Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)9f6/393801.d6c025.pdf
PDF · 141.25 KB
No categories available
3To/6/2009
N a j v y š š í s ú d 3 To 6/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v Bratislave 23. júna 2010
v trestnej veci obţalovaného V. Y. a spol. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) a iné,
o odvolaniach obţalovaných V. Y., E. V., J. R., V. P. proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 27. februára 2009, sp. zn. 1T 6/05, takto
rozhodol:
Podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/ zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov (Tr. por.) napadnutý rozsudok sa z r u š u j e .
Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec sa vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 27. februára 2009, sp. zn. 1T 6/05, boli
uznaní za vinných
obžalovaný V. Y.
zo spáchania trestného činu vraţdy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
ako organizátor podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (skutok 1/),
obžalovaný E. V.
zo spáchania trestného činu vraţdy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1,
ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. (skutok 1/),
zo spáchania trestného činu vraţdy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ Tr. zák. (skutok 2/),
zo spáchania trestného činu nedovolenej výroby a drţby omamnej látky,
psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. d/
Tr. zák. (skutok 3/);
obžalovaný V. P.
zo spáchania trestného činu vraţdy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1,
ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zák.,
zo spáchania trestného činu vraţdy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ Tr. zák. (skutok 2/),
zo spáchania trestného činu nedovolanej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich drţania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2
zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov – Trestný zákon (skutok 4/),
zo spáchania trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák.;
obžalovaný vystupujúci pod menom J. R., rodený V., prezývka K.
zo spáchania trestného činu vraţdy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (skutok 1/),
zo spáchania trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate
a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák.
Tieto trestné činy mali obţalovaní spáchať v podstate na tom skutkovom základe, ţe
V. Y., V. P. a J. R. (K.)
1/ ako členovia zoskupenia osôb pôsobiaceho na území Slovenskej republiky, Českej
republiky, Rumunskej republiky, Ukrajinskej republiky a Bieloruskej republiky s cieľom
páchať ekonomickú trestnú činnosť (krádeţe osobných motorových vozidiel, zmena
ich identifikačných znakov, ich vývoz do cudziny, podvody pri leasingu motorových
vozidiel), ktoré v roku 1996 zaloţil a na najvyššom stupni organizačnej štruktúry riadil V. Y.
a v ktorom na rôznych úrovniach organizačnej štruktúry pôsobili aj iné trestne stíhané osoby,
po vzniku vnútorných rozporov v roku 1998 medzi J. I. K. a E. V. a medzi J. K. a V.
Y., V. P. a E. V. prijali rozhodnutie a vytvorili plán usmrtenia J. K. a členov jeho zoskupenia
(E. M. H., rodeného S., V. V. F., rodeného B. a J. J. N.);
po schválení V. Y., bez súhlasu ktorého konať samostatne nemohli, spoločne
realizovali plán tak, ţe pri stretnutí 27. mája 1998 v B., kde boli prítomní J. K., E. H. a V. F.,
V. Y. oznámil konanie nešpecifikovanej akcie a uloţil prítomným byť v telefonickom
kontakte; 28. mája 1998 pod zámienkou konania tejto akcie vylákali J. K., E. H., V. F. a J. N.
z B., pričom ich z dôvodu zamedzenia predpokladaného odporu rozdelili do dvoch skupín.
a/ dňa 28. mája 1998 na osobnom motorovom vozidle značky Škoda Felícia J. K.,
E. H., J. R. (K.), V. P. a E. V. prišli na lesnú čistinku v katastrálnom území obce J., okres S.,
kde z vozidla vystúpili J. R. (K.), V. P. a E. H., po čom E. V. spoločne s J. K.
na osobnom motorovom vozidle z miesta odišli;
počas ich neprítomnosti J. R. (K.) streľbou z nezisteného typu pištole kalibru 7,65 mm
usmrtil E. H.; po návrate E. V. na uvedenom motorovom vozidle a J. K., ktorý bol dovezený
v inom osobnom motorovom vozidle značky BMW, muţ vystupujúci pod menom V.,
ktorému účasť na skutku uloţil V. Y., a ktorý na miesto prišiel vo vozidla spolu s J. K., tohto
ešte pred vystúpením z auta noţom pichol do ľavej hornej časti tela a po vystúpení z vozidla
tohto V. P. usmrtil streľbou z nezistenej pištole kalibru 7,65 mm;
b/ dňa 28. mája 1998 E. V. a V. P. na nezistenom mieste na území Slovenskej
republiky usmrtili streľbou z nezistenej pištole kalibru 7,65 mm V. F. a J. N., ktorých telá asi
o 24.00 hod. previezli do rekreačnej oblasti zvanej O. v katastri mesta S., okres M., kde boli
zakopané do zeme;
E. V. a V. P.
2/ dňa 29. októbra 1997 E. V. v B. zastavil motorové osobné vozidlo značky Ţiguli,
v ktorom sa viezol P. M., telefonicky tam privolal V. P., J. R. (K.) a muţa vystupujúceho
pod menom V.; P. M. prinútili presadnúť do iného motorového vozidla, ktoré potom riadil E.
