Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 402/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď. a E. Ď., obaja bytom S., vo veci namietaného porušenia

, , 2 a 4 a základných práv podľa

ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 3, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47

ods. 2 a 3 a , ako aj práv podľa , ,

čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupmi a uzneseniami Okresného súdu Žilina zo 4. septembra 2008, z 12. marca 2009

a 15. marca 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Žiline

sp. zn. z 31. októbra 2008, sp. zn. zo 7. júla 2009

a sp. zn. z 10. júna 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ď. a E. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra

2010 doručená sťažnosť J. Ď. a E. Ď. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie

, , 2 a 4 (ďalej len „“) a

základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 3, čl. 39 ods. 1 a 2, čl.

40, až 4, a 3 a , ako aj práv podľa ,

ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupmi a uzneseniami Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný

súd“) zo 4. septembra 2008, z 12. marca 2009 a 15. marca 2010 v konaní vedenom pod sp.

zn. a Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 31. októbra 2008, sp. zn. zo 7. júla 2009

a sp. zn. z 10. júna 2010.

Zo sťažnosti a z priložených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovatelia sú

vlastníkmi rodinného domu a 18. júna 2008 podali na okresnom súde žalobu „o opravu

poškodeného obcou S. odtoku zo septiku RD žalobcov a náhradou nemajetkovej ujmy“

spolu so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov. Táto vec bola na okresnom súde

vedená pod sp. zn. .

Okresný súd ich žiadosti nevyhovel uzneseniami zo 4. septembra 2008 a z 12. marca

2009 a ďalším uznesením z 15. marca 2010 okresný súd konanie zastavil.

Krajský súd tieto uznesenia okresného súdu potvrdil rozhodnutiami z 31. októbra

2008, 7. júla 2009 a 10. júna 2010 v označených konaniach.

Sťažovatelia sú presvedčení, že postupmi a uzneseniami okresného súdu, ako aj

krajského súdu boli porušené označené články a ich práva podľa a dohovoru,

keďže v niektorých iných konaniach pred okresným súdom a krajským súdom už boli

oslobodení od platenia súdnych poplatkov.

V dôsledku toho sťažovatelia žiadajú vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil

porušenie , , 2 a 4 a základných práv podľa a 2,

čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 3, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a 3

a , ako aj práv podľa , , , a

dohovoru postupmi a uzneseniami okresného súdu zo 4. septembra 2008, 12. marca 2009

a 15. marca 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. a uzneseniami krajského

súdu sp. zn. z 31. októbra 2008, sp. zn. zo 7. júla 2009

a sp. zn. z 10. júna 2010 (potvrdením rozhodnutia okresného súdu

o odmietnutí žiadosti sťažovateľov o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov

a následným zastavením konania o žiadosti sťažovateľov o oslobodenie od súdnych

poplatkov). Požadujú zrušiť všetky označené uznesenia krajského súdu a žiadajú o priznanie

finančného odškodnenia v sume 6 000 € od krajského súdu.

Napokon sťažovatelia žiadajú o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojich označených práv podľa postupmi

a rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, ktoré ich neoslobodili od platenia

súdnych poplatkov v súdnom konaní a následne zastavili konanie pre nezaplatenie súdneho

poplatku.

1. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo.

Podľa jednou z podmienok prijatia sťažnosti

fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovatelia mohli o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (napr. ,

). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. , ).

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že namietané uznesenie okresného súdu

sp. zn. zo 4. septembra 2008 v spojení s uznesením krajského súdu

sp. zn. z 31. októbra 2008 nadobudlo právoplatnosť 15. decembra 2008

a uznesenie okresného súdu sp. zn. z 12. marca 2009 v spojení s uznesením

krajského súdu sp. zn. zo 7. júla 2009 nadobudlo právoplatnosť

18. septembra 2009.

Vo vzťahu k týmto uzneseniam okresného súdu a krajského súdu je teda sťažnosť

v tejto časti podaná zjavne po zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehote podľa § 53 ods. 3

, keďže sťažovatelia podali sťažnosť ústavnému súdu až

v septembri 2010.

Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

2. Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovatelia namietajú uznesenie okresného súdu

z 15. marca 2010 a jeho postup v konaní vedenom pod sp. zn. , ústavný súd

odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Proti uzneseniu

okresného súdu sp. zn. z 15. marca 2010 o zastavení konania bolo prípustné

odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným

právam sťažovateľov mal krajský súd v odvolacom konaní, pričom sťažovatelia odvolanie

proti uzneseniu okresného súdu aj podali v apríli 2010. Tým je zároveň vylúčená právomoc

ústavného súdu preskúmať namietané uznesenie okresného súdu, keďže jeho rozhodnutie

preskúmal krajský súd. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana

ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto

úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až

v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti pre nedostatok svojej

právomoci podľa .

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal tou časťou sťažnosti, ktorá smeruje proti

uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 10. júna 2010, ktorým bolo potvrdené

uznesenie okresného súdu sp. zn. z 15. marca 2010 o zastavení konania pre

nezaplatenie súdneho poplatku. Túto časť sťažnosti treba však považovať za zjavne

neopodstatnenú.

Ústavný súd poukazuje v tomto smere na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

o zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní

nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Ústavný súd môže

pri predbežnom prerokovaní odmietnuť aj taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (). Dôvodom na odmietnutie

návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je tiež absencia priamej súvislosti medzi

označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním

alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak

ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví

zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. ,

, ).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní preskúmal namietané uznesenie krajského

súdu sp. zn. z 10. júna 2010 a z jeho obsahu nezistil, že by išlo

o rozhodnutie arbitrárne alebo svojvoľné, resp. že by malo nejakú vecnú spojitosť

s obsahom označených práv sťažovateľov podľa a dohovoru.

Vyplýva to aj z odôvodnenia tohto rozhodnutia krajského súdu, ktorý vo výroku

svojho rozhodnutia potvrdil uznesenie okresného súdu z 15. marca 2010 o zastavení

konania, keď po predchádzajúcom konaní o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych

poplatkov sťažovatelia v stanovenej lehote na základe výzvy okresného súdu nezaplatili

súdny poplatok za podaný návrh. V dôsledku toho logickým zákonným následkom v zmysle

o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov bolo zastavenie konania v ich právnej veci.

Okrem toho krajský súd vo výroku konanie o oslobodenie od súdnych poplatkov

zastavil pre neodstraniteľný nedostatok podmienky konania podľa § 104 ods. 1 prvej vety

, a pretože o žiadostiach sťažovateľov bolo predtým

viackrát už rozhodnuté v ich neprospech, tieto skutočnosti zakladali aj prekážku rozhodnutej

veci.

Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu (na s. 2 a 3) je jasné a zrozumiteľné,

a keďže sa opiera o viaceré ustanovenia procesného kódexu, jeho závery nie je ústavný súd

oprávnený korigovať, resp. nahrádzať.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

o tejto časti sťažnosti tak, že ju odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bezpredmetné rozhodovať o

žiadosti sťažovateľov o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2010