Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 374/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť R. B., toho času vo výkone trestu, zastúpeného advokátom

JUDr. J. K., T., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupmi vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-904/2-OVK-TN-2009,

Okresnej prokuratúry Trenčín pri podaní návrhu na vzatie do väzby v konaní vedenom pod

sp. zn. z 3. júna 2009, ako aj rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne

z 10. júna 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta 2010

doručená sťažnosť R. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na spravodlivý súdny proces podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi vyšetrovateľa

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín (ďalej len „vyšetrovateľ“) v konaní

vedenom pod sp. zn. ORP-904/2-OVK-TN-2009, Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len

„okresná prokuratúra“) pri podaní návrhu na vzatie do väzby v konaní vedenom pod

sp. zn. z 3. júna 2009, ako aj rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) z 10. júna 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi a ďalším spoluobvineným bolo 2. júna

2009 začaté „trestné stíhanie pre zločin lúpeže...“.

Okresná prokuratúra podala návrh na vzatie do väzby iba na sťažovateľa, a nie na

ostatných spoluobvinených, a po podaní obžaloby 12. októbra 2009 rozhodol okresný súd

rozsudkom sp. zn. z 5. marca 2010 tak, že ho uznal vinným v celom rozsahu

obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov. Proti tomuto rozsudku

podal odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol 10. júna 2010 tak, že ho zamietol.

Na verejnom zasadnutí sťažovateľ „namietol nestrannosť člena senátu JUDr. R. V.“

z dôvodu, že tento ako predseda senátu rozhodoval o jeho väzbe, keď uznesením sp. zn. 6

Tos 60/09 z 12. novembra 2009 zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu.

Sťažovateľ tvrdí, že jeho „právo na spravodlivý proces bolo porušené tým, že

o mojom odvolaní rozhodoval ako člen senátu sudca JUDr. R. V., ktorý v mojej veci nie je

nestranným sudcom“, a takisto tvrdí, že „Trestné konanie od svojho počiatku nebolo

vykonávané v súlade so základnými zásadami trestného konania. Predovšetkým nebola

dodržaná rovnosť strán a nebola zabezpečená objektívnosť obstarávania dôkazov v zmysle

/, / a / “.

Za porušenie práva na spravodlivý proces považuje sťažovateľ tiež to, že okresná

prokuratúra navrhla vziať do väzby iba jeho, hoci ďalší potenciálni páchatelia boli

ponechaní na slobode, a v súvislosti s tým došlo k zmareniu obstarania objektívnych

a hodnoverných dôkazov.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa R. B., upravené v / Slovenskej

republiky rozhodnutím Krajského súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 10. 06. 2010,

ďalej postupom prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín pri podaní návrhu na vzatie do

väzby R. B. č. k. zo dňa 03. 06. 2009 a postupom vyšetrovateľa OR PZ Trenčín

v konaní ČVS: ORP-904/2-OVK-TN -2009 bolo porušené.

2. Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 10. 06. 2010 sa

zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 303,31 €, ktorú je

povinný Krajský súd Trenčín zaplatiť k rukám právneho zástupcu sťažovateľa.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa o

organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

V súlade s judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti návrhu

hovoriť okrem iného aj vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ pre nedostatok

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Vychádzajúc z petitu sťažnosti (ktorým je ústavný súd viazaný podľa § 20 ods. 3

) sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na

„spravodlivý súdny proces“ podľa čl. 46 ods. 1 ústav postupmi vyšetrovateľa, okresnej

prokuratúry a rozhodnutím krajského súdu sp. zn. z 10. júna 2010, ktorým

zamietol jeho odvolanie proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 5. marca

2010.

1. Pokiaľ ide o sťažovateľom sťažnosťou namietané porušenie ním označeného

základného práva podľa postupom prokurátora okresnej prokuratúry pri

podaní návrhu na vzatie do väzby sp. zn. z 3. júna 2009 a predtým postupom

vyšetrovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-904/2-OVK-TN-2009, treba uviesť,

že ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu ( „... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto

ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý

pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne , ,

, ).

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa mohol, a ako z obsahu sťažnosti vyplýva, túto

možnosť aj využil, domôcť ochrany svojich práv podaním sťažnosti proti postupu

prokurátora okresnej prokuratúry pri podaní návrhu na vzatie do väzby, o ktorej boli

oprávnené rozhodnúť a v konečnom dôsledku aj rozhodli všeobecné súdy.

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť

v časti smerujúcej proti postupu okresnej prokuratúry (i vyšetrovateľovi) odmietol pre

nedostatok svojej právomoci podľa .

Ústavný súd nad rámec poznamenáva „vo vzťahu k namietaným nezákonným

postupom okresnej prokuratúry a vyšetrovateľa“ aj to, že konkrétne skutočnosti (namietané

postupy) sa stali a uskutočnili podstatne skôr, ako bola podaná jeho sťažnosť na ústavnom

súde, t. j. sťažovateľ ich ani nenamietal v zákonnej dvojmesačnej lehote podľa § 53 ods. 3

.

2. Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, sťažovateľ vidí porušenie svojich označených

práv [na spravodlivý súdny proces podľa (a tiež práv podľa

dohovoru a čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru] aj v postupe krajského súdu, ktorý rozhodoval

o jeho odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu vo veci samej, ktorým bol uznaný vinným

zo spáchania trestného činu lúpeže a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov,

pretože o jeho väzbe a tiež neskôr vo veci samej rozhodoval ten istý sudca, ktorý bol podľa

neho vo veci zaujatý.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal námietku predpojatosti 10. júna 2010 na

verejnom zasadnutí iba z dôvodu, že ten istý sudca rozhodoval aj o jeho väzbe, „kde

prejudikoval rozhodnutie vo veci samej“. Okrem toho, že táto námietka pred krajským

súdom nebola riadne odôvodnená, krajský súd o nej ani nerozhodoval v zmysle ustanovenia

, keďže obžalovaný namietal iba procesný postup krajského

súdu v tomto konaní (č. l. 464 súdneho spisu – zápisnica o verejnom zasadnutí z 10. júna

2010).

Z explicitne vyplýva, že o námietke zaujatosti

vznesenej niektorou zo strán proti sudcovi alebo členom senátu rozhoduje senát, ktorého sa

vec týkala, pričom koná iba o námietkach založených na dôvodoch podľa § 31 Trestného

poriadku v rozhodnom znení a o námietkach založených na iných dôvodoch nie je senát zo

zákona povinný konať, a teda ani rozhodnúť. Tak to bolo aj v prípade sťažovateľa.

Ústavný súd k tomu poznamenáva, že [odhliadnuc od zjavnej neopodstatnenosti

namietaného porušenia , ale i práva podľa a

ods. 1 dohovoru vo „väzobnej“ veci - tieto práva sú totiž prísnejšie upravené špeciálnou

úpravou zakotvenou v ústave a dohovore, a to v a (zákonný

sudca) a v čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru] sťažovateľ tieto práva nielenže neoznačil v samotnom

petite sťažnosti, ale ich ani riadne neodôvodnil. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti

mohol odmietnuť vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa aj pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2010