Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 400/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., v ktorej namietal porušenie základného práva

podľa , ako aj práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca

2010 doručená sťažnosť I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie

základného práva podľa (ďalej len „“), ako

aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ podal 18. apríla 2000 na okresnom

súde žalobu o neplatnosť platobného výmeru na nájomné za užívanie bytu a služby s tým

spojené. Vec bola vedená pod sp. zn. . Okresný súd rozhodol rozsudkom

z 5. mája 2006, ktorým žalobu sťažovateľa zamietol. Z dôvodu odvolania podaného

sťažovateľom rozsudok okresného súdu preskúmal Krajský súd v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) ako súd odvolací, ktorý napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil

rozsudkom sp. zn. z 18. apríla 2007. Sťažovateľ následne podal 29. mája 2007

proti rozsudku krajského súdu z 18. apríla 2007 dovolanie. Podľa názoru sťažovateľa vo

veci stále nie právoplatne rozhodnuté, pretože jeho dovolanie nebolo predložené na

rozhodnutie dovolaciemu súdu. Sťažovateľ vyjadril svoj názor, že „... je nemysliteľné, aby

v demokratickom a právnom štáte sa takáto jednoduchá vec riešila a pritom nevyriešila

s konečnou platnosťou ani za 10 rokov, ako je to v tomto mojom prípade!“. Podľa

sťažovateľa preto došlo k porušeniu jeho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to „... nepružným a nedôsledným vedením tohto

sporu najmä zo strany Okresného súdu v Bardejove, ktorý ani za 3 roky nedokázal formálne

túto kauzu ošetriť a postúpiť ju na konečné vybavenie a rozhodnutie nášmu Najvyššiemu

súdu SR!“.

3. Sťažovateľ navrhol vydať nález v takomto znení:

„1. / Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 2, Slovenskej

republiky v spojení s ods.1, čl. 6 Dohovoru doterajším nežiaducim a vleklým postupom

najmä bardejovským súdom v dovolacom konaní v kauze sťažovateľa vedenej u neho pod

č. k. porušené boli a súd.

2./ Prikazuje Okresnému súdu v Bardejove, aby v dovolacom konaní a súdnom spore pod

č. k. konal bez prieťahov a tak, aby Najvyšší súd SR mohol o celej veci

rozhodnúť čo najskôr.

3./ Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 3 tis. EUR /slovom

tritisíceur/, ktoré je mu povinný Okresný súd v Bardejove zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto ústavného nálezu.

4./ Ukladá Okresnému súdu v Bardejove uhradiť vzniklé trovy tohto súdneho konania, a to

do 15-tich dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1

obnovil stav pred porušením.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy vo

veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Ústavný súd požiadal okresný súd o predloženie spisu sp. zn. .

Po oboznámení sa s jeho obsahom ústavný súd zistil takýto priebeh konania:

Okresný súd vo veci samej rozhodol rozsudkom 5. mája 2006, ktorým žalobu

sťažovateľa zamietol. Krajský súd po podaní odvolania sťažovateľom napadnutý rozsudok

v celom rozsahu potvrdil rozsudkom sp. zn. z 18. apríla 2007. Sťažovateľ podal

proti rozsudku krajského súdu dovolanie 29. mája 2007. Z toho dôvodu okresný súd vyzval

sťažovateľa 31. mája 2007, aby v lehote 10 dní predložil súdu plnú moc na zastupovanie

advokátom v konaní o dovolaní. Zároveň ho súd vyzval, aby v uvedenej lehote zaplatil

súdny poplatok za podané dovolanie v sume 6 000 Sk. Sťažovateľ nesúhlasil so súdnym

poplatkom vzhľadom na svoje osobné a majetkové pomery, a preto požiadal, aby ho súd

oslobodil od platenia súdneho poplatkov, a zároveň aby mu z týchto dôvodov ustanovil

zástupcu z radov advokátov. Okresný súd ho preto následne vyzval, aby preukázal svoje

osobné, majetkové a zárobkové pomery na účely rozhodnutia o oslobodení od platenia

súdnych poplatkov za podané dovolanie. Sťažovateľ sa 9. júla 2007 vyjadril k výzve súdu,

podrobne objasnil svoje osobné pomery a zároveň predložil vyplnené tlačivo „Potvrdenie

o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov“,

ako aj rozhodnutie S. o výške jeho dôchodku. Okresný súd zároveň zisťoval dopytom

adresovaným S. aktuálnu výšku dôchodku sťažovateľa a jeho manželky a na G. B.

vlastníctvo nehnuteľností. Okresný súd uznesením z 22. januára 2008 priznal sťažovateľovi

oslobodenie od platenia súdnych poplatkov za podané dovolanie v rozsahu nad 3 000 Sk.

