Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 435/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. A. K., B., Mgr. M. M., B., O. L., B., a J. P., B., ako

zástupcov Obecného zastupiteľstva obce B., zastúpených advokátkou JUDr. D. S., K.,

podanú podľa a vo veci namietaného porušenia

ods. 2 a až 3 , ako aj Európskej charty

miestnej samosprávy v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. A. K., Mgr. M. M., O. L. a J. P., ako zástupcov Obecného

zastupiteľstva obce B., o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca

2010 doručená sťažnosť Mgr. A. K., B., Mgr. M. M., B., O. L., B., a J. P., B., ako zástupcov

Obecného zastupiteľstva obce B. (ďalej len „sťažovatelia“), podaná podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namietajú porušenie čl. 2 ods. 2 a čl. 67

ods. 1 až 3 , ako aj Európskej charty miestnej samosprávy (ďalej len

„charta“) v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) pod sp. zn. .

Podaním doručeným ústavnému súdu 17. marca 2010 sťažovatelia svoju sťažnosť

doplnili.

2. Zo sťažnosti vyplynulo, že Obecné zastupiteľstvo obce B. (ďalej aj „obecné

zastupiteľstvo“) na svojom zasadnutí 19. januára 2007 schválilo ,

ktorým podľa a a a o právnom postavení

a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) a zákona Slovenskej národnej rady

č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o obecnom zriadení“) znížilo pracovný úväzok a plat starostky obce B. na polovičný

(úväzkový starosta). Starostka obce využila svoje oprávnenie podľa § 13 ods. 6 zákona

o obecnom zriadení a uvedené uznesenie nepodpísala. Následne uznesením č. 3/2007

z 30. januára 2007 obecné zastupiteľstvo v súlade s ustanovením § 13 ods. 8 zákona

o obecnom zriadení potvrdilo z 19. januára 2007, ktorého výkon bol

starostkou pozastavený. Proti uzneseniu obecného zastupiteľstva č. 3/2007 z 30. januára

2007 podal prokurátor Krajskej prokuratúry v K. (ďalej len „krajská prokuratúra“)

4. decembra 2008 protest podľa a nasl. o prokuratúre v znení

neskorších predpisov pod sp. zn. Kd 271/08. Obecné zastupiteľstvo prerokovalo protest

prokurátora na svojom zasadnutí 13. januára 2009 a uznesením č. 1/2009 protestu

prokurátora zo 4. decembra 2008 nevyhovelo a ne z 30. januára

2007 nezrušilo. Krajský prokurátor sa návrhom podaným 17. marca 2009 Krajskému súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) proti Obci B. domáhal zrušenia uznesenia obecného

zastupiteľstva č. 3/2007 z 30. januára 2007 v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesenia

obecného zastupiteľstva podľa zf . Návrh odôvodnil

tým, že postupom obecného zastupiteľstva bolo porušené ustanovenie § 11 ods. 4 písm. i)

zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných

otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať organizáciu obecného úradu

a určovať plat starostu a hlavného kontrolóra. Podľa § 13 ods. 11 zákona o obecnom

zriadení platové pomery starostu upravuje osobitný zákon, a to ,

podľa ktorého starostovi patrí plat podľa § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1. Obecné zastupiteľstvo teda

starostovi plat v žiadnom prípade neurčuje, pretože tento mu priamo vyplýva zo zákona,

obecné zastupiteľstvo môže rozhodnúť len o jeho zvýšení. Inštitút tzv. úväzkového starostu

nemožno viazať na oprávnenie obecného zastupiteľstva podľa § 11 ods. 4 písm. i) zákona

o obecnom zriadení, pretože takúto právomoc zastupiteľstva vylučuje osobitný zákon, a to

Pokiaľ takáto právomoc zastupiteľstva nebude upravená priamo

v zákone o obecnom zriadení, bude určenie rozsahu úväzku starostu závisieť iba od jeho

vôle. Poukázal tiež na to, že pri plate starostu obecné zastupiteľstvo rozhoduje o spôsobe

a rozsahu nakladania s obecným majetkom, ktorý má jednoznačne verejnoprávny charakter.

Starostka obce sa uchádzala o post starostu obce na plný úväzok a po zložení sľubu starostu

obce obecné zastupiteľstvo nemá oprávnenie meniť jej plat.

