Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 468/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., Švédsko, právne zastúpenej

advokátkou Mgr. K. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. júna 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. septembra

2010 doručená sťažnosť spoločnosti S., Švédsko (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo 16. júna 2010.

Zo sťažnosti vyplynulo:

«Porušovateľ v konaní č. preskúmaval ako súd odvolací podľa ust. 246c

ods. 1 v spojení s ust. ods 2 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici a konanie mu predchádzajúce. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej

veci bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.9.2009 č.k. -95

(ďalej aj „rozsudok Krajského súdu“), ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd

prvého stupňa na základe podanej žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu

zrušil rozhodnutie predsedníčky Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zo

dňa 26.2.2009, č.k. POZ 139-2005 -2009 (ďalej aj „zrušené správne rozhodnutie“),

ako aj prvostupňové rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zo

dňa 8.2.2007, č.k. POZ 139-2005 N/38-2007/Zach o námietkach podaných sťažovateľom

(ďalej aj „zrušené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“) a vrátil vec Úradu

priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici a konania mu predchádzajúceho, rozsudkom č.k.

zo dňa 16.6.2010 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.

-95 zo dňa 30.9.2009 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

náhradu trov konania.

Sťažovateľ je presvedčený, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 16.6.2010 č.k. bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu

podľa a Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie

v podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Zrušeným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu Úrad priemyselného

vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj „Úrad“) rozhodol v prvom stupni o námietkach

podaných sťažovateľom proti zápisu prihlášky ochrannej známky č. 139-2005 „S.“ do

registra ochranných známok.

Zrušeným správnym rozhodnutím predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky ako druhostupňový správny orgán rozhodla o zamietnutí rozkladu

podaného prihlasovateľom a potvrdení prvostupňového rozhodnutia. ...

Sťažovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom vo Švédsku. Sťažovateľ je

majiteľom okrem iného aj ochrannej známky Spoločenstva č. 603811 S. (slovná) s dátumom

podania 25.7.1997 (ďalej aj „slovná namietaná ochranná známka“) a ochrannej známky

Spoločenstva č. 1408368 S. (kombinovaná) s dátumom podania 30.11.1999 (ďalej aj

„kombinovaná namietaná ochranná známka“). V zmysle ust. § 36a ods. 2 zákona

č. o ochranných známkach v znení platnom ku dňu podania námietok „zápis

ochrannej známky Spoločenstva má na území Slovenskej republiky rovnaké účinky ako zápis

ochrannej známky zapísanej do registra úradom“.

Sťažovateľ ako majiteľ ochranných známok uplatnil dňa 25.4.2006 svoje práva proti

zápisu zameniteľného neskoršieho označenia do registra ochranných známok, a to podaním

námietok na Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej Republiky v súlade s ustanovením

o ochranných známkach v znení

ku dňu podania námietok (ďalej aj „“) v spojení s ust.

ods. 1 písm. a) . ...

Úrad priemyselného vlastníctva po podrobnom zhodnotení zameniteľnosti označení

S. a S. v vizuálneho, fonetického aj sémantického hľadiska dospel k záveru, že zverejnené

označenie S. a slovná namietaná ochranná známka spoločenstva č. 603811 S. sú

zameniteľné, keďže vykazujú takú vizuálnu, fonetickú a sémantickú podobnosť, že hrozí

reálne nebezpečenstvo ich zámeny v povedomí spotrebiteľa, ako aj na relevantom trhu.

Úrad zároveň skonštatoval, že aj tovary a služby zverejnenej prihlášky a namietanej

ochrannej známky sú zhodné a podobné. Na základe tohto zistenia Úrad uznal námietky za

opodstatnené a v zmysle ust. rozhodol

o zamietnutí prihlášky ochrannej známky č. 139-2005 (rozhodnutie zo dňa 8.2.2007, č. POZ

139-2005 N/38-2007/Zach). ...

Krajský súd v Banskej Bystrici sa stotožnil s argumentáciou žalobcu - prihlasovateľa

známky, že namietaná ochranná známka S. má veľmi nízku rozlišovaciu spôsobilosť. ...

