Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-140-2016.pdf
PDF · 240.33 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/140/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: SPIROLL s. r. o., so sídlom Medený Hámor 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 773 816, zast.: JUDr. Peter Škondej, advokát, Kuzmányho 5, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: SLOVNAFT, a.s., so sídlom Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, IČO: 31 322 832, v konaní o zaplatenie 120.265,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi
- istinu vo výške 120.265,50 eur,
a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.09.2016 domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 120.265,50 eur spolu s trovami konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o dielo č. XXXXXXXXXX, ktorú dňa 01.07.2015 v zmysle ust. § 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v rozhodnom znení (ďalej len „ObZ“) uzavrel žalovaný ako objednávateľ a dňa 22.06.2015 žalobca ako zhotoviteľ, zhotovil žalobca dielo „Rozšírenie skladu LOG Polymérov“, formou stavby na kľúč podľa projektovej dokumentácie vypracovanej žalovaným v rozsahu a za podmienok v zmluve uvedených. Uvedené dielo bolo podľa Zmluvy o dielo zhotovené a toto bolo riadne a včas odovzdané a žalobcom prevzaté, bez výhrad. Odovzdaním a prevzatím diela bez výhrad vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi dojednanú cenu diela. V zmysle čl. 7.1 Zmluvy o dielo bola účastníkmi dojednaná zmluvná cena za vykonanie diela spolu vo výške 285.088,27 eur bez DPH. V zmysle čl. 8.1 Zmluvy o dielo objednávateľ uhradí zmluvnú cenu dohodnutú podľa Zmluvy jednorazovo na základe faktúry vystavenej zhotoviteľom a doručenej do sídla objednávateľa. Vzhľadom na skutočnosť, že s celkovej dlžnej sumy 318.052,82 eur s DPH žalovaný uhradil sumu 197.787,32 eur, čím uznal svoj záväzok voči žalobcovi, je ku dňu podania žaloby dlžný sumu 120.265,50 eur. Na predžalobnú výzvu žalovaný odpovedal listom zo dňa 14.09.2016, avšak bez právneho plnenia.
2. Súd vydal dňa 17.05.2019 platobný rozkaz v navrhovanom znení, proti ktorému podal žalovaný odpor dňa 24.06.2019. Podaný odpor žalovaný odôvodnil nasledovne. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že dielo bolo zhotovené podľa projektovej dokumentácie žalovaného, toto jeho tvrdenie je nepravdivé. Žalobca v zmysle bodu 3.1 zmluvy zabezpečoval všetky stupne projektovej dokumentácie. Rovnako je
pravdou, že žalovaný priebežne vystavené faktúry na sumy 144.873,82 eur bez DPH zo dňa 01.12.2015 a zo dňa 23.12.2015 v sume 19.948,95 eur bez DPH uhradil, keďže žalobca v danom čase dosiahol jednotlivé míľniky časového harmonogramu zhotovovania diela. Žalobca v žalobe opomenul dodatok č. 1 k zmluve, ktorým boli okrem iného v prílohe č. 5 dohodnuté platobné míľniky. Z faktúr vystavených podľa dohodnutých platobných míľnikov nemožno v žiadnom prípade považovať za čiastočné uznanie nároku, tak ako to prezentuje žalobca. Žalovaný rozporuje pohľadávku z dôvodu jej zániku započítaním titulom náhrady škody, ktorú žalobca spôsobil žalovanému pri zhotovovaní diela. Žalovaný vykonal jednostranné započítanie s účinnosťou k 14.09.2016. Dôvodom pre rozporovanie žalovanej pohľadávky je škoda, ktorú žalobca spôsobil žalovanému pri zhotovovaní diela. Pri vykonávaní výkopových prác pri zhotovovaní diela pracovník žalobcu poškodil ovládací kábel. Poškodenie kábla malo za následok výpadok transformátora T107 a okamžité havarijné odstavenie výrobných jednotiek žalovaného PE2, PE3 a PP3 v areáli rafinérie žalovaného. V súlade s internými predpismi žalovaného bola vymenovaná vyšetrovacia komisia k celej udalosti, ktorá vypracovala vyšetrovaciu správu. Po zistení skutkového stavu, vypočutí svedkov, zamestnancov žalobcu bolo zistené, že k preseknutiu ovládacieho kábla prišlo nedbanlivosťou pracovníka žalobcu. Žalovaný upozornil na závery vyšetrovacej správy. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že mu žalovaný napriek opakovaným výzvam nedodal potrebné technické podklady, a to najmä zakreslenie vedenia elektronických vodičov. Dňa 08.03.2016 žalovaný zaslal žalobcovi výkopové povolenie, kde boli predmetné siete vyznačené. Je dôležité pripomenúť, že ešte počas prípravy realizačnej projektovej dokumentácie dodávateľom žalovaný dňa 27.08.2015 zaslal žalobcovi e-mail, kde bol žalobca upozornený na nekonštantnú hĺbku vedenia káblových trás. V tej dobe tam síce neboli zaznačené všetky vedenia, ale predmetný kábel áno (označený ako ovládacie káble energetiky s hĺbkou od 20 cm do 130 cm s poznámkou nechránené). V spomínanom výkopovom povolení zo dňa 08.03.2016 boli zaznačené trasy všetkých vedení, žalobca ich mal preto pri výkopových prácach rešpektovať a postupovať s odbornou starostlivosťou. Dňa 13.07.2016 sa konalo rokovanie za účasti konateľa žalobcu a zástupcov žalovaného, na ktorom konateľ žalobcu priznal zlyhanie ľudského faktora. Vyhotovený zápis zo stretnutia žalobca neskôr odmietol podpísať. Následne žalovaný upozornil na čl. 6.1, 6.18, 12.6, 13.15, 13.17, 8.10 zmluvy. Preseknutím kábla došlo k havarijnej odstávke viacerých výrobných jednotiek žalovaného. Žalovanému tak vznikla škoda na samotných zariadeniach, ako aj ušlý zisk, tým, keď nemohol riadne plniť svoje povinnosti voči odberateľom. Celková výška tejto škody dosiahla sumu 1.800.000 eur, ktorá spočíva najmä v ušlom zisku. Po neúspechu mimosúdnych rokovaní žalovaný vykonal dňa 14.09.2016 započítanie svojej pohľadávky v sume 197.542,19 eur proti pohľadávkam žalobcu v úhrnnej sume 148.368,31 eur. Na základe vykonaného započítania je pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania, v celom rozsahu nedôvodná.
3. Súd uznesením zo dňa 12.07.2019 zrušil platobný rozkaz a vyzval žalobcu na vyjadrenie k podanému odporu. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 13.08.2019 uviedol, že žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Na svoje náklady vykonal a zrealizoval 15 až 20 sond, tzn. každých cca 5 metrov vykopal kontrolnú sondu, aby presne zistil trasu a hĺbku uloženia predmetných káblov. Na svoje náklady a prostredníctvom svojich zamestnancov, k čomu nebol priamo zaviazaný ani povinný. Káble vytýčené neboli. V spornom bode, kde došlo k zachyteniu kábla zariadením žalobcu, však časť káblov vybočovala zo štandardnej trasy, boli uložené ponad zakopanú existujúcu rúru, ktorá ležala nad ostatnými káblami, z čoho vyplýva, že káble vybočené z nájdenej trasy boli položené v trase dodatočne a pri montáži realizátor pokládky nechcel rúru odstrániť, tak jednoducho káble položil na rúru, pričom vybočil z trasy a káble v danom mieste nevyznačil tehlou ako v ostatnom úseku a ani nechránil pieskovým lôžkom. Túto skutočnosť nebolo možné predvídať, predpokladať ani pri vynaložení maximálneho úsilia zo strany žalobcu. Káble vybočovali z priamej línie cca 0,5 m, hrúbka káblov (vodiča) je zhruba cca 2-3cm. V tomto úseku predmetný vodič (kábel) nebol označený ochrannou tehlou a ani žiadnym iným spôsobom. K zachyteniu kábla došlo pri dočisťovaní priestoru, presnejšie k stiahnutiu ochrannej izolačnej vrstvy kábla, pričom boli obnažené vodiče a došlo k elektrickému skratu, čo malo za následok vyradenie istenia v elektrickej rozvodni. V tom okamihu však došlo len k vyhodeniu ističa v rozvodni, pričom tento istič bezodkladne bol zamestnancami, ktorí prišli zistiť príčinu, podľa ich vyjadrenia nahodený naspäť, čiže prevádzka všetkých zariadení ihneď, bez prestávky, mala pokračovať. Žalovaný dal príkaz na zastavenie prác žalobcovi a vykonal urgentnú opravu poškodenej izolácie kábla. K odstávke zariadení, ktorú ako dôvod na neuhradeniu dlžnej sumy uvádza žalovaný, malo dôjsť v deň opravy zo strany zamestnancov žalovaného. Títo však museli a mali opravu vykonať spôsobom tak, aby neodstavili prevádzku, z čoho by potencionálne mohli vzniknúť škody. O tejto skutočnosti však žalobcu nikto neinformoval, a bolo mu to oznámené, až keď sa dožadoval úhrady za vykonané dielo. Priebeh samotných prác môže osvedčiť vtedajší stavbyvedúci, ktorý sa priamo zúčastňoval na
jednotlivých prácach a bol aj pri zachytení sporného kábla v prevádzke žalovaného, pán V. U.. Žalobca už pri zadávaní objednávky upozornil na nedostatočné informácie, ktoré mohli mať za následok nesplnenie riadne dojednaných prác, avšak žalovaný na nich trval. O tomto svedčí aj nákres, ktorý žalovaný zaslal žalobcovi, kde žalovaný ručne dopísal „neviem či toto pomôže“, čo jasne dokazuje, že ani žalovaný sám nevedel, kde presne sa vodiče (káble) nachádzajú, čo pre žalobca predstavovalo jednak množstvo práce naviac, spojené s ich hľadaním pod zemou, a jednak riziko pri výkopových prácach s následkom možného porušenia káblov. Žalovaný však na vykonaní diela trval.
4. Žalovaný sa v duplike doručenej súdu dňa 06.12.2019 vyjadril tak, že naďalej trvá na tom, že žalobca pri zhotovovaní diela pri výkopových prácach dňa 06.04.2016 nepostupoval s odbornou starostlivosťou. K takémuto záveru dospela vyšetrovacia komisia žalovaného. K argumentácii žalobcu vo vyjadrení a predloženým dôkazom uviedol, že káble vykazujú také znaky poškodenia, ktoré pravdepodobne neboli spôsobené krompáčom, ale pri stroji - poškodení, ktoré žalovaný žalobcovi nepovolil. Okrem toho je aktuálna argumentácia žalobcu v rozpore s obsahom výpovede jeho zamestnanca - príloha č. 10 vyšetrovacej správy. Tento zamestnanec (Ľ. O.) potvrdil, že pred nárazom na samotné káble vo výkope bola nad nimi vrstva tehál ako upozornenie a ochrana káblového vedenia. Vyšetrovacia správa konštatuje: „Podľa výpovede zamestnanca dodávateľskej firmy poškodené káble sa nachádzali mimo trasy ostatných káblov nad priečne uloženou oceľovou rúrou. Pri začisťovaní rúry narazil viackrát na niečo tvrdé a až následne po odstránení zeminy zistil, že poškodil tri káble. Z uvedeného vyplýva nedbanlivý postup zamestnanca pri odkrývaní káblov, ktorý pri výkope narazil na niečo neznáme viackrát bez toho, aby prácu prerušil a presvedčil sa, čo sa vo výkope nachádza, prípadne to niekomu oznámil.“ Práve narazenie na tehlu (ktorá je viditeľná aj na fotodokumentácii a video dokumentácii predloženej žalobcom) malo viesť zamestnanca žalobcu, ktorý vykonával výkop (ak žalobca tvrdí, že výkop bol robený ručne tak určite musela byť tehla badateľná) k zvýšenej opatrnosti a úprave techniky výkopu. Je potom jednoznačné, že rozhodujúcou príčinou vzniku škody bola neodborná technika výkopu žalobcom. Žalobca tvrdí, že v čase vzniku škodovej udalosti mali prívod elektriny vypnúť zamestnanci žalovaného počas opravy. Pre toto svoje tvrdenie žalobca neuvádza žiadne dôkazy. Zo žalovaným predloženej vyšetrovacej správy vyplýva, že bol to práve výpadok elektrickej energie, ktorý mal za následok odhalenie poškodenie kábla (okrem iného najmä príloha č. 9 vyšetrovacej správy, výpoveď pána E. S.). Je nesporné, že najprv prišlo k náhlemu prerušeniu prívodu elektrickej energie a až následne k výpadku jednotlivých výrobných jednotiek žalovaného. Bez ohľadu na presný spôsob poškodenia kábla je nesporné, že výkopové práce boli vykonávané neodborne, čo potvrdil aj zamestnanec žalobcu, ktorý práce vykonával. Nesporný je aj výpadok elektrickej energie, odstávka jednotlivých zariadení v priamej príčinnej súvislosti s preseknutím kábla.
5. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. s výpismi z obchodného registra, s faktúrami, krycím listom, súpisom prác, s odovzdávacím a preberacím protokolom, s oznámením o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 14.09.2016, s faktúrou na sumu 197.542,19 eur, s vyšetrovacou správou, s fotografiami, náčrtmi a video dokumentáciou, ako aj ďalšími dôkazmi a vykonal nasledovné dokazovanie.
