Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 400/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., M., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo

veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu

v Košiciach č. k. -295 zo 4. marca 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2010

doručená sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -295 zo 4. marca 2010.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že „... uznesením odporcu sp.zn.

295 zo dňa 04.03.2010 bolo porušené jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

prvá veta Dohovoru a právo domáhať sa sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na súde, konať zákonom predpísaným spôsobom pred súdom, ktorému zodpovedá povinnosť

súdu nekonať inak, v zmysle iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, podľa

Slovenskej republiky a právo, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi podľa

. ...

Rozhodnutie odporcu považuje sťažovateľka vzhľadom na jednoznačné porušenie

zákona odporcom za krajne arbitrárne, neudržateľné a také, ktorým bolo zasiahnuté do

vyššie označených práv sťažovateľky. ...“.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplynul tento skutkový stav:

„Pôvodná žalobkyňa Z. M. - právna predchodkyňa sťažovateľky a žalobcu v 2. rade

podala dňa 27.10.2006 žalobu na začatie konania o vrátenie daru na Okresnom súde

Rožňava. Konanie sa viedlo pod sp.zn. a žalovaným v uvedenom konaní bol

JUDr. M. M.

Okresný súd Rožňava uznesením sp.zn. zo dňa 12.02.2008 konanie

zastavil.

Sťažovateľka a žalobca v 2. rade podali proti tomuto uzneseniu odvolanie zo dňa

03.03.2008.

Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. -122 zo dňa 10.09.2008

zrušil uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Okresný súd Rožňava rozsudkom sp.zn. -215 zo dňa 09.06.2009

rozhodol tak, že žalovaný je povinný vrátiť do dedičstva po Z. M.,... podiel ¼ - inu

z nehnuteľností, ktorý Z. M. darovala žalovanému zmluvou zo dňa 07.06.1994, zapísaný na

2

LV č. 537, k.ú. V., okres M. ako parc. č. 585 záhrady vo výmere 2204 m, parc. č. 586

2

zastavané plochy vo výmere 811 mz rodinného domu súp. č. 518 na parc. č. 586.

Žalovaný proti tomuto rozsudku podal odvolanie zo dňa 10.06.2009.

Krajský súd v Košiciach, teda odporca ako odvolací súd, v odvolacom konaní

rozhodol uznesením sp.zn. -295 zo dňa 04.03.2010 a to tak, že rozsudok

prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.“

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ďalej uviedla:

«Podľa názoru sťažovateľky odvolací súd, teda odporca bol v odvolacom konaní

nesprávne obsadený. ...

Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. -122 zo dňa 10.09.2008

zrušil uznesenie Okresného súdu Rožňava sp.zn. -107 zo dňa 12.02.2008 a

vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom predsedníčkou senátu krajského

súdu bola JUDr. J. Č.

Krajský súd v Košiciach, teda odporca uznesením sp.zn. -295 zo dňa

04.03.2010 zrušil rozsudok Okresného súdu Rožňava sp.zn. -215 zo dňa

09.06.2009 a opätovne vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom predsedom

senátu krajského súdu bol JUDr. J. S.

Podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Košiciach na rok 2009 sp.zn. 1 Spr

str. 64 - Pravidlá prideľovania veci ods. 1 - v jednotlivých občianskoprávnych

agendách vecí, ktoré napadnú na krajský súd po 01.01.2009 sa prideľujú senátom

(samosudcom) náhodným výberom pomocou aplikácie. Podľa ods. 3 písm. a) str. 65 -

Ďalšou výnimkou zo zásady uvedenej pod bodom 1) sú veci, ktoré boli zrušené senátu

(sudcovi) v dôsledku odvolania alebo dovolania Najvyšším súdom SR (alebo boli zrušené

Ústavným súdom SR), ktoré boli vo veci samej o predbežnom opatrení zrušené odvolacím

súdom a vrátené súdu prvého stupňa, sa po opätovnom predložení odvolacieho súdu

pridelia tomu senátu (samosudcovi), v ktorom je zadelený sudca, ktorý vec referoval.

V súlade s uvedeným Rozvrhom práce na rok 2009, kedy prvostupňový súd predložil

odvolanie žalovaného zo dňa 10.06.2009 odvolaciemu súdu, teda odporcovi na rozhodnutie,

mal v predmetnej veci rozhodnúť senát v tom istom zložení, v akom už raz rozhodol krajský

súd o odvolaní sťažovateľky zo dňa 03.03.2008, kedy zrušil rozhodnutie prvostupňového

súdu a vrátil vec na ďalšie konanie. ...

Žalovaný vo svojom odvolaní zo dňa 10.06.2009 uviedol ako odvolacie dôvody

ustanovenia - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a -rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odporca bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovení a a rozsudok vo všetkých výrokoch

zrušil podľa ustanovenia a , lebo ako ďalej

odporca uvádza, že „súd prvého stupňa účastníkovi konania jeho postupom odňal možnosť

konať pred súdom a ďalej nesprávne vec právne posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový

stav“.

