Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 405/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia

jeho základných práv podľa a 2 v spojení s a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 2. septembra

2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2010

doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a 2 v spojení s a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 2. septembra 2010.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal, aby krajský súd

zaviazal odporcu (Ú...), aby konal a rozhodol o upustení, resp. o neupustení od výkonu

rozhodnutia sp. zn. ÚVV-4-205/31-2006 z 13. decembra 2006.

Sťažovateľ podal ešte 26. januára 2010 návrh na upustenie od výkonu rozhodnutia

podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), ale odporca jeho návrh vybavil len

listom z 24. februára 2010. Sťažovateľ tvrdil, že odporca mal vydať riadne rozhodnutie

podľa § 46 a § 47 správneho poriadku.

Krajský súd jeho podanie nesprávne právne posúdil, keď ho posudzoval ako návrh na

konanie o nečinnosti orgánu verejnej správy [podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)], a nie podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku, čím podľa neho došlo k porušeniu jeho označených práv podľa a

dohovoru. Rozhodnutie krajského súdu obsahuje nelogické právne závery a krajský súd

nevenoval dostatočnú pozornosť rozporuplným tvrdeniam účastníkov, pričom sťažovateľ

tvrdí, že jeho návrhu mal krajský súd vyhovieť, a nie ho zamietnuť.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví:

„1. Krajský súd Žilina postupom v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy

podľa a nasl. vedenom pod sp. zn. porušili sťažovateľove

základné právo na súdnu ochranu, právo na riadne odôvodnené rozhodnutie súdu, právo na

spravodlivý súdny proces podľa , 2 v spojení s , SR a

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajskému súdu v Žiline sa zakazuje pokračovať v porušovaní vyššie označených

práv.

3. Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. -38 zo dňa 2. septembra sa

v celom rozsahu zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa o

organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom domáhal, aby krajský

súd zaviazal odporcu (Ú...), aby konal a rozhodol o upustení resp. o neupustení od výkonu

rozhodnutia sp. zn. ÚVV-4-205/31-2006 z 13. decembra 2006 podľa príslušných ustanovení

správneho poriadku. Týmto rozhodnutím riaditeľ tohto ústavu na základe právoplatných

rozhodnutí všeobecných súdov (Okresného súdu Žilina a krajského súdu) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ktorým bola uložená sťažovateľovi „povinnosť nahradiť štátu

trovy spojené s výkonom väzby... a povinnosť zaplatiť štátu paušálnu sumu ostatných trov

trestného konania vo výške 3.000,- Sk...“) rozhodol o povinnosti sťažovateľa nahradiť trovy

výkonu väzby.

Ústavný súd zistil, že z odôvodnenia sťažnosťou napadnutého uznesenia krajského

súdu nevyplýva, že by jeho závery bolo možné považovať za svojvoľné alebo arbitrárne,

a ani samotná nespokojnosť sťažovateľa s výsledkom konania nie je dôvodom na

vyslovenie porušenia ním v sťažnosti označených práv.

Po podrobnom opísaní rozhodujúcich skutočností a skutkového stavu, ako aj

vyjadreniach odporcu a sťažovateľa krajský súd konštatoval, že „Vo veci rozhodnutia o

výške trov výkonu väzby č. ÚVN zo dňa 13. 12. 2006 sa nevedie exekučné

konanie, keďže lehota na plnenie bola určená 15 dní odo dňa prepustenia z výkonu trestu

odňatia slobody, nie je teda možné na takéto rozhodnutie nariadiť exekučný príkaz. Zrážky z

pracovnej odmeny, ktoré boli realizované, sa realizovali v zmysle § 65 ods. 5 zák. č.

o výkone väzby“. Okrem citácie a krajský súd v danom

prípade citoval aj iné ustanovenia „ o výkone väzby..., vyhl. č.

, ktorou sa vykonáva Poriadok výkonu väzby.... a o

výkone väzby v znení účinnom k 30. 6. 2007...“, jasne tiež ozrejmil, aké dôvody ho viedli k

zamietnutiu jeho návrhu podľa poslednej vety , a jeho závery nemôže

ústavný súd nahrádzať ani do nich zasahovať. Správny súd nie je súdom skutkovým, ale je

súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu

verejnej správy.

Ústavný súd k tomu poznamenáva, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade

so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Táto právomoc mu spolu s právomocou podľa umožňuje

preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska súladu či

nesúladu s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave. Ústavný súd nevykladá iné

ako ústavné zákony, a preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony nevyložili

spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné

pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav.

Právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, ).

Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu sp. zn.

z 2. septembra 2010 to však nie je evidentne prípad sťažovateľa.

Ústavný súd v tejto spojitosti tiež zdôrazňuje, že nejde o porušenie základného práva

na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania, ak je takéto

rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý súdny proces

nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže

sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru

a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným už

ani preto, že ústavný súd nie je opravným súdom právnych názorov všeobecných súdov.

Vzhľadom na uvedené preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

podľa sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2010