V., na ktorom sa dopravili na lesnú čistinku v oblasti K. v B., kde tomuto dosiaľ nezistenými
strelnými zbraňami spôsobili strelné poranenia najmä nôh; E. V. z miesta odišiel a po
telefonickom dohovore na nezistenom mieste sa stretol s V. P., ktorý v kufri motorového
vozidla mal postreleného P. M., a potom spoločne na nezistenom mieste P. M. usmrtili tak,
ţe okolo hrdla mu omotali prinesený elektrický kábel a jeho ťahom ho uškrtili; telo zomrelého
potom previezli k rieke Dunaj, kde ho hodili do vodného toku a telo bolo nájdené 5. decembra
1997;
E. V.
3/ od nezistenej doby do 5. decembra 2003 v priestoroch rodinného domu v B. na P.
ulici č. X., kde býval, drţal rastliny rodu cannabis (konopa), nájdené pri domovej prehliadke
v siedmich baleniach, pričom ide o psychotropnú látku;
V. P.
4/ od nezistenej doby do 5. decembra 2003 v priestoroch bytu v B. na M. ulici č. X.,
ktorý obýval, drţal rastliny rodu cannabis (konopa), nájdené pri domovej prehliadke v troch
baleniach, pričom ide o psychotropnú látku;
5/ od nezistenej doby do 5. decembra 2003 v uţ uvedenom byte v B. drţal celokovovú
strelnú zbraň v tvare pera;
J. R. (K.)
6/ dňa 24. septembra 2003 v B. na M. ulici č. X. v reštauračnom zariadení B. na výzvu
preukázať totoţnosť predloţil policajtom ku kontrole falzifikát občianskeho preukazu
a falzifikát vodičského preukazu.
Krajský súd za to obţalovaným uloţil
obţalovanému V. Y. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., s pouţitím § 35 ods. 2, § 29 ods. 1,
ods. 3 Tr. zák. súhrnný výnimočný trest odňatia slobody na doţivotie, na ktorého výkon tohto
podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradil do tretej nápravnovýchovnej skupiny; súčasne
zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu rozsudok Okresného súdu Bratislava II
z 10. januára 2008, sp. zn. 4T 121/07, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
z 25. septembra 2008, sp. zn. 5 To 11/08, ako aj nadväzujúce rozhodnutia;
obţalovaným E. V., V. P. a J. R. (K.) podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., s pouţitím § 35
ods. 1, § 29 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. úhrnné výnimočné tresty odňatia slobody na doţivotie
kaţdému z nich, pričom podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. boli títo obţalovaní na výkon
trestu zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny.
Krajský súd zároveň podľa § 228 ods. 1 Tr. por. zaviazal obţalovaných V. Y., E. V.,
J. R. (K.) a V. P. na náhradu škody, a to
V. A. B. v sume 2 026,19 € (61 041 Sk),
O. V. K. v sume 1 757,52 € (52 947 Sk),
J. J. R. v sume 1 990,40 € (36 133 Sk);
podľa § 229 ods. 2 Tr. por. poškodený V. B., O. K. a J. R. so zvyškom ich nároku
na náhradu škody boli odkázaní na konanie o občianskoprávnych veciach, podľa § 229 ods. 1
Tr. por. na toto konanie s jej nárokom na náhradu škody bola odkázaná aj poškodená S. I. S..
Proti rozsudku krajského súdu podali odvolanie všetci štyria obţalovaní.
Obţalovaný V. Y. vo svojom odvolaní namietal, ţe boli porušené v doterajšom konaní
jeho práva na obhajobu a nebolo mu umoţnené (aj z jazykových dôvodov) vyjadriť sa ku
všetkým okolnostiam prípadu. Odvolateľ poţadoval, aby napadnutý rozsudok krajského súdu
bol zrušený podľa § 258 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. v celom
rozsahu vo výrokoch týkajúcich sa jeho osoby a aby predmetná trestná vec bola vrátená súdu
prvého stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie.
