Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 441/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť E. V., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom JUDr.

P. J., B., vo veci namietaného porušenia a Slovenskej

republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v konaniach vedených Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. a Najvyšším

súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. V. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. septembra

2010 doručená sťažnosť E. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 17

ods. 2 a (ďalej len „“), ako aj

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach

vedených Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.

a Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. .

Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 20. septembra 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 27. februára 2009 uznaný za vinného z trestného činu vraždy v spolupáchateľstve podľa

a a , resp. podľa a , ako aj

trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu

a prekurzora a obchodovania s nimi podľa .

Sťažovateľ v podanom odvolaní namietal, že v jeho trestnej veci rozhodovali

sudcovia, ktorí sú z konania vylúčení, a to vzhľadom na prebiehajúci súdny spor o ochranu

osobnosti medzi nimi a sťažovateľom. Táto skutočnosť bola sťažovateľom v priebehu

konania opätovne namietaná a podľa jeho názoru odôvodňuje pochybnosť o nezaujatosti

senátu krajského súdu. Okrem toho sťažovateľ namietal, že hoci bol rozsudkom krajského

súdu uznaný za vinného aj zo spáchania dvoch vrážd, v skutočnosti za tieto činy nebol

nikdy obvinený, pretože v uznesení vyšetrovateľa zo 6. decembra 2003 o vznesení

obvinenia sa mu uvedené skutky za vinu nekládli. Účasť sťažovateľa na týchto vraždách

uviedol prokurátor po prvýkrát až v obžalobe. Takýmto spôsobom bolo de facto vylúčené,

aby sa sťažovateľ mohol do podania obžaloby týkajúcej sa trestných činov vraždy

obhajovať.

Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 23. júna 2010 bol rozsudok

krajského súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Hoci najvyšší súd

rozsudok krajského súdu zrušil, nepovažoval odvolanie sťažovateľa týkajúce sa uvedených

námietok za dôvodné. Za podstatné považuje sťažovateľ aj ďalšie konštatovanie najvyššieho

súdu, podľa ktorého hoci považoval záznam z použitia agenta za neprípustný dôkaz,

i napriek tomu vyslovil, že ďalšie vykonané dôkazy veľmi výrazne preukazujú tvrdenia

obžaloby.

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaniach vedených krajským súdom pod sp. zn.

a najvyšším súdom pod sp. zn. s tým, aby ústavný súd zakázal

pokračovanie v porušovaní práva podľa označených ustanovení.

Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 23. júna 2010 vyplýva, že ním bol

zrušený rozsudok krajského súdu sp. zn. z 27. februára 2009 a vec bola vrátená na

ďalšie konanie. Ako to vyplýva z dátumovej pečiatky krajského súdu, uznesenie bolo spolu

aj so spisom vrátené krajskému súdu 23. júla 2010.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti

konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len

vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov.

Proti rozsudku krajského súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal

najvyšší súd v odvolacom konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Treba dodať, že sťažovateľ využil právo podať odvolanie.

Ako to vyplýva z nesporných skutočností uvádzaných aj sťažovateľom, najvyšší súd

v odvolacom konaní rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

To znamená, že sťažovateľ má opätovne možnosť uplatňovať všetky v sťažnosti uvedené

námietky pred všeobecným súdom, teda tak pred krajským súdom, ako aj v prípadnom

ďalšom odvolacom konaní pred najvyšším súdom. I naďalej teda môže trvať tak na

námietke zaujatosti, ako aj na tom, že obžaloba bola podaná aj za také skutky, za ktoré

nebolo vznesené obvinenie. Okrem toho môže i naďalej argumentovať, že zákonným

spôsobom získané a vykonané dôkazy jeho vinu nepreukazujú. Pokiaľ by uvedené námietky

sťažovateľa ani v ďalšom konaní neboli krajským súdom, resp. najvyšším súdom

akceptované, bude môcť sťažovateľ podať prípadne ešte aj dovolanie. Námietka, že v jeho

veci rozhodujú na krajskom súde zaujatí sudcovia, by mohla zakladať dôvod dovolania

podľa (vo veci konal alebo rozhodol orgán činný

v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov

trestného konania). Námietka, podľa ktorej bola podaná obžaloba pre skutky, pre ktoré

nebolo vznesené obvinenie, by mohla zakladať dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)

(zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu).

Vzhľadom na to, že sťažovateľ má možnosť domáhať sa ochrany označených práv

pred všeobecným súdom, aj pre túto časť sťažnosti to znamená vylúčenie právomoci

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2010