Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 408/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. T., U., U., zastúpenej advokátom JUDr. J. K.,

Advokátska kancelária, M., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného

a práva zaručeného Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. T. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 2010

doručená sťažnosť M. T., U., U. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v označenom trestnom

konaní ako obžalovaná. Obžaloba v jej veci bola na okresnom súde podaná 13. apríla 2006.

Okresný súd prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -158 z 1. marca

2007, ktorým uznal sťažovateľku za vinnú zo spáchania prečinu porušenia predpisov

o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru formou spolupáchateľstva.

Na základe odvolania sťažovateľky Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

uznesením č. k. -172 z 30. mája 2007 zrušil rozsudok okresného súdu a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd rozsudkom č. k. -217 z 15. apríla 2008 sťažovateľku

oslobodil spod obžaloby. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie, na základe

ktorého krajský súd uznesením č. k. -232 z 9. októbra 2008 opätovne

napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a okresnému súdu prikázal, aby vec

v potrebnom rozsahu prerokoval a znovu rozhodol.

Rozsudkom č. k. -270 z 8. júla 2009 okresný súd opätovne oslobodil

sťažovateľku spod obžaloby. Oslobodzujúci rozsudok prokurátor napadol odvolaním.

Krajský súd uznesením č. k. -284 z 29. októbra 2009 odvolaním napadnutý

rozsudok okresného súdu zrušil a vec opätovne vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Sťažovateľka prostredníctvom svojho obhajcu podala prvýkrát sťažnosť na prieťahy

v konaní 27. novembra 2007, pričom táto bola následne vzatá späť ako bezpredmetná

podaním z 28. júla 2008.

V poradí druhú sťažnosť na prieťahy v konaní podala sťažovateľa prostredníctvom

svojho obhajcu 8. apríla 2010, pričom v tejto namietala hlavne postup sudcu JUDr. M. S.,

ktorého rozsudky „Krajský súd v Košiciach už trikrát zrušil a vrátil vec, aby ju znova

prejednal a rozhodol...“. Podľa názoru sťažovateľky opakované zrušenie rozsudkov

okresného súdu krajským súdom v tejto súvislosti potvrdzuje „odbornú nespôsobilosť

menovaného sudcu“. Sťažovateľka tiež kritizovala neúmerne dlhý čas doručovania

zrušujúceho uznesenia krajského súdu č. k. -284 z 29. októbra 2009, ktoré

bolo okresnému súdu doručené 10. decembra 2009 a obhajcovi sťažovateľky až 7. apríla

2010.

Predseda okresného súdu vybavil sťažnosť sťažovateľky z 8. apríla 2009 prípisom

sp. zn. z 13. apríla 2010, v ktorom konštatoval jej dôvodnosť. Zároveň

uviedol, že sa „osobitne zaoberal aj otázkou doručenia uznesenia Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. zo dňa 29.10.2009“, pričom zistil, že dĺžka doby

doručovania predmetného uznesenia obhajcovi sťažovateľky „svedčí o prieťahoch v konaní,

ktoré zapríčinil konajúci sudca“. V závere sa predseda okresného súdu sťažovateľke

ospravedlnil.

Sťažovateľka je toho názoru, že „Z rozhodnutí Krajského súdu Košice je zrejme, že

zákonný sudca nerešpektuje právny názor odvolacieho súdu, čo má za následok ďalšie

prieťahy v konaní. Tieto rozhodnutia tiež potvrdzujú jeho odbornú nespôsobilosť...“.

Konanie okresného súdu sťažovateľka považuje za „protiústavné a nezákonné“, a preto

navrhla vysloviť porušenie základného práva zaručeného i práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo M. T., trv. bytom U., U. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn.

, porušené bolo.

2. Okresnému súdu Michalovce prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. T., trv. bytom U., U., priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR

(slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Michalovce povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Michalovce je povinný uhradiť M. T., trv. bytom U., U. trovy

právneho zastúpenia v sume 289,74 EUR, na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. K.

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (2 úkony po 115,90 EUR + /l 9% DPH/

22,02 EUR a 2 režijné paušály po 6,95 EUR).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd pripomína, že v takom konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha

vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov i práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote, považuje za účinný

prostriedok nápravy postupu všeobecného súdu sťažnosť podľa

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o súdoch“).

K časti sťažnosti namietajúcej porušenie označených základných práv postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd zdôrazňuje stabilne

ním judikovaný účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia štátneho orgánu (, ). Takto určený účel uvedeného

základného práva predovšetkým určuje ústavnému súdu ako jednoznačné kritérium

na rozhodnutie o založení jeho právomoci konštatovať porušenie

zistenie, či posudzované konanie pred štátnym orgánom bolo právoplatne v čase podania

sťažnosti ústavnému súdu ukončené. Zároveň však, berúc do úvahy ustanovenie § 53 ods. 1

, ide aj o kritérium na posúdenie účinnosti právnych prostriedkov

nápravy, ktoré sťažovateľ musí prioritne využiť na to, aby bolo následne možné jeho

sťažnosť adresovanú ústavnému súdu vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa hodnotiť ako procesne prípustnú. Inými slovami, pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je ústavný súd povinný skúmať, či sťažnosť podľa § 62 zákona

o súdoch bola sťažovateľom využitá v čase, keď vzhľadom na procesný stav konania pred

všeobecným súdom bolo možné vymedzený účel základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2

sťažnosťou na postup súdu dosiahnuť.