Obţalovaný E. V. vo svojom odvolaní namietal, ţe jeho vina nebola dostatočne
preukázaná zákonným spôsobom. Namietal najmä to, ţe na hlavnom pojednávaní výsluch
agenta, ako aj oboznámenie zvukového záznamu z pouţitia agenta, bol vykonaný v rozpore
so zákonom. Na hlavnom pojednávaní nebol oboznámený celý zvukový záznam (ako bol
zaznamenaný), ale len jeho časti podľa výberu vyšetrovateľa. Obţalovaný namietal, ţe boli
súdu predloţené len časti zvukového záznamu vo veci; tvrdil však, ţe na prepise celého tohto
záznamu sa nachádzajú aj časti zjavne s predmetom obţaloby nesúvisiace, ktorých cieľom je
len vykreslenie jeho osoby v negatívnom smere (krádeţe aut, okolnosti okolo diskotéky v S.
a pod.). Obţalovaný v tejto súvislosti namietal tvrdenie obţaloby, ţe boli ako dôkaz súdu
predloţené len tie záznamy, na ktoré sa vzťahoval súdny príkaz, lebo podľa jeho názoru toto
tvrdenie nebolo preukázané a bolo potrebné predloţiť kompletný záznam o odpočúvaní, resp.
jeho prepis. Obţalovaný taktieţ namietal, ţe jeho opakované návrhy na oboznámenie celého
záznamu, resp. jeho prepisu boli odmietnuté, pričom základ tohto postupu je v tom, ţe ani
súdu uţ neboli predloţené predmetné materiály v celom ich rozsahu, ale len selektované.
Obţalovaný V. ďalej namietal, ţe bol vystavený neprípustnému tlaku, a to aj vo forme
nasadenia agenta na jeho osobu.
Vo vzťahu k výpovedi svedka T. na hlavnom pojednávaní obţalovaný upozornil
na to, ţe tento svedok odmietol odpovedať na jeho viaceré otázky, a to bez zákonného
dôvodu, lebo bol zbavený povinnosti mlčanlivosti.
Zásadným spôsobom obţalovaný v odvolaní namietal závery znaleckého
psychologického posudku, ktorý mal ozrejmiť jeho narušenie, nebezpečnosť a moţnosti
nápravy; poukázal na dvojznačnosť posudku, jeho nedostatočnú určitosť a objektivitu, pričom
tento označil za dôleţitý dôkaz najmä vo vzťahu k výroku o treste.
Zo spôsobu vedenia pojednávania (najmä pokiaľ ide o návrhy na doplnenie
dokazovania) obţalovaný namietal zaujatosť sudcov krajského súdu, ktorí konali na hlavnom
pojednávaní. Upozornil tieţ na to, ţe proti ním podal občianskoprávnu ţalobu, a preto títo
nemali v jeho trestnej veci rozhodovať.
Obţalovaný vystupujúci pod menom J. R., zvaný K., vo svojom odvolaní namietal
správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho smeroch, namietal správnosť postupu
konania a s poukazom na svoju doterajšiu obhajobu navrhol napadnutý rozsudok v častiach
týkajúcich sa jeho osoby zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prerokovanie
a rozhodnutie s konečným záverom, aby bol spod obţaloby oslobodený.
Obţalovaný V. P. vo svojom odvolaní namietal najmä manipuláciu s dôkazmi
predkladanými obţalobou, a to pokiaľ ide o zvukový záznam odposluchu obţalovaného V.,
resp. jeho prepis. Obţalovaný poukázal pritom na skutočnosť, ţe takýto záznam nemôţe
polícia svojvoľne meniť, resp. vyberať z neho len určité časti, lebo takto prichádza k skráteniu
práv obhajoby. V rozhodovanej veci podľa názoru obţalovaného boli dôkazy menené
bez kontroly sudcu a obhajoba nemala moţnosť oboznámiť sa s ich obsahom, resp. posúdiť
ich zákonnosť. Tento stav má za následok, ţe došlo k porušeniu princípu „rovnosti zbraní“
a spravodlivého súdneho konania, čím bol porušený čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru;
v tomto smere poukázal na príslušné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).
Obţalovaný P. namietal tieţ výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa jemu uloţeného
trestu, a to s poukazom na nejednoznačnosť vo veci podaného znaleckého posudku, jeho
alternatívne závery. Podľa názoru obţalovaného v tejto časti súd vykonal hodnotenie dôkazov
nedostatočne a rovnako neúplne aj tento výrok rozsudku odôvodnil v jeho písomnom
vyhotovení.
