Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 472/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. B., K., zastúpeného advokátkou

JUDr. V. B., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom

Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. B. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola osobne do

podateľne 15. októbra 2010 doručená sťažnosť JUDr. J. B., K. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol ako žalovaný účastníkom konania vedeného

Okresným súdom Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Spoločnosť S., a. s., ako žalobkyňa (ďalej len „žalobkyňa“) sa domáhala od sťažovateľa

zaplatenia sumy 143 074,50 Sk (4 749,24 €). Žalobu odôvodnila tým, že sťažovateľ

odoberal na odbernom mieste v K. zemný plyn mimo určeného plynomera cez prepoj

s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, a preto je povinný uhradiť

žalobkyni ako dodávateľovi plynu škodu, ktorú jej neoprávneným odberom spôsobil.

Spôsob výpočtu škody žalobkyňa stanovila odkazom na príslušnú vyhlášku. Sťažovateľ sa

bránil viacerými námietkami. Predovšetkým tvrdil, že v skutočnosti neodoberal

neoprávnene nemeraný plyn, a tým nespôsobil ani škodu. Za odber plynu platil na základe

fakturácie a odpočtov žalobkyne. Za fakturačné obdobie od 19. augusta 2005 do 18. apríla

2006 uhradil na zálohových platbách 84 420 Sk a za fakturačné obdobie od 19. apríla 2006

3

do 18. apríla 2007 sumu 43 230 Sk. Uhradil aj spotrebu plynu vo výške 2 998 mnameranú

18. apríla 2006 plynomerom „s nelegálnym meradlom“, keďže plynomer s legálnym

meradlom vykazoval najmenej od 19. augusta 2005 do 19. apríla 2006 nulovú spotrebu.

V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na ustanovenie

(správne má byť , pozn.) o energetike a o zmene niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“), podľa ktorého odberateľ,

ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu,

prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ak

vznikla. Ďalej namietal, že rekonštrukciu odberného plynového zariadenia vykonali odborne

spôsobilé osoby pod vedením spoločnosti G., s. r. o., ktorá namontovala do objektu dva

plynomery. Žalobkyňa vedela o existencii dvoch plynomerov, svojím súhlasom tento stav

potvrdila a existenciu oboch plynomerov akceptovala. Oba plynomery sa nachádzali vedľa

seba na mieste viditeľnom priamo z ulice. Tvrdil tiež, že zamestnanci žalobkyne porušili

svoje povinnosti podľa ustanovenia § 54 ods. 1 a 3 zákona o energetike, ak pri odpočte

spotreby plynu nevychádzali zo skutočne nameraných údajov o dodávke plynu, ale

z fiktívneho množstva odobratého plynu, ktoré sa objavilo aj vo vyúčtovacej faktúre, a tiež

z dôvodu, že pri pravidelnom odčítaní meradla museli zistiť, že na odbernom mieste sú

namontované dva plynomery, z ktorých iba jeden považovali za legálny, avšak plyn

odpočítavali aj z meradla plynomeru, ktorý neskôr označili za „nelegálny“. V tejto

súvislosti poukázal na bod 9.3 obchodných podmienok, podľa ktorého žiadna zo strán nemá

nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti druhej strany bolo spôsobené jej konaním

alebo nedostatkom súčinnosti, ktorú bola táto strana povinná poskytnúť. Napokon namietal,

že nie je zrejmé, ako dospela žalobkyňa k žalovanej sume, pretože jej výpočet považoval za

nepreskúmateľný.