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust.

v spojení s ustanovením § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.9.2009 č.k. 23/S / -95 a konanie mu

predchádzajúce a dospel k názoru, že v danej veci odvolanie nie je dôvodné. ...

Sťažovateľ je presvedčený, že uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR vyplývajúci

z rozsudku č. je zjavne arbitrárny a z ústavného hľadiska neudržateľný

z nasledujúcich dôvodov. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky je povinný

postupovať a postupoval pri zisťovaní skutkového stavu v intenciách lex specialis (zákon

o ochranných známkach č. ) a ten Úradu ukladá rozhodovať na základe

skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo

navrhnuté, pričom účastníci konania sú povinní predložiť alebo navrhnúť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení ( a cit. ).

Aplikácia ustanovenia § 32 správneho poriadku, ktorého nepoužitie Najvyšší súd

správnemu orgánu v napadnutom rozsudku vytkol je ustanovením § 37 zákona o

ochranných známkach výslovne vylúčená. ...

... ustanovenie je v danom vzťahu osobitným

zákonom vylučujúcim aplikáciu ust. 32 správneho poriadku na konanie vo veciach

ochranných známok. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov

neboli zbavené povinnosti zistiť náležite skutkový stav v zmysle ust. §32 správneho

poriadku, takýto záver nemá oporu v platnom znení . ...

Vyššie citovaný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je zjavne

arbitrárny a z ústavného hľadiska neudržateľný z uvedených dôvodov, pričom je v priamom

rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a zásadným spôsobom ovplyvnil aj

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci samej. ...

Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vlastného právneho názoru, ktorý je

v zjavnom rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Napadnutým rozhodnutím

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak došlo k porušeniu práv sťažovateľa na súdnu

ochranu, keďže sťažovateľ podal námietky proti zápisu prihlášky ochrannej známky S., aby

boli chránené jeho práva k zapísaným ochranným známkam S. a dôvodne očakával, že aj

v súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia, v ktorom bol

zúčastnený, budú súdy vec preskúmavať a rozhodovať podľa platného práva. ...

Navyše, v zmysle sú súd prvého stupňa aj

správny orgán viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené

a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V danom prípade by Úrad priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky bol v ďalšom konaní o námietkach viazaný právnym názorom

najvyššieho súdu o nevyhnutnosti aplikácie ust. § 32 správneho poriadku pri zisťovaní

skutkového stavu, čo by bolo v priamom rozpore s platným zákonom o ochranných

známkach. Takýto postup by bol nezákonný a rovnako ako rozhodnutie vydané na jeho

základe.

Ďalší dôvod protiprávnosti napadnutého rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a tým porušenia práv sťažovateľa na súdnu ochranu vidí sťažovateľ v tom, že súdy

prvého aj druhého stupňa preskúmavali zameniteľnosť prihlášky ochrannej známky S.

a namietanej ochrannej známky S. a hodnotili ich vizuálnu, fonetickú a sémantickú

podobnosť spôsobom, ktorý je v rámci právomocí delegovaný výlučne Úradu priemyselného

vlastníctva Slovenskej republiky. Porušovateľ sa preto domnieva, že súdy týmto prekročili

svoju právomoc, ktorú im v ust. zveruje zákon.»

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn.

porušil právo obchodnej spoločnosti S., Švédsko na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2010 č.k.

sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súde“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. došlo k porušeniu jej základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom odmietnutia sťažnosti pre jej

zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom

alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu

štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis sp. zn. a v ňom citovaná

ďalšia judikatúra).

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné tiež

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu

vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva:

«Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského

súdu, ktorým súd prvého stupňa rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako aj

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie, ktorými rozhodnutiami bolo vyhovené námietkam proti prihlasovanému označeniu

a prihláška ochrannej známky zn. spisu POZ 139-2005 bola zamietnutá, a preto odvolací

súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho

orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im

predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými

námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej

veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím správny

orgán rozhodoval v konečnej platnosti o žiadosti o zápis ochrannej známky, v rámci ktorého

konania súčasne rozhodoval o námietkach vznesených proti prihlásenému označeniu

ochrannej známky podľa .