Obţalovaný P. rovnako ako predchádzajúci odvolateľ namietal zaujatosť súdu
konajúceho na hlavnom pojednávaní, a to najmä s poukazom na spôsob vedenia pojednávania
a nevykonanie všetkých dôkazov, ktoré boli navrhnuté zo strany obhajoby; v tomto smere
obţalovaný uviedol, ţe zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu.
Obţalovaný P. na tomto základe navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil vo výrokoch týkajúcich sa jeho osoby a vec vrátil krajskému súdu
na nové prejednanie a rozhodnutie.
Najvyšší súd konajúci v intenciách § 564 ods. 4 teraz účinného Trestného poriadku
zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) ako súd odvolací primárne nezistil dôvod
na rozhodnutie v zmysle § 253 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto v zmysle § 254 ods. 1
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré tomuto predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na (prípadné) chyby odvolaním
nevytýkané; odvolací súd pritom zistil, ţe napadnutý rozsudok je minimálne predčasný, lebo
obsahuje chyby, jeho skutkové zistenia sú nejasné alebo neúplné, pričom sa súd prvého stupňa
nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Odvolací súd zároveň má
pochybnosti o správnosti skutkových zistení, pričom na objasnenie veci je potrebné dôkazy
opakovať, alebo vykonávať ďalšie dôkazy, čo neprichádza do úvahy v konaní pred odvolacím
súdom. Tieto dôvody vyjadrené v ustanoveniach § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por.
potom aj viedli k zrušeniu napadnutého rozsudku odvolacím súdom na základe uţ uvedených
okolností.
Odvolací súd musí konštatovať, ţe existujú dva základné rozpory v napadnutom
rozsudku súdu prvého stupňa.
V prvom rade ide o pouţiteľnosť zvukového záznamu, ktorého nariadenie a následné
vykonanie bolo legálne, avšak došlo k manipulácii s týmto dôkazom, a preto tento sa stal
nedôveryhodným a vo svojej podstate aj nepouţiteľným.
Do bezprostrednej blízkosti obţalovaného E. V. počas jeho väzby bol umiestnený
agent, ktorý mal v rámci rozhovorov s ním získať dôkazy potrebné na objasnenie trestnej
činnosti. Tento cieľ bol v určitom smere pre obţalobu aj splnený, keďţe z výpovedí
spomínaného agenta, ktorý reprodukoval svoje zistenia pochádzajúce z rozhovorov
s obţalovaným V., tohto a ďalších jeho spoluobţalovaných usvedčujú zo spáchania
ţalovaných deliktov.
Rozhovory vo väznici medzi obţalovaným V. a agentom boli na základe legálneho
postupu zaznamenané nahrávaním na technické zariadenie, a potom došlo aj k ich prepisu.
Zásadným nedostatkom však je to, ţe ako spomínaný záznam, tak aj jeho prepis, neboli súdu
predloţené kompletne, v celom rozsahu, ale došlo k účelovej manipulácii s týmto materiálom.
Orgány prípravného konania na základe svojej úvahy tento záznam (prepis) skrátili a súdu
boli predloţené len tie jeho časti, ktoré podľa názoru obţaloby jednoznačne usvedčujú
všetkých obţalovaných zo spáchania ţalovaných deliktov.
O význame tohto dôkazu svedči aj skutočnosť, ţe krajský súd v písomnom vyhotovení
napadnutého rozsudku sa týmto záznamom (prepisom) zaoberal veľmi rozsiahle a vyvodil
z neho aj príslušné právne závery, pričom tento dôkaz povaţoval za jeden z hlavných,
na základe ktorého potom bolo rozhodnuté o spáchaní predmetnej trestnej činnosti
obţalovanými.