6. Zo Zmluvy o dielo zo dňa 01.07.2015 uzatvorenej medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom vyplýva nasledovné. Podľa čl. 2.2 východiskovým podkladom je technická špecifikácia, Príloha č. 2 Zmluvy. Podľa čl. 6.1 Zmluvy zhotoviteľ sa zaväzuje pri plnení predmetu tejto zmluvy postupovať s odbornou starostlivosťou, vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo riadne a včas, bez vád a nedorobkov, v súlade s touto zmluvou a prílohami. Zhotoviteľ je povinný po celú dobu platnosti tejto zmluvy disponovať platnými oprávneniami a povoleniami potrebnými na vykonávanie diela v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi (riadiacimi aktmi) objednávateľovi a touto zmluvou. Uvedené sa vzťahuje aj na subdodávateľov zhotoviteľa. Zhotoviteľ sa ďalej zaväzuje realizovať dielo, ktoré je predmetom tejto zmluvy vlastnými odborne a zdravotne spôsobilými zamestnancami resp. subdodávateľmi, ktorí spĺňajú všetky platnými právnymi predpismi stanovené podmienky na výkon takejto činnosti. Zhotoviteľ sa zaväzuje vykonávať dielo dostatočným počtom zamestnancov, resp. subdodávateľov tak, aby dielo bolo odovzdané objednávateľovi včas. Podľa čl. 6.2 Zmluvy zhotoviteľ sa zaväzuje pri vykonávaní diela riadiť pokynmi objednávateľa a dokladmi odsúhlasenými poverenými pracovníkmi objednávateľa, resp. zmluvných strán a dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy vzťahujúce sa na dielo, najmä zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), ako aj ostatné súvisiace všeobecne záväzné právne predpisy, platné slovenské
technické normy (STN, STN EN), interné predpisy (riadiace akty) objednávateľa vrátane MGS a HSE požiadaviek a podmienky tejto zmluvy. Všetky uvedené právne predpisy a ostatné predpisy a normy sa zaväzuje zhotoviteľ dodržiavať v ich aktuálnom znení, platnom v čase vykonávania diela. Aktuálne znenie HSE požiadaviek objednávateľa, interných predpisov (riadiacich aktov) môže zhotoviteľ sledovať na webovom sídle objednávateľa <http://slovnaft.sk/sk/o-nas/centrum-dodavatelov/sd-hse-poziadavky- pre-kontraktorov> a aktuálne znenie MGS na webovom sídle (odkaze) <http://www.slovnaft.sk/sk/mgs/ >. Podľa čl. 6.18 Zmluvy zhotoviteľ zodpovedá objednávateľovi v plnom rozsahu za škodu, ktorá mu vznikne porušením povinností zhotoviteľa podľa platných všeobecne záväzných právnych predpisov a/alebo tejto zmluvy, vrátane prípadných pokút uložených objednávateľovi príslušnými správnymi alebo štátnymi orgánmi, za porušenie povinností, ktoré vyplývajú objednávateľovi z príslušných platných právnych predpisov vzťahujúcich sa na vykonávanie diela podľa tejto zmlúv a ktoré boli objednávateľovi uložené v dôsledku porušenia povinností a záväzkov zhotoviteľa pri vykonávaní diela podľa tejto zmluvy. Zhotoviteľ sa zaväzuje túto škodu, resp. pokuty objednávateľovi uhradiť. Podľa čl. 7.1 zmluvné strany sa v súlade so zákonom č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov dohodli na zmluvnej cene za vykonanie diela spolu vo výške 206.865,76 eur. Zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ je oprávnený započítať si svoju pohľadávku po lehote splatnosti aj bez súhlasu zhotoviteľa oproti akejkoľvek splatnej pohľadávke zhotoviteľa voči objednávateľovi. O započítaní pohľadávky je objednávateľ povinný písomne informovať zhotoviteľa. Podľa čl. 12.16 Zmluvy zhotoviteľ zodpovedá za škody spôsobené objednávateľovi a tretím osobám pri vykonávaní diela. Zhotoviteľ je povinný vykonávať dielo tak, aby nespôsobil škodu na majetku objednávateľa, resp. tretích osôb. Zhotoviteľ zodpovedá za škody, ktoré objednávateľovi a tretím osobám vzniknú vadným vykonaním diela. Zhotoviteľ je povinný uhradiť všetky škody, ktoré spôsobil v zmysle vyššie uvedeného v celom rozsahu. Podľa čl. 13.15 zhotoviteľ je povinný uhradiť náhradu škody vyúčtovanú podľa tejto zmluvy objednávateľom do 14 kalendárnych dní odo dňa vystavenia faktúry objednávateľom zhotoviteľovi. Podľa čl. 13.17 Zmluvy ďalšie nároky zmluvných strán na náhradu škody vrátane ušlého zisku zostávajú nedotknuté.
7. V zmysle Dodatku č. 1 k predmetnej zmluve, uzatvoreným dňa 18.12.2015, vyplýva zmena v rozsahu časti zmluvnej ceny diela, a to vo výške 285.088,27 eur bez DPH.
8. V zmysle technickej špecifikácie, ktorá je súčasťou zmluvy je medzi dokumentmi zabezpečenými zhotoviteľom v bode B.3.3 uvedená aj dokumentácia: Stanovenie podmienok na práce. V zmysle bodu B.3.15 zhotoviteľ berie na vedomie, že existujúca výkresová dokumentácia je informačného charakteru, povinnosťou zhotoviteľa je overiť stav zodpovedajúci skutočnosti počas ohliadky miesta realizácie.
9. Z prílohy č. 4 Všeobecné záväzné HSE požiadavky pre dodávateľov v areáli Vlčie hrdlo, Bratislava (ďalej len HSE požiadavky) vyplýva nasledovné. HSE požiadavky pre dodávateľov platia pre dodávateľov, ktorí vykonávajú činnosti v areáli spoločnosti SLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo, Bratislava vyžadujúce písomné povolenie na prácu (realizátor je povinný vypracovať zároveň aj Analýzu bezpečnosti pracovného postupu), resp. vykonávajú niektoré z nasledovných činností: vstup do uzavretých priestorov; činnosti zo zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru; používanie mobilných zariadení, ktoré svojimi rozmermi obmedzujú pohyb, alebo zasahujú do technológií (mobilné žeriavy a pod.); práce vo výške a nad voľnou hĺbkou (vrátane výstavby lešenia), kde nie je kolektívne zabezpečenie proti pádu; nedeštruktívne skúšky pomocou ultrazvuku, röntgenu a elektromagnetu, meranie a diagnostika točivých strojov a zariadení elektroautomatizácie; rezanie betónu, práce so zbíjačkou; použitie zariadenia používajúce spaľovacie motory (čistiace agregáty, vyťahovacie zariadenia rúrkových zväzkov a pod.); oprava a údržba technologického zariadenia, ktoré je vyhradeným technickým zariadením ako tlakové, plynové; oprava a údržba rozvodov požiarnej a chladiacej vody; čistiace práce použitím tlakového zariadenia; oprava a údržba točivých strojov; oprava a údržba vzduchových a dymových ventilátorov za prevádzky kotlov teplárne, resp. ostatných kotlov a pecí na iných prevádzkach; otváranie a oprava meracích a regulačných prístrojov umiestnených v skrinkách v nevýbušnom vyhotovení, ako aj všetkých ostatných prístrojov a zariadení v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu, pri ktorých môže dôjsť k iskreniu alebo zvýšeniu teploty povrchu prístrojov, n) otváranie a oprava zariadenia, v ktorom sa nachádza alebo nachádzala nebezpečná atmosféra (toxická, znižujúca obsah kyslíka.); opravy parných a horúcovodných rozvodov; práca s rádioaktívnymi látkami; rekonštrukcia, modernizácia, realizácia nového projektu a likvidácia stavby; práce a činnosti, pri ktorých je zamestnancovi, resp. pracovníkovi daná možnosť priblížiť sa priamo alebo predmetom (napr. náradie, žeriav) na vzdialenosť menšiu ako 3m k nechráneným živým častiam elektrického zariadenia.
Toto ustanovenie sa netýka prác na elektrickom zariadení, vykonávaných osobami s príslušnou odbornou spôsobilosťou elektrotechnika, netradičné práce, pri ktorých hrozí intoxikácia alebo poškodenia zdravia zamestnancov, resp. pracovníkov. Dodávateľ je povinný dodržiavať pri výkone činností pre objednávateľa všeobecná záväzné právne predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ochrany pred požiarmi, ochrany životného prostredia, prevencii závažných priemyselných havárii a odpadového hospodárstva (ďalej ako „HSE predpisy“), tieto HSE požiadavky pre dodávateľov a interné predpisy zverejnené na www.slovnaft.sk <http://www.slovnaft.sk>.
10. Zo správy vyšetrovacej komisie k udalosti-Výpadok transformátora T107 dňa 06.04.2016 zo dňa 23.05.2016, ktorú vypracoval E. S., vyplýva nasledovné: „Vznik neštandardnej udalosti bolo spôsobené zamestnancom dodávateľskej firmy pri realizácii výkopových prác v areáli Slovnaftu. Výkopové práce boli realizované v rámci projektu SD 1528.1 Rozšírenie skladu LOG Polymérov, v časti rozšírenia betónovej plochy pred objektom na bloku 7310. Pred zahájením prác boli zabezpečené dokumenty v zmysle predpisov a požiadaviek na povolenie prác externých organizácií: Stanovenie podmienok na práce dňa 09.09.2015 - príloha č. 4, Odovzdanie staveniska dňa 17.09.2015 - príloha č. 5, Školenie zamestnancov dodávateľov - SPIROLL 01.03.2016-príloha č. 6, Povolenie výkopových prác 32/2016 zo dňa 08.03.2016
- príloha č. 7, Povolenie na práce - príloha č. 8. Káble v trase výkopu boli vytýčené, pracovníci dodávateľa o nich vedeli a pri poškodení kábla už časť káblovej trasy bola odkrytá. Podľa výpovede zamestnanca dodávateľskej firmy poškodené káble sa nachádzali mimo trasy ostatných káblov nad priečne uloženou oceľovou rúrou. Pri začisťovaní rúry narazil viackrát na niečo tvrdé a až následne po odstránení zeminy zistil, že poškodil tri káble. Z uvedeného vyplýva nedbanlivý postup zamestnanca pri odkrývaní káblov, ktorý pri výkope narazil na niečo neznáme viackrát bez toho, aby prácu prerušil a presvedčil sa, čo sa vo výkope nachádza, prípadne to niekomu oznámil. Na nedbanlivý výkon činnosti poukazuje aj fakt, že pri výkope okrem poškodenia ovládacieho kábla pre T107 (prerušenie žily v kábli ) bola poškodená aj izolácia vonkajšieho plášťa ďalších dvoch káblov. Poškodenie bolo aj na miestach vzdialených cca 5 m od uvedeného miesta t.j. miesta križovania s oceľovou rúrou (miesta poškodenia káblov sú na obr.), čo znamená, že nemohli vzniknúť pri začisťovaní oceľovej rúry. Rôzne poškodenia káblov poukazujú tiež na neopatrný/neodborný postup pri ich odokrývaní (ryhy na kábloch) a poškodenie povrchu odstránenej oceľovej rúry vyvoláva podozrenie, že pri začisťovaní a vyberaní rúry z výkopu bol použitý mechanizmus, čo mohlo spôsobiť poškodenie kábla.“ Z výkopového povolenia vyplýva, že zainteresované útvary sa vyjadrili nasledovne. Útvar Distribúcia elektriny, že pred zahájením prác je potrebné vytýčiť trasu káblového vedenia 110 kV sondami ručným výkopom. Káble, vrátane ovládacích umiestniť do chráničiek. Útvar Dátové centrá a komunikačné systémy sa vyjadrili tak, že v mieste križovania káblových trás je potrebný ručný výkop. Útvar Externý dodávateľ geodetických a kartografických činností sa vyjadril tak, že súhlasí, po odkrytí káblov nás zavolajte k ich zameraniu. Zo zápisu účelovo vedeného rozhovoru pána Ľ. O. dňa 28.04.2016 vyplýva, že „pri obnažovaní káblov-odstraňovanie výstražného zatehlovania som narazil na oceľovú rúru, ktorá bola v zemi naprieč výkopom. Začal som očisťovať rúru smerom doprava, asi po 1 metri som sa vrátil a začal som začisťovať doľava, pričom som narazil viackrát na niečo tvrdé. Po odstránení zeminy, som zistil, že sú tam ponad rúru vyvedené tri káble, ktoré vystupovali v oblúku ponad oceľovú rúru. Od ostatných káblov pod tehlou boli vyvedené asi 40 cm bokom tieto tri káble, nad rúrou neboli označené ani výstražnou fóliou ani tehlou. Až potom som zistil, že som na nich poškodil ochranný obal“.
11. Z faktúry č. 91061260 vyhotovenej žalovaným, ktorá bola adresovaná žalobcovi vyplýva na základe zmluvy o dielo vyúčtovaná náhrada škody v sume 197.542,19 eur, splatná dňa 05.08.2016. Na základe oznámenia žalovaného zo dňa 14.09.2016 vyplýva vzájomné započítanie pohľadávok zo strany žalovaného, a to pohľadávky žalovaného vo výške 197.542,19 eur s pohľadávkou spoločnosti SPIROLL s.r.o. v celkovej výške 148.368,31 eur.
