Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 466/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., Š., a spoločnosti R., s. r. o.

„v likvidácii“, Š., zastúpených advokátkou JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., a spoločnosti R., s. r. o. „v likvidácii“, o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. augusta

2010 doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., Š. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“),

a spoločnosti R., s. r. o. „v likvidácii“, Š. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“ spolu ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ v 1. rade podal 20. decembra

2004 na okresnom súde žalobu proti spoločnosti S., a. s., B. (ďalej len „žalovaný v 1.

rade“), a spoločnosti L., a. s., L. (ďalej len „žalovaný v 2. rade“), ktorou sa domáhal

zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom. Okresný súd v uvedenej veci „spočiatku konal

pružne“ a 3. februára 2005 vydal platobný rozkaz sp. zn. , proti ktorému

podali žalovaní v 1. a 2. rade v zákonnej lehote odpor. Okresný súd uznesením z 9. mája

2005 konanie prerušil z dôvodu vyhlásenia konkurzu na žalovaného v 1. rade uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 22. marca 2005.

Proti uzneseniu o prerušení konania podal sťažovateľ v 1. rade odvolanie, v ktorom žiadal

pokračovať v konaní proti žalovanému v 2. rade. Krajský súd uznesením z 31. októbra 2005

napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podaním doručeným okresnému súdu 4. januára 2006 vzal sťažovateľ v 1. rade žalobu proti

žalovanému v 1. rade späť a žiadal v konaní pokračovať už len proti žalovanému v 2. rade.

Okresný súd tomuto návrhu vyhovel a uznesením zo 16. januára 2006 konanie proti

žalovanému v 1. rade zastavil. Proti uzneseniu o zastavení konania podal žalovaný v 2. rade

6. februára 2006 odvolanie. Sťažovateľ v 1. rade sa následne domáhal urýchlenia konania

vo svojej veci prostredníctvom podaní z 19. apríla 2006, 29. mája 2006 a 5. januára 2007.

Uznesením z 30. januára 2007 krajský súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zastavení

konania proti žalovanému v 1. rade.

Listom z 22. mája 2007 sťažovateľ v 1. rade urgoval „procesný pokrok“ v konaní.

Reakciou bolo vydanie uznesenia zo 7. júna 2007, ktorým okresný súd pripustil zmenu

návrhu na začatie konania v súvislosti so zastavením konania proti žalovanému v 1. rade.

Sťažovateľ v 1. rade následne urgoval postup vo veci podaniami zo 16. júla 2007

a 14. septembra 2007. Podaním z 12. októbra 2007 sťažovateľ v 1. rade považoval za

vhodné „upriamiť pozornosť súdu prioritne na výpoveď generálneho riaditeľa firmy S.

p. Mgr. R. P.“ (v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. , pozn.).

Podľa názoru sťažovateľov: «... pojednávanie dňa 05. 12. 2007 bolo úplne formálne

a vôbec nebolo pripravené v duchu (súd zjavne ignoroval podanie žalobcu

z 12. 10. 2007)... Reálne sa pojednávalo až dňa 13. 02. 2008. Ale i toto pojednávanie bolo

nepripravené a „bezobsažné“.»

Krajský súd medzičasom rozsudkom sp. zn. z 22. februára 2007

rozhodol v obdobnej veci ako je vec sťažovateľov (konanie iniciované žalobcom C. P.

vedené na okresnom súde pod sp. zn. ) a účastníkom uvedeného konania bolo

iniciované dovolacie konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) vedené pod sp. zn. . Z tohto dôvodu sťažovateľ v 1. rade požiadal

okresný súd listom z 3. marca 2008, aby konanie v jeho veci prerušil až do rozhodnutia

najvyššieho súdu v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. . Okresný súd

konanie neprerušil, „fakticky však prestal pracovať“. Podľa sťažovateľov okresný súd

reálne nekonal od marca 2008 do marca 2009.