Proti tomuto uzneseniu sa sťažovateľ odvolal. Krajský súd uznesením z 27. marca 2008 pod

sp. zn. uznesenie okresného súdu v celom rozsahu potvrdil. Proti tomuto

uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ 22. mája 2008 dovolanie, ktoré bolo doručené

okresnému súdu nasledujúci deň, teda 23. mája 2008.

Dňa 4. júna 2008 bol celý spis okresného súdu, ktorý obsahoval dovolanie

sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu z 18. apríla 2007 a dovolanie proti uzneseniu

krajského súdu z 27. marca 2008 vo veci oslobodenia od súdnych poplatkov, predložený

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Najvyšší súd spis vrátil

okresnému súdu ako predčasne predložený, pretože okresný súd nerozhodol o žiadosti

sťažovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre konanie o dovolaní, pretože

okresný súd rozhodol iba o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov. Okresný súd preto uznesením sp. zn. z 11. augusta 2008 ustanovil

sťažovateľovi právneho zástupcu z radov advokátov JUDr. V. P., B., na zastupovanie

v dovolacom konaní. Okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa uznesením

z 3. októbra 2008, aby svoje dovolanie z 29. mája 2007 proti rozsudku krajského súdu

z 18. apríla 2007 a dovolanie z 22. mája 2008 proti uzneseniu krajského súdu z 27. marca

2008 týkajúce sa oslobodenia od súdnych poplatkov doplnil o náležitosti vymedzené v

a (ďalej len „OSP“). Na uvedenú výzvu sa

právny zástupca sťažovateľa nevyjadril, avšak reagoval na ňu sám sťažovateľ písomným

podaním z 15. októbra 2008, ktorým však svoje dovolania nedoplnil o náležitosti podľa

a tak, ako ho vyzval okresný súd. Okresný súd preto 22. októbra 2008

predložil opätovne celý spis vedený pod sp. zn. najvyššiemu súdu.

Najvyššiemu súdu bol spis doručený 3. novembra 2008. Najvyšší súd spis opakovane vrátil

okresnému súdu, pretože si sťažovateľ ako dovolateľ nesplnil poplatkovú povinnosť, ktorá

mu podaním dovolania vznikla. Najvyšší súd však zároveň vydal uznesenie pod sp. zn. 3

Cdo 282/2008 zo 14. mája 2009, ktorým odmietol dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu

krajského súdu z 27. marca 2008 vo veci oslobodenia od súdnych poplatkov. Uznesenie

najvyššieho súdu bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa 1. júna 2009 spolu

s výzvou sťažovateľovi, aby zaplatil súdny poplatok za dovolanie vo výške 99,50 € v lehote

10 dní od jej doručenia s poučením, že ak nebude súdny poplatok v tejto lehote zaplatený,

súd konanie zastaví. Na túto výzvu sa vyjadril sám sťažovateľ, v ktorej znovu požiadal, aby

bol od tejto povinnosti oslobodený, pretože vyrubený súdny poplatok nemôže zaplatiť.

Pretože v stanovenej lehote, teda do 11. júna 2009, nebol súdny poplatok zaplatený, vydal

okresný súd 16. júna 2009 uznesenie, ktorým konanie o dovolaní zastavil. Predmetné

uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa 25. júna 2009. Uznesenie

okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 11. júla 2009. Uvedeným dňom je konanie vedené

na okresnom súde pod sp. zn. právoplatne skončené.

7. Podľa ustanovenia sťažnosť možno podať

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného

práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ( ),

pričom neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej zákonnej lehoty

odpustiť (porov. , ).

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa nemožno považovať

za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd

(porov. , ).

8. Sťažnosť sťažovateľa smeruje proti postupu okresného súdu v konaní vedenom na

okresnom súde pod sp. zn. , ktoré sa právoplatne skončilo 11. júla 2009.

Ústavný súd zároveň zistil, že o dovolaní sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu

sp. zn. z 27. marca 2008 vo veci oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodol

najvyšší súd uznesením sp. zn. zo 14. mája 2009, ktoré nadobudlo

právoplatnosť už 1. júna 2009.

9. Keďže sťažovateľ svoju sťažnosť podal na poštovú prepravu 15. marca 2010, je

zrejmé, že tak urobil po uplynutí ustanovenej dvojmesačnej lehoty (bod 7), preto ústavnému

súdu nezostalo nič iné, len ju podľa odmietnuť ako

oneskorene podanú.

10. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako oneskorene podaná, ústavný súd sa ďalšími

nárokmi uplatnenými v návrhu (prikázanie okresnému súdu konať bez prieťahov, priznanie

finančného zadosťučinenia, náhrada trov konania sťažovateľa) už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach dňa 27. októbra 2010