12. Na pojednávaní konanom dňa 06.10.2020 súd vypočul svedka Ľ. O., ktorý uviedol, že približne pred 5 rokmi robili výkopové práce, hľadala sa elektroinštalácia. Časť bola neoznačená a časť označená, s tým, že sa nachádza asi v tých ktorých lokalitách. Práce robili ručne, používala sa aj sonda. Buď sa narazilo na tehlu, ale mnohokrát tam ochrana nebola. Keďže nejaké káble našli, tak išli orientačne podľa nich. Všetko sa robilo ručne. Narazili na rúru, kábel išiel ponad ňu. Nebolo to označené, bolo to mimo priestoru. Museli ručne vyhľadávať. Svedok si nepamätal, že by mali nejaké technické podklady k dispozícii, robili na základe ústneho poverenia zo strany pracovníkov, zamestnancov Slovnaftu. V podstate zamestnanci Slovnaftu ukazovali priamo na mieste, kde by sa mohol nájsť nejaký kábel, vodič. Robili sa sondy, tak sa kopalo vždy do tej hĺbky a pokiaľ boli označené, boli pod tehlou a v pieskovom lôžku alebo to bolo
označené červenou páskou s bleskom, čo je označenie pre elektroinštalácie. Tieto sondy slúžili na to, aby sa im potvrdila predpokladaná trasa kábla, čo je obvyklé. Svedok k samotnému poškodeniu kábla uviedol, že krytie sa skončilo, tak obnažili káble, našli rúru a tá tam nemala čo robiť. Káble viedli nad ňu. Nespĺňali podmienku hĺbky, ktorá bola asi cez pol metra. Zrejme tá rúra tam bola omnoho skôr, ako sa začali pokladať káble. Poškodený kábel sa nachádzal v hĺbke približne 30 cm, možno ani toľko nie. Kábel, ktorý išiel ponad rúru nebol nijako označený („nie, v žiadnom prípade“). Práce popísal svedok tak, že sa lopatou šmýkali po kábli. Nedá sa povedať, že označenie aj iných káblov alebo inej časti káblov bolo pravidlom. Výkopové práce boli robené ručne. V tejto veci bol vypočutý zamestnancami Slovnaftu, výpoveď robil slobodne. Na otázku žalovaného, že v zmysle tejto výpovede svedok uviedol, že „narazil viackrát na niečo tvrdé až následne po odkrytí zistil, že poškodili tri káble“ a z akého dôvodu svedok potom, čo narazil na niečo tvrdé, neprerušil výkopové práce a nepresvedčil sa, či sa vo výkope niečo nachádza, prípadne to neoznámil, uviedol, že občas neboli káble označené a toto bol už úsek, ktorý nebol označený, bolo potrebné lopatou občas aj prišliapnuť a odhŕňať zeminu, avšak ten kábel sa začal dvíhať, a to bol najväčší problém, že nešiel rovno. Nevedel presne uviesť, čo bolo v zemi to tvrdé, zrejme ten kábel, ale mohla to byť aj rúra, ťažko to predpokladať ak je niečo v zemi a nevidí to. Rúra však zo zeme netrčala, tak aby o nej vedel, tá bola tiež v zemi, až po odkrytí zistili, že prekážkou bola rúra, nad ktorou viedli tie káble. Na požiadavku žalovaného, aby svedok vysvetlil, čo myslel pod termínom „prišliapnutie lopaty“ a „jemným odkopávaním“, uviedol, keďže je v predpokladanej hĺbke už sa len veľmi jemne používa lopata, ale ak ste v inej hĺbke, vyššej, kde sa nepredpokladá kábel, tak sa na lopatu prišliapne, aby sa odhrnula zemina. Svedka nikto neinformoval, že na mieste výkopových prác sa môžu nachádzať neoznačené káble, ktoré môžu byť vedené inou trasou, inou hĺbkou. K uvedenému by inak nebolo došlo. Dodal, že pred touto prácou robil v Slovnafte a v jeho areáli je toľko neoznačených káblov, že bez problémov sa mohlo stať, že sa našiel kábel a nikto o ňom nevedel. Na otázku žalovaného, prečo keď narazil na niečo tvrdé, nikoho nekontaktoval, uviedol, „akože nie, oznámilo sa to zamestnancom Slovnaftu“. Pokiaľ je predpoklad, že ten kábel alebo čokoľvek má svoju hĺbku, tak kopete so silou, ale pokiaľ sa narazí na tehlu, nejakú fóliu, prípadne tam môže byť aj nejaký kameň, v tej hĺbke to nemohli predpokladať, že narazili len na kameň, na tzv. chráničku. Potom sa už kope jemnejšie. To tvrdé museli obnažiť. Pokračovalo sa v prácach z dôvodu obnažovania toho problému. Bolo v tej hĺbke niečo, čo tam byť nemalo, museli zistiť, čo to je. Následné obnažovanie sa robí samozrejme opatrne. Na vysvetlenie rozporu v skoršej časti výpovede, keď svedok uvádzal, že vykonával práce prišliapnutím lopatou a následne tvrdil, že práce vykonával opatrne, jemným spôsobom, uviedol nasledovné. Keď niekto povie, že kábel alebo niečo načo treba dať pozor, je v určitej hĺbke, nie je predpoklad, aby na niečo narazil, tak od 10 do 70 cm hĺbky sa kope lopatou prišliapnutím, potom sa odhŕňa hlina jemne. V danom prípade, keďže bol kábel v hĺbke cca 30 cm tak sa šliapalo na lopatu, ale keďže sa narazilo na niečo tvrdé, následne sa obnažovalo toto tvrdé - prekážka jemne. Akonáhle zistili, že kábel sa nachádza nad rúrou, oznámili to vedúcemu a práce prestali.
13. Súd na predmetnom pojednávaní vypočul aj svedka pána V. U., ktorý uviedol, že čo sa týka samotnej stavby, vzhľadom nato, že nebolo celkom jasné, kadiaľ káble vedú aj keď dostali výkopové povolenie. Pán Ing. V. - projektový manažér žalovaného odovzdal tzv. projekt káblov, avšak ten sa týkal stavby na susednom pozemku. Káble tam boli nejasne zakreslené, tvrdil, že nič iné nemá. Po vzájomnej dohode začali toto územie sondovať. Išlo o cca šírku pásu 17 m a hĺbku 1,8 m. Na danom území bolo cca 23 káblov, ktoré našli. Sondovali trasy. Na tomto území sa urobilo 4 až 5 sond. Chodili tam geodeti, ktorí tieto trase zameriavali. Následne pristúpili k zemným prácam. Káble mali hĺbku cca 60 cm. Najprv zamestnanci začali od koľajiska odkrývať zeminu, cca 30 cm pod zeminou bola tehla, piesok. V ten deň tam nechal pána O.. On nebol na stavenisku. Keď sa spätne vracal na stavbu, už tam boli ľudia, jeden z tých pánov mu oznámil, že porušili káble, ktoré vyhodili istič. Vo výkope sa nachádzala oceľová rúra. Bol to taký pozostatok stožiara dlhý 6 m až 7 m. Našli tam na mieste prác pozostatky iných stavieb a množstvo nefunkčných káblov. Elektrikári ich obviňovali, že narušili kábel, ale ten kábel bol funkčný. Keďže istič bol nahodený, akurát ich pán upozornil, aby okolo kábla nemanipulovali, keďže bude opravovaný v neskorších hodinách. V ten deň nikto nespomenul, že sa odstavila prevádzka a až nasledujúci deň to spomenul pán Ing. V.. Nasledujúce dva týždne ostalo ticho, neskôr žalovaný žiadal vyjadrenia. Od koľajiska ako odkrývali káble boli zatehlované zhruba do miesta, kde bol prevalený kábel cez rúru, išlo asi o 4 káble a z druhej strany od zeleného pásu bola natiahnutá fólia, ale znovu v tom mieste nebolo žiadne výstražné označenie, ani piesok. Pri koľajisku boli chráničky popod trať, do ktorej viedli tieto káble. Káble, čo išli ponad rúru, boli vkladané dodatočne, keďže nesmerovali a neboli natiahnuté cez hlavné otvory chráničiek, ale zvrchu. Zrejme boli kladené v inom období. Na danom mieste bol stavbyvedúcim, za stranu žalovanú bola kontaktná osoba pán Ing. V., ktorý bol v
podstate stavebný dozor, bol to projektový manažér. Technické podklady mali výkopové povolenie a k tomu si vyžiadali aj trasovanie káblov, avšak to im bolo odovzdané viac menej k inej stavbe. Bolo tam niečo vyznačené, ale to trasovanie káblov v takomto prípade je náročné. Na otázku súdu, či technická špecifikácia, ktorá bola predložená k inej stavbe zahŕňala kabeláž na predmetnej stavbe, svedok uviedol, áno, zahŕňala, ale táto nebola vytýčená zvlášť. Trasa 4 káblov približne vytýčená bola, po vzájomnej dohode s pánom V. pristúpili k sondovaniu týchto káblov. Nebolo to úplne zrejmé. Pod týmito štyrmi káblami sa nachádzalo ďalších šesť káblov, ktoré neboli vyznačené. Technické podklady neboli postačujúce, preto pristúpili k sondáži. Pána Ing. V. ako zástupcu žalovaného na nedostatočnosť týchto podkladov upozornili, na dennej báze sa vždy stretávali na stavbe a riešili kabeláž a iné veci. Pán Ing. V. bol v tomto veľmi poctivý, chcel vedieť čo sa robí na stavbe. Upozornil ho na nepostačujúcosť niekoľkokrát. Reakcia pána V. bola taká, že mu doniesol tie podklady, ktoré mu doniesol. Hovoril, že nič iné nezohnal a vzhľadom nato musí robiť tieto sondy, keďže to bolo celé nejasné. Svedok si nepamätal, že by pán V. upozorňoval na nevhodnosť vykonávaných prác. Ďalej upozornil, že minimálne 5 hodín ešte fungovala prevádzka. Na otázku žalovaného, či upozorňoval svojich kolegov na to, že tam môžu byť neoznačené káble alebo môžu byť v iných trasách, uviedol, že samozrejme, to sa robí vždy na začiatku zmeny, čo ich môže čakať. Aj pán O. bol na to upozorňovaný. Trasa koľajiska bola zatehlovaná, ale tehla končila predtým miestom cca 2 m až 3 m a z druhej strany za tým miestom bola výstražná fólia. Na mieste poškodenia sa káble nachádzali nad rúrou. Nenachádzal sa tam ani piesok ani tehla. V tom inkriminovanom mieste boli káble v hĺbke možno 15 až 20 cm. Kolegovia mali inštrukcie, že v prípade prekážky, musia volať svedkovi. Rozhovory zo záznamov zapisoval svedok, neviedol ich a považuje ich za nátlak, keďže zo strany Slovnaftu prišiel pán, ktorý povedal, že si majú vyplniť tieto papiere vo vlastnom záujme, teda buď si to vyplnia alebo mali ísť preč. Do obsahu mu nikto nevstupoval.
