Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 455/2010
PDF · 137.85 KB
No categories available
II. ÚS 455/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. K. H., D., zastúpenej advokátkou JUDr. E. K., B.,
vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 1 C 34/07 z 22. októbra 2009 a rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co 413/09 z 26. mája 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. K. H. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2010
faxom a následne 8. októbra 2010 poštou doručená sťažnosť Mgr. K. H. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Okresného
súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 C 34/07 z 22. októbra 2009
a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 413/2009
z 26. mája 2010.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 C 34/07
z 22. októbra 2009 bola v celom rozsahu zamietnutá žaloba proti JUDr. I. P. (ďalej len
„žalovaný v I. rade“) o zaplatenie istiny 26 270,95 € s príslušenstvom a proti PaedDr. S. Š.
(ďalej len „žalovaný v II. rade“) o zaplatenie istiny 7 196,11 € s príslušenstvom spolu
s trovami konania.
Rozsudkom krajského súdu sp. zn. 6 Co 413/09 z 26. mája 2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť 6. augusta 2010, bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Krajský súd sa
podľa názoru sťažovateľky v odôvodnení svojho rozsudku nijakým spôsobom
nevysporiadal s jej námietkou týkajúcou sa využitia moderačného práva v zmysle § 545a
Občianskeho zákonníka na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. Rovnako sa
nevysporiadal ani s právnou a skutkovou argumentáciou sťažovateľky, ktorou sa domáhala
vyslovenia neplatnosti ustanovenia o zmluvnej pokute z dôvodu rozporov s dobrými
mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, uvedenou v odvolaní. Sťažovateľka podala
proti rozsudku krajského súdu dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzuje z ustanovenia
§ 237 písm. f) a g) Občianskeho súdneho poriadku. Napriek tomu z opatrnosti podala aj túto
sťažnosť ústavnému súdu.
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jej sťažnosť
prijal na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:
„1/ Krajský súd Žilina rozsudkom č. k. 6 Co/413/2009 zo dňa 26. 5. 2010 porušil
základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na
spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd tým, že neprejednal riadne a v celom rozsahu ňou podané odvolanie.
2/ Krajský súd Žilina rozsudkom č. k. 6Co/413/2009 zo dňa 26. 5. 2010 porušil
základné právo sťažovateľky vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že
v dôsledku nesprávneho právneho výkladu zákona zamietol jej odvolanie proti rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín, ktorý zamietol jej návrh na vrátenie bezdôvodného
obohatenia.
3/ Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. 1 C/34/2007-187 zo dňa 22. 10. 2009
porušil základné právo sťažovateľky vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy SR
a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
tým, že v dôsledku nesprávneho právneho výkladu zákona zamietol jej návrh na vrátenie
bezdôvodného obohatenia.
4/ Rozsudok Krajského súdu Žilina č. k. 6Co/413/2009 zo dňa 26. 5. 2010 a rozsudok
Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 1 C/34/2007-187 zo dňa 22. 10. 2009 sa zrušujú a vec sa
vracia na ďalšie konanie.“
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu
dovolanie datované 3. septembra 2010 a doručené okresnému súdu faxom 6. septembra
2010 a následne poštou 7. septembra 2010.
Z dovolania, ktoré si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že jeho prípustnosť
sťažovateľka opiera o ustanovenie § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, pretože
podľa jej presvedčenia postupom súdov jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Konkrétne dôvody dovolania sú zhodné s dôvodmi uvedenými v sťažnosti podanej
ústavnému súdu. Okrem toho dovolanie obsahuje aj niektoré také námietky, ktoré nie sú
predmetom sťažnosti podanej ústavnému súdu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti
konať a rozhodnúť.
Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného
súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len
vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov.
Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný
prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky mal
krajský súd v odvolacom konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.
Treba dodať, že sťažovateľka túto možnosť aj využila a odvolanie podala.
Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka podala dovolanie, ktorého prípustnosť
vyvodila z ustanovenia § 237 písm. f) a g) Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa názoru ústavného súdu v prípade podania mimoriadneho opravného
prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti je daná právomoc ústavného súdu až
po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za
zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (mutatis mutandis
Keďže sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie, právomoc
poskytnúť ochranu označeným právam má v tomto štádiu Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rámci dovolacieho konania. Tým je aj v tomto prípade vylúčená právomoc
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. októbra 2010