Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 385/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť R. B., S., ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa a 3 postupom Okresného súdu Rožňava

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 18. októbra 2007, a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2010

doručená sťažnosť R. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a 3 (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“) a postupom Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 18. októbra 2007 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že „súd prvého stupňa v Rožňave č. sp. zn.: , zo dňa

7. 2. 2007 ma uznal za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa /1.2 b

na skutkovom základe v ňom uvedenom a uložil mi za to TOS v trvaní 10 mesiacov, ktorého

výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 roka, súčasne mi uložil povinnosť

nepribližovať sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 m a nezdržiavať sa v blízkosti jej

obydlia počas skúšobnej doby a súčasne mi uložil i ochranné protialkoholické liečenie

ambulantnou formou. Keďže som sa nedopustil konania kladeného mi za vinu, podal som

proti citovanému rozsudku blankytne odvolanie čo do jeho všetkých výrokov.

Odvolací súd pod sp. zn.: zo dňa 18. okt. 2007 v celom rozsahu

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.“.

Ďalej sťažovateľ uviedol:

„Odvolací súd navrhovaný dôkaz obžalovaného o poškodenej nevykonal, rozhodol

podľa nepriamych dôkazov nezákonným spôsobom. Poškodená odvolacieho konania sa

nezúčastnila, zrejme bola poučená treťou osobou vyhnúť sa priameho dokázania jej

rodinného stavu resp. jej určenia. Dokazovanie je a bol potrebný z hľadiska, či v osobe

poškodenej sa má jednať o bývalú družku, čo je dôležité v danom prípade pre právnu

kvalifikáciu v zmysle ustanovenia . Pri dokazovaní mala byť

vyžiadaná správa z príslušného ÚPSVaR, kde poškodená bola dlhodobo nezamestnaná,

odkiaľ poberala dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávkam. Úrad pri vyplácaní dávok

a príspevkov k dávkam starostlivo skúma počet spolu posudzovaných, bývajúcich osôb

v danom byte.

Ďalej takto vykonaný dôkaz zároveň je potrebný aj pre vierohodnosť výpovedi

poškodenej ako aj súdnej znalkyne z oboru psychiatrie, ktorá na súde 1. stupňa tvrdila, že

nezistila u poškodenej známky klamania.

Ja obžalovaný sám som sa pokúsil o zaobstarania tohto navrhovaného dôkazu, ale

bezúspešne...

Tvrdenia súdu sú absurdné.

Podľa je zakotvené – Občianske súdne konanie je

jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo

domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.

Pokus o získanie dôkazu bol bezúspešný.

Všetky doposiaľ žiadosti, pokusy k získaniu dôkazu o poškodenej v piatich prípadoch

včetne odvolacieho konania boli odmietnuté.“

Za porušenie svojich označených základných práv považuje sťažovateľ to, že

„Podľa článku 127 , pre porušenie svojich základných práv,

a na základe základného práva podľa , 1. ods., Každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Okresný súd v Rožňave v obč. právnom konaní sp. zn.: , podanej

25. 8. 2008 navrhovaný dôkaz predložený navrhovateľom nevykonal, podľa tvrdenia súdu

je to dôkaz zbytočný, nehospodárny a napokon podľa tvrdenia súdu bol vyhodnotený súdmi

1. a 2. stupňa.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje nález pre porušenie svojich základných

práv sťažovateľovi, podľa článku 127 , a na základe práva

podľa článku 46 ods. 1 nasledovne:

Sťažovateľovi boli odopreté práva na súde pri získaní dôkazu o tom, že nikdy nebol

druhom poškodenej v Odvolacom konaní č. sp. zn.: zo dňa 18. okt. 2007

na Krajskom súde v Košiciach. V ďalšom súdnom konám tiež boli odopreté práva pri

získaní dôkazu, o tom, že nikdy nebol druhom poškodenej zo dňa 25. 8. 2008,

Okresného súdu v Rožňave.

Ďalej bola porušená zásada o prezumpcie neviny, orgány pritom protiprávne

zapracovali do obžaloby neprejednané listinné priestupkové spisy podané poškodenou

na Obvodnom úrade. Pritom všetky oznámenia sa skončili odložením z dôvodu, že došlé

oznámenia neodôvodňujú začatie konania o priestupku.