14. Na pojednávaní konanom dňa 04.12.2020 vypovedal svedok Ing. Q. V., ktorý bol v rámci projektu zaradený ako implementačný manažér, zastrešoval celý projekt z pohľadu zmluvy a realizácie, kontroloval aj priebeh projektovej dokumentácie a následne aj priebeh prác, bol technický dozor investora. K samotnej škode uviedol, že nebol priamo účastný, zavolal ho pán U., keď prišlo k poškodeniu kábla. Poskytol podklady pre vyšetrovaciu komisiu. Projektovú dokumentáciu mala v zmluvnom rozsahu firma SPIROLL, bola to forma kontraktu stavby na kľúč, zabezpečovali to inžinieri, súčasťou bola projektová dokumentácia a realizácia stavby. Podmienky na práce stanovovala komisia zložená z pracovníkov Slovnaftu za účasti dodávateľa, kedy sa stanovovali podmienky na práce a všetci boli upovedomení vrátane dodávateľa. V rámci stanovenia podmienky na práce z pohľadu týchto inžinierskych sietí, konkrétne podzemného vedenia káblov, kedy bol začlenený do tejto komisie aj vnútropodnikový útvar energetiky, bol oslovený ako správca sietí a mal byť prizývaný k výkopovým prácam a mal stanovovať podmienky dodatočné pri výkopových prácach pri vypisovaní pracovného povolenia. Energetika ako správca týchto vedení bola prizvaná ako na samotné vytýčenie týchto prác, čo sa stalo, ale mali byť vyzvaní na doplnenie podmienok do povolenia na prácu, čo sa nestalo. Toto bolo povinnosťou zhotoviteľa. Ide o podmienky, ako napr. aké bezpečnostné pomôcky sa budú používať, aké opatrenia pri výkopových prácach sa budú robiť, čo znamená v tomto prípade aj ručný výkop, napr. aj opatrnosť pri výkopových prácach, pretože je v tej trase aj vedený kábel. Na otázku žalovaného, kto za Slovnaft poskytoval zhotoviteľovi technické podklady potrebné pre realizáciu výkopových prác, svedok uviedol, že zodpovedný bol on ako implementačný manažér a kolegovia implementačného tímu, ale zodpovedný bol on. Podklady, ktoré poskytol zhotoviteľovi boli s vyznačenými podzemnými sieťami v danom mieste a ďalej to boli doplňujúce podklady z prechádzajúceho projektu, kde mali vedomosť, že káble v zemi sa môžu nachádzať aj plytšie. Svedok uviedol, že okrem povolenia na výkopové práce bol žalobcovi zasielaný separátne e-mail v čase prípravy projektovej dokumentácie, v ktorom bol výkres s naznačenými káblami a poznačenou hĺbkou od 20 cm nad úrovňou terénu. K samotným výkopovým prácam uviedol, že viac krát boli upozorňovaní, že tie káble môžu viesť plytšie, že nemôžu používať strojné zariadenia. V podmienkach bolo, že ten výkop môže byť len ručný. Kábel bol poškodený na viacerých miestach. Vedúcim pracovníkom na stavbe mu bolo povedané, že kábel bol poškodený pri dočisťovaní ryhy a potrubia, ktoré bolo neživé a bolo ho potrebné vytiahnuť odtiaľ von. K podkladom na výkon práce zhotoviteľovi uviedol, že odovzdal výkopové povolenia a výkres, kde boli zaznačené tieto káble s informáciou, že sú aj 20 cm pod zemou. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či zhotoviteľ namietal nevhodnosť alebo nedostatočnosť týchto technických podkladov, svedok uviedol, že si nepamätá. Následne na opätovnú otázku právneho zástupcu žalobcu, že svedkovia pán O. aj pán U. uviedli, že denne upozorňovali na nedostatočnosť podkladov, či je možné, že by si na takúto vec nevedel spomenúť, svedok uviedol, že bolo to viac krát spomenuté z ich strany, nevedel uviesť, či to bolo na dennej báze, odvolával sa na tú dokumentáciu, ktorú im postúpili a následne ich upozorňovali, že
sa našli veci, následne sa našlo potrubie, ktoré nebolo vo výkopových povoleniach, túto vec diskutovali ako neočakávanú a o ďalších veciach momentálne nemá vedomosť, resp. si už nepamätal. Na ďalšiu otázku, či po upozornení na situáciu na nevhodnosť, či trvali na tom, aby pokračovali v prácach, svedok uviedol, že áno. Na otázku žalobcu, či sa zhotoviteľ v rámci predprípravy dopytoval na upresnenia trasy káblov a ich počtu, svedok uviedol, že sa to určite komunikovalo, ale na presné detaily si nepamätal. Svedok potvrdil, že počas výkopových prác sa so zhotoviteľom dohodli, že bude kopať niekoľko krížom situovaných sond, za účelom zistenia skutkového stavu podzemných vedení. Svedok v rámci kontroly prác, na ktoré chodil, nezistil, že by sa práce vykonávali nevhodným spôsobom. Na otázku žalobcu, či sondy a káble, ktoré sa tam našli, išli zhruba v jednej línii, svedok potvrdil, že boli niektoré, ktoré sa nachádzali aj povedľa, nevedel presne, asi 3 - 4, ale bolo to v rámci jedného metra, nebolo to na 5 m vzdialenostiach. Na základe tých sond vedeli plus mínus určiť trasu. Pôvodné káble boli označené fóliou, tehlou a pieskom. Po príchode na miesto havárie videl poškodený kábel, avšak samozrejme na ňom nemohla byť fólia, keďže bol odkopaný, ale keď bol obnažený a bolo vidno rez výkopu, tak tie vrstvy tam naznačovali, že tam ten piesok, tehla a fólia bol. Na fotografii však svedok také miesto označiť nevedel, následne doplnil, že keď došiel na miesto škodovej udalosti, miesto bolo vyčistené. Výkop musel byť vyčistený, aby sa tam vložili káblové žľaby, nepamätal si presne, kto tam bol na tej stavbe, bol tam pán U., ale ďalší pracovníci, ktorí tam boli, to čistili. Išlo o stavebný odpad. Prišiel na miesto, kedy už bol výkop vyčistený. Svedok sa na dopyt súdu, v ktorom dokumente sa uvádza, že má byť prizvaný útvar energetiky, poukázal na Stanovené podmienky v práci v prílohe č. 4 HSE požiadaviek, kde sa to nachádza v interných dokumentoch, ktoré má žalobca k dispozícií, a to napr. v postupe vydávania písomného povolenia na prácu, ako aj v osobitnom dokumente s názvom Stanovené podmienky na práce. Priamo odkaz na stanovenie podmienok práce uvedených v prílohe č. 4 nie je, avšak v úvodnej časti je analýza bezpečnosti pracovného postupu, ktorej súčasťou je aj Stanovenie podmienok na práce. Na základe tohto Stanovenia podmienok na prace sa definujú ľudia a prevádzky, zodpovedné osoby, ktorí vydávajú pracovné povolenie. Pracovné povolenie vydané bolo, ale neboli splnené všetky podmienky, ktoré boli stanovené v Stanovení podmienok na prácu. Pracovné povolenia bolo vydané len jednou prevádzkou a zodpovedný za vypísanie toho pracovného povolenia je zhotoviteľ, s tým, že on musí naplniť tie podmienky, ktoré sú stanovené v týchto podmienkach, čiže musí prizvať všetky dotknuté osoby. V tomto prípade bolo vydané pracovné povolenia len útvarom Logistika a následne malo byť toto pracovné povolenie potvrdené ešte útvarom Energetika, čo nebolo. Tento útvar mal právo si doplniť ešte nejaké svoje špecifické požiadavky pri výkone, napr. tento útvar mohol uviesť, že budú účastní na celých výkopových prácach. Na týchto prácach tento dozerá na výkon a v prípade nejakých zistení, ak by malo dôjsť k porušeniu alebo ak by nepostupovali v zmysle pracovného povolenia, môžu práce zastaviť a môžu inštruovať dodávateľa kde a v ktorých miestach môže pristupovať so zvýšenou opatrnosťou. Svedok nemal vedomosť, že tento útvar nebol prizvaný, zistil to až po kontrole dokumentov po udalosti. Na otázku súdu, či svedok nemal kontrolovať tie dokumenty, prácu samotnú aj priebeh tých prác aj počas výkonu prác, svedok uviedol, že áno, mal. Ohľadom kontroly dokumentov, tak zodpovedný za kontrolu vydaní pracovných povolení je svedok, ale takisto koordinátor bezpečnosti. A samozrejme zhotoviteľ to má ako podmienku v zmluve.
15. Na pojednávaní konanom dňa 20.08.2021 svedok E. S. uviedol, že v deň, keď sa stala porucha, nastúpil na riešenie tejto poruchy, prešiel rozvodňu, skontroloval transformátor, zisťoval, či nie je porucha v podružnej rozvodni v inom bloku, po ceste naspäť videl, že prebieha výkop, zastavil sa a spýtal sa, či pred polhodinou nepoškodili kábel. Oboznámil ich, že spôsobili výpadok transformátora, v dôsledku ktorého horel vysoký plameň výrobnej jednotky polypropylén. Odfotil si tento poškodený kábel a uviedol, aby práce boli pozastavené. Ten kábel, ktorý bol poškodený, jedná sa o ovládací kábel, ktorý prenáša signály a povely medzi nadradenou a podružnou rozvodňou, tzv. transformátor, a vlastne poškodením tohto kábla došlo k aktivácii vypínacieho impulzu. V čase, keď prišiel na miesto výkopových prác, pracovalo sa tam. Na opravu poruchy nastúpil kolega, naspojkoval porušené miesto, kábel odskúšal, či všetky žily fungujú, následne transformátor uviedol do prevádzky. Miesto výkopu bolo v takom stave, že ten kábel bol odkopaný, nevedel povedať do akej miery, to miesto poruchy bolo jednoznačne odkryté, na fotografii je vidieť, že kábel nebol už zakopaný. Kábel bol odkrytý, teda na ňom nebola vrstva hliny. Oceľovú rúru si nepamätá, ale videl ju na fotkách. Svedok uviedol, že nad porušeným miestom nevidel žiadnu formu ochrany toho kábla. Nad poruchovým miestom nevidel ochrannú fóliu, tehlu alebo inú formu ochrany, lebo to už bolo komplet odkopané. V okolí si svedok nepamätal. Keď fotil miesto, nič tam nebolo, ak bola fólia, tak musela byť odstránená. Žiadnu ochrannú fóliu nevidel.
16. Na predmetnom pojednávaní vypovedal aj S. C., ktorý uviedol, že je zamestnancom žalovaného, má na starosti káblové vedenia podniku, pri tomto výkope vytýčili trasu káblov, na základe ktorej sa urobili sondy priečne a následne sa vytýčili trasy týchto káblov. Pri vytyčovacích prácach nekomunikoval so žalobcom, tam oni ešte nie sú. Boli známe všetky trasy káblov, ako boli vedené, majú inžiniersky projekt, geodet zakreslí všetky siete do projektu, nemajú síce presný počet káblov, ale vedia ako ďalej idú, napoja sa a tieto trasy si vytýčia. Poznajú presný počet vysokonapäťových káblov, ale nepoznajú presný počet tých ovládacích káblov. Trasa bola vytýčená u všetkých týchto káblov, vysokonapäťových aj ovládacích. Nevie o ničom neštandardnom v tomto úseku. Čo sa týka poškodeného kábla, išiel v tej trase, čo vyznačovali, tá trasa bola odkrytá, všetky káble boli obnažené. K tomu, či bolo potrebné vykonávať výkopové práce v zemi svedok uviedol, že keď si dobre pamätal tak nie, lebo už sa to len dočisťovalo, nejaké veľké výkopy sa tam už vtedy nerobili. Pri poškodení kábla bolo povinnosťou zhotoviteľa oznámenie tomu, kto dáva povolenie. Miesto poruchy bolo v takom stave, že keď tam došli už tie káble boli obnažené, to bol hotový výkop, možno nejaké drobné úpravy tam robili. Svedok vysvetlil, že poškodený kábel ide po trase, čo znamená, že nie je technicky možné identifikovať každý kábel zvlášť, idú po zväzku. Poškodený kábel bol teda vytrasovaný, nemohol ísť mimo trasu. Keď idú vytyčovať trasu, poznajú všetky vysokonapäťové káble, nepoznajú ovládacie káble, ale prídu páni z ochrany a oni vedia, že s akými vysokonapäťovými káblami idú tie oznamovacie káble. V tom výkope môžu ísť aj iné káble, nemôžu poznať každý kábel, ale tie ktoré vytrasovali išli po trase. Na otázku, či si svedok pamätal oceľovú rúru uviedol, že nejaká tam bola, to si pamätá, že tí pani, ktorí mali na starosť výkop, tvrdili a vyťahovali ju z pod tých káblov. Trasa bola vyznačená kolíkmi, ale odovzdával aj dokumentáciu- výkopové povolenie.
17. K výsluchu svedka C. na pojednávaní sa žalobca vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 08.10.2021 tak, že svedok C. uviedol vo svojej svedeckej výpovedi, že vytýčili káblovú trasu a označili ju kolíkmi, protokol nemal vystavený a podpísaný dodávateľom tak, ako sa to má správne vykonať. Odvolal sa na povolenie výkopových prác, kde tento údaj má byť uvedený. V prílohe priložil povolenie, kde je jednoznačne uvedené, že káblové trasy má žalobca zistiť ručným výkopom. Toto žalobca naozaj aj bezodplatne na svoje náklady vykonal, čím si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z výkopového povolenia. Žalobca preto nezanedbal svoje povinnosti, naopak, žalovaný jeho odkázal na toto konanie- vytyčovanie, čo malo byť však povinnosťou žalovaného. Rovnako ďalšie tvrdenie svedka, že žalovaný má inžiniersky projekt, kde geodet zakreslí všetky vedúce siete v tom čase nebol aktualizovaný, pretože vo výkopovom povolení sa geodeti vyjadrili, že požadujú k prizvaniu na geodetické zameranie po odkrytí káblov. Uvedené skutočnosti žalobca po pojednávaní konzultoval so stavbyvedúcim pánom U., ktorý mu opakovane potvrdil, že neboli vytýčené predmetné káble. Rovnako prikladáme zápis z vyšetrovania, kde je jednoznačne uvedené, že Ing. V. bol ihneď, bezodkladne po zistení poškodenia kábla kontaktovaný stavbyvedúcim.