Podľa , za ochrannú známku

nemožno uznať označenie, o ktorom Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

(ďalej len „úrad“) na základe námietok uplatnených podľa § 9 zistí, že je a) zhodné

s ochrannou známkou so skorším právom prednosti, ak je táto ochranná známka zapísaná

pre podobné tovary alebo služby alebo zameniteľné s ochrannou známkou, ak je táto

ochranná známka zapísaná pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby.

Podľa po zverejnení prihlášky vo vestníku môže

osoba dotknutá z dôvodov uvedených v § 4 (ďalej len „namietateľ“) podať v lehote troch

mesiacov od tohto zverejnenia úradu námietky proti zápisu označenia do registra

obsahujúce právne a skutkové odôvodnenie, ako aj listinné dôkazy alebo označenie

listinných alebo iných dôkazov, ktoré namietateľ predloží.

Podľa až 5 úrad preskúma, či námietky

boli podané riadne a včas podľa § 9 a či je splnená podmienka povinného zastúpenia podľa

§ 34 ods. 3.

Ak námietky neboli podané riadne a včas podľa § 9 alebo ak namietateľ nepredloží

na výzvu úradu v určenej lehote označené dôkazy alebo na výzvu úradu v určenej lehote

nepreukáže splnenie podmienky povinného zastúpenia podľa § 34 ods. 3, úrad konanie

o námietkach zastaví.

Úrad s námietkami podanými podľa § 9, o ktorých sa konanie nezastavilo podľa

odseku 2, oboznámi prihlasovateľa a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril v určenej lehote.

Ak sa prihlasovateľ k námietkam nevyjadrí v určenej lehote podľa odseku 3 alebo ani

na výzvu úradu v určenej lehote nesplní podmienku povinného zastúpenia podľa § 34 ods.

3, úrad konanie o prihláške v rozsahu podaných námietok zastaví. Na tento následok však

musí úrad prihlasovateľa vo výzve na podanie vyjadrenia upozorniť.

Písomné vyhotovenie rozhodnutia podľa odseku 2 úrad doručí namietateľovi

a písomné vyhotovenie rozhodnutia podľa odseku 4 úrad doručí prihlasovateľovi

a namietateľovi.

Podľa až 4 na základe námietok, ku

ktorým sa prihlasovateľ vyjadril, úrad preskúma, či prihlásené označenie spĺňa podmienky

ustanovené na zápis do registra so zreteľom na § 4.

Ak úrad v konaní podľa odseku 1 na základe dokazovania vykonaného na návrh

účastníkov

a) zistí, že prihlásené označenie nespĺňa podmienky ustanovené na zápis ochrannej známky

do registra podľa § 4, prihlášku zamietne, alebo

b) ak nezistí existenciu dôvodov podľa § 4 alebo zistí, že namietateľ nie je osobou dotknutou

podľa § 9, námietky zamietne.

Ak sa dôvody na zamietnutie prihlášky podľa odseku 2 písm. a) týkajú len určitej

časti tovarov alebo služieb, úrad prihlášku zamietne len pre tie tovary alebo služby.

Písomné vyhotovenie rozhodnutia podľa odseku 2 úrad doručí prihlasovateľovi

a namietateľovi.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci

nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci náležite nezistili skutkový

stav a zo skutkových okolností vyvodili nesprávny právny záver, z ktorých dôvodov súd

prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ preskúmavané rozhodnutie

žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil

žalovanému na ďalšie konanie podľa , .

Predpokladom konania a rozhodovania úradu po podaní námietok osobou dotknutou

z dôvodov uvedených v proti zápisu označenia do

registra, v súlade s § 9, je posúdenie, či prihlásené označenie spĺňa podmienky ustanovené

na zápis do registra so zreteľom na dôvodnosť alebo nedôvodnosť námietok podľa § 4.

