Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 385/2010
PDF · 195.64 KB
No categories available
IV. ÚS 385/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť R. B., S., ktorou namieta porušenie svojich základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Rožňava
v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 67/2008 a postupom Krajského súdu v Košiciach
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 15/2007 a jeho uznesením z 18. októbra 2007, a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2010
doručená sťažnosť R. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 12 C 67/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“) a postupom Krajského
súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 15/2007
a jeho uznesením z 18. októbra 2007 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).
Zo sťažnosti vyplýva, že „súd prvého stupňa v Rožňave č. sp. zn.: 1 T/1/2007, zo dňa
7. 2. 2007 ma uznal za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360/1.2 b TZ
na skutkovom základe v ňom uvedenom a uložil mi za to TOS v trvaní 10 mesiacov, ktorého
výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 roka, súčasne mi uložil povinnosť
nepribližovať sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 m a nezdržiavať sa v blízkosti jej
obydlia počas skúšobnej doby a súčasne mi uložil i ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou. Keďže som sa nedopustil konania kladeného mi za vinu, podal som
proti citovanému rozsudku blankytne odvolanie čo do jeho všetkých výrokov.
Odvolací súd pod sp. zn.: 5 TO 15/2007 zo dňa 18. okt. 2007 v celom rozsahu
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.“.
Ďalej sťažovateľ uviedol:
„Odvolací súd navrhovaný dôkaz obžalovaného o poškodenej nevykonal, rozhodol
podľa nepriamych dôkazov nezákonným spôsobom. Poškodená odvolacieho konania sa
nezúčastnila, zrejme bola poučená treťou osobou vyhnúť sa priameho dokázania jej
rodinného stavu resp. jej určenia. Dokazovanie je a bol potrebný z hľadiska, či v osobe
poškodenej sa má jednať o bývalú družku, čo je dôležité v danom prípade pre právnu
kvalifikáciu v zmysle ustanovenia § 360 ods. 2 písm. b/ TZ. Pri dokazovaní mala byť
vyžiadaná správa z príslušného ÚPSVaR, kde poškodená bola dlhodobo nezamestnaná,
odkiaľ poberala dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávkam. Úrad pri vyplácaní dávok
a príspevkov k dávkam starostlivo skúma počet spolu posudzovaných, bývajúcich osôb
v danom byte.
Ďalej takto vykonaný dôkaz zároveň je potrebný aj pre vierohodnosť výpovedi
poškodenej ako aj súdnej znalkyne z oboru psychiatrie, ktorá na súde 1. stupňa tvrdila, že
nezistila u poškodenej známky klamania.
Ja obžalovaný sám som sa pokúsil o zaobstarania tohto navrhovaného dôkazu, ale
bezúspešne...
Tvrdenia súdu sú absurdné.
Podľa Občianskeho súdneho poriadku § 3 je zakotvené – Občianske súdne konanie je
jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo
domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.
Pokus o získanie dôkazu bol bezúspešný.
Všetky doposiaľ žiadosti, pokusy k získaniu dôkazu o poškodenej v piatich prípadoch
včetne odvolacieho konania boli odmietnuté.“
Za porušenie svojich označených základných práv považuje sťažovateľ to, že
„Podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky, pre porušenie svojich základných práv,
a na základe základného práva podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, 1. ods., Každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Okresný súd v Rožňave v obč. právnom konaní sp. zn.: 12 C 67/2008, podanej
25. 8. 2008 navrhovaný dôkaz predložený navrhovateľom nevykonal, podľa tvrdenia súdu
je to dôkaz zbytočný, nehospodárny a napokon podľa tvrdenia súdu bol vyhodnotený súdmi
1. a 2. stupňa.“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto
rozhodol:
„Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje nález pre porušenie svojich základných
práv sťažovateľovi, podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky, a na základe práva
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nasledovne:
Sťažovateľovi boli odopreté práva na súde pri získaní dôkazu o tom, že nikdy nebol
druhom poškodenej v Odvolacom konaní č. sp. zn.: 5 To 15/2007 zo dňa 18. okt. 2007
na Krajskom súde v Košiciach. V ďalšom súdnom konám tiež boli odopreté práva pri
získaní dôkazu, o tom, že nikdy nebol druhom poškodenej 12 C/67/2008 zo dňa 25. 8. 2008,
Okresného súdu v Rožňave.