18. Žalovaný sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 24.11.2021 tak, že pokiaľ by žalobca postupoval s náležitou odbornosťou a v zmysle svojich povinností podľa zmluvy o dielo, práve narazenie na tehlu, malo viesť zamestnanca žalobcu, ktorý vykonával výkop, k zvýšenej opatrnosti a úprave techniky výkopu. Žalovaný zároveň poprel skutkové tvrdenie žalobcu, že k výpadku výrobných jednotiek prišlo na základe konania žalovaného. Je nesporné, že najprv prišlo k náhlemu prerušeniu prívodu elektrickej energie a až následne k výpadku jednotlivých výrobných jednotiek žalovaného. Káblová trasa bola v mieste poškodenia kábla riadne vytýčená. Z fotodokumentácie predloženej žalobcom vyplýva, že celá káblová trasa bola odkopaná a káble očistené a že na niektorých úsekoch už prebiehali práce so zakrývaním káblov, po ktorom už nasleduje zásyp zeminou. Pokiaľ ide o požiadavku súdu na vysvetlenie, z čoho pre žalobcu mal vyplývať pokyn na prizvanie vnútropodnikového útvaru žalovaného, žalovaný uvádza, že táto povinnosť pre žalobcu vyplýva z dokumentu „Stanovenie podmienok na prácu“ body B8.3, B8.4 a B8.8 a potom z dokumentov dostupných pre dodávateľov žalovaného na webe žalovaného: HSE_1_G7_SN3 Základné predpisy pre BOZP; B.P-07 O požiadavkách na používanie označenia, symbolov a signálov na zaistenie BOZP; HSE_1_G7_SN2 Bezpečná práca vo výškach; HSE__OR47__SN Postup vydávania písomného povolenia na práce (platnosť do 31.08.2015); HSE_1_G7_SN4 Systém vydávania písomných povolení na prácu (platnosť od 01.09.2015); HSE_1_SN5 Traumatologický plán; HSE_1_G13.1_SN1 Hlásenie a vyšetrovanie nežiadúcich udalostí. Žalovaný má naďalej za to, že príčinou poškodenia kábla bola v prvom rade nedbanlivosť osôb vykonávajúcich výkopové práce a to či už samotných kopajúcich ako aj stavebného dozoru. Z dostupnej fotodokumentácie, vyšetrovania a aj samotných svedeckých výpovední je nepochybne, že žalobca aj napriek tomu, že pri výkopových prác prišlo ku opakovanému kontaktu
s káblom, tento kontakt žalovanému nenahlásil a vo výkopových prácach pokračoval dokonca ešte aj v čase príchodu svedka E. S.D. na miesto udalosti. Predmetný kábel bol evidentne poškodený na viacerých miestach. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú neprehľadnosť káblových trás, neštandardnosť ich vedenia či uloženia, žalovaný má za to, že žalovaný o tejto skutočnosti žalobcu informoval; káblová trasa bola riadne vyznačená. Ak by si žalobca ako zhotoviteľ splnil svoju povinnosť a prizval k realizácii výkopových prác zástupcov útvaru Energetika, k udalosti by neprišlo. Z výpovedí svedka O., E. S. a S. C. a stranami predloženej fotodokumentácie sa navyše javí, že k poškodeniu kábla prišlo až pri začisťovacích prácach, t.j. kábel v čase jeho narušenia musela kopajúca osoba fyzicky vidieť. Žalovaný vzhľadom na argumentáciu žalobcu považuje za potrebné zdôrazniť, že svedkovia E. S. a S. C., rovnako ako vyšetrovacia správa jednoznačne potvrdili, že v dôsledku preseknutia kábla prišlo k odstávke výrobnej jednotky „Výroba plastov“. Žalobca doposiaľ formálnu stránku započítania, či výšku škody nenamietal.
19. Žalobca v reakcii uviedol, že podľa tvrdení žalovaného všetky fotografie, ktoré sú súčasťou vyšetrovacej správy boli vyhotovené na mieste mimoriadnej udalosti dňa 07.04.2016, vrátane fotografie na čl. I.16/9 správy. Zavádzajúce je, že na fotografii je dátum 17.04.2015, kde je aj iný dodávateľ realizujúci inú zákazku v roku 2015, pričom práce žalobcu sa realizovali v roku 2016 o cca 40 m ďalej, čiže na inom mieste. Fotografie potom nezaznamenali miesto skutočného výkonu práce žalobcu, ale iný priestor, v ktorom vykonával práce iný dodávateľ, čo potvrdzuje, že miesto výkonu diela žalobcu nebolo žalovaným riadne označené, ako sa snaží žalovaný tvrdiť v rámci procesnej obrany. Káblová trasa mal byť riadne vytýčená kolíkmi, o čom žalovaný predložil fotografie. Z vyjadrenia k bodu 1 bola vytýčená iná trasa, z fotografie č. 4 je zrejmé, že je to vo vzdialenosti cca 180 m od miesta výkonu diela žalobcom, čo je zrejmé aj zo situácie v prílohe.
20. Následne sa žalovaný vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 09.12.2021 tak, že je pravdou, že fotodokumentácia skutočne pochádza z roku 2015. Trasa sa však vytyčovala aj v roku 2015, kvôli tomu, že na danej trase (projekte) sa robilo viacero výkopov. Najskôr sa robili ťažšie výkopy a spevňovanie ciest, potom sa robili ďalšie výkopy. K tvrdeniu žalobcu, že fotografie pochádzajú z miesta vzdialeného viac než 180 metrov od miesta výkopových prác, žalovaný uvádza, že miesto výkopu nebol len bod 1, ale dlhý úsek zo severu na juh (skoro od bodu 2,3 až po koľajisko). Na fotkách 2 a 3 ktoré sa robili z miesta 2, 3 na prehľadnej situácii, je vidieť kovové označenie káblovej trasy, čiže miesto z ktorého bola robená fotka miesta realizácie je cca 38 metrov od miesta, kde prišlo k poškodeniu káblov. Na fotke 4 je tiež vidieť miesto realizácie v diaľke a spôsob, akým bola vytrasovaná káblová trasa tu a aj v mieste realizácie daného výkopu. Pre úplnosť žalovaný uvádza, že spôsob vytrasovania káblovej trasy v zásade nie je relevantný, nakoľko z fotodokumentácie a výpovedí svedkov vyplýva, že v čase, keď sa udalosť stala tak kábel bol na celom výkope odkopaný (voľným okom viditeľný). Pokiaľ ide o žalobcove tvrdenie, že poznámka geodetov vo „Vyjadrení zainteresovaných útvarov“ má preukazovať, že káblové trasy neboli zakreslené, žalovaný k tomu uvádza, že toto tvrdenie nie je pravdivé. Zo strany geodetov ide o štandardnú formuláciu, kde geodeti požadujú svoje prizvanie len z dôvodu overenia zhody so skutočným stavom. Žalobca postupoval neodborne, keď okamžite neinformoval o poškodení kábla. Je nepochybné, že kábel bol poškodený na viacerých miestach. Žalobca nehlásil poškodenie kábla ani počas výkopových prác, ani po vyčistení výkopu a káblov, keď boli poškodenia vidieť. Fotodokumentácia vyhotovená žalovaným je z času po udalosti, celá káblová trasa je čistá, všetky káble viditeľné. Od udalosti boli všetky práce pozastavené. Ide preto o stav, kedy sa už vo výkope nepracovalo. Ak žalobca poškodil kábel pri takto odkrytých trasách, pri začisťovaní, je v zásade bezpredmetné, či káble boli v zemi 20 cm alebo 90 cm hlboko. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu ohľadne oceľovej rúry, k tomu len toľko, že tá aj podľa fotodokumentácie je výrazne mimo miesta výkopových prác. V zmysle vyjadrenia žalobcu musela byť daná podstatne skôr preč, ako nastal výpadok napájania. Na kábli pri poškodení boli pri poškodení odblanené (odkryté) živé časti na niektorých žilách (nebol preseknutý) a pri jednej z X manipulácií s poškodeným káblom (vyberanie rúry, začisťovanie výkopu) došlo 06.04.2016 10:59 hod ku skratu odblanených káblov a následne k havarijnému odstaveniu výrobných jednotiek. Žalobca nepreukázal, že by urobil čokoľvek na zabránenie ďalším škodám. Je nepochybné, že osoba vykonávajúca výkopové práce nie je takým odborníkom, aby vedela posúdiť mieru poškodenia. V prípade, ak by pracovníci žalobcu ihneď informovali žalovaného, že kábel poškodili a zastavili by všetky aktivity, pracovníci energetiky žalovaného mohli pred manipuláciou s káblom urobiť všetky kroky pre bezpečné odstavenie trafostanice a informovať všetky výrobné jednotky, aby nedošlo k ich havarijnému odstaveniu.
21. Následne súd na pojednávaní konanom dňa 17.12.2021 k rozporným tvrdeniam strán konania týkajúcimi sa vytyčovania trás vypočul svedka V. V., ktorý v rámci svojej výpovede uviedol, že po informácii, že došlo k výpadku, volal s pracovníkmi, riešila sa príčina. Následne pán S. zavolal, že našli príčinu výpadku transformátora, povedal, že sa má dostaviť do výkopu smerom k HT3 od rozvodne, prišiel na miesto, kde bola odstránená zemina na povrchu, bola vidieť káblová trasa. Porucha nastala, keď bol poškodený ovládací kábel, pracovníci ukázali miesto výkopu, kde bola odstránená zemina z káblov, ovládací kábel spôsobil impulz, vypnutie vypínača, tým vzniklo odstavenie transformátora. Pozerali sa po trase, čo je vidno na kábloch, pozerali to poškodenie v rýchlej obhliadke, dali si ten kábel premerať, bol v skrate, následne sa dohodli na oprave kábla. Kábel bol v ten deň opravený pracovníkmi žalovaného, odskúšala sa ochrana či to funguje, vo večerných hodinách bol transformátor spustený. Ďalej sa venovali ostatným káblom, ktoré boli vo výkope, ktoré boli poškodené, tam pristúpili iba k zaizolovaniu. Miesto poruchy vyzeralo tak, že vrchná časť bola odkopaná z veľkej plochy, trasa ovládacích káblov bola voľne viditeľná, dala sa prerúčkovať, to im umožnilo identifikovať poruchy, ktoré neboli až tak závažné. K oceľovej rúre svedok uviedol, že z miesta poruchy si ju nepamätal, iba z fotiek, ktoré boli z miesta havárie spravené, bola hodená na druhej strane. Ku káblovej trase uviedol, že bola vytýčená v roku 2015, po celej dĺžke, mala viacero fáz, najskôr cesty sa opravovali, celkovo orientačne vytýčená trasa vedení, stovkové trasy, kde boli umiestnené ovládacie káble sú vytýčené značkou. Aj na mieste poruchy bol ten kolík, tá značka. O sondovaní trasy káblov žalobcom nemal vedomosť, vedel však, že žalobca to mal v podmienkach (vytýčiť káblovú trasu k sondám). Podľa názoru svedka, poškodenia boli spravené pri danom výkope, alebo v čase odstraňovania, alebo dočisťovania prác na týchto kábloch. Svedok následne na fotografiách ukázal miesto poškodenia ovládacieho kábla, oceľovú rúru ako aj kolíky, ktoré označujú trasu vytýčenia káblov. Na otázku žalobcu, či tieto kolíky, ktoré svedok označil sa nachádzali na mieste nehody aj v čase nehody, svedok uviedol, že vrchná časť zeminy bola odstránená, preto sa to tam nemohlo nachádzať. Teda zvrchu bolo všetko odstránené, musel to žalobca pred výkopom odstrániť. K vypnutému transformátoru uviedol, že ho dali do prevádzky až vo večerných hodinách. Káble boli opravené asi okolo 18:00 hod., výrobnú prevádzku dali pod napätie z iného zdroja, ale transformátor bol vypnutý do večerných hodín. Výrobná prevádzka bola asi 5 min bez napätia, niektoré systémy sa zablokovali a stuhol materiál. Je to popísané vo vyšetrovacej správe. Odstraňovanie kolíkov z miesta výkopu fyzicky nevidel.
22. Na predmetnom pojednávaní súd pristúpil k výsluchu svedka V. U., ktorý uviedol, že nie je pracovníkom žalobcu, pracoval pre neho, ale je živnostníkom. Káblová trasa nikdy nebola vytýčená, bolo schematické naznačenie, ktoré bolo neurčité a týkalo sa predošlej stavby a nie tohto miesta. Zasahovalo aj do ich stavby, ale týkalo sa viac menej inej stavby, neboli tam hĺbky, trasy, ani presné polohové určenia, len smer. Po dohode s pánom V. pristúpili k sondovaniu, vykopali ryhu v zelenom páse, cca 15 m, kopali až do hĺbky 2,5 m, niektoré káble boli vyššie, nižšie, niektoré boli pri ceste, a aj v tom smere, kde sa stala tá udalosť. Svedok označil na fotografii pozdĺžnu ryhu v zelenom páse ako aj miesta vykonávania sond. Tá zelená ryha bola hlavná sonda, bola tam hromada káblov, či ich našli všetky to nevie doteraz, potom ďalšia ryha sa robila nie vo forme ryhy, ale stavebnej jamy. Svedok označil na fotografii miesto stavebnej jamy. Tam našli chráničky, ktoré išli až niekde popod koľajisko. Niektoré káble boli zrejme chránené skôr, lebo išli priamo cez chráničky a niektoré káble boli kladené zvrchu a tieto boli poprepletané cez tie chráničky. Určite tie sondy robili 3 minimálne po tejto trase, ale aj viac. Potom ho zarazilo v tejto časti (svedok označil na fotke čl. 403 bod 1), bolo miesto, kde sa nachádzal ďalší zhluk káblov, ktorý bol bližšie k ceste, bolo to ako stavebné smetisko, kde sa nachádzala tehla, oceľové prvky, bolo to ako keby zakryté smetisko po zbúraní zakryté zeminou a trávou. Bola to dosť neprehľadná situácia v tomto bode. Vytyčovanie neprebehlo absolútne žiadne. Cez pána V. sa aj chcel dopracovať k nejakému lepšiemu zakresleniu, ale nedopracoval sa. Súd dal na nahliadnutie svedkovi fotografie predložené žalovaným ako trasu vytýčenia káblov (č.l. 405), ku ktorej uviedol, že absolútne to nesúvisí s ich stavbou, táto trasa bola ďalej, tam budovali nejakú fabriku, obe fotky súvisia s tou stavbou. Títo páni, keď dokončili túto stavbu museli po sebe spratať. Keď kolaudovali stavbu, museli vykonať aj terénne úpravy aj s vysiatím trávy, čiže to museli všetko odpratať. Tá plocha bola absolútne čistá, keď preberali stavenisko. Ku kolíkom vyznačeným na fotografii svedok uviedol, že predmetné kolíky museli byť odstránené v čase začatia stavby. Práce po výpadku napájanie boli pozastavené. Káblová trasa bola odkopaná. V tejto súvislosti uviedol, že práce boli zastavené, pokračovalo sa popoludní, keď prišla čata na odstránenie havárie, keď oni išli odstraňovať haváriu, tak potrebovali rozšíriť výkop, takže na tomto sa robilo v popoludňajších hodinách. Ostatné práce sa robili na druhý deň, prišiel zástupca zo Slovnaftu. Na otázku žalovaného, ako mohlo prísť k preseknutiu kábla ak celá trasa bola vyčistená a káble odstránené, svedok odpovedal, pretože bola vykopaná ryha a obnažené káble po ten bod, kde
sa stala udalosť, nebola v celej trase. Boli poučení pred začatím prác že treba hlásiť každé poškodenie majetku, avšak elektrikári prišli skôr ako prišiel on od hasičov, bol rovno oboznámený, to bola veľmi rýchla udalosť a tí elektrikári prišli rýchlo, keďže vyhodilo hlavný istič. Na mieste udalosti boli na kábloch aj iné poškodenia, ale tieto neboli viditeľné, tie sa odhalili až potom, keď boli káble úplne dočistené, až vtedy sa na nich prišlo.