Krajský súd rozsudkom č. k. -16 z 13. mája 2009 (ďalej len „rozsudok

krajského súdu“) rozhodol o návrhu krajského prokurátora tak, že návrh zamietol. Krajský

súd s odvolaním sa na kompetencie obecného zastupiteľstva vymedzené ustanovením § 11

ods. 4 zákona o obecnom zriadení v odôvodnení svojho rozsudku uviedol:

„Z vyššie uvedených zákonných kompetencií, v ktorých absentuje taxatívne

vymedzená kompetencia - určovanie rozsahu úväzku starostu, pri použití právnej analógie

vyplýva, že orgánom obce, v ktorého kompetencii je široko vymedzená kompetencia pri

určovaní dôležitých úloh obce, najmä v otázkach finančných, je možné vyvodiť právny

záver, že v kompetencii obecného zastupiteľstva je aj možnosť určiť úväzok starostu, keďže

v opačnom prípade by neexistoval žiadny orgán, ktorý by mohol určiť rozsah výkonu

funkcie starostu /úväzkového starostu/, na platové pomery ktorého sa odvoláva aj zákon o

obecnom zriadení, ide o ust. .

Kompetencie obecného zastupiteľstva sú len demonštratívne uvedené, pričom aj z

ust. § 13 ods. 4 písm. d/ zákona o obecnom zriadení vyplýva, že obecné zastupiteľstvo si

môže vyhradiť na rozhodnutie aj iné veci správy obce.

... zákonodarca pripúšťa aj funkcie úväzkových starostov, o rozsahu ktorých potom

môže rozhodnúť obecné zastupiteľstvo, ktoré ako jediný orgán obce rozhoduje aj o týchto

závažných otázkach obce vymenovaných v ust. § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení /per

analógiám/.

Je vylúčené, aby sám starosta rozhodoval o vlastnom úväzku, ktorý je predstaviteľom

obce a súčasne aj výkonným orgánom obce / § 13 a nasl. zákona o obecnom zriadení/.“

S právnym názorom krajského súdu sa krajský prokurátor nestotožnil a 16. júna 2009

podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie. O odvolaní krajského prokurátora rozhodol

najvyšší súd rozsudkom sp. zn. zo 16. decembra 2009 (ďalej aj „namietané

rozhodnutie“), ktorým napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že uznesenie

sťažovateľa č. 3/2007 z 30. januára 2007 zrušil. Najvyšší súd v rozsudku dospel k právnemu

záveru, že rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že

obecné zastupiteľstvo starostke v žiadnom prípade plat neurčuje, pretože tento jej priamo

vyplýva zo zákona. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol:

«... odvolací súd na rozdiel od názoru prvostupňového súdu sa stotožnil s právnym

názorom krajského prokurátora, že inštitút tzv. úväzkového starostu nemožno viazať na

oprávnenie zastupiteľstva podľa , nakoľko takúto

právomoc zastupiteľstva vylučuje osobitný zákon, a to .

Napriek tomu, že kompetencie obecného zastupiteľstva sú v ustanovení § 11 ods. 4

zákona o obecnom zriadení vymenované demonštratívne, kompetencie stanovené v písm. i/

nemožno rozširovať a to ani „per analógiám“, ako to v odôvodnení svojho rozsudku uvádza

prvostupňový súd, pričom bližšie nekonkretizuje, akú analógiu treba použiť.

Analógia sa používa tam, kde je tzv. medzera v zákone alebo kde súd má za to, že

použitie všeobecnejšieho ustanovenia, ktorá na vec dopadá, by nebolo spravodlivé. Použitie

analógie zákona prichádza do úvahy, ak určitý vzťah nie je konkrétne upravený právnou

normou. Použitie analógie zákona však predpokladá, že existuje norma, ktorá sa na daný

skutkový stav aspoň sčasti vzťahuje alebo ktorá upravuje podobné vzťahy.

Použitie analógie rozšírením právomocí obecného zastupiteľstva v tomto smere však

z ustanovenia § 13 ods. 4 písm. d/ zákona o obecnom zriadení, na ktoré prvostupňový súd

tiež poukazuje, vyvodiť nemožno a inú analógiu prvostupňový súd neuvádza.

