Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 388/2010
PDF · 96.42 KB
No categories available
I. ÚS 388/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti I., a. s., S., zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. A., s. r. o., T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok
podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obdo 39/2008 z 9. decembra 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I., a. s., o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2010
doručená sťažnosť spoločnosti I., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) sp. zn. 5 Obdo 39/2008 z 9. decembra 2009.
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým
ústavný súd vysloví porušenie uvedených základných práv a zároveň zruší napadnuté
uznesenie najvyššieho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Sťažovateľka tiež navrhla,
aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť rozsudku
Okresného súdu Nitra sp. zn. 10 C 145/2005 z 24. mája 2007 v znení opravného uznesenia
zo 7. septembra 2007, ktorý rozhodoval vo veci ako súd prvého stupňa, a rozsudku
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15 Cob 252/2007 z 1. októbra 2008 ako súdu odvolacieho.
II.
3. Podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže ústavný
súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,
na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako
aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
4. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného
práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde),
pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej zákonnej lehoty
odpustiť (porov. IV. ÚS 28/02, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 124/04).
Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať
za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (porov.
III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).
5. Ústavný súd zistil, že uznesenie najvyššieho súdu z 9. decembra 2009 bolo
doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky 27. januára 2010 a právoplatnosť nadobudlo
29. januára 2010. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že si je vedomá, že sťažnosť nie je
podaná v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu, preto
požiadala o odpustenie zmeškania lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu. Podľa jej
vyjadrenia lehotu zmeškala z dôvodu hodného osobitného zreteľa (sťažovateľka nemá
od 1. decembra 2009 ustanovený štatutárny orgán). Ústavný súd zdôrazňuje, že zákon
o ústavnom súde neumožňuje ústavnému súdu odpustiť zmeškanie lehoty na podanie
sťažnosti, a to ani z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
6. Sťažovateľka podala sťažnosť na poštovú prepravu 1. júla 2010, teda zjavne po
uplynutí ustanovenej dvojmesačnej lehoty (bod 4). Ústavný súd preto dospel k záveru, že
sťažnosť je podaná oneskorene, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene
podanej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
7. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd sťažnosťou meritórne nezaoberal, ale ju
odmietol pre oneskorenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a z toho dôvodu bolo
už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky na rozhodnutie
ústavného súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. októbra 2010