Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 365/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť A. Š., P., zastúpenej advokátom JUDr. F. K., P., vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa a a 3

Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 13. júla

2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. Š. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra

2010 doručená sťažnosť A. Š., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr.

F. K., P., v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 2 a 3 (ďalej len „“) uznesením Krajského súdu v

Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 13. júla 2010 (ďalej len „uznesenie

krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že „V právnej veci sťažovateľky (žalobkyne) A. Š.

proti žalovaným 1. P. v P., 2. Mesto P., zast. P. a P., Advokátska kancelária, o náhradu

škody z ublíženia na zdraví a prísl., Okresný súd v Prešove uznesením sp. zn. 11 C

321/2008-190 zo dňa 9. 3. 2010 zastavil konanie voči žalovanému v 2. rade a zaviazal

sťažovateľku nahradiť tomuto žalovanému trovy konania vo výške 1.177,38 Eur na účet jeho

právneho zástupcu v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu súdu I. stupňa sťažovateľka podala odvolanie, o ktorom Krajský

súd v Prešove bez nariadenia odvolacieho pojednávania uznesením sp. zn. zo

dňa 13. 7. 2010 rozhodol tak, že zmenil uznesenie súdu I. stupňa vo výroku o trovách

konania tak, že žalovanému v 2. rade prisúdil náhradu trov I. stupňového konania vo výške

713,69 Eur...

Nepriznal účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania.

Oba všeobecné súdy svoje rozhodnutie o trovách konania subsumovali pod

ustanovenie (druhá veta) , podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil,

že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy, ako .“.

Podľa sťažovateľky nemožno trovy konania priznané uznesením krajského súdu

sp. zn. z 13. júla 2010 považovať za účelne vynaložené, keďže Mesto Prešov

ako žalovaného v 2. rade (ďalej len „žalovaný v 2. rade“) v konaní zastupovala advokátska

kancelária, ktorá mu poskytuje právne služby na základe paušálnej odmeny, a súčasne

žalovaný v 2. rade má zriadené vlastné právne oddelenie pozostávajúce zo šiestich

zamestnancov s vysokoškolským právnickým vzdelaním, ktorí ho mali v konaní zastupovať.

Keďže neexistoval dôvod, aby žalovaný v 2. rade využíval právne služby advokátskej

kancelárie, nemohol byť podľa sťažovateľky splnený ani predpoklad účelnosti trov konania

podľa (ďalej len „OSP“).

V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na uznesenie ústavného súdu sp. zn.

II. ÚS78/03 z 9. septembra 2004, podľa ktorého „všeobecný súd neporuší základné právo na

právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa a 3 , ak účastníkovi,

ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, neprizná náhradu

trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažuje za účelne vynaložené“.

Sťažovateľka tiež argumentovala, že krajský súd rozhodol o náhrade trov na

preddavok na znalecké dokazovanie predčasne, keďže konanie o náhradu škody nie je

dosiaľ právoplatne skončené.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.: uznesením zo

dňa 13. 7. 2010 porušil základné právo A. Š. na spravodlivý proces zaručené v čl. 46 ods. 1

SR a základné právo na právnu pomoc a rovnosť v súdnom konaní podľa ods.

2 a 3 SR.

3. Zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 13. 7.

2010 a vec vracia v rozsahu zrušenia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia A. Š., ktoré je

povinný zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľky advokátovi JUDr. F. K., P. vo výške

303,31 Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Podstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateľky s právnym posúdením účelnosti

priznaných trov právneho zastúpenia, ktoré je zaviazaná uhradiť na základe uznesenia

krajského súdu advokátskej kancelárii, ktorá je za poskytované právne služby odmeňovaná

paušálne, a tiež dôvodu, že žalovaný v 2. rade má podľa nej k dispozícii niekoľko

zamestnancov s vysokoškolským právnickým vzdelaním, ktorí ho mohli v konaní

zastupovať. Súčasne sťažovateľka považuje priznanie náhrady trov na preddavok na

znalecké dokazovanie za predčasné, keďže konanie o náhrade škody nie je dosiaľ

právoplatne skončené.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“)

uznesením sp. zn. z 9. marca 2010 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“)

zastavil konanie proti žalovanému v 2. rade z dôvodu späťvzatia žaloby sťažovateľkou

a zaviazal ju zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v sume 1 177,38 € na účet

jeho právneho zástupcu. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2

, podľa ktorého žalovanému v 2. rade prislúcha náhrada trov konania, keďže zastavenie

konania zavinila sťažovateľka.

Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, a to len proti výroku

o trovách konania, pričom poukázala na splnenie podmienok uvedených v

na nepriznanie uplatnenej náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (zlý

zdravotný stav, nepriaznivá sociálna situácia) na jej strane, ktoré mali byť okresným súdom

pri rozhodovaní zohľadnené.

Krajský súd preskúmal odvolanie sťažovateľky v súlade s ustanovením § 214 ods. 2

a svojím uznesením zmenil uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania

tak, že žalovanému v 2. rade priznal náhradu trov prvostupňového konania v sume 713,69 €,

teda aplikujúc znížil trovy právneho zastúpenia u žalovaného v 2. rade na

polovicu.

Zo sťažnosti, z odvolania proti uzneseniu okresného súdu ani z uznesenia krajského

súdu nevyplýva, že sťažovateľka uplatnila námietky uvedené v sťažnosti doručenej

ústavnému súdu aj v konaní pred krajským súdom.

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už uviedol, že z princípu subsidiarity

vo vzťahu ústavného súdu k všeobecným súdom v zmysle a

tiež vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi musí

sťažovateľ ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej

uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom. Pokiaľ

sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred

ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť, avšak nepredniesol v konaní pred

všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc (,

).

Na tomto základe ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky z dôvodu nedostatku svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2010