Odvolací súd akceptuje v tomto smere tvrdenia obhajoby, ţe predmetné zvukové
záznamy boli menené bez kontroly súdu a obhajoba a ani obvinení nemali moţnosť
oboznámiť sa s ich obsahom v celom rozsahu. Krátenie práva obţalovaného na spravodlivé
súdne konanie je moţné len z dôvodu ochrany základných práv iného jednotlivca alebo
z dôvodu verejného záujmu. V rozhodovanej veci v naznačenom smere nie je moţné hovoriť
o nevyhnutnosti obmedzenia práva na obhajobu a na spravodlivé súdne konanie v podobe
zatajenia dôkazov. Je potrebné poukázať na ustálené rozhodovanie ESĽP, ako aj súdov
Slovenskej republiky, ţe pokiaľ sama obţaloba posudzuje význam informácií zatajených
obhajobe, nemôţe vyhovieť poţiadavkám čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru. Existencia
dôvodov zatajenia dôkazov obhajobe musí vychádzať iba z uznaných dôvodov, pričom tieto
musia podliehať kontrole súdu, ktorému by takýto dôkaz mal byť v celosti oboznámený
a aţ následne súd môţe rozhodnúť o kolízii práva na obhajobu a spravodlivé súdne konanie
s daným dôvodom zatajenia dôkazu v prospech jednej z procesných strán.
Tieto závery sa v plnom rozsahu týkajú posudzovanej trestnej veci, aj keď je moţné
pripustiť úvahu, ţe nešlo o zatajenie dôkazov vo vzťahu k obhajobe, ale skôr o svojvoľný
zásah do obsahu dôkazu. Závery z takých postupov sú však vţdy rovnaké, ţe totiţ dôkaz
pôvodne legálny sa dostáva ako zmanipulovaný z oblasti legality, ţe je ho potom moţné
finálne označiť za nezákonný, a teda nepouţiteľný pre súdne potreby. Odposluchy osôb, resp.
prepisy takého záznamu zásadne musia byť súdu predloţené ako kompaktný celok,
bez ohľadu na obsah, pokiaľ taký dôkaz si nárokuje na označenie legálny. Len súd potom
môţe taký dôkaz hodnotiť, ale základným predpokladom je jeho celistvosť.
S naznačenou otázkou súd prvého stupňa sa nijako zásadne nevyrovnal, ale takému
nedokonalému dôkazu dal prioritu, o čom svedčí uţ spomínané písomné vyhotovenie
napadnutého rozsudku.
Bude preto potrebné v ďalšom konaní zváţiť naznačené okolnosti a snaţiť
sa o nápravu terajšieho stavu. Logickým postupom by bolo získanie celého zvukového
záznamu (prepisu) a len súd by mohol v prípade existencie takého kompletného dôkazu
posúdiť, ktoré časti sa týkajú ţalovanej trestnej činnosti, resp. nie sú relevantné.
V prípade nemoţnosti naznačeného postupu (ak by tento dôkaz uţ neexistoval v celej
svojej šírke) nebude moţné sa s týmto zaoberať a posudzovať ho ako dôkaz svedčiaci
v prospech obţaloby.
Krajský súd pritom má moţnosť nahradiť určitým spôsobom informácie vyplývajúce
zo spomínaného záznamu podrobným výsluchom osoby (osôb), s ktorými obţalovaný V.
počas väzby mal rozhovory týkajúce sa inkriminovaných skutkov. Ide o tzv. dôkaz z druhej
ruky, a preto bude potrebné zváţiť relevantnosť výpovedí tejto osoby (osôb)
a ich napojenie na dôkazy získané v predmetnej veci legálnym spôsobom, teda na objektívne
zistené fakty.
Tento záver nemení konštatovanie odvolacieho súdu, ţe doteraz vykonané dôkazy
je moţné označiť za také, ktoré veľmi výrazne preukazujú tvrdenia obţaloby,
a ţe znamenajú zistenie skutkového stavu v základných smeroch v súlade s ustanovením § 2
ods. 5 Tr. por.
Odvolací súd zároveň konštatuje, ţe ďalšie uţ spomínané odvolacie námietky nie je
moţné povaţovať za relevantné a nemajú tieto vplyv na celkové posúdenie veci.
Krajský súd uloţil všetkým štyrom obţalovaným tresty odňatia slobody na doţivotie,
pričom úvahy odvolacieho súdu o týchto trestoch by sa mohli javiť ako predčasné vzhľadom
na zrušenie výrokov, ktorými boli obţalovaní uznaní za vinných zo spáchania predmetných
trestných činov. Odvolací súd však napriek tomu chce vysloviť svoj právny názor v tomto
smere, keďţe do jeho prieskumnej povinnosti patria všetky výroky napadnutého rozsudku;
v otázke trestov je moţné uţ v súčasnosti vysloviť určité výhrady.
