučnej veci námietky proti exekúcii na Okresný súd Prešov, a to z dôvodu, že som voči

právu oprávneného vymáhať pohľadávku vzniesla námietku premlčania, nakoľko toto právo

bolo u exekútora uplatnené až po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Zároveň som

zdôraznila, že upovedomenie o začatí exekúcie podľa § 47 Exekučného poriadku mi ako

povinnej nebolo doručené, pričom náhradné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie

povinnému, ktorý je fyzickou osobou je podľa § 49 ods. 1 Exekučného poriadku vylúčené.

Okresný súd Prešov napadnutým uznesením č. k. -22 z 29. 10. 2009 moje

námietky proti exekúcii ako oneskorene podané zamietol s odôvodnením, že tieto boli

podané po uplynutí zákonom stanovenej 14-dňovej lehote, ktorá podľa súdu uplynula dňa

8. 9. 2008, keďže upovedomenie o začatí exekúcie podľa súdu mi bolo doručené 25. 8. 2008.

V uvedenom uznesení sa ďalej neuvádza, akým spôsobom bolo vykázané doručenie

predmetného upovedomenia o začatí exekúcie.

Dňa 31. 3. 2010 môj právny zástupca nazrel do súdneho spisu, sp. zn.

a zistil, že v uvedenom spise sa nenachádza žiadna listina preukazujúca, že som dňa 25. 8.

2008 predmetné upovedomenie o začatí exekúcie prevzala.

K veci uvádzam, že od roku 1996 žijem a pracujem vo Veľkej Británii, kde sa mi

12. 1. 2000 narodil syn L. I., a kde som sa 2. 9. 2001 vydala za otca môjho syna I. I. K veci

ďalej uvádzam, že v čase doručovania platobných rozkazov č. k. 2302/2004, 2302/2004/b a

č. k. 2302/2004/c vydaných oprávneným a dňa 25. 8. 2008, t. j. deň kedy mi podľa súdu

malo byť doručené predmetné upovedomenie o začatí exekúcie som bývala vo Veľkej

Británii, a nie na adrese P., kde mi mali byť doručované uvedené písomností. Navyše v čase

doručovania písomností som bola na svojom pracovisku u môjho zamestnávateľa banky N.,

na pobočke Veľká Británia, ktorú skutočnosť dokazujú priložené potvrdenia od

zamestnávateľa. Z uvedeného vyplýva, že dňa 25. 08. 2008 som nemohla prevziať

upovedomenie o začatí exekúcie na adrese P. ani osobne u súdneho exekútora.

Je pravdou, že na exekútorský úrad povereného súdneho exekútora sa dňa 25. 8.

2008 dostavila moja matka M. S., nar. ..., bytom P., aby exekútorovi podala vysvetlenie

ohľadom môjho trvalého pobytu. V tejto súvislosti zdôrazňujem, že jediná osoba, ktorá ma

mohla zastupovať v uvedenom exekučnom konaní, a teda preberať za mňa písomností je môj

právny zástupca JUDr. J. K., ktorému som dňa 24. 2. 2009 udelila plnú moc.

Navyše ani platobné výmery vydané oprávneným dňa 4. 6. 2004 neboli riadne

doručené a preto nemohli nadobudnúť právoplatnosť dňa 2. 7. 2004 a vykonateľnosť dňa

12. 7. 2004. Platobné výmery nemohli byť doručené ani náhradným spôsobom podľa § 24

ods. 2 Správneho poriadku, lebo počas odbernej lehoty na poštovom úrade, som sa v mieste

doručenia nezdržiavala. Zdržiavala som sa tak ako je vyššie uvedené v cudzine. Podotýkam,

že len vykonateľné rozhodnutie je materiálnym predpokladom každej exekúcie. Len také

rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. V tomto prípade však došlo k tomu, že

exekučný titul vôbec nebol vykonateľný. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku,

exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Som toho názoru, že v uvedenom exekučnom konaní bolo vecou súdu, preveriť

doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, najmä ak povinná v námietkach proti exekúcií

uvádzala, že upovedomenie o začatí exekúcie jej nebolo doručené, aj keď môže ísť

o technické, resp. administratívne nedopatrenie povereného súdneho exekútora, ktoré

nemôže ísť na ťarchu sťažovateľky a mať za následok odoprenie jej prístupu k súdu.