Treba sa stotožniť aj s názorom vysloveným v odvolaní, že jasné pravidlá pre výkon

funkcie starostu musia byť určené na začiatku každého volebného obdobia. Ak by takéto

pravidlá určené neboli, mohlo by dôjsť v dôsledku rôznych záujmov (osobných, rodinných,

skupinových či politických) k situácii, že by v priebehu volebného obdobia mohlo dôjsť

k znefunkčneniu funkcie starostu tým, že by rozhodnutím obecného zastupiteľstva bol

schválený skrátený pracovný úväzok starostu a s tým súvisiaci aj skrátený plat. Zákon

o obecnom zriadení s takýmito možnosťami nepočítal, a preto ani do kompetencie obecného

zastupiteľstva výslovne nezaradil možnosť skrátenia pracovného úväzku starostu. Starostu

obce podľa článku 69 ods. 3 veta prvá volia obyvatelia obce,

ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho

volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie. Voľba starostu na základe

priameho volebného práva s tajným hlasovaním je prejavom najvyššej formy demokracie

obce a ak nedôjde k zníženiu rozsahu pracovného úväzku starostu a s tým súvisiacej úpravy

platu starostu na základe dohody medzi starostom a občanmi obce, nemôže obecné

zastupiteľstvo svojvoľne v priebehu volebného obdobia tento pracovný úväzok skracovať.»

Proti namietanému rozhodnutiu najvyššieho súdu sťažovatelia okrem iného uviedli:

„... Sťažovatelia zastávajú právny názor, že Krajský súd v Košiciach sa v rozsudku

13. 05.2009 právne správne podľa ust.

vysporiadal s tým, že starostovi, ktorý nevykonáva funkciu v celom rozsahu /úväzkový

starosta/ patrí plat v pomernej časti zodpovedajúcej rozsahu vykonávanej funkcie. Mal za

osvedčené, že zákonodarca pripúšťa aj funkcie úväzkových starostov, o rozsahu ktorých

potom môže rozhodnúť obecné zastupiteľstvo, ktoré ako jediný orgán obce rozhoduje aj

o týchto závažných otázkach obce vymenovaných v ust. § 11 ods. 4 zákona o obecnom

zriadení.

V právnom štáte nie je mysliteľné, aby zástupcovia občanov zvolení na základe

demokraticky prijatých zákonov, ktorí sú podľa a zákonov určení na to, aby

rozhodovali o najdôležitejších otázkach obce, nemohli rozhodnúť o tom, že funkcia starostu

sa v ich obci s počtom 220 obyvateľov bude vykonávať v skrátenom úväzku a tomu

zodpovedajúcou odmenou. Naviac ak na výkon podstatnej časti týchto činností už obec platí

pracovnú silu. Sťažovatelia ako členovia obecného zastupiteľstva sú presvedčení o tom, že

ich zákonom stanovené kompetencie a ako voleného orgánu určeného na rozhodovanie

o najdôležitejších otázkach obce im nemôže uprieť žiadny štátny orgán.

Ak by si každý zo starostov všetkých obcí a miest Slovenskej republiky mohol

v skutočnosti sám určiť svoj úväzok a tomu zodpovedajúcu výšku svojej odmeny, došlo by

tým k zrejmej anarchii a deštrukcii samosprávnych orgánov.

Sťažovateľov ako legálne zvolených zástupcov orgánu obce nikto neoboznámil s tým,

že na návrh žalobcu Krajskej prokuratúry v K. prebieha na Najvyššom súde Slovenskej

republiky súdne konanie a nedostali možnosť vyjadriť sa k nemu. O rozsudku sa dozvedeli

len náhodou od administratívnej pracovníčky obce.“

Podľa názoru sťažovateľov „... rozsudkom Najvyššieho súdu bolo neprimerane

zasiahnuté do ich práv, ktoré im ako členom orgánu obce – obecnému zastupiteľstvu

garantuje v ... až 3 Slovenskej

republiky ... A čl. 5 Európskej charty miestnej samosprávy...“.