23. Na predmetnom pojednávaní aj súd vykonal konfrontáciu svedkov pána V. a U. k vysvetleniu rozporov týkajúceho sa vytýčenia káblových trás, v rámci ktorej pán V. uviedol, že nevidel stavenisko v roku 2016, takže nevedel uviesť, či sa tam v tomto čase kolíky s vyznačením trás nachádzali alebo nie. K výpovediam v časti rozporu týkajúceho sa prác po preseknutí káblov a po zistení poruchy, kedy pán U. uviedol, že sa museli vykonávať ďalšie dočisťovacie práce v deň poruchy v poobedňajších hodinách práve aj z dôvodu odstránenia poruchy, pán V. uviedol, že on pri týchto prácach nebol, ale domnieval sa, keďže došlo k preseknutiu toho kábla, zrejme bolo potrebné vytvoriť priestor na uvoľnenie toho kábla v nejakej vzdialenosti od miesta poruchy, je to len predpoklad. Pán U. doplnil, že bol na mieste udalosti do 19:30 hod., aj pri havarijnom odstraňovaní, nevie si predstaviť odstrániť haváriu na kábloch bez zemných prác. Káble sa musia vypustiť, vyčistiť, vyutierať handrou, samozrejme bez prúdu. Pán V. reagoval tak, že tie 2 poškodenia kábla boli opravené pod napätím, lebo to by znamenalo veľké vypnutie, oprava ovládacieho kábla bola bez napätia, to sa spojkovalo a v okolí tej spojky, priestor bol dostatočný na to, aby sa spravila spojka. Pán U. doplnil, že havarijná čata by nedokázala prespojkovať ani ten ovládací kábel, keby SPIROLL neurobil zemné práce, musia sa uvoľniť všetky káble, ryha nebola dostatočná. Tie káble sa vykladali za účasti a za prítomnosti a na pokyn elektrikára.
24. Súd ďalej oboznámil s prípisom žalobcu o vrátení faktúry, s odpoveďou žalovaného zo dňa 30.08.2016, zo dňa 14.09.2016, s písomnými a ústnymi prednesmi strán konania ako aj záverečnými stanoviskami strán konania. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 17.12.2021 prehlásil, že netrvá na vykonaní dôkazu, a to zabezpečení odborného vyjadrenia. S ohľadom na uvedené súd o predmetnom návrhu nerozhodoval.
25. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
26. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
27. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
28. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
29. Podľa § 215 ods. 1, ods. 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
30. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
31. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523261'&ucin-k-dni='30.12.9999'> (ďalej len „ObZ“) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „ObZ“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
32. Podľa § 536 ods. 1 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
33. Podľa § 536 ods. 2 ObZ dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne
zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
34. Podľa § 537 ods. 1 ObZ zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
35. Podľa § 537 ods. 2 ObZ objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. Podľa § 537 ods. 3 ObZ pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.
36. Podľa § 538 ObZ zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávam diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.
37. Podľa § 546 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523536'&ucin-k- dni='31.12.2016'>), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
38. Podľa § 550 ObZ objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523345'&ucin-k-dni='31.12.2016'>), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
39. Podľa § 551 ods. 1 ObZ zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť.
40. Podľa § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
41. Podľa § 374 ods. 1 ObZ za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
42. Podľa § 374 ods. 3 ObZ účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.
43. Podľa § 376 ObZ poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.
44. Podľa § 379 ObZ ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu
ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
45. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 120.265,50 eur titulom zmluvnej ceny za vykonanie diela „rozšírenie skladu LOG Polymérov“.
46. Predmetné dielo bolo realizované na základe Zmluvy o dielo č. XXXXXXXXXX formou stavby na kľúč podľa projektovej dokumentácie vypracovanej žalobcom v rozsahu a za podmienok v zmluve uvedených. Sporným nebolo, že pri vykonávaní výkopových prác podľa zmluvy pracovník žalobcu poškodil ovládací kábel. Žalovaný v dôsledku poškodenia ovládacieho kábla vykonal šetrenie a dňa 14.09.2016 započítal pohľadávku žalovaného v sume 197.542.19 eur proti pohľadávkam žalobcu v úhrnnej sume 148.368.31 eur (nie je sporné, že žalovaný vykonal predmetné započítanie, ktoré doručil žalobcovi). Výška škody, ktorá mala vzniknúť žalovanému rozporovaná nebola.
47. Sporným bolo najmä to, či predmetná pohľadávka zanikla započítaním voči pohľadávke na náhradu škody, ktorú mal žalobca spôsobiť žalovanému pri zhotovovaní diela dňa 06.04.2016. Sporným teda bolo porušenie povinnosti zhotoviteľa diela pri vykonávaní diela, keď žalobca tvrdil, že postupoval pri vykonávaní zemných prác s odbornou starostlivosťou. Žalobca v tomto smere tvrdil, že v dôsledku nedostatočnej súčinnosti žalovaného (nedostatočné podklady pre výkopové práce) a nekonštantnej hĺbky káblov, ktorých trasu na mieste havárie nebolo možné predvídať (hĺbka káblov sa oproti ostatnej trase káblov náhle zmenila) a nedostatočnej predchádzajúcej ochrane týchto káblov, došlo k preseknutiu ovládacieho kábla. Sporným bol aj spôsob výkopu, keď žalovaný tvrdil, že predmetné práce žalobca vykonával strojom, zatiaľ čo žalobca tvrdil, že tieto zemné práce vykonával ručne. Strany nemali zhodu ani v tom, či káblové trasy boli v mieste výkopových prác vopred vytýčené objednávateľom, ako aj to, či žalobca oznámil poškodenie kábla včas a zastavil výkopové práce. Žalobca namietal aj príčinnú súvislosť medzi preseknutím kábla a vznikom škody.
48. S ohľadom na ustálenie sporných a nesporných skutkových okolností je zrejmé, že žalobca vykonal dielo v požadovanom rozsahu a včas, pričom aj z jednostranného započítania žalovaného je zrejmé, že nárok žalobcu považoval za splatný vo vzťahu k vykonaniu samotného diela. V tomto smere súd odkazuje na listinné dôkazy ako zmluvu o dielo, súpis prác a faktúru žalobcu k jednotlivým platobným míľnikom. Rozsah vykonania diela, cena za vykonané dielo, ako aj to, že dielo bolo riadne a včas odovzdané zo strany žalobcu rozporované nebolo.
49. Rozhodnou otázkou bol zánik predmetnej pohľadávky žalobcu na úhradu zmluvnej ceny za dielo jednostranným započítaním s pohľadávkou žalovaného z titulu náhrady škody podľa § 373 ObZ. Súd preto posudzoval splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorá mala vzniknúť žalovanému v dôsledku neodborného postupu žalobcu pri vykonávaní zmluvne dojednaných prác. Následne sa súd zaoberal prípadnou existenciou okolností vylučujúcich zodpovednosť za škodu a existenciou okolností týkajúcich sa neposkytnutia súčinnosti žalovaného.
50. Podmienkou vzniku zodpovednostného právneho vzťahu medzi subjektom porušujúcim právnu povinnosť (záväzkovú alebo zákonnú) je okrem porušenia tejto povinnosti a vzniku škody aj príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi konaním, resp. opomenutím a vzniknutou škodou. Uvedené je explicitne vyjadrené aj v normatívnom texte ObZ, ktorý uvádza, že kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane (§ 373 ObZ). Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody - damnum emergens alebo ušlého zisku - lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Samotná škoda ani samotné porušenie právnej povinnosti ešte nezakladá zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, pokiaľ sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný (m. m. I. ÚS 177/08).
51. Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinností zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v ObZ), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Povinný subjekt môže porušiť viac povinností, ale nie každé porušenie povinnosti je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodu, pretože škoda nebude následkom (dôsledkom) porušenia povinností. Dôkazné bremeno ohľadne porušenia právnej povinnosti ako jedného zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 373 ObZ spočíva na poškodenom (v danom prípade žalovanom). Z hľadiska § 373 ObZ je teda irelevantné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou žalovaného alebo nie, nakoľko zodpovednosť za škodu je v Obchodnom zákonníku koncipovaná ako objektívna zodpovednosť s možnosťou liberácie.
52. Žalovaný, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody voči žalobcovi, má povinnosť preukázať právne predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie povinností zákonných, resp. zmluvných, teda v konkrétnom prípade povinnosť vykonávať dielo s odbornou starostlivosťou, ďalej vznik škody spočívajúci vo výpadku transformátora T107 a havarijné odstavenie výrobných jednotiek žalovaného PE 2, PE3 a PP3 v areáli rafinérie žalovaného a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou, tzv. kauzálny nexus. Žalobca ako zhotoviteľ, na druhej strane, ak chce preukázať, že za vzniknutú škodu nenesie zodpovednosť, musí preukázať, že postupoval pri vykonávaní diela s odbornou starostlivosťou, resp. že vznik škody nemohol predvídať, v dôsledku čoho jeho zodpovednosť za škodu nevznikne. Obchodný zákonník v zmysle § 374 CSP umožňuje oslobodiť sa od zodpovednosti za škodu, ak preukáže, že nesplnenie jeho povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Všeobecné liberačné dôvody (okolnosti vylučujúce zodpovednosť za škodu) uvádza <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-513/1991> 374 ObZ. Rovnako tak aj ako aj predvídateľnosť vzniku škody ako dôsledok protiprávneho konania. S ohľadom na predvídateľnosť škody sa škodca môže v prípadnom spore brániť, a teda nemusí zodpovedať aj za škodu, ktorú nebolo možné predvídať.
53. Samotný výpadok transformátora T107 a havarijné odstavenie výrobných jednotiek žalovaného PE2, PE3 a PP3 v areáli rafinérie žalovaného malo nastať v dôsledku a bezprostrednej príčinnej súvislosti s preseknutím ovládacieho kábla zamestnancom žalobcu, čo bolo medzi stranami konania sporné. V tomto smere súd na základe listinných dôkazov, a to vyšetrovacej správy obsahujúcej popis rozhodných skutočností týkajúcej sa vyšetrovania predmetnej udalosti ako aj jej následkov a výpovedí svedkov, a to najmä E. S., V. V. a pána V., dospel k nasledujúcim záverom. Pri vykonávaní výkopových prác pri zhotovovaní diela podľa zmluvy pracovník žalobcu poškodil ovládací kábel (sporné nebolo). Rovnako tak je nesporné, že najprv prišlo k náhlemu prerušeniu prívodu elektrickej energie a až následne k výpadku jednotlivých výrobných jednotiek žalovaného. Vo výkope bol v čase poruchy poškodený 24-žilový signalizačný kábel, ktorý prenáša aj vypínací signál z rozdielovej ochrany transformátora T107 do rozvodne R110kv GIS. Vypnutie vypínača transformátora bolo spôsobené prenesením napätia pracovným nástrojom na žilu kábla, ktorý aktivoval vypínaciu cievku vypínača. V dôsledku uvedeného došlo k výpadku elektrickej energie na prevádzke P8, v ktorej prebiehala výroba plastov na výrobných jednotkách PE3, PE2, PP3, na ktorých došlo k havarijnému odstaveniu (bližšie pozri č.l. 165). Napriek tomu, že k dodávke elektriny pre výrobné jednotky došlo po 5 minútach, teda o 11:05 hod., po spustení elektrickej energie a následných údržbárskych prácach výrobné jednotky nabehli na výrobu v prípade výrobnej linky PE3 o 14:45 hod, výrobnej linky PE2 o 20:40 hod. Reaktor sa vyčistil a výrobná jednotka PP3 nabehla na výrobu až dňa 13.04.2016 o 1:20 hod. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v dôsledku preseknutia ovládacieho kábla, došlo k výpadku transformátora a následnému výpadku výrobných jednotiek. V dôsledku výpadku týchto výrobných jednotiek došlo k vzniku škody. Vo vzťahu k rozsahu tejto škody a jej prípadného vyčíslenia žalovaným, súd uvádza, že žalovaný okrem vyšetrovacej správy nedoložil žiaden doklad, ktorý by výšku škody preukazoval, avšak žalobca predmetné vyčíslenie nenamietal, a preto má súd za to, že výška škody je nesporná. K odstávke predmetných zariadení žalobca argumentoval, že k nej malo dôjsť v deň opravy zo strany zamestnancov žalovaného, a preto podľa jeho názoru mal žalovaný opravu vykonať spôsobom tak, aby neodstavil prevádzku, z čoho by potenciálne mohli vzniknúť škody. Uvedené tvrdenia však žalobca žiadnym listinným dôkazom nepodporil a nepreukázal, že opravu na týchto zariadeniach je možné vykonať aj iným spôsobom, teda bez odstavenia výrobných jednotiek a tak, aby žalovaný v rámci preventívnej povinnosti predchádzal zväčšovaniu rozsahu škody. Predmetné tvrdenie je preto len domnienkou žalobcu. Súd tak považoval príčinnú súvislosť medzi preseknutím ovládacieho kábla zamestnancom žalobcu a následkom v podobe vzniku škody vo vyčíslenom rozsahu za preukázanú.
