Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 146/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. novembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza o sťažnosti S. Š., D., zastúpeného advokátom JUDr. J. T., P., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a 5 Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti s nedodržaním požiadavky neodkladnosti a urýchleného rozhodovania o jeho

žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 18. septembra 2009, za účasti Okresného súdu

Prešov, takto

rozhodol:

1. Základné práva S. Š. podľa a 5 postupom

Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti

s nedodržaním požiadavky neodkladnosti a urýchleného rozhodovania o jeho žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu z 18. septembra 2009 p o r u š e n é b o l i .

2 Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť S. Š. trovy konania v sume 238,75 €

(slovom dvestotridsaťosem eur a sedemdesiatpäť centov) na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. J. T., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-24 z 1. apríla 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť S. Š. (ďalej len „sťažovateľ“) v časti, v ktorej

namieta porušenie svojich základných práv podľa a 5 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s nedodržaním požiadavky

neodkladnosti a urýchleného rozhodovania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

z 18. septembra 2009 (ďalej aj „žiadosť o prepustenie z väzby“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Dňa 18. septembra 2009 som podal žiadosť o prepustenie z väzby, ktorú som

adresoval Okresnému súdu v Prešove, žiadosť bola pridelená sudcovi pre prípravné

konanie, ktorý viedol môj spis sp. zn. . O tejto žiadosti doposiaľ nebolo súdom

rozhodnuté... Postupom Okresného súdu v Prešove bolo porušené moje ústavné právo

na osobnú slobodu. Súd nerozhodol v primeranej lehote o mojej žiadosti o prepustenie

z väzby.

Okresný súd v Prešove porušil moje ústavné právo tým, že o mojej žiadosti

nerozhodoval neodkladne...

V mojom konkrétnom prípade sa o mojej žiadosti rozhoduje už temer dva mesiace,

a preto nemožno túto dobu vybavovania žiadosti považovať za primeranú.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že

okresný súd porušil jeho označené základné práva, priznal mu finančné zadosťučinenie

v sume 3 000 € a prikázal okresnému súdu prepustiť ho ihneď na slobodu. Zároveň si

uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia.

Na výzvu ústavného súdu sa okresný súd vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn.

z 23. júla 2010, v ktorom uviedol:

„V predmetnej veci boli zo strany tunajšieho súdu zaslané ústavnému súdu písomné

vyjadrenia, na ktorých v celom rozsahu zotrvávame. Vo veci samej bolo medzičasom

rozhodnuté rozsudkom zo dňa 13. 4. 2010, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným

zo spáchania skutkov kladených mu za vinu a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní

šiestich rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň bol obžalovaný prepustený z väzby na slobodu a to dňa 2. 5. 2010, kedy uplynula

maximálna dĺžka väzby obžalovaného.

Dňa 22. 10. 2009 bola pridelená trestná vec obvineného Š. do senátu 31 T s tým, že

už dňa 27. 10. 2009 bol vo veci vytýčený termín verejného zasadnutia na deň 9. 11. 2009,

teda prednostne a urýchlene, keďže úkon bol urobený tretí pracovný deň od pridelenia veci.

Dňa 29. 10. 2009 ospravedlnil JUDr. T., obhajca obvineného, svoju neúčasť na verejnom

zasadnutí, na ktorom sa malo rozhodnúť aj o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby

na slobodu, a len z tohto jediného dôvodu bolo verejné zasadnutie odročené na deň

18. 11. 2009, na ktorom súd rozhodol aj o zamietnutí žiadosti obvineného o prepustenie

z väzby na slobodu. Ešte dňa 30. 10. 2009, práve z dôvodu zabezpečenia obhajcu

a zabránenia ďalším prieťahom v konaní, bol obvinenému ustanovený náhradný obhajca.

Je potrebné zdôrazniť, že termíny verejných zasadnutí nariadila predsedníčka senátu

prednostne a urýchlene, pričom v tom čase konala a rozhodovala aj v iných väzobných

veciach. Prieťah od 9. 11. 2009 do 18. 11. 2009 bol jednoznačne spôsobený neprítomnosťou

obhajcu obvineného. Spis mal v tom čase rozsah cca 400 strán, pričom pre rozhodnutie

vo veci bolo potrebné tento naštudovať pre posúdenie materiálnych dôvodov väzby.