Avšak podľa ustanovenia - súd prvého stupňa nesprávne

vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne

zistil skutkový stav.

Na splnenie dôvodu na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu je teda potrebné,

aby súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, teda musia byť súčasne splnené dve

podmienky a to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a druhá podmienka, že nedostatočne zistil skutkový

stav. Je teda zrejmé, že odporca pri rozhodovaní o zrušení rozhodnutia prvostupňového

súdu vychádzal z nesprávneho znenia právnej normy, keď vo svojom odôvodnení uviedol, že

prvostupňový súd „nesprávne vec právne posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav“.

Odporca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezmieňuje o tom, žeby prvostupňový

súd nesprávne vec právne posúdil tým, že na posúdenie veci použil ustanovenie .

Žalovaný vo svojom odvolaní zo dňa 10.06.2009 uviedol ako odvolacie dôvody

ustanovenie a ustanovenie Ako

odvolací dôvod však neuviedol ustanovenie - súd prvého stupňa

neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností.

Žalovaný vo svojom odvolaní teda nenamietal tú skutočnosť, žeby prvostupňový súd

nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, keďže ustanovenie neuvádza

medzi dôvodmi odvolania a ani nemohol, pretože ako vyplýva zo strany 5 zápisnice

o pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 09.06.2009, žalovaný nemal návrhy na ďalšie

dokazovanie. Súd na tomto pojednávaní poučil účastníkov konania podľa ustanovenia § 120

ods. 4 , že „účastníci sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť

najneskôr do vyhlásenia uznsenia, ktorým končí dokazovanie. Na neskôr označené

a predložené dôkazy súd neprihliada“. Na to bolo vyhlásené uznsenie, ktorým prvostupňový

súd dokazovanie skončil.

Prvostupňový súd v konaní rozhodol v zmysle ustanovenia , podľa

ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj

na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. V zmysle ustanovenia

odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami

ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Odporca vo svojom odôvodnení predmetného rozhodnutia uvádza, že „odvolací

dôvod podľa je daný vtedy, ak pred súdom bol taký postup

v konaní, že vo všeobecnosti znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných

práv, ktoré mu priznáva a ktorý sa prejavil už v priebehu konania a nielen pri

rozhodovaní“.

Avšak odporca sa už v odôvodnení svojho rozhodnutia bližšie nezmieňuje o tom, že

v čom podľa jeho názoru vidí postup prvostupňového konania, ktorým malo dôjsť k odňatiu

možnosti žalovaného konať pred súdom a ktorý by znemožnil účastníkovi konania realizáciu

jeho procesných práv v súlade s ...

Je pravdou, že odvolací súd má v zmysle ustanovenia možnosť na

vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadať aj bez toho, aby ich odvolateľ vo svojom

odvolaní výslovne namietal, ale tieto vady by museli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a takisto z odôvodnenia rozhodnutia odporcu takéto vady ani

nevyplývajú.

Odporca prekročil rozsah svojej právomoci mu daný ustanovením § 212 ods. 1

, kedy odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa ustanovenia

považoval odôvodnenie rozhodnutia za nedostatočné a to aj napriek

tomu, že prvostupňový súd vo veci správne rozhodol.

... z priebehu konania pred prvostupňovým súdom, ktoré je zistiteľné z obsahu listín

tvoriacich súčasť súdneho spisu, predovšetkým zo zápisníc z pojednávaní a odôvodnenia

rozhodnutia prvostupňového súdu jednoznačne vyplýva to, že prvostupňový súd v konaní

správne postupoval v súlade s a na základe vykonaného dokazovania urobil správne

skutkové závery a vec správne právne posúdil. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia odporcu

nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by mohli privodiť odôvodnenú pochybnosť o správnosti

skutkových alebo právnych záverov súdu prvého stupňa alebo v jeho postupe v konaní. ...»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľky

- domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde zakotvené

v článku 46 ods. 1 ,

- na spravodlivé súdne konanie zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo uznesením Krajského súdu v Prešove vo

veci sp.zn. a postupom, ktorý mu predchádzal, porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Košiciach pokračovať

v porušovaní namietaného práva sťažovateľky.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach

sp.zn. -295 zo dňa 04.03.2010 a vracia vec Krajskému súdu v Košiciach na

ďalšie konanie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podaním doručeným ústavnému súdu 2. júla 2010 sťažovateľka predložila dovolanie,

ktoré podala proti uzneseniu krajského súdu č. k. -295 zo 4. marca 2010

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Z obsahu dovolania vyplýva, že dôvody dovolania

vrátane ťažiskovej právnej argumentácie sú identické s dôvodmi uvedenými v sťažnosti

podanej ústavnému súdu.

Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na

zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť

iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných

procesných noriem ( v znení neskorších

predpisov). Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným

súdom, a to o princíp subsidiarity.

Ústavný súd preto zaujal názor, že v prípade podania mimoriadneho opravného

prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná

za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude

považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

(porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bulena a spol. verzus Česká

republika a rozhodnutie uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Českej

republiky vo zv. 29/uznesenie č. 3 a pod.).

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2010