Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 350/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. H. M., B., ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2

uzneseniami Okresného riaditeľstva Policajného zboru B.,

Úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru, oddelenia skráteného vyšetrovania

– východ sp. zn. ČVS: ORP-185/2-OSV-BB-2010 z 15. apríla 2010 a 18. júna 2010,

uznesením Okresnej prokuratúry B. č. k. -21 z 1. júla 2010 a znaleckým

posudkom č. 26 z 15. júna 2010 vypracovaným v rámci veci vedenej Okresným

riaditeľstvom Policajného zboru B., Úradom justičnej a kriminálnej polície Policajného

zboru, oddelenia skráteného vyšetrovania – východ pod sp. zn. ČVS: ORP-185/2-OSV-BB-

2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. H. M. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta

doručená sťažnosť Mgr. H. M., B. (ďalej len „sťažovateľka“). Z obsahu sťažnosti možno

vyvodiť, že sťažovateľka ňou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods.

1, , , a (ďalej

len „ústava“) uzneseniami Okresného riaditeľstva Policajného zboru B., Úradu justičnej a

kriminálnej polície Policajného zboru, oddelenia skráteného vyšetrovania – východ (ďalej

len „okresné riaditeľstvo“) sp. zn. ČVS: ORP-185/2-OSV-BB-2010 z 15. apríla 2010 a 18.

júna 2010 (ďalej aj „namietané uznesenia okresného riaditeľstva“), uznesením Okresnej

prokuratúry B. (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -21 z 1. júla 2010 (ďalej

aj „namietané uznesenie okresnej prokuratúry“) a znaleckým posudkom č. 26 z 15. júna

2010 vypracovaným v rámci veci vedenej okresným riaditeľstvom pod sp. zn. ČVS: ORP-

185/2-OSV-BB-2010 (ďalej aj „znalecký posudok“).

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľka 18. decembra

2009 podala na okresnej prokuratúre podnet – trestné oznámenie na neznámeho páchateľa,

pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B., ktorý v úradných evidenciách

uchádzačov o zamestnanie neuvádzal jej najvyššie dosiahnuté vzdelanie a označoval ju ako

osobu so zdravotným postihnutím.

Okresné riaditeľstvo uznesením sp. zn. ČVS: ORP-185/2-OSV-BB-2010 zo

6. februára 2010 podnet sťažovateľky odmietlo. Proti označenému uzneseniu podala

sťažovateľka sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra uznesením z 25. februára

2010 tak, že sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušila a uložila okresnému riaditeľstvu, aby

vo veci znovu konalo a rozhodlo. Na tomto základe okresné riaditeľstvo uznesením sp. zn.

ČVS: ORP-185/2-OSV-BB-2010 z 10. marca 2010 začalo podľa § 215 ods. 1 písm. b)

trestné stíhanie vo veci prečinu ohovárania podľa

, „ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ, pracovník Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny B. tým, že od dňa 1. 2. 1992 vo svojich úradných evidenciách

uchádzačov o zamestnanie neuvádza najvyššie dosiahnuté vzdelanie Mgr. H. M., bytom B.

a túto mal tiež bezdôvodne zaradiť do kategórie uchádzača o zamestnanie so zdravotným

postihnutím na základe čoho jej tak znemožnil získať zamestnanie na úrovni dosiahnutej

kvalifikácie a skutočného zdravotného stavu čím mal tak o menovanej oznámiť nepravdivé

údaje, ktoré boli spôsobilé značnou mierou ohroziť jej vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ju

v zamestnaní, narušiť jej rodinné vzťahy, alebo spôsobiť jej inú vážnu ujmu...“.

V predmetnej veci boli uznesením okresného riaditeľstva sp. zn.

ČVS: ORP-185/2-OSV-BB-2010 z 15. apríla 2010 do konania pribratí znalci z odboru

zdravotníctva, odvetvia psychiatrie a psychológie, s poukazom „na existujúce závažné

pochybnosti, či nie je u svedkyne (sťažovateľky, pozn.), ktorej výpoveď je pre rozhodnutie

obzvlášť dôležitá podstatne znížená schopnosť správne vnímať a vypovedať...“ (príkaz na

vyšetrenie duševného stavu sťažovateľky sp. zn. zo 6. apríla 2010 vydal sudca

pre prípravné konanie Okresného súdu Banská Bystrica, pozn.).

Sťažovateľka sa podrobila vyšetreniu duševného stavu 17. mája 2010 a v tejto

súvislosti uvádza, že ho „považujem za znovu poníženie štátom, ja som potrebovala veci

riešiť a nie odkladať ako nedôvodné, neopodstatnené – dokonca napadnutie mojej

osoby...“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka cituje relevantnú časť z predmetného

znaleckého posudku, v ktorej sa uvádza: „Do predmetného spisového materiálu boli

zabezpečené aj ostatné písomné a listinné dokumenty ako aj znalecký posudok č. 26/2010

vypracovaný MUDr. J. V., MUDr. L. N. a Mgr. O. D., znalcami z odboru zdravotníctva, v

ktorého záveroch je okrem iného uvedené, že u svedkyne Mgr. H. M. je konštatovaná

prítomnosť duševného ochorenia v pravom slova zmysle – trvalej poruchy s bludmi na báze

paranoického vývoja s chronickým, priebehom a svedkyňa uvedenou poruchou trpí v

súčasnosti a vzhľadom na charakter poruchy ňou trpela aj v minulosti pričom dôsledky

uvedenej poruchy sa na jej správaní prejavujú najmä na jej neprístupnosťou korektívnej

skúsenosti, neodkloniteľnosťou bludného systému a kverulačnými aktivitami. U svedkyne sú

tiež ďalej prítomné známky chronicity psychotického ochorenia, zvýraznená je tendencia k

nadmernému zovšeobecňovaniu, znížená konvenčnosť myslenia. Prítomné sú konfabulácie,

magické prvky v myslení, symbolizmy, ukazovatele paranoidity. Jej osobnosť sa na škále

extroverzie – introverzie pohybuje v pásme priemeru, jej emotivita je nevyvážená, prítomné

je zvýšené intrapsychické napätie, frustračná tolerancia je znížená a riziko neadekvátneho

správania sa v záťažových situáciách je zvýšené. Schopnosti svedkyne Mgr. H. M. správne

vnímať sledované a prežité udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať sú znížená vplyvom

dlhodobo prebiehajúceho psychotického ochorenia so známkami chronicity a okrem

bludného systému (presvedčenia, že sa jej krivdí a ubližuje) jej schopnosť posudzovať

ostatné skutočnosti jej života môžu byť zachované.“

Dňa 23. júna 2010 bolo sťažovateľke doručené uznesenie okresného riaditeľstva

sp. zn. ČVS: ORP-185/2-OSV-BB-2010 z 18. júna 2010, ktorým bolo zastavené trestné

stíhanie začaté uznesením okresného riaditeľstva z 10. marca 2010 pre podozrenie zo

spáchania trestného činu ohovárania podľa „... pretože nie je

tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci“.

Sťažovateľka podala proti označenému uzneseniu okresného riaditeľstva sťažnosť,

o ktorej rozhodla okresná prokuratúra uznesením č. k. -21 z 1. júla 2010 tak, že

ju zamietla. V odôvodnení tohto uznesenia okresná prokuratúra okrem iného uvádza, že

„... rozhodnutie policajta postupom podľa je zákonné,

dôvodné a správne. V danej trestnej veci neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali,

že došlo k spáchaniu prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák., resp. iného trestného

činu, ktorého znaky sú uvedeného v osobitnej časti a teda nebol

odôvodnený iný procesný postup. Policajt PZ dostatočne odôvodnil svoj postup, pričom sa

v plnom rozsahu s jeho rozhodnutím stotožňujem. Z vyšetrovacieho spisu tiež vyplýva, že

znalecký posudok zo dňa 15. 6. 2010, vypracovaný MUDr. J. V., MUDr. L. N. a Mgr. O. D.

bol vyhotovený zákonným spôsobom, pričom aj jeho vypracovaniu predchádzal zákonný

postup.“.