Závery súdu o doručení upovedomenia o začatí exekúcie bez uvedenia spôsobu

doručenia, resp. bez označenia listiny o doručení, najmä ak sa v súdnom spise uvedená

listina nenachádza, považujeme za zjavne neodôvodnené a arbitrárne, z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné.

Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na skutočnosť, že súd v konaní rozhodol tak, že

námietky proti exekúcii ako oneskorene podané zamietol, porušil sťažovateľkine základné

právo na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Za porušenie základného práva považujem to, že námietky

sťažovateľky proti exekúcii boli súdom ako oneskorene podané zamietnuté, hoci boli podané

v čas (lehota na podanie námietok začína plynúť doručením upovedomenia o začatí

exekúcie, ktoré sťažovateľke nebolo riadne v súlade so zákonom doručené), teda konanie

má vadu, ktorá spočíva v odňatí možnosti účastníkovi konania konať pred súdom. ...»

Sťažovateľka je toho názoru, že namietané uznesenie okresného súdu sp. zn.

6 z 29. októbra 2009 porušuje jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru. Porušenie

svojich práv vidí v tom, že v uvedenom rozhodnutí sa okresný súd nevysporiadal s jej

námietkou o premlčaní práva oprávneného vymáhať pohľadávku a s námietkou

o nedoručení upovedomenia o začatí exekúcie.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že

uznesením okresného súdu č. k. -22 z 29. októbra 2009 bolo porušené jej

základné právo na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, toto uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

a priznal sťažovateľke náhradu trov konania.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn.

z 10. júna 2010 vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu, v ktorom uviedla:

„... K námietkam uvedených sťažovateľkou ohľadne vznesenej námietke premlčania

uvádzam, že nie je dôvodná. Podľa (asi

, pozn.) sa právo na vymáhanie premlčuje v lehote 10 rokov. Pri

rozhodovaní o námietkach sťažovateľky z 27. 7. 2009 súd vychádzal z doručenky na čl. 16

exekútorského spisu, z ktorých vyplynulo, že dňa 25. 8. 2008 bolo doručené uznesenie

o upovedomení o začatí exekúcie zásielkou určenou do vlastných rúk príslušnou poštou.

Preto súd rozhodol o zamietnutí námietok proti prebiehajúcemu exekučnému konaniu.

Naviac z obsahu spisu Exekútorského úradu Mgr. V. vyplynulo, že matka povinnej z

vlastnej iniciatívy navštívila exekútorský úrad, následne u oprávneného dohodla odpustenie

úrokov z omeškania, zníženie odmeny exekútora.

Z vyššie uvedených dôvodov považujem sťažnosť za nedôvodnú.“

Okresný súd v podaní z 27. júla 2010 a právny zástupca sťažovateľky v podaní

zo 4. augusta 2010 uviedli, že netrvajú na ústnom pojednávaní vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa domáhať sa práv uvedených v až tejto

sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (, ) každý

má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa

relevantnej právnej normy, ktorá musí mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej

republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala

a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa

v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá

použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

K úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií

uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo

ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom

verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní

dostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.

Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva

alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky takéhoto uplatňovania

a ochrany základných práv a slobôd. Existencia takýchto konaní však nevyčerpáva ústavné

požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní

predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná

zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov na

dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Ústavný súd v tomto smere osobitne

pripomína objektivitu takéhoto postupu orgánu verejnej moci. Len objektívnym postupom

sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy

orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené

zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutie (,

, obdobne aj , ).

Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto

oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola

právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento

článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení

s ). Ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne

názory všeobecných súdov, ktoré viedli k rozhodnutiu vo veci samej alebo k inému

súdnemu rozhodnutiu, ktorým končí konanie pred nimi. Tento postup je dôsledkom toho, že

všeobecné súdy vychádzajú pri prejednávaní a rozhodovaní veci patriacich do ich

právomoci zo zákonnej úpravy a z vlastnej interpretácie zákonov. Základné právo na súdnu

ochranu neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom

úspešný, t. j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi

názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie

základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Ak

tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň

zasahovať ().

Podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)

upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk.

Náhradné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktorý je fyzickou osobou,

je vylúčené.

Základnou námietkou sťažovateľky bolo tvrdenie, že právo oprávneného vymáhať

poistné bolo premlčané a sťažovateľke nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie.

V odôvodnení uznesenia okresného súdu sp. zn. z 29. októbra 2009 sa okrem

iného uvádza: „... Povinná dňa 30. 7. 2009 podala námietky podľa ust. § 50 ods. 1 zákona

č. , ktoré odôvodnila tým, že právo bolo u exekútora uplatnené až po uplynutí

trojročnej premlčacej doby.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora

povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie

námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili

zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre

ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie

sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť

odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok

exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Lehota na podanie námietok proti exekúcií je štrnásťdňová a začína plynúť odo

doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Táto lehota je zákonnou lehotou a nemožno ju

predlžovať ani skracovať. Nakoľko táto lehota je zároveň aj lehotou procesnou, stačí ak sú

námietky podané na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon

doručiť v posledný deň lehoty. Na zachovanie lehoty sa vyžaduje, aby námietky boli podané

u exekútora. V danom prípade posledným dňom lehoty u povinnej na podanie námietok bol

dátum 8. 9. 2008, keďže upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené

25. 8. 2008.

V tomto prípade povinná podala námietky proti exekúcii po uplynutí zákonom

stanovenej 14-dňovej lehoty, ktorá jej uplynula dňa 8. 9. 2008, súd preto námietky povinnej

proti exekúcii ako oneskorene podané zamietol.“

Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu sp. zn. z 29. októbra 2009

vyplýva, že okresný súd sa vôbec nevysporiadal s uvedenými námietkami sťažovateľky.

Okresný súd iba konštatoval, že námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie boli

podané oneskorene, bez toho, aby sa zaoberal so skutočnosťou, či upovedomenie o začatí

exekúcie bolo vôbec sťažovateľke doručené do vlastných rúk. Okresný súd je povinný

skúmať, či sa sťažovateľka v čase doručovania upovedomenia o začatí exekúcie zdržiavala

v mieste bydliska, alebo nie, vzhľadom na to, že upovedomenie o začatí exekúcie sa musí

povinnému, ktorý je fyzickou osobou, doručiť do vlastných rúk. Iba vtedy, ak je

upovedomenie o začatí exekúcie doručené povinnému v súlade s Exekučným poriadkom,

začína plynúť povinnému lehota na podanie námietok. V exekútorskom spise sp. zn.

Ex 426/07 súdneho exekútora Mgr. I. V. sa nachádza úradný záznam z 25. augusta 2008,

kde sa výslovne uvádza: „Dňa 25. 8. 2008 navštívila Ex. úrad matka povinnej Ing. S. vo

veci podĺžnosti voči V. Prevzala upovedomenie o začatí exekúcie (pretože dcéra žije už vyše

12 rokov v zahraničí). ...“ Okresný súd bol povinný zisťovať, či upovedomenie o začatí

exekúcie prevzala sťažovateľka alebo jej matka. Ak upovedomenie o začatí exekúcie

prevzala matka, takéto doručenie nevyvoláva žiadne právne následky. Zákonná úprava pre

nadobudnutie právnych účinkov vyžaduje doručenie do vlastných rúk (§ 49 ods. 1

Exekučného poriadku).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že uznesením okresného súdu

sp. zn. z 29. októbra 2009 bolo porušené základné právo sťažovateľky na

súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru. Dôvodom tohto porušenia je skutočnosť, že okresný súd neposkytol

sťažovateľke účinnú ochranu. Uznesenie okresného súdu sp. zn. z 29. októbra

2009 má arbitrárny charakter (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo

slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Vzhľadom na to, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn.

6 z 29. októbra 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. K.

Právny zástupca sťažovateľky si v sťažnosti z 3. mája 2010 uplatnil trovy konania v sume

240,50 €. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná

mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2009 v sume

721,40 €. Právnemu zástupcovi sťažovateľky vznikol podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov nárok na náhradu trov

právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby v hodnote po 120,23 € (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) a dvakrát náhradu režijného paušálu po

7,21 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) náhradu

trov konania v sume uplatnenej právnym zástupcom sťažovateľky vo výške 240,50 €

vzhľadom na to, že podľa ústavný súd je viazaný

návrhom na začatie konania a priznanie trov právneho zastúpenia v tejto výške nie je

v rozpore s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov. Ústavný súd vyslovil povinnosť okresného súdu uhradiť trovy právneho

zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľky (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2010