Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 455/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. K. H., D., zastúpenej advokátkou JUDr. E. K., B.,

vo veci namietaného porušenia a ,

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. z 22. októbra 2009 a rozsudkom

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 26. mája 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. K. H. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2010

faxom a následne 8. októbra 2010 poštou doručená sťažnosť Mgr. K. H. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Okresného

súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 22. októbra 2009

a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 26. mája 2010.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 22. októbra 2009 bola v celom rozsahu zamietnutá žaloba proti JUDr. I. P. (ďalej len

„žalovaný v I. rade“) o zaplatenie istiny 26 270,95 € s príslušenstvom a proti PaedDr. S. Š.

(ďalej len „žalovaný v II. rade“) o zaplatenie istiny 7 196,11 € s príslušenstvom spolu

s trovami konania.

Rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 26. mája 2010, ktorý nadobudol

právoplatnosť 6. augusta 2010, bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Krajský súd sa

podľa názoru sťažovateľky v odôvodnení svojho rozsudku nijakým spôsobom

nevysporiadal s jej námietkou týkajúcou sa využitia moderačného práva v zmysle § 545a

na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. Rovnako sa

nevysporiadal ani s právnou a skutkovou argumentáciou sťažovateľky, ktorou sa domáhala

vyslovenia neplatnosti ustanovenia o zmluvnej pokute z dôvodu rozporov s dobrými

mravmi podľa , uvedenou v odvolaní. Sťažovateľka podala

proti rozsudku krajského súdu dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzuje z ustanovenia

a . Napriek tomu z opatrnosti podala aj túto

sťažnosť ústavnému súdu.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jej sťažnosť

prijal na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:

„1/ Krajský súd Žilina rozsudkom č. k. zo dňa 26. 5. 2010 porušil

základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené SR a právo na

spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd tým, že neprejednal riadne a v celom rozsahu ňou podané odvolanie.

2/ Krajský súd Žilina rozsudkom č. k. zo dňa 26. 5. 2010 porušil

základné právo sťažovateľky vlastniť majetok zaručené SR a

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že

v dôsledku nesprávneho právneho výkladu zákona zamietol jej odvolanie proti rozsudku

Okresného súdu Dolný Kubín, ktorý zamietol jej návrh na vrátenie bezdôvodného

obohatenia.

3/ Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. -187 zo dňa 22. 10. 2009

porušil základné právo sťažovateľky vlastniť majetok zaručené SR

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

tým, že v dôsledku nesprávneho právneho výkladu zákona zamietol jej návrh na vrátenie

bezdôvodného obohatenia.

4/ Rozsudok Krajského súdu Žilina č. k. zo dňa 26. 5. 2010 a rozsudok

Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -187 zo dňa 22. 10. 2009 sa zrušujú a vec sa

vracia na ďalšie konanie.“

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu

dovolanie datované 3. septembra 2010 a doručené okresnému súdu faxom 6. septembra

2010 a následne poštou 7. septembra 2010.

Z dovolania, ktoré si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že jeho prípustnosť

sťažovateľka opiera o ustanovenie , pretože

podľa jej presvedčenia postupom súdov jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Konkrétne dôvody dovolania sú zhodné s dôvodmi uvedenými v sťažnosti podanej

ústavnému súdu. Okrem toho dovolanie obsahuje aj niektoré také námietky, ktoré nie sú

predmetom sťažnosti podanej ústavnému súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti

konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len

vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov.

Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky mal

krajský súd v odvolacom konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Treba dodať, že sťažovateľka túto možnosť aj využila a odvolanie podala.

Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka podala dovolanie, ktorého prípustnosť

vyvodila z ustanovenia a .

Podľa názoru ústavného súdu v prípade podania mimoriadneho opravného

prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti je daná právomoc ústavného súdu až

po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za

zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (mutatis mutandis

, ).

Keďže sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie, právomoc

poskytnúť ochranu označeným právam má v tomto štádiu Najvyšší súd Slovenskej

republiky v rámci dovolacieho konania. Tým je aj v tomto prípade vylúčená právomoc

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2010