Zákonodarca v právnej norme ,

ustanovil, že nie je možné uznať za ochrannú známku označenie, o ktorom úrad na základe

námietok uplatnených podľa § 9 zistí, že je zhodné s ochrannou známkou so skorším

právom prednosti, ak je táto ochranná známka zapísaná pre podobné tovary alebo služby

alebo je zameniteľné s ochrannou známkou, ak je táto ochranná známka zapísaná pre

rovnaké alebo podobné tovary alebo služby. Teda povinnosťou správneho orgánu je

posudzovať zhodnosť alebo zameniteľnosť označenia ochrannej známky predloženého k

zápisu do registra s ochrannou známkou so skorším právom prednosti, ak je zapísaná pre

rovnaké alebo podobné tovary alebo služby, a za tým účelom posudzovať zhodné alebo

rozlišovacie prvky porovnávaných ochranných známok. ...

Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný svojím postupom a rozhodnutím nevenoval

dostatočnú pozornosť námietkam vznesených žalobcom v rozklade. Odvolací súd považuje

za nedostačujúce konštatovanie žalovaného uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia, že

tvrdenia žalobcu o tom, že prvostupňový správny orgán nevychádzal zo spoľahlivo

zisteného stavu veci, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne posúdil

objektívne známe skutočnosti, neboli v konaní o rozklade preukázané. Napriek tomu, že

zákonodarca v ustanovuje, že dôkazy predkladá žiadateľ a

namietateľ, správne orgány oboch stupňov nezbavuje povinnosti zistiť náležité skutkový stav

(§ 32 správneho poriadku) a za tým účelom pokiaľ účastník správneho orgánu tvrdí a to aj

v odvolaní, že vo veci nebol zistený skutkový stav dostatočne, ho vyzvať na predloženie

dôkazov preukazujúcich dôvodnosť jeho tvrdení.

Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že správne

orgány nevenovali dostatočnú pozornosť pri posudzovaní dôvodnosti námietok

navrhovateľa (zúčastnenej osoby) a v celom rozsahu ich uznali za opodstatnené. Žalovaný

v odôvodnení svojho rozhodnutia sám konštatuje, že označenia je potrebné posudzovať ako

celok, avšak z jeho postupu ako aj samotného rozhodnutia nevyplýva, že by prihlasované

označenie žalobcu k zápisu do registra posudzoval ako celok pri skúmaní zhodných alebo

rozlišujúcich prvkov s namietanými ochrannými známkami so skorším právom prednosti. ...

Vychádzajúc z právnych a skutkových záverov vyslovených v uvedenom rozsudku

súdu prvého stupňa ES odvolací súd dospel k záveru, že síce žalovaný na právne závery

uvedené v tomto rozsudku poukazoval, avšak v preskúmavanej veci ich aplikoval nesprávne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci bol nedostatočne

zistený skutkový stav, pretože žalovaný sa náležite nevyporiadal s námietkou žalobcu, že

prvostupňový orgán nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a súčasne, že v danej veci správne orgány oboch stupňoch nesprávne

posúdili zameniteľnosť prihlasovanej ochrannej známky s ochrannými známkami so skorším

právom prednosti na základe námietok uplatnených v konaní spoločnosťou S., Švédsko.»

Podľa názoru ústavného súdu uvedený postup najvyššieho súdu pri odôvodňovaní

svojho právneho záveru vo veci sťažovateľky nemožno považovať za zjavne neodôvodnený

alebo arbitrárny. Skutočnosť, že sťažovateľka sa so skutkovým hodnotením a následne

s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie

ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. V konečnom dôsledku však

ústavný súd nie je opravným súdom skutkových omylov a právnych názorov najvyššieho

súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci najvyššieho súdu je

opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov

všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol

nahradiť napadnutý právny názor najvyššieho súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný,

zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa

ten natoľko odchýlil o znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný výklad najvyšším súdom takéto

nedostatky nevykazuje, a preto bolo potrebné sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú

odmietnuť. Ústavný súd navyše uvádza, že najvyšší súd potvrdil rozhodnutie krajského

súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správneho orgánu aj z dôvodov nedostatočne

zisteného skutkového stavu, čo znamená, že sťažovateľka má opätovne možnosť uplatňovať

v sťažnosti uplatnené námietky pred správnym orgánom, prípadne aj pred krajským súdom.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2010