Podmienky pre uloţenie výnimočného trestu odňatia slobody na doţivotie stanovuje
§ 29 ods. 3 Tr. zák. tak, ţe okrem uznania viny z tam vymenovaných deliktov musia byť
splnené aj ďalšie podmienky. Jednou z takých je okolnosť, ţe stupeň nebezpečnosti takého
trestného činu pre spoločnosť je mimoriadne vysoký vzhľadom na obzvlášť zavrhnutiahodný
spôsob vykonania činu alebo za obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku, alebo na obzvlášť ťaţký
alebo ťaţko napraviteľný následok; ďalšou je podmienka, ţe uloţenie výnimočného trestu
odňatia slobody na doţivotie vyţaduje ochrana spoločnosti; ďalšou podmienkou je nulita
nádeje, ţe by páchateľa bolo moţné napraviť trestom odňatia slobody nad 15 aţ do 25 rokov.
Je potrebné uviesť, ţe na uloţenie predmetného výnimočného trestu musia byť všetky
tri zákonom stanovené podmienky splnené súčasne.
Krajský súd sa zaoberal v písomnom vyhotovení svojho rozsudku týmito okolnosťami
vcelku relevantne (§ 29 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.) ale za nedostatočné je moţné
označiť zhodnotenie okolností uvedených v § 29 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. vo vzťahu k osobám
obţalovaných a z toho vyplývajúci záver o nemoţnosti ich nápravy aj trestom kratšieho
trvania.
Krajský súd sa oprel najmä o znalecké psychologické posudky troch obţalovaných
(obţalovaný Y. sa odmietol podrobiť odbornému skúmaniu znalcami), pričom z nich
v princípe vyvodil, ţe u obţalovaného V. je prognóze resocializácie skôr problematická
s osobitným poukazom na epizódy výraznej agresivity, ba aţ náznaky sadistického konania;
u obţalovaného P. a obţalovaného R. (K.) je podozrenie na zvýšenú pravdepodobnosť
agresívneho správania.
Uţ z tohto súhrnu sa javí ako sporný záver súdu prvého stupňa o takej narušenosti
obţalovaných, ţe je potrebné ich trestať výnimočnými trestami odňatia slobody na doţivotie,
a to pre určitú neistotu vyplývajúcu z písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku
(pravdepodobnosť určitého druhu správania). Okrem toho zaráţajúca je tieţ formulácia
znaleckých posudkov, ktoré (vo svojej podstate) obţalovaných podľa zistení z osobných
kontaktov medzi nimi a znalcom necharakterizujú ako osoby s výrazne negatívnymi
tendenciami. Znalec však uţ svoje posudky stavia skôr alternatívne, ţe totiţ ako sa preukáţe
spáchanie ţalovaných skutkov obţalovanými súdom (popísaným spôsobom), ich osobnosti
nadobúdajú dimenziu výraznej nebezpečnosti pre spoločnosť. Javí sa ako problematické
podmieňovať závery znaleckých posudkov zistením iných subjektov, pričom najmä
keď krajský súd tieto posudky výrazným spôsobom pouţil ako podklad pre rozhodnutie
o výnimočných trestoch.
Osobitne treba upozorniť na absenciu takého posudku u obţalovaného Y., pričom nie
je potom evidentné, na základe akých podkladov súd prvého stupňa prijal záver o naplnení
podmienky v zmysle § 29 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. pri ukladaní výnimočného trestu.
Vo vzťahu k psychologickému posudku je potrebné tieţ zvýrazniť, ţe doteraz
sa nepodarilo zistiť pravú totoţnosť obţalovaného prezývaného K. (R.); ak nie je známy jeho
pôvod, predchádzajúci ţivot, vzdelanie a ďalšie potrebné okolnosti, je problematické
bez bliţšieho skúmania prijať znaleckú mienku a v podstate na jej základe rezultovať,
ţe sú naplnené podmienky stanovené v § 29 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.
Odvolací súd za tejto situácie povaţuje za potrebné podrobným výsluchom znalca,
resp. doplnením znaleckého posudku alebo ďalšími procesnými krokmi zistiť základy, ktoré
by odôvodňovali doteraz vyslovený právny názor, ţe u všetkých obţalovaných sú splnené
podmienky na uloţenie výnimočného trestu odňatia slobody na doţivotie.
Najvyšší súd na tomto základe v naznačených smeroch povaţuje odvolania
obţalovaných za dôvodné, a preto podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnutý
rozsudok krajského súdu zrušil a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Bude povinnosťou krajského súdu vykonať naznačené dokazovanie, resp. aj ďalšie,
ktorých potreba sa preukáţe, a potom meritórne rozhodnúť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 23. júna 2010
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová