Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 468/2010
PDF · 195.71 KB
No categories available
II. ÚS 468/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., Švédsko, právne zastúpenej
advokátkou Mgr. K. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžh 1/2010 zo 16. júna 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. septembra
2010 doručená sťažnosť spoločnosti S., Švédsko (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Sžh 1/2010 zo 16. júna 2010.
Zo sťažnosti vyplynulo:
«Porušovateľ v konaní č. 6Sžh 1/2010 preskúmaval ako súd odvolací podľa ust. 246c
ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §10 ods 2 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici a konanie mu predchádzajúce. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej
veci bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.9.2009 č.k. 23S/33/2009-95
(ďalej aj „rozsudok Krajského súdu“), ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd
prvého stupňa na základe podanej žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu
zrušil rozhodnutie predsedníčky Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zo
dňa 26.2.2009, č.k. POZ 139-2005 II / 21-2009 (ďalej aj „zrušené správne rozhodnutie“),
ako aj prvostupňové rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zo
dňa 8.2.2007, č.k. POZ 139-2005 N/38-2007/Zach o námietkach podaných sťažovateľom
(ďalej aj „zrušené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“) a vrátil vec Úradu
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici a konania mu predchádzajúceho, rozsudkom č.k.
6 Sžh 1/2010 zo dňa 16.6.2010 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
23S 33/2009-95 zo dňa 30.9.2009 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania.
Sťažovateľ je presvedčený, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 16.6.2010 č.k. 6 Sžh 1/2010 bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie
v podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...
Zrušeným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu Úrad priemyselného
vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj „Úrad“) rozhodol v prvom stupni o námietkach
podaných sťažovateľom proti zápisu prihlášky ochrannej známky č. 139-2005 „S.“ do
registra ochranných známok.
Zrušeným správnym rozhodnutím predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky ako druhostupňový správny orgán rozhodla o zamietnutí rozkladu
podaného prihlasovateľom a potvrdení prvostupňového rozhodnutia. ...
Sťažovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom vo Švédsku. Sťažovateľ je
majiteľom okrem iného aj ochrannej známky Spoločenstva č. 603811 S. (slovná) s dátumom
podania 25.7.1997 (ďalej aj „slovná namietaná ochranná známka“) a ochrannej známky
Spoločenstva č. 1408368 S. (kombinovaná) s dátumom podania 30.11.1999 (ďalej aj
„kombinovaná namietaná ochranná známka“). V zmysle ust. § 36a ods. 2 zákona
č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení platnom ku dňu podania námietok „zápis
ochrannej známky Spoločenstva má na území Slovenskej republiky rovnaké účinky ako zápis
ochrannej známky zapísanej do registra úradom“.
Sťažovateľ ako majiteľ ochranných známok uplatnil dňa 25.4.2006 svoje práva proti
zápisu zameniteľného neskoršieho označenia do registra ochranných známok, a to podaním
námietok na Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej Republiky v súlade s ustanovením
§ 9 zákona o ochranných známkach zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení
ku dňu podania námietok (ďalej aj „zákon o ochranných známkach“) v spojení s ust. § 4
ods. 1 písm. a) zákona o ochranných známkach. ...
Úrad priemyselného vlastníctva po podrobnom zhodnotení zameniteľnosti označení
S. a S. v vizuálneho, fonetického aj sémantického hľadiska dospel k záveru, že zverejnené
označenie S. a slovná namietaná ochranná známka spoločenstva č. 603811 S. sú
zameniteľné, keďže vykazujú takú vizuálnu, fonetickú a sémantickú podobnosť, že hrozí
reálne nebezpečenstvo ich zámeny v povedomí spotrebiteľa, ako aj na relevantom trhu.
Úrad zároveň skonštatoval, že aj tovary a služby zverejnenej prihlášky a namietanej
ochrannej známky sú zhodné a podobné. Na základe tohto zistenia Úrad uznal námietky za
opodstatnené a v zmysle ust. § 11 ods. 2 písm. a) zákona o ochranných známkach rozhodol
o zamietnutí prihlášky ochrannej známky č. 139-2005 (rozhodnutie zo dňa 8.2.2007, č. POZ
139-2005 N/38-2007/Zach). ...
Krajský súd v Banskej Bystrici sa stotožnil s argumentáciou žalobcu - prihlasovateľa
známky, že namietaná ochranná známka S. má veľmi nízku rozlišovaciu spôsobilosť. ...
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s ustanovením § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.9.2009 č.k. 23/S / 33 / 2009-95 a konanie mu
predchádzajúce a dospel k názoru, že v danej veci odvolanie nie je dôvodné. ...
Sťažovateľ je presvedčený, že uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR vyplývajúci
z rozsudku č. 6 Sžh 1/2010 je zjavne arbitrárny a z ústavného hľadiska neudržateľný
z nasledujúcich dôvodov. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky je povinný
postupovať a postupoval pri zisťovaní skutkového stavu v intenciách lex specialis (zákon
o ochranných známkach č. 55/1997 Z.z.) a ten Úradu ukladá rozhodovať na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo
navrhnuté, pričom účastníci konania sú povinní predložiť alebo navrhnúť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení (§ 40b ods. 1 a ods. 3 cit. zákona o ochranných známkach).
Aplikácia ustanovenia § 32 správneho poriadku, ktorého nepoužitie Najvyšší súd
správnemu orgánu v napadnutom rozsudku vytkol je ustanovením § 37 zákona o
ochranných známkach výslovne vylúčená. ...
... ustanovenie § 37 zákona o ochranných známkach je v danom vzťahu osobitným
zákonom vylučujúcim aplikáciu ust. 32 správneho poriadku na konanie vo veciach
ochranných známok. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov
neboli zbavené povinnosti zistiť náležite skutkový stav v zmysle ust. §32 správneho
poriadku, takýto záver nemá oporu v platnom znení zákona o ochranných známkach. ...
Vyššie citovaný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je zjavne
arbitrárny a z ústavného hľadiska neudržateľný z uvedených dôvodov, pričom je v priamom
rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a zásadným spôsobom ovplyvnil aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci samej. ...
Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vlastného právneho názoru, ktorý je
v zjavnom rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Napadnutým rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak došlo k porušeniu práv sťažovateľa na súdnu
ochranu, keďže sťažovateľ podal námietky proti zápisu prihlášky ochrannej známky S., aby
boli chránené jeho práva k zapísaným ochranným známkam S. a dôvodne očakával, že aj
v súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia, v ktorom bol
zúčastnený, budú súdy vec preskúmavať a rozhodovať podľa platného práva. ...
Navyše, v zmysle § 250ja Občianskeho súdneho poriadku sú súd prvého stupňa aj
správny orgán viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené
a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V danom prípade by Úrad priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky bol v ďalšom konaní o námietkach viazaný právnym názorom
najvyššieho súdu o nevyhnutnosti aplikácie ust. § 32 správneho poriadku pri zisťovaní
skutkového stavu, čo by bolo v priamom rozpore s platným zákonom o ochranných
známkach. Takýto postup by bol nezákonný a rovnako ako rozhodnutie vydané na jeho
základe.
Ďalší dôvod protiprávnosti napadnutého rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a tým porušenia práv sťažovateľa na súdnu ochranu vidí sťažovateľ v tom, že súdy
prvého aj druhého stupňa preskúmavali zameniteľnosť prihlášky ochrannej známky S.
a namietanej ochrannej známky S. a hodnotili ich vizuálnu, fonetickú a sémantickú
podobnosť spôsobom, ktorý je v rámci právomocí delegovaný výlučne Úradu priemyselného
vlastníctva Slovenskej republiky. Porušovateľ sa preto domnieva, že súdy týmto prekročili
svoju právomoc, ktorú im v ust. § 245 Občianskeho súdneho poriadku zveruje zákon.»
Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal tento nález:
„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 6 Sžh 1/2010
porušil právo obchodnej spoločnosti S., Švédsko na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2010 č.k.
6 Sžh 1/2010 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavom súde“)
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že rozsudkom najvyššieho súdu
sp. zn. 6 Sžh 1/2010 došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom odmietnutia sťažnosti pre jej
zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom
alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu
štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti
porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis sp. zn. III. ÚS 138/02 a v ňom citovaná
ďalšia judikatúra).
Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné tiež
pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani
preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený
skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.
Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať
rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo
samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové
a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu
vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného
hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie
základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva:
«Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského
súdu, ktorým súd prvého stupňa rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie, ktorými rozhodnutiami bolo vyhovené námietkam proti prihlasovanému označeniu
a prihláška ochrannej známky zn. spisu POZ 139-2005 bola zamietnutá, a preto odvolací
súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho
orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im
predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými
námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej
veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím správny
orgán rozhodoval v konečnej platnosti o žiadosti o zápis ochrannej známky, v rámci ktorého
konania súčasne rozhodoval o námietkach vznesených proti prihlásenému označeniu
ochrannej známky podľa zákona o ochranných známkach.