54. Súd však skúmal, či v danom prípade došlo k porušeniu zmluvnej (ale aj zákonnej) povinnosti žalobcu vykonávať zemné práce s odbornou starostlivosťou. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že existujú viaceré okolnosti na strane žalobcu, ktoré ho zbavujú zodpovednosti za škodu spôsobenú preseknutím ovládacieho kábla zamestnancom žalobcu.
55. Úvodom v tomto smere je treba zdôrazniť, čo predchádzalo samotnému začatiu výkopových prác. Medzi stranami nebolo sporné, že projektovú dokumentáciu k samotnému dielu mal vyhotoviť samotný zhotoviteľ, a to na základe podkladov od samotného žalovaného. Žalobca rozporoval tvrdenie žalovaného o predchádzajúcom vytýčení káblov na mieste výkopu prác. Tvrdenie žalovaného o tom, že trasa bola vytýčená pred začatím prác žalobcu, podporil svedok V. a svedok C.. Svedok C.K. uviedol, že technicky síce nie je možné identifikovať každý kábel, ale keďže tieto idú vo zväzku, ovládací kábel, ktorý bol porušený je umiestnený spolu s vysokonapäťovými káblami, ktoré vytrasované sú. Ďalej upozornil, že trasa bola vyznačená kolíkmi, pričom odovzdával výkopové povolenie. Svedok V. na pojednávaní konanom dňa 17.12.2021 potvrdil, že trasa káblov v blízkosti miesta havárie bola vytýčená, čo znázornil aj na doložených fotografiách č.l. 423-426. Naproti tomu žalobca tvrdil, že predmetné vytýčenie káblov sa netýkalo miesta havárie a bolo vykonané k inej stavbe v období rok pred samotnou udalosťou, čo potvrdzuje aj dátum na fotografiách vyhotovených žalovaným z roku 2015 (č.l 423 a nasl., dátum 17.04.2015). Uvedenú skutočnosť potvrdil aj svedok U. vo svojej doplňujúcej výpovedi k uvedenej skutočnosti zo dňa 17.12.2021, keď jednoznačne popísal, že „káblová trasa nebola vytýčená, bolo schematické naznačenie, ktoré bolo neurčité a týkalo sa predošlej stavby a nie tohto miesta. Zasahovalo aj do ich stavby, ale týkalo sa viac menej inej stavby, neboli tam hĺbky, trasy, ani presné polohové určenia, len smer. Po dohode s pánom V. pristúpili k sondovaniu, vykopali ryhu v zelenom páse, cca 15 m, kopali až do hĺbky 2,5 m, niektoré káble boli vyššie, nižšie, niektoré boli pri ceste a aj v tom smere, kde sa stala tá udalosť“. Svedok označil na fotografii pozdĺžnu ryhu v zelenom páse, ako aj miesta vykonávania sond žalobcom. Z týchto výpovedí vyplýva práve aj v porovnaní s povolením výkopových prác (č.l. 197-199), že predmetné naznačenie trás bolo schematické, tak ako tvrdil pán U. vo svojej výpovedi. Samotný útvar žalovaného sa k podmienkam na vykonanie výkopu vyjadril tak, že je potrebné vytýčiť trasu káblového vedenia „sondami ručným výkopom a káble umiestniť do chráničiek“, ako aj to, že externý dodávateľ geodetických prác pre žalovaného sa vyjadril, že „po odkrytí káblov nás zavolajte k ich zameraniu“. Z tohto listinného dôkazu, na ktorý sa odvolával svedok C., preto súdu jednoznačne vyplýva, že trasa káblov nemohla byť jednoznačne zameraná, čo spochybňuje jeho výpoveď. V prípade, ak by existovalo presné zameranie, žalovaný by nepožadoval vykonávanie sond ručným výkopom na spresnenie určenia trás káblov.
56. Na základe vykonanej konfrontácie svedka V.S. a svedka U. bolo objasnené, že svedok V. na mieste staveniska v čase začatia prác fyzicky nebol, a preto ani vlastnými zmyslami nevnímal (nevidel), či trasa bola vytýčená kolíkmi aj v roku 2016 a nevedel ani vysvetliť tvrdenie, že „kolíky museli byť odstránené žalobcom pred začatím prác“, z čoho jednoznačne vyplýva, že išlo len o domnienky svedka V., ktoré nemali pre vykonané dokazovanie relevanciu. Súd preto považoval za dôveryhodné vysvetlenie svedka U., ktorý sa na stavbe nachádzal aj v čase začatia prác, a ktorý jednoznačne vyvrátil označenie vytýčenej trasy žalovaným. Logickým sa v tomto smere súdu aj javí vysvetlenie pána U., a to aj z hľadiska rozmiestnenia stavieb a polohy samotného miesta, keď po nahliadnutí do fotografií (č.l. 405) tvrdil, že predmetná trasa vytýčenia káblov bola ďalej od ich stavby, pričom keď iní pracovníci dokončili tento predchádzajúci projekt (stavbu), museli v rámci kolaudácie vykonať aj terénne úpravy s vysiatím trávy (svedok U.: „to museli celé odpratať, tá plocha bola absolútne čistá“). Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď svedka U. v tej časti, že od pána V. požadovali presnejšie zameranie káblových trás. V prípade, ak by existovalo predmetné vytýčenie káblov, tak ako tvrdí žalovaný, nebola by nutná ani sondáž a žalobca by nepožadoval presnejšiu dokumentáciu s vyznačením káblov.
57. Skutočnosť, že žalobca ako zhotoviteľ sa pri zachovaní odbornej starostlivosti domáhal spresnenia uvedenej trasy káblov a podrobnejších vyznačení káblových trás vyplynula jednak z e-mailovej komunikácie, ktorá predchádzala začatiu výkopových prác medzi pánom žalobcom a svedkom V.R., ale aj z výpovede pána V.T., ktorý uvedenú skutočnosť potvrdil. Rovnako tak aj zo samotnej Technickej špecifikácie k projektu, ktorá bola súčasťou zmluvy, je zrejmé z bodu B. 3.15. (zhotoviteľ berie na vedomie, že existujúca výkresová dokumentácia je informačného charakteru, povinnosťou zhotoviteľa je overiť stav zodpovedajúci skutočnosti), že samotný objednávateľ nedisponoval presnými podkladmi týkajúcimi sa zamerania káblov ani presne vytýčenou trasou týkajúcou sa projektu „Rozšírenia skladu LOG Polymérov“, inak by neukladal povinnosť zhotoviteľovi overiť si skutočný stav. Svedok V. v tomto
smere potvrdil, že zasielal žalobcovi e-mail s označením káblov, ktoré zahŕňali aj predmetný projekt (č.l. 313). V tomto smere súd na základe vykonaného dokazovania a výsluchu svedkov dospel k záveru, že predmetný e-mail bol zasielaný na základe žiadostí žalobcu, ktorému nepostačovali podklady v podobe výkopového povolenia s tým, že predmetná trasa káblov zaznamenaná na danom výkrese sa vzťahovala k projektu prebiehajúcemu v roku 2015, pričom čiastočne trasa zaznačených káblov naznačovala smer a polohu káblov, tak ako uvádzal svedok U.. V tomto ohľade je treba uviesť, že samotný svedok V.T. ako miesto havárie označil plochu zakreslenú na danom výkrese X, v ktorej káble zaznamenané nie sú, avšak z ktorej smer a približná poloha týchto káblov vyplýva. Na samotný výkres svedok V. poznačil poznámku o tom, že ovládacie káble nechránené hĺbka 20 cm-130 cm. Z tvrdenia žalobcu, ako aj výpovedí svedka U., ktoré potvrdzoval aj svedok V. však vyplýva, že výkresová dokumentácia poskytnutá žalovaným na výkopové práce žalobcu nepostačovala, žalobca sa dožadoval presnejšej dokumentácie, napriek tomu žalovaný s vedomosťou o tom, že káble majú nekonštantnú hĺbku a sú nechránené, trval na vykonávaní výkopových prác žalobcu. V tomto smere preto žalobca nemôže niesť zodpovednosť za škodu spôsobenú nedostatočnými podkladmi, ktoré mu poskytol žalovaný. Žalobca naopak v dôsledku dodržania Technickej špecifikácie a zachovania odbornej starostlivosti pri vykonávaní zemných prác vykonal niekoľko sond, v danom mieste minimálne troch (svedok U. tvrdil, že ich bolo určite viac), ako aj tzv. hlavnú sondu, ktorou bola zelená ryha označená na fotografii na č.l. 403 pod A3 ako stavebná jama, v ktorej našli chráničky vedúce popod koľajisko, pričom niektoré káble boli vedené zvrchu chráničiek pomedzi otvory, následne pozdĺžnu sondu označenú ako A2 a ďalšiu v smere pri príjazdovej ceste označenú ako A1. Svedok U. zdôraznil, že predmetné miesto po odkrytí zeminy v rámci sondovania pôsobilo ako bývalé zasypané stavenisko, v ktorom sa nachádzalo veľké množstvo káblov a predmetov, pričom situácia bola dosť neprehľadná. Následne sa dožadoval cez pána V. lepšieho zakreslenia trás káblov, avšak takáto dokumentácia poskytnutá nebola. Na danom mieste súd upozorňuje na vyhýbavú odpoveď pána V.T. v rámci svedeckej výpovede, ktorý spočiatku uvádzal, že si na dopyt na nevhodné a nedostatočné technické podklady, nepamätá, následne po odstraňovaní rozporov zo strany právneho zástupcu žalobcu s výpoveďami svedkov pána O. a U., svedok V. uviedol, že predmetná skutočnosť bola viac krát spomenutá a že aj na upresnenie trasy káblov a ich počtu bol žalovaný viac krát zo strany žalobcu dopytovaný. Žalovaný odkázal na poskytnutú dokumentáciu (výkopové povolenie). Následne svedok V. priznal, že napriek upozorneniu zo strany žalobcu na situáciu a na nevhodnosť podkladov, trval na pokračovaní vo výkopových prácach. Rovnako tak z výpovedí svedkov U. a V. vyplýva, že v okolí miesta havárie sa vykonali sondy za účelom zistenia skutkového stavu podzemných vedení, avšak na predmetnom mieste sa po odkrytí zeminy nachádzalo veľké množstvo káblov, ale aj iných predmetov. Dokonca svedok U. po odkrytí stavebnej jamy, nazval predmetné miesto staveniskom a situáciu neprehľadnou. Súd upozorňuje, že aj v zmysle Zmluvy, zhotoviteľ diela postupuje podľa pokynov objednávateľa. Súd uvedené skutočnosti vyhodnocuje tak, že ak za danej situácie žalovaný trval na vykonávaní zemných prác a pokračovaní v zemných prácach, takýto pokyn a zotrvávanie na ňom, napriek vedomosti o neprehľadnosti danej situácie, je v neprospech tvrdenia žalovaného o neodbornom postupe žalobcu ako zhotoviteľa pri vykonávaní zemných prác.
58. Následne súd vyhodnocoval aj samotnú situáciu týkajúcu sa preseknutia daného kábla a spôsob vykonávania zemných prác. Súd nemal pochybnosť o tom, že predmetné práce na danom mieste boli vykonávané ručne v zmysle výkopového povolenia, čo bolo jednoznačne potvrdené výsluchom svedka O.K. a U.. Súd teóriu žalovaného o strojovom vykonávaní prác vyhodnocuje ako domnienku, ktorá vykonaným dokazovaním potvrdená nebola. Práve naopak svedok O. sa jednoznačne vyjadril, že výkopové práce boli vykonávané ručne. V rámci výkopu sa zistilo, že na viacerých miestach sa žiadna ochranná vrstva, v podobe tehly alebo ochrannej fólie nenachádzala. K preseknutiu kábla došlo na mieste, kde sa nenachádzala žiadna tehla, ochranná fólia alebo pieskové ložisko. Uvedená skutočnosť bola potvrdená pánom O., ktorý daný výkop vykonával, ale aj pánom U.. Svedkovia pán V.T., V. ani S. sa jednoznačne k uvedenej skutočnosti vyjadriť nevedeli, keďže sa na mieste prác nachádzali až po odkopaní zeminy nachádzajúcej sa v mieste havárie. Zároveň preseknutý ovládací kábel sa nachádzal položený na oceľovej rúre v hĺbke do 30 cm (svedok U. sa vyjadril, že to bolo dokonca 15 až 20 cm) oproti ostatným hlbšie uloženým káblom, ktoré išli v danej trase a ktoré už odkryté boli. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ovládací kábel sa v mieste preseknutia nachádzal v nekonštantnej hĺbke na oceľovej rúre, ktorej umiestnenie nebolo možné predvídať. O nepredvídateľnosti danej situácie napriek e-mailovému upozorneniu žalovaného, že káblové trasy sú umiestnené v nekonštantnej hĺbke, svedčí práve ten fakt, že v danom prípade, už časť týchto káblov a ich trasy bola odkrytá, pričom predmet nachádzajúci sa v danom výkope ako prekážka-oceľová rúra, sa v zemi na mieste havárie nachádzal bez toho, aby žalobca jeho uloženie v danej trase mohol predpokladať. Rovnako tak nepredvídateľným bolo
voľné uloženie (bez chráničiek, fólie) káblov ponad túto oceľovú rúru, čo v celkovom kontexte znamená, že náhlu zmenu káblovej trasy zamestnanec žalobcu pri výkope nemohol predvídať. Svedok O., ktorý ako zamestnanec žalobcu spôsobil preseknutie kábla, sa k spôsobe výkopu vyjadril tak, že nebolo možné predpokladať s ohľadom na už obnažené káble, že by na niečo narazil, tak od 10 do 70 cm hĺbky kopal lopatou prišliapnutím, následne odhŕňal hlinu jemne. V danom prípade svedok O., ktorý nemohol s ohľadom na hĺbku a trasu ostatných káblov už odkrytých v danej trase vedúcej po miesto havárie predpokladať nekonštantnú hĺbku ovládacieho kábla voľne položeného (bez chráničiek a ochrannej fólie) na oceľovej rúre, zvolil techniku výkopu v hĺbke v zemi cca do 70 cm „prišliapnutím na lopatu“, pričom následne, keď narazil na prekážku, obnažoval predmetné miesto jemne. Vo vzťahu k názoru žalovaného, že v prípade ak dôjde k nárazu na prekážku (keď zamestnanec žalobcu „narazil na niečo tvrdé“), mal zamestnanec žalobcu prestať s vykonávaním zemných prác, súd uvádza, že v predchádzajúcej časti káblovej trasy sa nachádzali chráničky, teda tehla, z čoho je zrejmé, že zamestnanec žalobcu nemal dôvod predmetnú skutočnosť vyhodnocovať inak ako štandardnú a nemohol vedieť, že predmet, na ktorý narazil, je oceľová rúra alebo akýkoľvek iný predmet (napr. kameň), čo sa nepodarilo zistiť ani vykonaným dokazovaním (na aký predmet vlastne svedok O. narazil, keď hovoril, že zacítil na lopate niečo tvrdé). Okrem toho, v zmysle toho, čo uviedol svedok O.K. na predmetnom pojednávaní, keď narazil na prekážku, bolo nutné obnažiť predmetné miesto pre zistenie daného predmetu (zemina sa následne obnažuje jemne). Rovnako tak nebolo možné vykonaným dokazovaním zistiť, či svedok O. presekol ovládací kábel pri prvom „narazení na niečo tvrdé“ alebo pri ostatných dvoch nárazoch na „niečo tvrdé“, resp. pri začisťovacích prácach. Medzitým zamestnanci žalovaného, ktorý zistili výpadok transformátora a dôvod tohto výpadku, prichádzajúc na miesto výkopu, akékoľvek ďalšie práce pozastavili, čo vyplýva z výpovedí svedkov pána S., U. a O.. Pán O. v tomto smere potvrdil, že práce prestali okamžite, keď zistili, že „kábel sa nachádzal nad rúrou“ rovnako tak na otázku žalovaného, prečo nikoho nekontaktoval, uviedol, „akože nie, oznámilo sa to zamestnancom Slovnaftu“. Svedok U. potvrdil, že predmetná udalosť prebehla rýchlo, na mieste prác po preseknutí ovládacieho kábla sa obratom dostavili elektrikári, ktorí predmetnú udalosť riešili. V tomto smere súd upozorňuje na nepresnosť vo výpovedi pána S., ktorý uvádzal, že keď prišiel na miesto výkopových prác, spýtal sa, či pred polhodinou nepoškodili kábel, z čoho vyplýva, že pán S. bol osobou, ktorá zistila dôvod výpadku transformátora a jednak, že hľadanie príčiny trvalo približne pol hodinu. V tomto smere ale súd upozorňuje na vyšetrovaciu správu a na zápis z rozhovoru so svedkom S., z ktorej vyplýva, že „sa cestou z rozvodne HT3 zastavili pri výkope na bloku 73, pričom sa pracovníka spýtali, či v predchádzajúcich minútach nepoškodil kábel, ktorý ich tušenie potvrdil“ (č.l. 201). Rovnako tak zo zápisu z rozhovoru s pánom O. vyplýva, že „až potom zistil, že na nich (ovládací kábel) poškodil obal“. Z uvedeného vyplýva, že samotný priebeh škodovej udalosti spolu so zistením príčiny bol náhly, zamestnanci žalovaného postupovali veľmi rýchlo, pričom kým pán O. zistil pri obnažovaní problematického miesta, že došlo k preseknutiu ovládacieho kábla, na miesto udalosti dorazili zamestnanci žalovaného. Takéto konanie súd nepripisuje na ťarchu žalobcovi, keďže vplyv na zväčšenie škody, ani na samotný rozsah škodovej udalosti, už nemalo. Žalovaný v tomto smere nepreukázal tvrdenie, že v prípade, ak by zamestnanec žalobcu okamžite zistil preseknutie ovládacieho kábla a túto skutočnosť nahlásil žalovanému, mohlo dôjsť k bezpečnému odstaveniu výrobných jednotiek. Uvedené tvrdenie sa súdu javí ako hypotetické. Navyše súd upozorňuje, že s ohľadom na náhlu škodovú udalosť, nebolo žalovaným preukázané, kedy presne pán O. zistil preseknutie ovládacieho kábla. V tejto súvislosti súd upozorňuje, že k výpadku transformátora T107 došlo dňa 06.04.2016 o 10:59 hod, pričom napätie bolo obnovené o 11:05 hod., teda bez ohľadu na následné zistenie príčiny preseknutia ovládacieho kábla, bolo napätie na prípojniciach B12 a B56 na rozvodni HT3 obnovené do 6 minút.
59. Žalovaný rozporoval aj to, že káblová trasa už bola viditeľná, keďže táto bola celá dočistená (výpoveď pána V.) a na mieste výkopových prác sa ďalej pracovalo (výpoveď Kuruca). V tomto ohľade ale súd upozorňuje na výsluch svedka U., ktorý uviedol, že káblová trasa bola odkopaná po ten bod, kde sa stala udalosť. Práce po výpadku boli pozastavené, pokračovalo sa popoludní, keď prišla čata na odstránenie havárie, potrebovali rozšíriť výkop, takže na tomto sa robilo v popoludňajších hodinách. Pán S. sa nevedel jednoznačne vyjadriť, v akej miere bol kábel odkopaný a do akej miery bolo miesto poruchy odkryté. Rovnako tak z vykonanej konfrontácie medzi svedkami pánom U. a pánom V. vyplynulo, že pán V. pri týchto prácach nebol, preto jeho tvrdenia boli v rovine domnienok a súd ich nepovažuje za relevantné pre posúdenie samotnej skutočnosti týkajúcej sa dočisťovacích prác. V tomto ohľade súd len konštatuje, že za hodnoverné považuje tvrdenia pána V., že poškodenia dvoch káblov boli opravené pod napätím (k obnoveniu napätia došlo už o 11:05 hod. v daný deň), oprava ovládacieho kábla bola bez napätia, priestor v okolí ovládacieho kábla bol dostatočný na naspojkovanie (sám pán O. uviedol,
že „obnažoval daný problém“), čo však nevylučuje, že priestor nielen v okolí ovládacieho kábla, ale aj ďalších káblov musel byť dočistený tak ako uvádzal svedok U., ktorý bol osobne prítomný na mieste havárie až do 19:30 hod v daný deň („káble sa musia vypustiť, vyčistiť, vyutierať handrou“). Uvedené konanie žalobcu, ktoré navyše podľa tvrdenia svedka U. bolo na pokyn a za účasti havarijnej čaty a elektrikárov žalovaného, nepredstavuje porušenie povinnosti žalobcu konať pri vykonávaní diela s odbornou starostlivosťou.
60. Z vykonaného dokazovania (v rámci výsluchu svedka Ing. V.) vyplynulo, že zmluva o dielo odkazovala na Stanovené podmienky na prácu, v zmysle ktorých mal zhotoviteľ, teda žalobca na vykonávanie výkopových prác prizvať vnútropodnikový útvar energetiky, ktorý mohol dozorovať predmetné práce a stanovovať podmienky, ako napr. bezpečnostné pomôcky, opatrenia pri výkope, ako aj spôsob výkopu a iné, čo mal zabezpečiť žalobca. Útvar Energetika ako správca týchto vedení teda bola prizvaná na samotné vytýčenie prác, avšak mali byť vyzvaní na doplnenie podmienok do povolenia na prácu, čo sa nestalo. Žalovaný následne tvrdil, že uvedená skutočnosť mohla mať vplyv na vznik škody. Súd v tomto smere konštatuje, že žalovanému sa uvedenú skutočnosť nepodarilo preukázať, keďže napriek dopytu súdu, odkázal v rámci svojho vyjadrenia (súd sa rovnako tak dopytoval predmetného svedka na konkrétny obsah tejto povinnosti) na dokument „Stanovenie podmienok na prácu“ body B8.3, B8.4 a B8.8 a dokumenty dostupné pre dodávateľov žalovaného na webe žalovaného: HSE_1_G7_SN3 Základné predpisy pre BOZP; B.P-07 O požiadavkách na používanie označenia, symbolov a signálov na zaistenie BOZP; HSE_1_G7_SN2 Bezpečná práca vo výškach; HSE__OR47__SN Postup vydávania písomného povolenia na práce (platnosť do 31.08.2015); HSE_1_G7_SN4 Systém vydávania písomných povolení na prácu (platnosť od 01.09.2015); HSE_1_SN5 Traumatologický plán; HSE_1_G13.1_SN1 Hlásenie a vyšetrovanie nežiadúcich udalostí. V tomto smere súd konštatuje, že dokument, ktorý je súčasťou spisu, neobsahuje žalovaným tvrdenú povinnosť zhotoviteľa. K ostatným dokumentom súd uvádza, že civilné sporové konanie nie je postavené na vyšetrovacej zásade, kedy by súd mal dohľadávať dokumenty na webových stránkach, na ktoré žalovaný odkazuje a prostredníctvom ktorých preukazuje zakotvenie povinností žalobcu (navyše po výzve súdu). V prípade, ak mal žalovaný záujem preukázať predmetné skutočnosti, bolo jeho povinnosťou predložiť predmetné dokumenty do spisu. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia (a to napriek výzve súdu). Pre doplnenie súd uvádza aj ďalšiu okolnosť, ktorá by mala vplyv na posúdenie splnenia tejto povinnosti, a to mieru zodpovednosti, ktorú by v prípade preukázania tejto skutočnosti žalobca niesol, keďže samotný svedok V., ktorý poukázal na predmetnú povinnosť zhotoviteľa diela, sám priznal, že bol zodpovedný za kontrolu splnenia týchto podmienok, pričom neprizvanie predmetného vnútropodnikového útvaru energetiky zistil až po danej havárii. Okrem toho žalovaný nepreukázal, aký skutočný vplyv na vznik danej udalosti malo prípadne nesplnenie žalovaným tvrdenej, ale nepreukázanej povinnosti.
61. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že na mieste udalosti boli na kábloch aj 2 iné poškodenia, ale tieto neboli závažného charakteru, žalovaný ich opravil zaizolovaním (výpoveď pána V., fotografie). Zároveň súd zistil, že tieto nemali byť viditeľné, boli odhalené až potom, keď boli káble úplne dočistené (výpoveď pána U.), a preto súd konštatuje, že tieto nemajú vplyv na posúdenie odbornej starostlivosti žalobcu.
62. Žalovaný v predmetnom konaní, v ktorom si uplatňuje zánik pohľadávky žalobcu započítaním na základe vzniku nároku na náhradu škody je § 373 a nasl. ObZ by bol úspešný za predpokladu, ak by preukázal, že došlo k porušeniu povinností ustanovených ObZ konaním žalobcu, že došlo k vzniku škody a existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinností vyplývajúcich z Obchodného zákonníka a vzniknutou škodou bez okolností vylučujúcich vznik zodpovednosti za škodu, kedy by bolo možné škodu predvídať. Žalobca však nemôže niesť zodpovednosť za škodu spôsobenú pri vykonávaní diela s odbornou starostlivosťou, keď výkopové práce v rámci projektu „Rozšírenie skladu LOG polymérov“ prebiehali tak, že zamestnanec žalobcu v dôsledku nepredvídateľnej zmeny trasy káblov nachádzajúcich sa na oceľovej rúre v zemi, ktorých polohu ani smer nebolo možné rozumne s ohľadom na znalosti konkrétnej stavby a poskytnuté technické podklady predpokladať, v nekonštantnej hĺbke, bez akejkoľvek ochrany (chráničky, fólie, pieskového ložiska), presekol ovládací kábel (a ten spôsobil vypnutie transformátora T107). Za daných okolností uvedených vo vyššie uvedenom rozbore skutkového stavu, ide celkom jednoznačne o situáciu, ktorá znamená, že žalobca nebol zodpovedný za vzniknutú škodu, ktorú nebolo možné predvídať. Vzhľadom na to, že žalobca vykonal dielo riadne a
včas, patrí mu odmena dojednaná v zmysle Zmluvy o dielo, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
63. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v prvom výroku enunciátu rozsudku súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
65. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
66. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže bol v celom rozsahu úspešný. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).