Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 384/2010
PDF · 119.12 KB
No categories available
I. ÚS 384/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2010
prerokoval sťažnosť Ing. F. G., P., zastúpeného advokátom JUDr. L. V., Advokátska
kancelária, P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Partizánske v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 C 67/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. F. G. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2010
doručená sťažnosť Ing. F. G. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Partizánske (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 67/2008 (pôvodne vedenom pod
sp. zn. 4 C 187/01).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že konanie v predmetnej veci sa začalo na
okresnom súde v roku 2001 podaním žalobného návrhu PhDr. A. G. (ďalej len
„navrhovateľka“) proti sťažovateľovi na zrušenie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam.
3. Okresný súd rozsudkom z 10. decembra 2009 vo veci rozhodol, ale proti
uvedenému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie 9. marca 2010 [spis bol
predložený Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) 31. marca 2010], o ktorom
krajský súd doteraz nerozhodol.
4. Sťažovateľ bol toho názoru, že okresný súd tým, že od podania návrhu v roku
2001 vo veci meritórne rozhodol až 10. decembra 2009, porušil jeho základné právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom
vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 4 C 67/2008, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 9 600 € a trovy
právneho zastúpenia v sume 246,01 €.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 67/2008.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
10. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok
prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta
odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.
I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej
lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).
11. Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania
sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).
12. Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej
veci plynúť dňom, keď sa sťažovateľ dozvedel o zbytočných prieťahoch, teda o „inom
zásahu“ okresného súdu, ktorého označil za účastníka tohto konania. Keďže v napadnutom
konaní, ako to sám sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, „okresný súd rozsudkom
sp. zn. 4 C 67/08 vo veci rozhodol 10. 12. 2009“, sťažovateľ sa o namietaných zbytočných
prieťahoch mohol dozvedieť najneskôr v uvedený deň, ak bol prítomný na vyhlásení tohoto
rozhodnutia, resp. doručením tohto rozhodnutia, proti ktorému podal odvolanie 9. marca
2010. Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na ústavnom súde v čase (8. júna 2010), keď
už dávno uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa
už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených
dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.
13. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že podľa svojej konštantnej
judikatúry podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu
tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď
namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02,
I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza
k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov
skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sa sťažovateľ v predmetnej veci
domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané
porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy
odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. októbra 2010