V ďalšom priebehu konania sťažovateľ v 1. rade podaním zo 16. februára 2009

oznámil okresnému súdu, že svoje pohľadávky postúpil sťažovateľovi v 2. rade a požiadal

o zmenu účastníka na strane žalobcu. Okresný súd uznesením z 9. marca 2009 odmietol

zmenu pripustiť. Až po odvolaní sa sťažovateľa v 1. rade z 18. marca 2009 a jeho ďalších

podaniach a urgenciách zo 16. apríla 2009, 15. októbra 2009, 10. decembra 2009

a 11. decembra 2009 okresný súd rozhodol „v autoremedúre“ uznesením zo 14. decembra

2009 tak, že zmenu účastníka na strane žalobcu pripustil. Pôvodne žalovaný v 2. rade sa

proti tomuto uzneseniu odvolal podaním zo 14. januára 2010 a sťažovateľ v 1. rade k nemu

zaujal stanovisko listom z 21. januára 2010. Sťažovateľ v 1. rade podaním z 13. marca 2009

predložil okresnému súdu „mimoriadne obsiahle podanie“ s právnou analýzou svojho

pohľadu na vec a rekapitulovaním všetkých dovtedy vykonaných dôkazov v analogických

kauzách.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti ďalej uviedli:

«OS Ba III vytýčil v predmetnej kauze dve pojednávania (v decembri 2007 a februári

2008). Tie sa však ukázali ako procesne neefektívne. Potom až do marca 2009 OS Ba III

nekonal vôbec. Žiadosť žalobcu o zámenu účastníkov bola súladne s platným právom

vyriešená až v decembri 2009. Žalobca - sťažovateľ v predmetnom kontexte ústavnej

sťažnosti - tvrdí, že prvostupňový súd prakticky šesť rokov pracoval procesne neefektívne

a neposkytol mu garantovanú súdnu ochranu a možnosť riešiť svoju kauzu

v spravodlivom procese. ...

Napriek opakovaným prosbám sťažovateľov, dokonca priamo adresovaným

predsedovi OS Ba III (podanie z 30. 06. 2010), ostal OS Ba III v danej veci nečinný. ...

... v predmetnom konaní pred OS Bratislava III nie je badateľný žiadny moment

výraznej právnej a faktickej zložitosti veci. ... tento súd vec nerieši a nechce riešiť „motá sa

v nej“ a možno aj zámerne odďaľuje jej ukončenie. ...

Pre výraznú intenzitu zásahu do práv sťažovateľov (spor trvá od konca r. 2004

a ďalší postup je hatený aj pasivitou predsedu OS Ba III a konfúznou organizáciou práce

súdu) žiadajú sťažovatelia, aby im bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške

»

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví, že okresný súd postupom v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , prikáže okresnému súdu v predmetnom konaní konať bez zbytočných

prieťahov a prizná im primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €, ako aj náhradu

trov právneho zastúpenia v sume 492,14 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predovšetkým treba poznamenať, že podľa je

ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľov, ktorí sú v tomto prípade zastúpení

kvalifikovaným právnym zástupcom. Ústavný súd preto v danej veci rozhodoval o porušení

iba tých práv a v súvislosti s tým konaním, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovatelia

domáhajú v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení iných práv

a článkov , ktoré sťažovatelia uvádzajú v texte sťažnosti mimo petitu, treba podľa

názoru ústavného súdu považovať iba za súčasť ich argumentácie (napr. ,

, ).

Sťažovatelia v petite namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

1. K namietanému porušeniu označeného základného práva sťažovateľa v 1. rade

Z vyplýva, že sťažovateľ musí namietať porušenie svojich

základných práv, a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy,

ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta

porušenie základných práv ().