V danom prípade išlo o povinnú obhajobu, z ktorého dôvodu nebolo možné konať bez

prítomnosti obhajcu. Navyše v prípade, ak by súd schválil dohodu o vine a treste,

obvinenému by bol ihneď nariadený výkon trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov.

Uzatvorenie dohody o vine a treste pritom inicioval práve obvinený prostredníctvom svojho

obhajcu, ktorí teraz namietajú porušenie práva na osobnú slobodu. V priebehu ďalšieho

konania si obžalovaný zvolil a odvolal spolu troch obhajcov.“

Ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na zaujatie stanoviska

k vyjadreniu okresného súdu. Obsahom jeho stanoviska z 9. augusta 2010 bolo okrem

súhlasu sťažovateľa s upustením od verejného pojednávania v konaní o jeho sťažnosti

aj toto vyjadrenie:

„K námietke Okresného súdu v Prešove, že prieťahy v konaní od 9. novembra 2009

do 18. novembra 2009 spôsobil môj obhajca, uvádzam, že s tým nemôžem súhlasiť. Môj

obhajca sa riadne a včas ospravedlnil z verejného zasadnutia vytýčeného na 9. novembra

2009, a to podaním na súd už 29. októbra 2009. Bolo by porušením môjho práva

na obhajobu, ak by som nemohol mať na verejnom zasadnutí svojho obhajcu. Ja som

nezadal žiadnu príčinu súdu, aby o mojej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

rozhodoval po tak dlhú dobu.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

o jeho žiadosti o prepustenie z väzby došlo k porušeniu jeho základného práva

na osobnú slobodu podľa a 5 .

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

V zmysle orgány činné v trestnom konaní a súdy sú

povinné vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene.

Požiadavku neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby ustanovuje

výslovne , podľa ktorého má obvinený právo kedykoľvek

žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti

nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie

sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej

žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený,

ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď

rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

V citovaných ustanoveniach týkajúcich sa základného práva na osobnú slobodu je

obsiahnuté aj právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene

rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná (obdobne

napr. ). Ústavný súd v prípadoch, v ktorých sa zaoberal požiadavkou

urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby, judikoval, že aj keď sa

jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa

všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú

požiadavke rýchlosti (obdobne napr. , ). V tejto súvislosti ústavný

súd konštatuje, že požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby

v zmysle a 5 nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne.

Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca

na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne

(m. m. , , ).

Zo súvisiaceho súdneho spisu (vyžiadaných fotokópií jeho časti) vyplýva, že

sťažovateľ podal 18. septembra 2009 na Okresnej prokuratúre Prešov (ďalej len „okresná

prokuratúra“) žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu. Keďže prokurátor predmetnej

žiadosti nevyhovel, predložil ju 29. septembra 2009 okresnému súdu. Sudca pre prípravné

konanie 13. októbra 2009 nariadil výsluch sťažovateľa na 22. október 2009, keď bol

aj vypočutý, avšak o žiadosti o prepustenie z väzby nerozhodol, pretože tým istým dňom

prestal byť zákonným sudcom v predmetnej veci, pretože okresnému súdu bol podaný návrh

na schválenie dohody o vine a treste. Zákonná sudkyňa 27. októbra 2009 nariadila termín

verejného zasadnutia v konaní o dohode o vine a treste a zároveň na rozhodnutie o jeho

sťažnosti o prepustenie z väzby na 9. november 2009. Z nariadeného termínu verejného

zasadnutia sa však obhajca sťažovateľa ospravedlnil pre kolíziu termínov pojednávaní

a požiadal o jeho odročenie. Zákonná sudkyňa preto nariadila nový termín verejného

zasadnutia na 18. november 2009 a zároveň sťažovateľovi ustanovila náhradného obhajcu.

Dňa 18. novembra 2009 bola žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietnutá.

Predmetné uznesenie okresného súdu bolo sťažovateľovi doručené 26. novembra 2009

a jeho obhajcovi 1. decembra 2009.