Pokračovanie v súdnom konaní v mimoriadnom dovolaní, podľa súčasnej obžaloby,

by ďalej ohrozovali základné práva sťažovateľovi v takej miere ako doposiaľ.

Sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil Uznesenie

Odvolacieho Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 5 zo dňa 18. okt. 2007

v celom rozsahu, pretože rozhodnutie súdu bolo nezákonné. Súd nevykonal navrhovaný

dôkaz obžalovaného. Rozhodol podľa nepriamych dôkazov. Žiadam preto vec vrátiť

Okresnému súdu v Rožňave na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Získaním dôkazu

zo súdnych spisov Okresného súdu v Rožňave z ÚPSVaR o poškodenej, že som nebol nikdy

jej druhom, je dôležité pre právnu kvalifikáciu trestného činu.

Podľa článku 46 ods. 3 Každý má právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej

správy alebo nesprávnym úradným postupom a podľa článku 127 ods. 3. žiadam uznať

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 47.407,80.- SK v prepočte konverzným kurzom

30,126 SKK vo výške 1.573,65 €.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa a 3

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal sťažnosť vo vzťahu

k namietanému postupu okresného súdu z hľadiska existencie dôvodov podľa § 25 ods. 2

.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v tejto časti ústavný súd prihliadal

na vymedzenie svojej právomoci v ustanovení . Právomoc ústavného

súdu je vo vzťahu k všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity vyplývajúcim

z označeného ustanovenia , podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o individuálnych

sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv

alebo slobôd iba v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa

ochrany základného práva alebo slobody mohol domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (, ,

).

Z ustanovenia vyplýva, že ústavný súd je

viazaný návrhom, v dôsledku čoho posudzuje sťažnosť v rozsahu vymedzenom v jej

návrhovej časti – petite (obdobne napr. , , ,

).

Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

( ; napr. m. m. , ). Konanie pred ústavným súdom

je ovládané princípom dispozitívnosti, ktorý vylučuje, aby ústavný súd zapájal do konania

iný všeobecný súd bez výslovného návrhu sťažovateľa.

Týmito pravidlami sa ústavný súd riadil aj pri predbežnom prerokovaní tejto časti

sťažnosti.

Podľa prvej vety (ďalej aj „OSP“) účastník

môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

V danom prípade sa sťažovateľ mohol ochrany svojich práv vo vzťahu

k namietanému postupu okresného súdu v označenému konaní domáhať využitím riadneho

opravného prostriedku (odvolania) podľa až .

Sťažovateľ preto disponoval dostupným a účinným prostriedkom nápravy v záujme

účinnej ochrany svojich základných práv priamo v konaní pred všeobecnými súdmi podľa

prvej hlavy štvrtej časti .

Právomoc odvolacieho súdu preskúmať v odvolacom konaní postup prvostupňového

súdu vylučuje v zmysle právomoc ústavného súdu vo vzťahu

k postupu okresného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti v rámci predbežného

prerokovania odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Nad rámec tejto časti odôvodnenia ústavný súd dodáva, že podľa § 24 písm. a)

sťažnosť nie je prípustná, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už

rozhodol.

Ústavný súd zistil, že o namietanom porušení sťažovateľom označených základných

práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. už rozhodol

uznesením sp. zn. z 2. apríla 2009, ktorým sťažnosť odmietol z dôvodu

nedostatku svojej právomoci, ako aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v tejto časti bolo možné

po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť aj ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 v spojení

s .

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa a 3

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 18. októbra 2007

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd zistil, že napadnuté konanie krajského súdu bolo právoplatne skončené

18. októbra 2007, keď krajský súd označeným uznesením zamietol odvolanie sťažovateľa

proti rozsudku okresného súdu sp. zn. zo 7. februára 2007, ktorým bol

sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360

ods. 1 a 2 písm. b) , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere

10 mesiacov, ktorý bol podmienečne odložený. Písomné vyhotovenie napadnutého

uznesenia sťažovateľ osobne prevzal na okresnom súde 30. novembra 2007.

Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 28. júla 2010, teda nepochybne po uplynutí

lehoty ustanovenej na podanie sťažnosti podľa , preto

ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa, ako aj jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2010