Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 411/2010
PDF · 133.08 KB
No categories available
II. ÚS 411/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. septembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť P. P., B., t. č. vo výkone trestu H., vo veci
namietaného porušenia práva nebyť opakovane súdený alebo trestaný zaručeného v čl. 4
ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd trestnými
rozkazmi Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1 T 194/2008 z 19. februára 2009 a sp. zn.
3 T 97/2009 zo 17. augusta 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. P. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta
2010 doručená sťažnosť P. P., B., t. č. vo výkone trestu H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie práva nebyť opakovane súdený alebo trestaný zaručeného v čl. 4 ods. 1
Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„protokol č. 7 k dohovoru“) trestnými rozkazmi Okresného súdu Bratislava II (ďalej len
„okresný súd“) sp. zn. 1 T 194/2008 z 19. februára 2009 a sp. zn. 3 T 97/2009 zo 17.
augusta 2009.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
„27. 11. 2008 som sa dopustil krádeže... pričom uvedenej krádeže som sa dopustil
napriek tomu, že som bol dňa 4. 8. 2008 za drobnú krádež – priestupok proti majetku pod.
§ 50 ods. 1 zák. č. 372/ 1990 Z. z. o priestupkoch postihnutý pokutou nezaplatenou na
mieste... a trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č. k. 1 T/74/2007 zo dňa 8. 10. 2007,
ktorý nadobudol právoplatnosť 13. 8. 2008 som bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona a bol som za obdobný čin v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch postihnutý hoci som bol za taký čin v prechádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch postihnutý čím som spáchal prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f,
ods. 3 písm. b) Trestného zákona.
Trestný poriadok síce neobsahuje ustanovenia hovoriace o tom, že postihnutie za
priestupok by bránilo prejednaniu veci v trestnom konaní, avšak takéto ustanovenie
obsahuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má v zmysle
čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi.
Touto medzinárodnou zmluvou je Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, konkrétne čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k tomuto Dohovoru, podľa ktorého nikoho
nemožno stíhať za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným
rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu.“
Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal zrušenie trestných rozkazov okresného súdu
sp. zn. 1 T 194/2008 z 19. februára 2009 a sp. zn. 3 T 97/2009 zo 17. augusta 2009. Zároveň
požadoval priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 100 000 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 k dohovoru nikoho nemožno stíhať alebo potrestať
v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol
oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto
štátu.
K namietanému porušeniu sťažovateľom označeného práva trestnými rozkazmi
okresného súdu je predovšetkým potrebné uviesť, že jednou zo základných podmienok
prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení
alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom
zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na
odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie
tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to
nedovoľuje.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,
že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).
Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 26. augusta 2010 (podaná na
poštovú prepravu 24. augusta 2010). Podľa zistenia ústavného súdu trestný rozkaz
okresného súdu sp. zn. 1 T 194/2008 z 19. februára 2009 nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť 2. marca 2010 a trestný rozkaz sp. zn. 3 T 97/2009 zo 17. augusta 2009
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 23. februára 2010.
Podľa § 356 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Trestný poriadok“) trestný rozkaz sa stane právoplatným, a ak neustanovuje
tento zákon niečo iné, aj vykonateľným, ak
a) odpor nebol podaný, uplynutím lehoty na podanie odporu,
b) odpor bol vzatý späť, dňom jeho späťvzatia,
c) sa oprávnená osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že
nesúhlasí, aby odpor podala v jeho prospech iná oprávnená osoba, dňom vzdania sa práva
podať odpor.
Z citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že sťažovateľ sa o prípadnom
namietanom porušení práva zaručeného v čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 dohovoru musel
dozvedieť najneskôr nadobudnutím právoplatnosti trestných rozkazov (t. j. 2. marca 2010
a 23. februára 2010). Zákonná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie
sťažnosti ústavnému súdu teda nepochybne uplynula pred jej podaním.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť odmietol ako
podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd nad rámec poznamenáva, že ak by aj bola sťažnosť sťažovateľa podaná
včas, ústavný súd by ju musel odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci, a to
vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy in fine
(„ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“). Toto ustanovenie má za
následok, že ústavný súd môže poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode,
porušenie ktorých je namietané iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická
osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej
republiky. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak je o ochrane sťažovateľom označeného
základného práva alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd,
ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej
právomoci.
Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania,
sťažnosťou pred ústavným súdom napadnutých trestných rozkazov okresného súdu podaním
riadneho opravného prostriedku, ktorým je v tomto prípade odpor. Zo zistení ústavného
súdu vyplýva, že sťažovateľ túto možnosť proti trestnému rozkazu sp. zn. 1 T 194/2008
z 19. februára 2009 nevyužil, a teda odpor nepodal. Proti trestnému rozkazu sp. zn.
3 T 97/2009 zo 17. augusta 2009 sťažovateľ 4. januára 2010 odpor podal, ale 23. februára
2010 ho vzal späť.
Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany
ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou
vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavný
súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa by bolo možné odmietnuť aj z dôvodu nedostatku
svojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní
finančného zadosťučinenia, ktorého sa sťažovateľ domáhal, je viazané na vyslovenie
porušenia práva alebo slobôd sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), k čomu v tomto
prípade nedošlo, ústavný súd o tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. septembra 2010