Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 402/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. J., H., zastúpenej advokátom JUDr. T. S.,

Advokátska kancelária, T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. ,

z 8. apríla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2010

doručená sťažnosť Ing. J. J. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. T. S.,

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. ,

z 8. apríla 2010 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že Okresný súd Piešťany (ďalej len „okresný

súd“) rozsudkom č. k. -186 z 15. decembra 2009 na základe

návrhu sťažovateľky (matky maloletých) zvýšil výživné otca na maloletého Lukáša zo sumy

3 500 Sk mesačne na sumu 6 000 Sk mesačne s účinnosťou od 1. septembra 2005 do

31. júla 2007, na sumu 9 037,80 Sk mesačne s účinnosťou od 1. augusta 2007 do

31. decembra 2008 a na sumu 300 € s účinnosťou od 1. januára 2009 a na maloletú Luciu zo

sumy 2 800 Sk mesačne na sumu 5 000 Sk mesačne s účinnosťou od 1. septembra 2005 do

31. júla 2007, na sumu 6 928,98 Sk mesačne s účinnosťou od 1. augusta 2007 do

31. decembra 2008 a na sumu 230 € mesačne s účinnosťou od 1. januára 2009, čím zmenil

rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. z 2. apríla 2003 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -194 z 3. júna 2004 v časti výšky

vyživovacej povinnosti otca na maloletých. Súd určil, že otec nemá nedoplatok na zročnom

výživnom na maloletých za obdobie od 1. septembra 2005 do 30. novembra 2009, návrh

otca na zmenu zverenia maloletých detí zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo

na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali odvolanie obaja

rodičia maloletých, pričom odvolanie matky (sťažovateľky) smerovalo proti tej časti

rozsudku, v ktorej okresný súd rozhodol o výške výživného pre maloletých v období od

1. septembra 2005 ku dňu vydania rozsudku a o tom, že otec nemá nedoplatok na zročnom

výživnom za obdobie od 1. septembra 2005 do 30. novembra 2009. Krajský súd

napadnutým rozhodnutím rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, uznesenie súdu prvého

stupňa v časti uloženia povinnosti matke zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie zrušil

a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Svoje

rozhodnutie stručne odôvodnil s odvolaním sa na dôkazy vykonané okresným súdom, ktoré

považoval za dostatočné a správne.

3. Podľa názoru sťažovateľky došlo napadnutým rozhodnutím k porušeniu

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to z dôvodu, že odvolací súd sa stotožnil so

skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, čím sa dopustil zásadného

pochybenia, neposkytol sťažovateľke dostatočnú súdnu ochranu a nerešpektoval jej právo

na spravodlivý proces. Taktiež tvrdí, že účinky výkonu právomoci napadnutého rozhodnutia

v časti, v ktorej odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil, a v časti,

v ktorej okresný súd rozhodol o výživnom na maloletých od 1. septembra 2005 do

15. decembra 2009, ako aj v časti, v ktorej okresný súd určil, že otec nedoplatok na zročnom

výživnom na maloletých za obdobie od 1. septembra 2005 do 30. novembra 2009 nemá, nie

sú zlučiteľné s jej právom na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej sťažnosti

rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva na spravodlivé

prejednanie veci pred súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva na súdnu

ochranu podľa postupom a rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.

-160, z 8. apríla 2010, zrušil uvedený rozsudok Krajského

súdu v Trnave a vec mu vrátil na ďalšie konanie a sťažovateľke zaplatil trovy právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych

veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť

rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Z uvedeného ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných súdov

a ústavného súdu v Slovenskej republike vyplýva, že rozhodovanie vo veciach

občianskoprávnych patrí do právomoci všeobecných súdov. Ústavný súd nie je súdom

vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných

súdov.

Ak nie sú splnené uvedené predpoklady na preskúmanie rozhodnutí všeobecných

súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej spojitosti medzi označenými

základnými právami alebo slobodami a napádaným rozhodnutím všeobecných súdov

a postupom, ktorý im predchádzal. V takom prípade ústavný súd považuje sťažnosť za

zjavne neopodstatnenú podľa . Zjavná neopodstatnenosť

teda znamená, že už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd nezistí žiadnu

reálnu možnosť porušenia základného práva alebo slobody napadnutým rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne postupmi, ktoré im predchádzali v konaní pred

orgánmi verejnej moci, osobitne v konaní pred všeobecnými súdmi.

7. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa ,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je taktiež právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, , ). Európsky súd pre ľudské práva v rámci

svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument

sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť

rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias

v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).

Ústavný súd ďalej konštatuje, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, a nepreskúmava, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav, pretože to je v právomoci opravných

všeobecných súdov v konaní o odvolaní. Skutkové a právne závery všeobecného súdu by

mohli byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery

všeobecného súdu boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (obdobne napr. , , ).

8. Podstatou sťažovateľkinej námietky obsiahnutej v jej sťažnosti je tvrdenie, že

krajský súd pri rozhodovaní o jej odvolaní neodôvodnene vyslovil, že dokazovanie vo veci

určenia výšky výživného a jeho odstupňovania za obdobie od 1. septembra 2005

do 15. decembra 2009 vykonané okresným súdom je dostatočné, vychádza zo správnych

skutkových a právnych zistení, v dôsledku čoho sa s ním krajský súd stotožnil. Namietala

tiež zlyhanie okresného súdu a krajského súdu v tom, že nebol preukázaný nedoplatok na

zročnom výživnom v dôsledku toho, že otec deťom reálne poskytoval plnenia nad rámec

svojho základného výživného, ktorého zistenie a preukázanie by bolo možné len

s nepomernými ťažkosťami. Rozhodnutie v tejto časti preto sťažovateľka považuje za

nepresvedčivé a rozporuplné.

Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ako aj

prvostupňového rozsudku okresného súdu ústavný súd konštatuje, že závery krajského súdu

v ňom obsiahnuté nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné vo vzťahu k sťažovateľkou

označeným právam podľa a dohovoru. Vzhľadom na konkrétne okolnosti daného

prípadu nemožno výklad a interpretáciu ustanovení

a o rodine a o zmene

a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov, ktorú krajský súd v danom

prípade zvolil, považovať za arbitrárnu alebo popierajúcu základné právo sťažovateľa na

súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

9. Ústavný súd pripomína, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu

a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho

návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva

na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil

s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces

je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení)

skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem za predpokladu, že

skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom

omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces,

vo veci rozhodnú.

O napadnutom rozsudku krajského súdu a jeho odôvodnení ústavný súd nemôže

prijať záver, že by dôvody tohto rozhodnutia neboli udržateľné, prípadne boli svojvoľné tak,

aby to odôvodňovalo ich spojitosť s možným porušením základného práva sťažovateľky na

súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku podľa názoru ústavného súdu

vysporiadal s námietkami sťažovateľky uvedenými v podanom odvolaní, pričom svoje

závery oprel o dôkazy vykonané už pred súdom prvého stupňa.

Ústavný súd konštatuje, že postupom krajského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu

označených práv podľa a dohovoru, pretože výsledkom tohto konania nebolo také

právoplatné rozhodnutie alebo zásah, alebo také opatrenie, ktorým by mohol výrazným

spôsobom zasiahnuť do základných práv sťažovateľky. Ústavný súd preto sťažnosť

sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

10. Keďže sťažovateľkina sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už jej

ďalšími návrhmi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2010