Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 446/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. J., K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. K., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti v

primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna 2010

doručená sťažnosť J. J., K. (ďalej len „sťažovateľ), ktorou namietal porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) v

konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že návrhom podaným 30. mája 1996 sa

navrhovateľka D. T. ako zákonná zástupkyňa sťažovateľa domáhala na okresnom súde

náhrady škody na zdraví proti vtedy V., š. p., K., rozvodný závod S. (ďalej len „odporca“).

Vec bola okresným súdom vedená pod sp. zn. , neskôr pod sp. zn. 4 C

392/2001.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Vo veci príslušný súd vykonával dokazovanie na pojednávaniach dňa 28. 02. 1997,

18. 07. 1997, 23. 01. 1998 a dňa 20. 02. 1998 keď po dvoch rokoch konania Rozsudkom

rozhodol iba o zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú maloletému J. J., výšku náhrady

škody vylúčil na samostatné konanie.

Voči Rozsudku prvého stupňa zo dňa 20. 02. 1998 odporca podal... odvolanie.

Krajský súd Košice Uznesením zo dňa 12. 01. 1999 zrušil Rozsudok súdu prvého

stupňa... mal zato, že súd prvého stupňa... nezisťoval kto je navrhovateľom a toto procesné

pochybenie malo za následok nesprávne rozhodnutie.

Prvostupňový súd vec pojednával dňa 23. 08. 1999, 24. 09. 1999, odstránil vady...

ale vo veci nerozhodol.

Podaním zo dňa 22. 05. 2000 navrhovateľ požiadal o vytýčenie termínu

pojednávania a upozornil prvostupňový súd na prieťahy konania...

Rozsudkom zo dňa 29. 06. 2000 prvostupňový súd... rozhoduje... Rozsudkom

a náhradu škody vylučuje na samostatné konanie. ...voči tomuto rozhodnutiu súdu podáva

dňa 08. 09. 2000... odvolanie odporca...

Krajský súd Košice na pojednávaní konanom dňa 20. 02. 2001 potvrdil Rozsudok

súdu prvého stupňa čo do zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu avšak odôvodnení

svojho rozhodnutia poukázal na procesné pochybenie prvostupňového súdu. Mal zato, že

prvostupňový súd o výške nároku mal pokračovať v tom istom konaní po rozhodnutí

o základe nároku. ...

Podaním dňa 26. 11. 2001 navrhovateľ opakovane upozorňuje... na prieťahy v

konaní a žiada o urýchlené vytýčenie termínu pojednávania vo veci.

Až dňa 22. 01. 2002, t. j. 5 1/2 roka po podaní žaloby prvostupňový súd vytýčil

termín pojednávania a začína pojednávať vec k výške náhrady škody.

Navrhovateľ vo februári 2002 predkladá súdu aktuálny posudok o bolestnom

a sťažení spoločenského uplatnenia a následne po vyjadrení odporcu k veci oznamuje súdu

že trvá na svojom podaní.

Dňa 23. 10. 2002 navrhovateľ opakovane upozorňuje... na prieťahy v konaní a žiada

o vytýčenie termínu pojednávania.

Prvostupňový súd okrem Uznesenia zo dňa 13. 11. 2002, ktorým zrušil Uznesenie

o uložení povinnosti zložiť zálohu na znalecké dokazovanie a zaslania znaleckého posudku...

dňa 23. 01. 2003 vo veci konal až 22. 04. 2003 keď vytýčil vo veci pojednávanie.

Opakovane predvolával nesprávne označeného navrhovateľa...

K výške škody súd vykonával dokazovanie na pojednávaniach konaných dňa

30. 09. 2003 a 07. 10. 2003. Dňa 07. 03. 2003 prvostupňový súd vo veci rozhodol...

Odporca dňa 22. 01. 2004 voči Rozsudku... podáva odvolanie.

Krajský súd Košice Uznesením zo dňa 09. 09. 2004 zrušuje Rozsudok Okresného

súdu a vec vracia na ďalšie konanie... Súd opätovne začína konať až v roku 2006. Bolo

vytýčené hlavné pojednávanie dňa 30. 03. 2006, 19. 12. 2006 a 24. 05. 2007 keď na

poslednom pojednávaní Rozsudkom súd rozhoduje vo veci samej... Odporca opätovne

podáva odvolanie...

Krajský súd Košice Uznesením zo dňa 26. 06. 2009 vec vracia... Okresnému súdu...

z procesných dôvodov spočívajúcich v zámene účastníkov konania na strane odporcu.

V súčasnosti nie je právoplatne vo veci rozhodnuté...

...sťažovateľ sa domnieva, že prieťahy vznikli v dôsledku postupu Okresného súdu... v

tejto veci. Okresný súd... vo veci konal vždy s veľkým časovým odstupom, mnohokrát až na

žiadosť navrhovateľa, postupom súdu keď vylúčil výšku škody na samostatné konanie

zbytočne dochádzalo k prieťahom čo viedlo k tomu, že doposiaľ vec nie je právoplatne

ukončená ani po 14 rokov od podania návrhu.

