Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 411/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť P. P., B., t. č. vo výkone trestu H., vo veci

namietaného porušenia práva nebyť opakovane súdený alebo trestaný zaručeného v čl. 4

ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd trestnými

rozkazmi Okresného súdu Bratislava II sp. zn. z 19. februára 2009 a sp. zn.

zo 17. augusta 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. P. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta

2010 doručená sťažnosť P. P., B., t. č. vo výkone trestu H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie práva nebyť opakovane súdený alebo trestaný zaručeného v čl. 4 ods. 1

Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„protokol č. 7 k dohovoru“) trestnými rozkazmi Okresného súdu Bratislava II (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 19. februára 2009 a sp. zn. zo 17.

augusta 2009.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„27. 11. 2008 som sa dopustil krádeže... pričom uvedenej krádeže som sa dopustil

napriek tomu, že som bol dňa 4. 8. 2008 za drobnú krádež – priestupok proti majetku pod.

§ 50 ods. 1 zák. č. 372/ 1990 Z. z. o priestupkoch postihnutý pokutou nezaplatenou na

mieste... a trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č. k. zo dňa 8. 10. 2007,

ktorý nadobudol právoplatnosť 13. 8. 2008 som bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa

a bol som za obdobný čin v predchádzajúcich

dvanástich mesiacoch postihnutý hoci som bol za taký čin v prechádzajúcich dvadsiatich

štyroch mesiacoch postihnutý čím som spáchal prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f,

ods. 3 písm. b) .

síce neobsahuje ustanovenia hovoriace o tom, že postihnutie za

priestupok by bránilo prejednaniu veci v trestnom konaní, avšak takéto ustanovenie

obsahuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má v zmysle

prednosť pred zákonmi.

Touto medzinárodnou zmluvou je Dohovor o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, konkrétne čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k tomuto Dohovoru, podľa ktorého nikoho

nemožno stíhať za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným

rozsudkom podľa zákona a tohto štátu.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal zrušenie trestných rozkazov okresného súdu

sp. zn. z 19. februára 2009 a sp. zn. zo 17. augusta 2009. Zároveň

požadoval priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 100 000 €.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 k dohovoru nikoho nemožno stíhať alebo potrestať

v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol

oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a tohto

štátu.

K namietanému porušeniu sťažovateľom označeného práva trestnými rozkazmi

okresného súdu je predovšetkým potrebné uviesť, že jednou zo základných podmienok

prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení

alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom

zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na

odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie

tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie to

nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 26. augusta 2010 (podaná na

poštovú prepravu 24. augusta 2010). Podľa zistenia ústavného súdu trestný rozkaz

okresného súdu sp. zn. z 19. februára 2009 nadobudol právoplatnosť a

vykonateľnosť 2. marca 2010 a trestný rozkaz sp. zn. zo 17. augusta 2009

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 23. februára 2010.

Podľa v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) trestný rozkaz sa stane právoplatným, a ak neustanovuje

tento zákon niečo iné, aj vykonateľným, ak

a) odpor nebol podaný, uplynutím lehoty na podanie odporu,

b) odpor bol vzatý späť, dňom jeho späťvzatia,

c) sa oprávnená osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že

nesúhlasí, aby odpor podala v jeho prospech iná oprávnená osoba, dňom vzdania sa práva

podať odpor.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že sťažovateľ sa o prípadnom

namietanom porušení práva zaručeného v čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 dohovoru musel

dozvedieť najneskôr nadobudnutím právoplatnosti trestných rozkazov (t. j. 2. marca 2010

a 23. februára 2010). Zákonná lehota podľa na podanie

sťažnosti ústavnému súdu teda nepochybne uplynula pred jej podaním.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť odmietol ako

podanú oneskorene podľa .

Ústavný súd nad rámec poznamenáva, že ak by aj bola sťažnosť sťažovateľa podaná

včas, ústavný súd by ju musel odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci, a to

vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného in fine

(„ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“). Toto ustanovenie má za

následok, že ústavný súd môže poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode,

porušenie ktorých je namietané iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická

osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej

republiky. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak je o ochrane sťažovateľom označeného

základného práva alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd,

ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej

právomoci.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania,

sťažnosťou pred ústavným súdom napadnutých trestných rozkazov okresného súdu podaním

riadneho opravného prostriedku, ktorým je v tomto prípade odpor. Zo zistení ústavného

súdu vyplýva, že sťažovateľ túto možnosť proti trestnému rozkazu sp. zn.

z 19. februára 2009 nevyužil, a teda odpor nepodal. Proti trestnému rozkazu sp. zn.

zo 17. augusta 2009 sťažovateľ 4. januára 2010 odpor podal, ale 23. februára

2010 ho vzal späť.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa by bolo možné odmietnuť aj z dôvodu nedostatku

svojej právomoci na jej prerokovanie podľa .

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní

finančného zadosťučinenia, ktorého sa sťažovateľ domáhal, je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobôd sťažovateľa ( prvá veta ), k čomu v tomto

prípade nedošlo, ústavný súd o tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2010