3. Sťažovatelia preto navrhli, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie

a rozhodol týmto nálezom:

„1. Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

práva sťažovateľov, Mgr. A. K., Mgr. M. M., O. L. a J. P. ako členov obecného

zastupiteľstva, orgánu územnej samosprávy obce, zaručené v čl. 2 ods. 2 a v čl. 67 ods. 1 až

3 a článkom 5 Európskej charty miestnej samosprávy.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.

6 Sžo/303/209 zo 16. 12.2009.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný vyplatiť sťažovateľom trovy právnych

služieb 260,70 €, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky

JUDr.D. S., K.“

4. Sťažovatelia v petite sťažnosti, ktorým je ústavný súd podľa § 20 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) viazaný, nesprávne uvádzajú porušenie

charty, ktorého predmetom je ochrana územných hraníc miestnych orgánov. Z obsahu

sťažnosti, v ktorej je výslovne citované znenie čl. 4 ods. 5 charty, je zrejmé, že sťažovatelia

namietajú porušenie čl. 4 ods. 5 charty, a nie porušenie čl. 5 charty. Ústavný súd považoval

túto nezrovnalosť za zrejmú chybu v písaní.

II.

Podľa a ods. 1 ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov územnej

samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému neústavnému

alebo nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy, ak o jej ochrane nerozhoduje iný

súd.

Podľa a ods. 2 ak ústavný súd vyhovie sťažnosti orgánu územnej

samosprávy, vysloví, v čom spočíva neústavné alebo nezákonné rozhodnutie alebo

neústavný alebo nezákonný zásah do veci územnej samosprávy, aký ústavný zákon alebo

zákon bol porušený a akým rozhodnutím alebo zásahom toto porušenie nastalo. Ústavný súd

napadnuté rozhodnutie zruší, alebo ak porušenie práva spočívalo v inom zásahu, než je

rozhodnutie, zakáže pokračovať v porušovaní práva a prikáže, ak je to možné, aby sa

obnovil stav pred porušením.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa

sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia

domáhajú v petite svojej sťažnosti (m. m. , ), keď navyše znenie

petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľov nemá ústavný

súd dôvod spochybňovať.

Týmito pravidlami sa ústavný súd riadil aj pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľov. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval

sťažnosť iba v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej

(petitom).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že najvyšší súd zrušením uznesenia

obecného zastupiteľstva č. 3/2007 z 30. januára 2007, ktorým obecné zastupiteľstvo znížilo

pracovný úväzok a plat starostky obce B. na polovičný (úväzkový starosta), neprimerane

zasiahol do výkonu územnej samosprávy sťažovateľov ako členov orgánu územnej

samosprávy obce (obecného zastupiteľstva), čím došlo k porušeniu označených práv

sťažovateľov garantovaných a chartou. Sťažovatelia tiež namietali procesné vady

v konaní pred najvyšším súdom, keď ich nikto neoboznámil s tým, že na základe odvolania

krajskej prokuratúry prebieha na najvyššom súde konanie, pričom nemali ani možnosť

vyjadriť sa k nemu. O rozsudku najvyššieho súdu sa dozvedeli len náhodou od

administratívnej pracovníčky obce.

Ústavný súd sa najprv zaoberal otázkou posúdenia aktívnej procesnej legitimácie

sťažovateľov, ktorí sú členmi obecného zastupiteľstva, na podanie tzv. „komunálnej

sťažnosti“ podľa a v mene obce.

Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť považovať za podanú zjavne

neoprávnenou osobou.

Podľa a ods. 1 ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov územnej

samosprávy..., čiže aktívnu procesnú legitimáciu pre tento typ konania má orgán územnej

samosprávy, v tomto prípade starosta alebo obecné zastupiteľstvo. Ako vyplýva

zo sťažnosti, sťažnosť podali sťažovatelia ako členovia obecného zastupiteľstva, teda

členovia orgánu územnej samosprávy, v ktorej namietajú porušenie svojich práv ako členov

obecného zastupiteľstva. Vyplýva to z celého textu sťažnosti, najmä z jej záhlavia, kde sú

ako „navrhovatelia“ uvedení sťažovatelia „ako zástupcovia obecného zastupiteľstva obce

B.... t. j. orgánu územnej samosprávy“, ako aj z petitu, kde sa uvádza: „1. Najvyšší súd

