Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 105/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., právne zastúpenej advokátkou JUDr.

J. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti R., s. r. o. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára

2011 doručená sťažnosť spoločnosti R., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z odôvodnenia sťažnosti najmä vyplýva:

«a) Sťažovateľ (s. r. o. R.; resp. jeho právny predchodca s. r. o. A.) je žalobcom

v konaní vedenom pred Okresným súdom v Bratislave III pod sp. zn.: . (...)

b) OS Ba III vytýčil v predmetnej kauze dve pojednávania (v decembri 2007 a

februári 2008). Tie sa však ukázali ako procesne neefektívne. Potom až do marca 2009 OS

Ba III nekonal vôbec. Žiadosť žalobcu o zámenu účastníkov bola súladne s platným právom

vyriešená až v decembri 2009.

c) Nepomohli ani sťažnosti adresované k rukám predsedu OS Ba III z 28. 06. 2010 a

30. 08. 2010. Ani posledné urgencie o efektívny procesný postup z 13. 12. 2009 neviedla

k žiadúcej náprave. Žalobca - sťažovateľ v predmetnom kontexte ústavnej sťažnosti - tvrdí,

že prvostupňový súd už viac ako šesť rokov pracoval a pracuje procesne neefektívne. Ide

:

v podstate o stav denegatio iustitiae. OS Ba III sťažovateľovi trvalo odmietaposkytnúť

garantovanú súdnu ochranu a možnosť riešiť svoju kauzu v spravodlivom procese.

d) Firma R. mimoriadne kriticky vníma aktuálnu situáciu. Konformne s autoritami

slovenskej právnej vedy chápeme denegatio iustitiae ako „nemožnosť dosiahnuť vydanie

súdneho rozhodnutia o právnom vzťahu, založenom na aplikovateľnom práve, a to

v dôsledku zlej (neefektívnej) organizácie alebo nefunkčnosti súdneho aparátu.“ Odopretie

spravodlivosti v súčasnom európskom vnímaní obsahovo patrí do širšieho pojmu

„porušenie práva na spravodlivý proces“. Pritom vymedzenie kritérií spravodlivého

procesu je všeobecne známe z dlhodobej judikatúry ESĽP. V podmienkach slovenskej

justície sú premisami a . V civilnom konaní má všeobecný súd povinnosť

postupovať tak, aby bola ochrana práv a oprávnených záujmov spravodlivá, rýchla a

účinná. To je bázou pre realizáciu ústavného práva na súdnu ochranu, zakotvenú v čl. 46

SR. Uvedené tri podmienky - spravodlivosť, rýchlosť a účinnosť súdnej ochrany - sú

bázami činnosti justície.

Procesnoprávny vzťah, ktorý vznikol iniciovaním konania medzi účastníkmi a súdom,

sa odopretím spravodlivosti deformuje až tak, že faktická realizácia procesných práv

účastníka sa stáva nemožnou. Odstránenie takéhoto neželaného stavu, reparáciu odopretia

spravodlivosti, nápravu jeho následkov dokážu zabezpečiť až inštitúty, ktoré však svojou

povahou a účelom netvoria integrálnu časť „štandardného“ civilného procesu: máme na

mysli dovolanie, mimoriadne i dovolanie, ústavnú sťažnosť a žalobu k ESĽP. (...)

Súd je povinný zavŕšiť proces platným právom predvídaným rezultátom. Za odopretie

spravodlivosti je teda nutné považovať neprejednanie veci. Dovedením našich doterajších

slov do všetkých konzekvencií možno dospieť k presnejšej definícii odopretia spravodlivosti:

„denegatio iustitiae je protiústavný stav, keď súd svojvoľne odmietne konať vo veci alebo

vo veci síce koná, nie však primerane rýchlo alebo nie účinne, čím účastníkovi významne

sťaží alebo až znemožní ochranu jeho subjektívnych práv“. Tempo a efektivitu konania

určuje konečný dopad súdneho procesu na „kvalitu“ súdnej ochrany subjektívnych práv

účastníka. V definícii je kľúčovým subjektívny parameter (významné sťaženie, znemožnenie

ochrany subjektívnych práv) v príčinnej súvislosti s objektívne svojvoľným konaním resp.