Sťažovateľka nesúhlasí so závermi uvedenými v namietaných uzneseniach okresného

riaditeľstva a v namietanom uznesení okresnej prokuratúry ani so závermi uvedenými

v znaleckom posudku, a preto žiada, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti nálezom,

v ktorom vysloví, že:

„1. UZNESENIE - ČVS: ORP-185/2-OSV-BB-2010, zo dňa 15.4. 2010 (o pribratí

znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a psychológia, pozn.)... bolo

zavádzajúce, pretože nešlo o vyšetrenie duševného zdravotného stavu svedkyňe v konaní,

a konanie vo veci, no možnosť ako uskutočniť vyšetrenie...

2. Policajný orgán i prokurátor pochybil, keď neinformoval sťažovateľku

o výsledkoch ZNALECKÉHO POSUDKU, výpovedi JUDr. J. B. A neinformoval ju o

možnosti KONTROLNÉHO ZNALECKÉHO POSUDKU, ak skutočne išlo o konanie vo veci

a taktiež i namietania znalcov.

3. V znaleckom posudku sa nachádzajú nové zistenia, ktoré vyjadrujú, že HYPOTÉZY

sú nepravdivé z roku 1987 a slúžili na ohováranie sťažovateľky, nové šetrenie.

4. Pokyn na nové šetrenie vo veci a možnosť KONTROLNÉHO ZNALECKÉHO

POSUDKU, preverenie nových skutočností v znaleckom posudku a vyvodenie opatrení.

5. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške... EUR.“

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľky o ustanovenie právneho zástupcu na

konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Zo záhlavia sťažnosti, ako aj návrhu na rozhodnutie (petitu) možno vyvodiť, že

sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 26 ods. 2,

, a uzneseniami okresného riaditeľstva sp. zn.

ČVS: ORP-185/2-OSV-BB-2010 z 15. apríla 2010 a 18. júna 2010, uznesením okresnej

č. k. -21 z 1. júla 2010 a znaleckým posudkom č. 26 z 15. júna 2010

vypracovaným v rámci veci vedenej okresným riaditeľstvom pod sp. zn.

ČVS: ORP-185/2-OSV-BB-2010.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania. V danom prípade preto mohol ústavný súd sťažnosť predbežne prerokovať

len v rozsahu namietaného porušenia sťažovateľkou označených základných práv

namietanými uzneseniami okresného riaditeľstva, namietaným uznesením okresnej

prokuratúry a znaleckým posudkom.

Z možno vyvodiť, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich

garantovaných práv, je založená na princípe subsidiarity.

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho

základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci

ústavného súdu (podobne , , , ).

Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v ().

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre vyplýva, že proti namietaným

uzneseniam okresného riaditeľstva, namietanému uzneseniu okresnej prokuratúry, ako aj

znaleckému posudku, ktorý bol vypracovaný v rámci konania vedeného okresným

riaditeľstvom pod sp. zn. ČVS: ORP-185/2-OSV-BB-2010, a teda slúžil ako jeden

z podkladov na vydanie namietaného uznesenia okresného riaditeľstva z 18. júna 2010,

mohla podať sťažovateľka podnet, ako aj opakovaný podnet nadriadeným orgánom

prokuratúry, ktoré mali (majú) povinnosť sa nimi zaoberať a zákonom ustanoveným

postupom o nich rozhodnúť. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona

o prokuratúre za právne prostriedky, ktoré zákon sťažovateľom účinne poskytuje na ochranu

ich základných práv alebo slobôd, a to aj vo vzťahu k tým právam, ktorých porušenie

sťažovateľka namieta touto sťažnosťou (pozri napr. , ,

atď.).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že

sťažovateľka mala proti namietaným uzneseniam okresného riaditeľstva, namietanému

uzneseniu okresnej prokuratúry, ako aj znaleckému posudku vypracovanému v rámci

konania vedeného okresným riaditeľstvom pod sp. zn. ČVS: ORP-185/2-OSV-BB-2010

účinné právne prostriedky nápravy na ochranu ňou označených základných práv

vyplývajúce zo zákona o prokuratúre (podnet a opakovaný podnet), a preto sťažnosť

odmietol podľa v spojení s ako neprípustnú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa s ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2010