Ďalej bola porušená zásada o prezumpcie neviny, orgány pritom protiprávne
zapracovali do obžaloby neprejednané listinné priestupkové spisy podané poškodenou
na Obvodnom úrade. Pritom všetky oznámenia sa skončili odložením z dôvodu, že došlé
oznámenia neodôvodňujú začatie konania o priestupku.
Pokračovanie v súdnom konaní v mimoriadnom dovolaní, podľa súčasnej obžaloby,
by ďalej ohrozovali základné práva sťažovateľovi v takej miere ako doposiaľ.
Sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil Uznesenie
Odvolacieho Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 5 TO/15/2007 zo dňa 18. okt. 2007
v celom rozsahu, pretože rozhodnutie súdu bolo nezákonné. Súd nevykonal navrhovaný
dôkaz obžalovaného. Rozhodol podľa nepriamych dôkazov. Žiadam preto vec vrátiť
Okresnému súdu v Rožňave na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Získaním dôkazu
zo súdnych spisov Okresného súdu v Rožňave z ÚPSVaR o poškodenej, že som nebol nikdy
jej druhom, je dôležité pre právnu kvalifikáciu trestného činu.
Podľa Ústavy Slovenskej republiky článku 46 ods. 3 Každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej
správy alebo nesprávnym úradným postupom a podľa článku 127 ods. 3. žiadam uznať
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 47.407,80.- SK v prepočte konverzným kurzom
30,126 SKK vo výške 1.573,65 €.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 67/2008
Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal sťažnosť vo vzťahu
k namietanému postupu okresného súdu z hľadiska existencie dôvodov podľa § 25 ods. 2
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v tejto časti ústavný súd prihliadal
na vymedzenie svojej právomoci v ustanovení čl. 127 ods. 1 ústavy. Právomoc ústavného
súdu je vo vzťahu k všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity vyplývajúcim
z označeného ustanovenia ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o individuálnych
sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv
alebo slobôd iba v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa
ochrany základného práva alebo slobody mohol domôcť využitím jemu dostupných
a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť
z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02, IV. ÚS 115/07,
Z ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ústavný súd je
viazaný návrhom, v dôsledku čoho posudzuje sťažnosť v rozsahu vymedzenom v jej
návrhovej časti – petite (obdobne napr. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 104/08, IV. ÚS 135/08,
Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv
(čl. 2 ods. 2 ústavy; napr. m. m. III. ÚS 2/05, II. ÚS 19/05). Konanie pred ústavným súdom
je ovládané princípom dispozitívnosti, ktorý vylučuje, aby ústavný súd zapájal do konania
iný všeobecný súd bez výslovného návrhu sťažovateľa.
Týmito pravidlami sa ústavný súd riadil aj pri predbežnom prerokovaní tejto časti
sťažnosti.
Podľa § 201 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) účastník
môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
V danom prípade sa sťažovateľ mohol ochrany svojich práv vo vzťahu
k namietanému postupu okresného súdu v označenému konaní domáhať využitím riadneho
opravného prostriedku (odvolania) podľa § 201 až § 227 OSP.
Sťažovateľ preto disponoval dostupným a účinným prostriedkom nápravy v záujme
účinnej ochrany svojich základných práv priamo v konaní pred všeobecnými súdmi podľa
prvej hlavy štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Právomoc odvolacieho súdu preskúmať v odvolacom konaní postup prvostupňového
súdu vylučuje v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu vo vzťahu
k postupu okresného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti v rámci predbežného
prerokovania odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Nad rámec tejto časti odôvodnenia ústavný súd dodáva, že podľa § 24 písm. a)
zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už
rozhodol.
Ústavný súd zistil, že o namietanom porušení sťažovateľom označených základných
práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 67/2008 už rozhodol
uznesením sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. apríla 2009, ktorým sťažnosť odmietol z dôvodu
nedostatku svojej právomoci, ako aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v tejto časti bolo možné
po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť aj ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 v spojení
s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy
postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 15/2007 a jeho
uznesením z 18. októbra 2007
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie krajského súdu bolo právoplatne skončené
18. októbra 2007, keď krajský súd označeným uznesením zamietol odvolanie sťažovateľa
proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T/1/2007 zo 7. februára 2007, ktorým bol
sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
10 mesiacov, ktorý bol podmienečne odložený. Písomné vyhotovenie napadnutého
uznesenia sťažovateľ osobne prevzal na okresnom súde 30. novembra 2007.
Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 28. júla 2010, teda nepochybne po uplynutí
lehoty ustanovenej na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, preto
ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa, ako aj jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred
ústavným súdom.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2010