Podľa § 4 ods. 1, písm. a/ zákona o ochranných známkach za ochrannú známku
nemožno uznať označenie, o ktorom Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
(ďalej len „úrad“) na základe námietok uplatnených podľa § 9 zistí, že je a) zhodné
s ochrannou známkou so skorším právom prednosti, ak je táto ochranná známka zapísaná
pre podobné tovary alebo služby alebo zameniteľné s ochrannou známkou, ak je táto
ochranná známka zapísaná pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby.
Podľa § 9 zákona o ochranných známkach po zverejnení prihlášky vo vestníku môže
osoba dotknutá z dôvodov uvedených v § 4 (ďalej len „namietateľ“) podať v lehote troch
mesiacov od tohto zverejnenia úradu námietky proti zápisu označenia do registra
obsahujúce právne a skutkové odôvodnenie, ako aj listinné dôkazy alebo označenie
listinných alebo iných dôkazov, ktoré namietateľ predloží.
Podľa § 10 ods. 1 až 5 zákona o ochranných známkach úrad preskúma, či námietky
boli podané riadne a včas podľa § 9 a či je splnená podmienka povinného zastúpenia podľa
§ 34 ods. 3.
Ak námietky neboli podané riadne a včas podľa § 9 alebo ak namietateľ nepredloží
na výzvu úradu v určenej lehote označené dôkazy alebo na výzvu úradu v určenej lehote
nepreukáže splnenie podmienky povinného zastúpenia podľa § 34 ods. 3, úrad konanie
o námietkach zastaví.
Úrad s námietkami podanými podľa § 9, o ktorých sa konanie nezastavilo podľa
odseku 2, oboznámi prihlasovateľa a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril v určenej lehote.
Ak sa prihlasovateľ k námietkam nevyjadrí v určenej lehote podľa odseku 3 alebo ani
na výzvu úradu v určenej lehote nesplní podmienku povinného zastúpenia podľa § 34 ods.
3, úrad konanie o prihláške v rozsahu podaných námietok zastaví. Na tento následok však
musí úrad prihlasovateľa vo výzve na podanie vyjadrenia upozorniť.
Písomné vyhotovenie rozhodnutia podľa odseku 2 úrad doručí namietateľovi
a písomné vyhotovenie rozhodnutia podľa odseku 4 úrad doručí prihlasovateľovi
a namietateľovi.
Podľa § 11 ods. 1 až 4 zákona o ochranných známkach na základe námietok, ku
ktorým sa prihlasovateľ vyjadril, úrad preskúma, či prihlásené označenie spĺňa podmienky
ustanovené na zápis do registra so zreteľom na § 4.
Ak úrad v konaní podľa odseku 1 na základe dokazovania vykonaného na návrh
účastníkov
a) zistí, že prihlásené označenie nespĺňa podmienky ustanovené na zápis ochrannej známky
do registra podľa § 4, prihlášku zamietne, alebo
b) ak nezistí existenciu dôvodov podľa § 4 alebo zistí, že namietateľ nie je osobou dotknutou
podľa § 9, námietky zamietne.
Ak sa dôvody na zamietnutie prihlášky podľa odseku 2 písm. a) týkajú len určitej
časti tovarov alebo služieb, úrad prihlášku zamietne len pre tie tovary alebo služby.
Písomné vyhotovenie rozhodnutia podľa odseku 2 úrad doručí prihlasovateľovi
a namietateľovi.
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci
nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci náležite nezistili skutkový
stav a zo skutkových okolností vyvodili nesprávny právny záver, z ktorých dôvodov súd
prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ preskúmavané rozhodnutie
žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2, písm. a/ O.s.p..
Predpokladom konania a rozhodovania úradu po podaní námietok osobou dotknutou
z dôvodov uvedených v § 4 zákona o ochranných známkach proti zápisu označenia do
registra, v súlade s § 9, je posúdenie, či prihlásené označenie spĺňa podmienky ustanovené
na zápis do registra so zreteľom na dôvodnosť alebo nedôvodnosť námietok podľa § 4.
Zákonodarca v právnej norme § 4 ods. 1, písm. a/ zákona o ochranných známkach
ustanovil, že nie je možné uznať za ochrannú známku označenie, o ktorom úrad na základe
námietok uplatnených podľa § 9 zistí, že je zhodné s ochrannou známkou so skorším
právom prednosti, ak je táto ochranná známka zapísaná pre podobné tovary alebo služby
alebo je zameniteľné s ochrannou známkou, ak je táto ochranná známka zapísaná pre
rovnaké alebo podobné tovary alebo služby. Teda povinnosťou správneho orgánu je
posudzovať zhodnosť alebo zameniteľnosť označenia ochrannej známky predloženého k
zápisu do registra s ochrannou známkou so skorším právom prednosti, ak je zapísaná pre
rovnaké alebo podobné tovary alebo služby, a za tým účelom posudzovať zhodné alebo
rozlišovacie prvky porovnávaných ochranných známok. ...
Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný svojím postupom a rozhodnutím nevenoval
dostatočnú pozornosť námietkam vznesených žalobcom v rozklade. Odvolací súd považuje
za nedostačujúce konštatovanie žalovaného uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia, že
tvrdenia žalobcu o tom, že prvostupňový správny orgán nevychádzal zo spoľahlivo
zisteného stavu veci, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne posúdil
objektívne známe skutočnosti, neboli v konaní o rozklade preukázané. Napriek tomu, že
zákonodarca v zákone o ochranných známkach ustanovuje, že dôkazy predkladá žiadateľ a
namietateľ, správne orgány oboch stupňov nezbavuje povinnosti zistiť náležité skutkový stav
(§ 32 správneho poriadku) a za tým účelom pokiaľ účastník správneho orgánu tvrdí a to aj
v odvolaní, že vo veci nebol zistený skutkový stav dostatočne, ho vyzvať na predloženie
dôkazov preukazujúcich dôvodnosť jeho tvrdení.
Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že správne
orgány nevenovali dostatočnú pozornosť pri posudzovaní dôvodnosti námietok
navrhovateľa (zúčastnenej osoby) a v celom rozsahu ich uznali za opodstatnené. Žalovaný
v odôvodnení svojho rozhodnutia sám konštatuje, že označenia je potrebné posudzovať ako
celok, avšak z jeho postupu ako aj samotného rozhodnutia nevyplýva, že by prihlasované
označenie žalobcu k zápisu do registra posudzoval ako celok pri skúmaní zhodných alebo
rozlišujúcich prvkov s namietanými ochrannými známkami so skorším právom prednosti. ...
Vychádzajúc z právnych a skutkových záverov vyslovených v uvedenom rozsudku
súdu prvého stupňa ES odvolací súd dospel k záveru, že síce žalovaný na právne závery
uvedené v tomto rozsudku poukazoval, avšak v preskúmavanej veci ich aplikoval nesprávne.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci bol nedostatočne
zistený skutkový stav, pretože žalovaný sa náležite nevyporiadal s námietkou žalobcu, že
prvostupňový orgán nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a súčasne, že v danej veci správne orgány oboch stupňoch nesprávne
posúdili zameniteľnosť prihlasovanej ochrannej známky s ochrannými známkami so skorším
právom prednosti na základe námietok uplatnených v konaní spoločnosťou S., Švédsko.»
Podľa názoru ústavného súdu uvedený postup najvyššieho súdu pri odôvodňovaní
svojho právneho záveru vo veci sťažovateľky nemožno považovať za zjavne neodôvodnený
alebo arbitrárny. Skutočnosť, že sťažovateľka sa so skutkovým hodnotením a následne
s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru
o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie
ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. V konečnom dôsledku však
ústavný súd nie je opravným súdom skutkových omylov a právnych názorov najvyššieho
súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci najvyššieho súdu je
opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov
všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol
nahradiť napadnutý právny názor najvyššieho súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný,
zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii
zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa
ten natoľko odchýlil o znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel
a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný výklad najvyšším súdom takéto
nedostatky nevykazuje, a preto bolo potrebné sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú
odmietnuť. Ústavný súd navyše uvádza, že najvyšší súd potvrdil rozhodnutie krajského
súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správneho orgánu aj z dôvodov nedostatočne
zisteného skutkového stavu, čo znamená, že sťažovateľka má opätovne možnosť uplatňovať
v sťažnosti uplatnené námietky pred správnym orgánom, prípadne aj pred krajským súdom.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. novembra 2010