Zo sťažnosti, z jej príloh a zapožičaného spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil, že sťažovateľ v 1. rade bol účastníkom namietaného konania v pozícii

žalobcu. Podaním doručeným okresnému súdu 16. februára 2009 sťažovateľ v 1. rade žiadal

o zmenu účastníka na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom

namietaného konania, na sťažovateľa v 2. rade (singulárna sukcesia). Okresný súd

uznesením z 9. marca 2009 návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu zamietol

z dôvodu, že sťažovateľ v 1. rade nepreukázal postúpenie pohľadávky a zo strany

sťažovateľa v 2. rade nebol daný súhlas so vstupom do konania. Proti predmetnému

uzneseniu podal sťažovateľ v 1. rade odvolanie, o ktorom rozhodol okresný súd podľa § 374

ods. 4 uznesením zo 14. decembra 2009. Keďže sťažovateľ

v 1. rade dodatočne preukázal postúpenie pohľadávky a súčasne bol daný súhlas

sťažovateľom v 2. rade so vstupom do konania na strane žalobcu, okresný súd zmenil svoje

odvolaním napadnuté uznesenie tak, že pripustil, aby z namietaného konania vystúpil

sťažovateľ v 1. rade a na jeho miesto vstúpil sťažovateľ v 2. rade. Proti uzneseniu

o pripustení zmeny účastníka konania na strane žalobcu podal pôvodne žalovaný v 2. rade

odvolanie, ktoré krajský súd uznesením sp. zn. z 11. mája 2010 odmietol ako

podané neoprávnenou osobou. Aj napriek skutočnosti, že na uznesení okresného súdu

zo 14. decembra 2009 nie je vyznačená doložka právoplatnosti, toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť v spojení s uznesením krajského súdu z 11. mája 2010 jeho doručením

poslednému účastníkovi konania. Zo súdneho spisu považoval ústavný súd za preukázané,

že uznesenie odvolacieho súdu bolo doručené všetkým účastníkom namietaného konania,

preto uznesenie okresného súdu zo 14. decembra 2009 o pripustení zmeny účastníka na

strane žalobcu nadobudlo právoplatnosť 25. júna 2010 (deň doručenia uznesenia

odvolacieho súdu poslednému z účastníkov konania).

Na základe uvedeného sťažovateľ v 1. rade v čase podania sťažnosti (23. augusta

2010) už nebol účastníkom namietaného konania a z tohto dôvodu v namietanom konaní

nemôže dochádzať k porušovaniu ním označeného základného práva.

Pretože sťažnosť ústavnému súdu podal sťažovateľ, ktorý nie je aktívne vecne

legitimovaný na podanie sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú

zjavne neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol

podľa .

2. K namietanému porušeniu označeného základného práva sťažovateľa v 2. rade

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v 2. rade vstúpil do namietaného konania na

miesto sťažovateľa v 1. rade, čím došlo ku vzniku nového procesnoprávneho vzťahu, a teda

aj k vymedzeniu časti namietaného konania, v súvislosti s ktorou sťažovateľ v 2. rade môže

relevantne uplatňovať svoje základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ v 2. rade vstúpil do konania až nadobudnutím právoplatnosti

uznesenia okresného súdu zo 14. decembra 2009 v spojení s uznesením krajského súdu

sp. zn. z 11. mája 2010, teda 25. júna 2010, ústavný súd podrobil

preskúmaniu iba tú časť namietaného konania, ktorá nasledovala od tohto momentu.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti návrhu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch ().

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že v namietanom konaní okresný súd vykonával

procesné úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej a na tento účel nariadil

pojednávanie na 22. september 2010. Na tomto pojednávaní okresný súd vykonal

dokazovanie výsluchom účastníkov konania a pojednávanie odročil na neurčito pre účely

vyhodnotenia účastníkmi predložených dôkazov.

Vzhľadom na dĺžku hodnoteného konania pred okresným súdom (4 mesiace), ako aj

jeho doterajší postup ústavný súd dospel k záveru, že postup okresného súdu nesignalizuje

reálnu možnosť existencie zbytočných prieťahov v označenom konaní vo vzťahu

k sťažovateľovi v 2. rade, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ v 2. rade vstupoval do konania singulárnou sukcesiou

14. decembra 2009, nemohol ešte pociťovať ujmu, ktorá by mu mohla vzniknúť v dôsledku

prieťahov pred týmto dňom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti

odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci (návrh na priznanie finančného zadosťučinenia

a úhradu trov právneho zastúpenia) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2010