V predloženej sťažnosti sťažovateľka namietala porušenie svojich označených práv

postupom okresného súdu, pričom poukázala na skutočnosť, že v predmetnej veci

opakovane podala sťažnosť na postup súdu podľa § 62 zákona o súdoch.

Prvá sťažnosť na prieťahy v predmetnom trestnom konaní bola adresovaná

predsedovi okresného súdu 27. novembra 2007. V tejto sťažnosti sťažovateľka namietala

absolútnu nečinnosť okresného súdu v období po 26. júni 2006, keď podala odpor proti

bližšie neoznačenému trestnému rozkazu. Podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd od tohto

dátumu až do momentu podania sťažnosti (27. novembra 2007) nevykonal vo veci žiaden

úkon, čo predstavuje nečinnosť súdu v trvaní jedného roka a piatich mesiacov.

Táto sťažnosť bola následne sťažovateľkou vzatá späť ako bezpredmetná, čo vyplýva

z obsahu listu predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 26/2007 z 29. júla 2008.

Z odôvodnenia a z príloh sťažnosti adresovanej sťažovateľkou ústavnému súdu

navyše vyplýva, že okresný súd v namietanom období vo veci meritórne rozhodol, a to

rozsudkom č. k. -158 z 1. marca 2007. Tvrdenia sťažovateľky o absolútnej

nečinnosti okresného súdu v období od 26. júna 2006 do 27. novembra 2007 teda

nezodpovedali skutočnému stavu. Tiež späťvzatie sťažnosti obhajcom sťažovateľky

z dôvodu jej bezpredmetnosti poukazuje na skutočnosť, že ani sťažovateľka nepovažovala

postup súdu v namietanom období za taký, ktorým by došlo k zásahu do jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp.

totožného práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. S ohľadom na uvedené skutočnosti nie je

možné v tomto prípade konštatovať, že by sťažovateľka účinný prostriedok nápravy podľa

§ 62 zákona o súdoch uplatnila účelne, a teda spôsobom, ktorý by mohol viesť k eliminácii

tvrdeného zásahu do jej a dohovorom zaručených práv.

Druhá sťažnosť bola sťažovateľkou doručená predsedovi okresného súdu 8. apríla

2010, pričom tento o spôsobe jej vybavenia sťažovateľku informoval listom sp. zn.

z 13. apríla 2010. Predseda okresného súdu vo svojom liste konštatoval

dôvodnosť sťažnosti sťažovateľky a za vzniknuté zbytočné prieťahy v konaní sa jej

ospravedlnil, pričom však žiadnym spôsobom nekonkretizoval konkrétne opatrenia, ktoré

má v úmysle prijať na účely odstránenia zistených zbytočných prieťahov, resp. sa k ich

prijatiu nezaviazal ani vo všeobecnej rovine.

Sťažovateľka sa 21. apríla 2010 obrátila so sťažnosťou na ústavný súd.

Ústavný súd podanie sťažnosti na postup súdu necelé dva týždne pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu považuje iba za formálny úkon, ktorému nemožno pripísať

účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať. Predseda okresného súdu totiž v takomto

prípade nemal k dispozícii primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným

prieťahom vo veci samej. Takýto záver ústavný súd stabilne vedie k odmietnutiu sťažnosti

ako neprípustnej (m. m. , , ).

Závery ústavného súdu o predčasnosti predmetnej sťažnosti potvrdzuje aj ďalší

priebeh napadnutého konania po jej doručení ústavnému súdu. Podľa zistenia ústavného

súdu po vrátení súdneho spisu z krajského súdu (ktorý rozhodoval o námietke zaujatosti

sudcu) 24. mája 2010 bola 25. mája 2010 vec pridelená okresným súdom novému sudcovi,

ktorý určil termín hlavného pojednávania na 16. august 2010 (odročené na žiadosť obhajcu

sťažovateľky), ďalej na termín 27. september 2010 a 29. október 2010, čo znamená, že

sťažnosť sťažovateľky adresovaná predsedovi okresného súdu splnila účel a okresný súd

v súčasnosti koná vo veci plynulo a bez prieťahov.

Za týchto okolností ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53

ods. 1 pre jej neprípustnosť.

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími uplatnenými

nárokmi sťažovateľky už nezaoberal.

V závere ústavný súd poznamenáva, že toto jeho rozhodnutie neznamená, že by sa

sťažovateľka nemohla v budúcnosti v prípade výskytu prieťahov v napadnutom súdnom

konaní na okresnom súde domáhať opätovne ochrany svojich práv sťažnosťou podanou

ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2010