Okresný súd... v tomto období svojím postupom v konaní, teda svojim prístupom k

veci porušil základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa č. 48 ods. 2 ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo J. J. ... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn.

a neskôr pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Trebišov sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. J. ... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,-€..., ktorú

mu je Okresný súd Trebišov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. J. J. sa priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,88- €..., ktoré je

Okresný súd Trebišov povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. I. K., K., ... do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V prvom rade je potrebné poznamenať, že podľa

je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených

v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje

predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti

(v konaní podľa ), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od

ústavného súdu domáha ( ), čím zároveň vymedzí

predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej

ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za

porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený

zvoleným advokátom (m. m. , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd považoval za predmet sťažnosti namietané

porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, k porušeniu ktorých malo dôjsť postupom okresného

súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a pod sp. zn. .

Podľa každý má právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol

pred podaním sťažnosti podľa (), a preto už

k namietanému porušovaniu označeného práva nečinnosťou tohto orgánu nemôže

dochádzať (m. m. ).

Obdobný záver platí aj vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Pre účely zistenia okolností dôležitých pre rozhodovanie o predmete sťažnosti

ústavný súd vyžiadal na vec sa vzťahujúce súdne spisy okresného súdu.

Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. vyplýva, že vo veci bolo

meritórne rozhodnuté rozsudkom sp. zn. z 29. júna 2000, ktorým okresný

súd rozhodol, že odporca zodpovedá za škodu spôsobenú sťažovateľovi v plnej výške, avšak

povinnosť nahradiť škodu a určenie jej konkrétnej výšky okresný súd vylúčil na samostatné

konanie. Po podaní odvolania odporcom Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

rozsudkom č. k. -101 z 20. februára 2001 rozhodnutie okresného súdu

potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu nebol prípustný riadny opravný prostriedok.

Druhostupňové rozhodnutie bolo účastníkom konania doručené 2. apríla 2001, t. j. týmto

dňom bolo konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. právoplatne

skončené.

Konanie o uložení povinnosti nahradiť škodu sťažovateľovi odporcom a o určení jej

konkrétnej výšky pokračovalo na okresnom súde (vzhľadom na právoplatné rozhodnutie

o vylúčení týchto otázok na samostatné konanie) pod novou spisovou značkou, a to sp. zn.

. Zo spisu vzťahujúceho sa na toto konanie vyplýva, že okresný súd v tejto

veci rozhodol rozsudkom č. k. -200 z 24. mája 2007 o povinnosti odporcu

zaplatiť sťažovateľovi náhradu škody v určenej výške. Následne bol súdny spis predložený

krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní odporcu proti uvedenému rozsudku súdu prvého

stupňa. Krajský súd uznesením č. k. -236 z 26. júna 2009 vrátil vec bez

rozhodnutia o opravnom prostriedku okresnému súdu z dôvodu potreby rozhodnutia

o návrhu odporcu na zmenu účastníka konania. Okresný súd uznesením z 25. novembra

2009 zmenu účastníkov na strane odporcu pripustil a 21. januára 2010 znovu predložil

súdny spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní odporcu. Druhostupňový súd 9. apríla

2010 vyvesil na svojej úradnej tabuli oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku v tejto veci

a napokon 22. apríla 2010 rozsudkom č. k. -270 rozsudok okresného súdu

z 24. mája 2007 potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo doručené účastníkom konania

2. júla 2010 (právnej zástupkyni sťažovateľa), resp. 6. júla 2010 (odporcovi).

Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 24. júna 2010. Na ústavný súd

sa teda sťažovateľ obrátil so svojou sťažnosťou v čase, keď porušenie označeného

základného práva na všeobecnom súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka konania, už

netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu zaručenému v čl. 48

ods. 2 a právu zaručenému v dohovoru (mutatis mutandis ).

Na tomto konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že rozhodnutie krajského súdu

bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené až 2. júla 2010, t. j. po podaní sťažnosti

ústavnému súdu, pretože od predloženia veci okresným súdom odvolaciemu súdu

21. januára 2010 už sťažovateľom označený „porušovateľ“ základného práva – okresný súd

– vo veci nekonal a postup krajského súdu nebol predmetom sťažnosti podanej ústavnému

súdu. Navyše, právna zástupkyňa sťažovateľa sa pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť

o verejnom vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu už v priebehu jeho oznámenia na úradnej

tabuli krajského súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva zaručeného v a rovnako aj

práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným

súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota,

pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa

.

Ústavný súd nad rámec poznamenáva, že sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp.

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. neodmietol z dôvodu jej oneskorenosti (§ 25 ods. 2

v spojení s – sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť) aj napriek tomu, že konanie bolo

právoplatne skončené 2. apríla 2001, pretože následné konanie vedené okresným súdom pod

sp. zn. bolo v skutočnosti potrebné považovať za pokračovanie v konaní

o pôvodnom návrhu sťažovateľa, keďže právoplatne bolo rozhodnuté iba o zodpovednosti

odporcu za škodu, nie však o povinnosti jej náhrady a určenia výšky, ktorých uloženia, resp.

určenia sa sťažovateľ v podstate domáhal už pôvodným návrhom.

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy

rozhodovanie ústavného súdu o ďalších jeho požiadavkách (prikázanie okresnému súdu

konať bez zbytočných prieťahov, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

a náhrady trov konania), rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia

základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2010