nekonaním súdu. Zdôrazňuje sa efektivita ako procesný prejav užitočnosti v práve. Obdobný

pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“ je definovaný priamo v zákone ako taký

závadný procesný postup alebo rozhodnutie súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní

realizácia jeho procesných práv. Ustanovenie a .písm. f) ho

dáva do príčinnej súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením

veci vysloveným - v napadnutom rozhodnutí. Najčastejšie ide o postup súdu v rozpore so

zákonom, teda s konkrétnym ustanovením . Za odopretie spravodlivosti nesie vždy

zodpovednosť súd, inými slovami, konštatovaním odopretia spravodlivosti sa zároveň

vyslovuje zavinenie súdu (či už úmyselné alebo nedbanlivostné). Môžeme tak rozlíšiť

odopretie spravodlivosti ad a) zavinené sudcom alebo ad b) zavinené iným pracovníkom

súdu. Toto delenie nie je banálne, či bezvýznamné. Je zásadné pri riadnom chápaní úlohy a

postavenia sudcu v procesno-právnom vzťahu. Signifíkantné znaky možno členiť do

nasledujúcich skupín: 1) prílišný formalizmus v práci, 2) arbitráraosť (svojvôľa)

v rozhodovaní a 3) nečinnosť, či zbytočné prieťahy v konaní. Tieto dôvodu neefektívnej

práce všeobecného súdu (in concreto OS Ba III) nie sú izolované, ich prieniky v konkrétnej

kauze sú markantné. (...)

Sťažovateľ pozná Nález Ústavného súdu SR č. . Teda k jeho pozícii

sťažovateľa sa viaže všeobecne známa, staršia a nespochybnená právna sentencia, že

sťažovateľ môže legitímne uplatňovať právo na spravodlivý proces aj pre štádium konania,

ktoré predchádzalo zmene účastníkov -I.ÚS 52/2001.

Určite nemohlo dôjsť k zrušeniu tohto principiálneho a právne logického názoru

Ústavného súdu SR. Preto dnešná pozícia sťažovateľa (teda firmy R.) pred ústavným súdom

musí involvovať aj jeho práva na spravodlivý proces v štádiu konania pred všeobecným

súdom, ktoré predchádzalo zmene účastníkov, lebo „rozkúskovanie“' práv a povinností pri

singulárnej sukcesii, či ináč povedané odlišné vnímanie práv a povinností pred

uskutočnením singulárnej sukcesie a po nej, ba snáď dokonca akési „zahladenie“

nezákonného, či protiústavného postupu orgánov verejnej moci pred uskutočnením

procesnej singulárnej sukcesie, je teórií práva- úplne neznáme, ak nechceme priamo použiť

slovo absurdné. (...)

Napriek opakovaným prosbám sťažovateľa, naposledy dokonca priamo adresovanej

predsedovi OS Ba III (podanie z 13. 12. 2010), ostal OS Ba III v danej veci nečinný.

Na podanie z 13. 12. 2010 sťažovateľ nedostal ani zdvorilostnú odpoveď. (...)

Pri určovaní, či sa dodržala ústavnoprávna garancia spravodlivého prejednania veci

v primeranej lehote, berie sa podľa judikatúry ESĽP do úvahy to, „čo je v hre pre

sťažovateľa“. Už sme povedali, že sťažovateľ šesť rokov čaká na výsledok prvostupňového

konania !

Forsírovaná rýchlosť a „usilovnosť“ postupu všeobecného súdnictva sa teda

predpokladá, ak ide o konanie kritické v dôsledkoch pre sťažovateľa, alebo konanie

s osobitnými „precedenčnými“ konzekvenciami.

Povahu zbytočných prieťahov v konaní, ktoré porušujú základné právo účastníka

konania podľa SR, majú pritom aj kratšie obdobia nečinnosti

všeobecného súdu v konaní, ak sa vyskytujú častejšie, tak že vo svojom súhrne ovplyvnia

celkovú dĺžku konania a sú príčinou neprimeranej doby prerokovania veci -

(opakujeme, že v kauze sťažovateľa stále nevidno „koniec“).

Pritom v predmetnom konaní pred OS Bratislava III nie je badateľný žiadny moment

výraznej právnej a faktickej zložitosti veci.

(...) tvrdíme, že pre reálny a efektívny postup všeobecného súdu (in concreto OS Ba

III) nemohol sťažovateľ už nič viac urobiť.

(...) Tvrdíme, že tento súd vec nerieši a nechce riešiť; „motá sa v nej“ a možno aj

zámerne odďaľuje jej ukončenie.

(...) Z popísanej nečinnosti OS Ba III vyplýva, že porušovateľ svojím postupom

porušil právo sťažovateľov priznané . V právnom

štáte nesmie dochádzať k narušeniu princípu právnej istoty a spravodlivosti, tak ako sa to

deje v prípade sťažovateľov. Princíp právnej.istoty (ako jeden z princípov právneho štátu)

spočíva vtom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne

orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov; že ich budú správne

interpretovať a aplikovať. K princípom právneho štátu patrí aj predvídateľnosť spôsobu,

akým štátny orgán právnu normu uplatní. Jedným z imanentných znakov právneho štátu je

vytváranie právnej istoty zo strany štátnych orgánov, pri uplatňovaní zákonov a všeobecne

záväzných právnych predpisov. Pre dodržanie princípu spravodlivosti a materiálneho

právneho štátu sa vyžaduje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. Štátne orgány sa

musia správať spôsobom, ktorý určuje právny poriadok. Aby si štát zachoval atribúty

materiálneho právneho štátu, musí byť v celom štáte a všetkými štátnymi orgánmi dôsledne

uplatňované a dodržiavané právo. Orgány verejnej moci musia uplatňovať všeobecne

záväzné právne predpisy. Každá právna norma musí byť zo strany štátnych orgánov

aplikovaná tak, aby sa zabezpečila jednota uplatnenia právnej úpravy v rovnakých

prípadoch. Subjekt práva musí vedieť predvídať správanie, ktoré právna norma dovoľuje či

ukladá. Tak sa ale v prípade sťažovateľa nestalo a nedeje. Porušovateľ je v rozpore

s uvedenými princípmi nečinný, a preto došlo a dochádza k zásahu do práv sťažovateľa.

Porušovateľ svojim postupom porušil aj právo sťažovateľa priznané

Slovenskej republiky, v spojení s ods. 46 ods. 4 ,

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ľudských právach a základných slobodách. Porušovateľ nepostupuje v zmysle platných

ustanovení procesných a hmotne-právnych noriem. Tak došlo a dochádza k zásahu do

ústavne garantovaných práv sťažovateľa a k zásahu do jeho práva na spravodlivý súdny

proces.

(...) Pre výraznú intenzitu zásahu do práv sťažovateľa (spor trvá od konca r. 2004 a

ďalší postup je hatený aj pasivitou predsedu OS Ba III a konfúznou organizáciou práce

súdu) žiada sťažovatelia, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 6.000,-

€.»

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

sťažnosť prijal na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

právo s. r. o. R., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 .

2. Okresnému súdu Bratislava III sa v konaní vedenom pod sp. zn.:

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi s. r. o. R. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

6.000,- €(...), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť sťažovateľovi s. r. o. R., trovy

konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do troch dní od doručenia

tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. (...)

Súhlasíme, aby Ústavný súd SR v konaní postupoval podľa § 30 ods. 2 zák.

č. v platnom znení a prerokoval vec bez ústneho pojednávania, ak dospeje

k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Pre tento

prípad vyčísľujeme trovy právneho zastúpenia sumou 471,27 €.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Ústavný súd vo fáze predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že o obsahovo

rovnakej sťažnosti sťažovateľky rozhodoval svojím uznesením č. k. -14

z 10. novembra 2010, ktoré bolo sťažovateľke doručené 13. decembra 2010. Sťažnosť

v časti týkajúcej sa sťažovateľky bola odmietnutá z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti

vzhľadom na to, že postup okresného súdu v hodnotenom období štyroch mesiacov

(od vstupu sťažovateľky do konania 25. júna 2010 do pojednávania uskutočneného

22. septembra 2010, pozn.) nesignalizuje reálnu možnosť existencie zbytočných prieťahov

v napadnutom konaní.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti návrhu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch ().

Z prehľadu procesných úkonov vykonaných po 22. septembri 2010, ktoré ústavný

súd zistil v spolupráci s okresným súdom, je zrejmé, že okresný súd prakticky koná

priebežne, pričom od 4. októbra 2010 do 22. novembra 2010 bol spis zapožičaný ústavnému

súdu z dôvodu rozhodovania o spomenutej sťažnosti vedenej pod sp. zn. .

Dňa 30. novembra 2010 a 17. decembra 2010 sťažovateľ podal do rúk predsedu súdu

sťažnosti na prieťahy v konaní. Dňa 16. novembra 2010 sťažovateľ podal vo veci vedenej

pred okresným súdom pod sp. zn. námietku zaujatosti proti všetkým sudcom

okresného súdu a vo všetkých konaniach vedených na tomto okresnom súde. Dňa

15. decembra 2010 bolo sťažovateľovi zaslané vyjadrenie predsedu súdu k námietke

zaujatosti. Dňa 17. februára 2011 bol nariadený termín pojednávania na 15. jún 2011.

Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného chronologického prehľadu podstatných

úkonov okresného súdu sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom na to, že

doterajší priebeh konania pred okresným súdom v zásade smeroval k odstráneniu stavu

právnej neistoty sťažovateľky a nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov

v konaní v takom rozsahu a intenzite, ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie. Ústavný súd zobral taktiež do úvahy, že samotná ústavná sťažnosť bola podaná

dva mesiace od doručenia predchádzajúceho rozhodnutia ústavného súdu v tej istej veci.

Aj z tohto dôvodu možno opätovne konštatovať absenciu reálnej možnosti existencie

zbytočných prieťahov v označenom konaní.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti

odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2011