Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 479/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia

základných práv zaručených v a a

práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vednom pod sp. zn.

a namietaného porušenia základného práva zaručeného v Slovenskej

republiky a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8

Co 315/2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra

2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vednom pod sp. zn. a porušenie základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 17. októbra 2008 podal

Okresnému súdu Bratislava I žalobu o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy

proti súdnemu znalcovi MUDr. I. A., zároveň požiadal okresný súd o oslobodenie od

súdnych poplatkov z dôvodu, že je úplne invalidný, je ZŤP, nemá žiadny príjem a má

majetok, ktorý mu je len na prítaž. Žaloba bola postúpená na okresný súd a vedená pod

sp. zn. . Okresný súd uznesením č. k. -101 zo 7. januára 2010

sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a v poučení uviedol, že proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia (sťažovateľ

na predloženej kópii napadnutého uznesenia uvádza „doručené 23. 03. 2010“, pozn.).

Okresný súd výzvou z 31. mája 2010 vyzval sťažovateľa na uhradenie súdneho poplatku za

podanú žalobu, na ktorú sťažovateľ listom zo 14. júna 2010 uviedol, že „nemá prostriedky

na zaplatenie poplatku, ktorý vymáha sudkyňa protizákonne ako členka JUSTIČNEJ

MAFIE v úsilí konanie zmariť“.

Uznesením č. k. -115 z 30. júna 2010 okresný súd konanie zastavil,

proti čomu podal sťažovateľ odvolanie.

Krajský súd uznesením č. k. -119 z 31. augusta 2010 napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Podľa sťažovateľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu označených práv, a preto navrhuje vysloviť ich porušenie, zrušiť

uznesenie okresného súdu č. k. -115 z 30. júna 2010 a uznesenie krajského

súdu č. k. -119 z 31. augusta 2010 a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému

súdu a priznať mu primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je povinný okresný súd uhradiť

v sume 25 000 € a krajský súd vo výške 50 000 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základných práv

zaručených v a a práva zaručeného v dohovoru

a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. k porušeniu

základného práva zaručeného v a práv zaručených v a

dohovoru.

1.1 K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva zaručeného v dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Podľa názoru ústavného súdu na konanie o tejto časti sťažnosti nie je daná právomoc

ústavného súdu.

Ako vyplýva z citovaného právomoc ústavného súdu je daná iba

vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc

ústavného súdu je preto v týchto prípadoch subsidiárna. O ochrane práv sťažovateľa,

ktorých porušenie namieta, vo vzťahu ku konaniu okresného súdu, ktorý rozhodol

uznesením č. k. -115 z 30. júna 2010, rozhodoval v odvolacom konaní

krajský súd uznesením č. k. -119 z 31. augusta 2010. Vzhľadom na uvedenú

zásadu subsidiarity preto nie je v právomoci ústavného súdu preskúmať postup okresného

súdu v označenom konaní.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

po predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2

.

1.2 K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Podľa názoru ústavného súdu je sťažnosť v tejto časti zjavne neopodstatnená.

Podľa judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť

vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci (v danom prípade krajského súdu)

nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré sťažovateľ

označil, či už pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov (, , ). Za zjavne

neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v môže

vyplývať aj z toho, že porušenie tohto práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré už skončilo rozhodnutím tohto súdu ešte pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu podľa .

Zo sťažnosti a z jej príloh bolo zistené, že okresný súd v označenej veci rozhodol

uznesením č. k. -115 z 30. júna 2010. Stav právnej neistoty sťažovateľa

namietaný proti postupu okresného súdu sa odstránil už vyhlásením citovaného rozhodnutia

okresného súdu.

Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 20. októbra 2010, t. j. v čase,

keď namietané porušenie označeného základného práva postupom okresného súdu

v namietanom konaní už netrvalo a keď konanie o ňom pred ústavným súdom nie je

spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Tvrdené porušovanie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov okresným súdom v namietanom konaní skončilo skôr (30. júna 2010), ako bola

podaná sťažnosť ústavnému súdu (20. októbra 2010), a preto ústavný súd sťažnosť v tejto

časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

2.1 K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva zaručeného v dohovoru postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd podotýka, že krajský súd v označenom konaní rozhodol o odvolaní

sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho

poplatku za podaný žalobný návrh. Krajský súd uznesením č. k. -119

z 31. augusta 2010 rozhodol tak, že rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne

s odôvodnením, že okresný súd správne postupoval, keď potom, ako sa sťažovateľovi

právoplatne nepriznalo oslobodenie od súdnych poplatkov, a potom, keď sťažovateľ súdny

poplatok na výzvu okresného súdu ani v ďalšej lehote nezaplatil, konanie zastavil

s poukazom na o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“).

Podľa (ďalej len „OSP“) kedykoľvek za

konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci

(procesné podmienky konania). Procesné podmienky teda určujú zákonný rámec na

uplatnenie práva na súdnu ochranu v civilnom procese ( a ), t. j. vyjadrujú

predpoklady, ktoré musia byť splnené, aby súd mohol konať vo veci samej.

Podľa ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno

odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní,

ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok

podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Medzi odstrániteľné nedostatky procesných podmienok konania možno počítať aj

nedostatok spočívajúci v nesplnení poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. a)

zákona o poplatkoch vzniká podaním návrhu.

Keďže v danom prípade sťažovateľovi právoplatne nebolo priznané oslobodenie od

platenia súdneho poplatku a nezaplatil ho ani po výzve okresného súdu, bolo konanie

v súlade s (posledná veta) v spojení s zákona o súdnych

poplatkoch zastavené.

Tento záver okresného súdu bol predmetom skúmania krajského súdu, ktorý ho

napádaným uznesením č. k. -119 z 31. augusta 2010 potvrdil.

Ústavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci

nezávislého súdneho orgánu ústavnosti ( ) nemôže zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa

obmedzuje iba na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách,

pričom nesmie ísť o takú interpretáciu a aplikáciu právnych predpisov, ktorá by bola

arbitrárna alebo zjavne neodôvodnená (, , , ).

Ústavný súd teda nezistil taký výklad ustanovení citovaných v napadnutom

rozhodnutí krajského súdu a ich uplatnenie vo veci sťažovateľa, ktorý by mohol vyvolať

účinky nezlučiteľné s označeným a dohovoru. Skutočnosť,

že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť

k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, arbitrárnosti názoru alebo svojvôli krajského súdu

a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím

vlastným.

Preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

2.2 K namietanému porušeniu práva zaručeného v čl. 13 dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal aj porušenie práva zaručeného v čl. 13

dohovoru zrejme z dôvodu svojej nespokojnosti s rozhodovaním krajského súdu

v odvolacích konaniach v danej veci, a preto sa domnieva, že využitie opravného

prostriedku (odvolania), ktorým sa domáhal zjednania nápravy, bol neúčinný.

Z ustanovenia čl. 13 dohovoru vyplýva pre fyzické osoby a právnické osoby

procesné právo akcesorickej povahy mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným

orgánom v prípade porušenia ostatných ľudských práv chránených dohovorom.

Uplatňovanie práva vyplývajúceho z čl. 13 dohovoru musí preto nadväzovať na aspoň

obhájiteľné tvrdenie (arguable claim) o porušení iného práva chráneného dohovorom

(). Keďže ústavný súd nevyslovil, že by druhostupňovým rozhodnutím

krajského súdu bolo porušené niektoré z dohovorom chránených práv sťažovateľa, nemohlo

dôjsť ani k porušeniu čl. 13 dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto

časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú v súlade s .

Ústavný súd súčasne pripomína, že ak orgán štátu aplikuje platný právny predpis,

jeho účinky (dôsledky) použitia nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie základného

práva alebo slobody (, ).

Právo na účinný opravný prostriedok podľa č. 13 dohovoru nemôže všeobecný súd

porušiť vtedy, ak koná vo veci v súlade s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi

postupy v občianskoprávnom konaní (, ).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2010