Ústavný súd v súlade so svojou stabilnou judikatúrou (napr. ) pripomína,

že do lehoty rozhodovania okresným súdom o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby

nezahrnul dobu rozhodovania na okresnej prokuratúre, t. j. dobu od 18. septembra 2009,

keď sťažovateľ podal okresnej prokuratúre žiadosť, do 29. septembra 2009, keď okresná

prokuratúra doručila túto žiadosť okresnému súdu. Ústavný súd konštatuje, že nemožno

na ťarchu okresného súdu pričítať lehotu, počas ktorej bola žiadosť sťažovateľa vo výlučnej

dispozícii okresnej prokuratúry.

Ústavný súd konštatuje, že od predloženia žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby

na slobodu (29. september 2009) po doručenie zamietajúceho uznesenia sťažovateľovi

(26. november 2009), resp. jeho obhajcovi (1. december 2009) uplynula doba 59 dní. Táto

doba zahŕňala predloženie žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu okresnému súdu,

výsluch sťažovateľa, rozhodnutie okresného súdu, písomné vyhotovenie a expedovanie

rozhodnutia, ako aj jeho následné doručenie sťažovateľovi a jeho obhajcovi.

Sám sťažovateľ však oddialil rozhodnutie o svojej žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu, pretože jeho obhajca požiadal okresný súd o odročenie nariadeného termínu

verejného zasadnutia (pre kolíziu termínov), čomu okresný súd z dôvodu zachovania práv

sťažovateľa na obhajobu vyhovel a nariadil iný termín. Aby sa okresný súd vyhol ďalším

eventuálnym prieťahom, ustanovil sťažovateľovi náhradného obhajcu.

Napriek uvedenému však ústavný súd dospel k záveru, že postup okresného súdu

v namietanom konaní nespĺňal požiadavku neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania

o žiadosti o prepustenie z väzby tak, ako vyplývajú z , ako

aj zostabilizovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a z konštantnej (už

citovanej) judikatúry ústavného súdu, pretože rozhodovanie o žiadosti trvalo okresnému

súdu viac ako 8 týždňov (59 dní).

S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že okresný súd pri rozhodovaní

o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby z 18. septembra 2009 porušil svojím postupom

v konaní vedenom pod sp. zn. jeho základné právo na osobnú slobodu podľa

a 5 , pretože lehotu, v ktorej o žiadosti rozhodol, je potrebné hodnotiť

ako neprimerane dlhú a nezlučiteľnú s obsahom sťažovateľom označeného základného

práva.

Ústavný súd preto vyslovil, že okresný súd svojím postupom v konaní vedenom

pod sp. zn. porušil základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17

ods. 2 a 5 .

III.

Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,

pretože zdĺhavosť rozhodovania okresného súdu o jeho žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu považuje za vážny zásah do jeho základného práva na osobnú slobodu.

Ústavný súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, nie v nepodstatnej miere

aj s prihliadnutím na to, že aj samotný sťažovateľ, resp. jeho obhajca, spôsobili predĺženie

rozhodovania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, považuje pre sťažovateľa

za dostatočnú satisfakciu vyslovenie porušenia jeho označeného základného práva, a preto

nevyhovel jeho návrhu a nepriznal mu finančné zadosťučinenie.

V súvislosti s požiadavkou sťažovateľa, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu

prepustiť ho z väzby na slobodu, ústavný súd uvádza, že zo súvisiaceho spisového materiálu

vyplýva, že sťažovateľ bol 2. mája 2010 prepustený z väzby na slobodu. Z tohto dôvodu sa

rozhodovanie o tejto časti návrhu sťažovateľa stalo bezpredmetným. Navyše, vyslovenie

porušenia označeného základného práva v spojitosti s nedodržaním požiadavky

neodkladnosti a urýchleného rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby nezakladá právo

sťažovateľa byť prepustený z väzby na slobodu.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom JUDr. J. T., ktoré si advokát vyčíslil a uplatnil v sume 238,75 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania sťažovateľa je nižšia ako suma

vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a neodporuje tejto vyhláške,

a preto ústavný súd priznal právnemu zástupcovi náhradu trov právneho zastupovania

sťažovateľa v požadovanej sume.

Priznanú náhradu trov právneho zastupovania je okresný súd povinný zaplatiť na

účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2010