SR ... porušil základné práva sťažovateľov, Mgr. A. K., Mgr. M. M., O. L. a J. P. ako členov

obecného zastupiteľstva, orgánu územnej samosprávy obce... 2. Najvyšší súd Slovenskej

republiky je povinný vyplatiť sťažovateľom trovy právnych služieb...“

Ústavný súd konštatuje, že obecné zastupiteľstvo má priamo na základe čl. 127a

zvláštnu aktívnu procesnú legitimáciu výlučne na účely podania tzv. „komunálnej

sťažnosti“ ústavnému súdu v mene obce. Vzhľadom na uvedené obecné zastupiteľstvo

v prípade, že bolo toho názoru, že boli porušené jeho práva rozhodnutím všeobecného súdu,

mohlo podať len „komunálnu sťažnosť“ na ústavnom súde a nemohlo sa domáhať práv obce

pred inými štátnymi orgánmi.

Sťažnosť však podali sťažovatelia ako členovia orgánu územnej samosprávy, t. j. ako

členovia (poslanci) obecného zastupiteľstva vo vlastnom mene, v ktorej namietajú porušenie

svojich „individuálnych“ práv ako členov orgánu obce, čo ani zákon o ústavnom

súde neumožňujú.

Účelom konania o komunálnej sťažnosti je chrániť postavenie orgánov územnej

samosprávy vo veciach, kde orgány územnej samosprávy pôsobia ako orgány verejnej moci.

Základy územnej samosprávy sú upravené v a nasl. štvrtej hlavy , ktorá za jej

základ ustanovuje obec ako samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej

republiky združujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obce sú spravované

prostredníctvom svojich orgánov, t. j. starostu a obecného zastupiteľstva (čl. 69 ods. 1

).

Ústavný súd už vyslovil, že aktívnu procesnú legitimáciu na podanie sťažnosti podľa

a nemá obec, ale jej orgán (). Obec navonok zastupuje starosta

ako predstaviteľ obce a jej najvyšší výkonný orgán. Starosta zastupuje obec vo vzťahu

k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám (§ 13 ods. 4 zákona o obecnom

zriadení).

V okolnostiach danej veci však podanie komunálnej sťažnosti sťažovateľmi je

v rozpore so záujmami starostky, keďže sťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie

svojich práv namietaným rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým bolo zrušené uznesenie

obecného zastupiteľstva, ktoré sa priamo dotýka oprávnených záujmov starostky obce

(rozsah pracovného úväzku a tomu zodpovedajúca výška platu). V tomto prípade teda

nemožno rozumne očakávať, že obecné zastupiteľstvo bude v konaní podľa a

zastupovať starosta. Podľa názoru ústavného súdu je prípustné, aby v takýchto prípadoch

(ak podanie „komunálnej sťažnosti“ je v rozpore so záujmami starostu) mohli obecné

zastupiteľstvo zastupovať jeho členovia (poslanci obecného zastupiteľstva), ale len

v prípade, ak by vôľu na podanie takejto sťažnosti „proti starostovi“ navonok prejavili

právne relevantným spôsobom, teda spôsobom, ktorý predvída zákon o obecnom zriadení.

Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených

v priamych voľbách obyvateľmi obce (§ 11 ods. 1 zákona o obecnom zriadení). Podľa § 12

ods. 2 zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Spôsobilé

rokovať a uznášať sa je vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na

prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny

prítomných poslancov.

V okolnostiach danej veci sťažovatelia nepreukázali, že vôľu podať sťažnosť podľa

a v mene Obecného zastupiteľstva obce B. prejavili právne relevantným

spôsobom, teda prijatím uznesenia, v ktorom by vyslovili súhlas s podaním takejto

sťažnosti, príp. aj súhlas s osobou právneho zástupcu splnomocneného na zastupovanie

obecného zastupiteľstva v konaní pred ústavným súdom.

V súvislosti s formálnymi nedostatkami sťažnosti spočívajúcimi v nesprávnom

označení sťažovateľa a nesprávne formulovaným petitom sťažnosti ústavný súd uvádza, že

sťažovatelia sú zastúpení advokátom. Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone

advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva

a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony

právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na

to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (obdobne

).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2010