Rozsudkom okresného súdu č. k. -102 z 3. júla 2009 bolo žalobe

v celom rozsahu vyhovené. Okresný súd považoval za preukázané, že k neoprávnenému

odberu došlo, lebo sťažovateľ odoberal plyn s meradlom (výrobné číslo 5183487), ktoré

nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Keďže na tento plynomer bol pripojený

3

spotrebič a pri demontáži vykazoval stav 10 256 m, bol okresný súd toho názoru, že

neoprávneným odberom vznikla žalobkyni škoda. Túto vyčíslila v súlade s ustanovením § 1

vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. , ktorou sa

ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Obranu

sťažovateľa považoval okresný súd za účelovú, a to najmä preto, lebo na tom istom mieste

došlo jednak k riadnemu odberu zemného plynu na základe zmluvy (s „legálnym“

meradlom), ale aj k neoprávnenému odberu plynomerom nenamontovaným

prevádzkovateľom siete (s „nelegálnym“ meradlom), pričom nie je možné zamieňať tieto

vzťahy súbežne existujúce medzi účastníkmi konania v období od 19. apríla 2006 do

16. augusta 2006. Okresný súd uveril tvrdeniam žalobkyne, ktoré uviedla na vysvetlenie

3

rozporu daného tým, že stav plynomeru č. 924275202196 bol 19. augusta 2005 – 16 851 m,

33 3

31. decembra 2005 – 16 851 m, 18. apríla 2006 – 19 849 ma 19. apríla 2006 – 16 851 m.

Podľa akceptovaného vysvetlenia vo vyúčtovacej faktúre za obdobie od 19. augusta 2005 do

18. apríla 2006 bola spotreba stanovená odhadom pre neprístupnosť odberného miesta, čo

preukazuje aj skutočnosť, že sa na nehnuteľnosti v danom období realizovali rekonštrukčné

práce. S poukazom na vyúčtovaciu faktúru za obdobie od 19. apríla 2006 do 18. apríla 2007

a v nej uvedené dáta odpočtov stavu plynomeru, na montážny list meradla zo 16. augusta

2006 a na zápisy zo 16. augusta 2006, 28. augusta 2006 a 4. septembra 2006 dospel okresný

súd k názoru, že žalobkyňa neporušila svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 54

zákona o energetike. Navyše, sťažovateľ nepreukázal, akú konkrétnu povinnosť

vyplývajúcu zo zmluvy a právnych predpisov mala žalobkyňa porušiť a kedy k tomu malo

dôjsť.

Sťažovateľ v podanom odvolaní namietal, že v priebehu konania opakovane

poukazoval na to, že pracovníci žalobkyne postupovali v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1

a 3 zákona o energetike, ak pri odpočte spotreby plynu nevychádzali zo skutočne

nameraných údajov, ale z fiktívneho množstva odobratého plynu, ktoré sa objavilo aj

vo vyúčtovacej faktúre, pričom je nepochybné, že meradlo č. 924275202196 nemohlo

3

18. apríla 2006 vykazovať spotrebu 19 849 m, keď v čase demontáže meradla 16. augusta

3

2006 vykazovalo stav 16 851 m, čo znamená, že odpočítavali plyn aj z meradla, ktoré

neskôr označili za „nelegálne“. Ďalej uviedol, že žalobkyni nevznikla škoda, lebo

sťažovateľ platil za odber plynu na základe fakturácie a odpočtov, pričom zaplatil za celý

odber, teda aj za odber cez nelegálny plynomer, pretože plynomer s legálnym meradlom

nevykazoval od 1. apríla 2005 žiadnu spotrebu, a odber plynu bol preto zabezpečovaný iba

cez plynomer s nelegálnym meradlom. Preto nie je správny záver, podľa ktorého vykonal

platby iba za odber cez legálny plynomer a za odber cez nelegálny plynomer nezaplatil.

Neobstojí ani tvrdenie o tom, že cena za odber zemného plynu na základe zmluvy

s legálnym meradlom bola riadne vyúčtovaná a že tento odber bol nameraný do 16. augusta

2006 plynomerom č. 924275202196, pretože jednak tento plynomer nevykazoval spotrebu

3

2 998 m, ktoré množstvo sa objavilo aj vo vyúčtovacej faktúre, a okrem toho aj tu platia už

uvedené dôvody. Nie je tiež pravdou, že riadny odpočet plynu nemohol byť vykonaný pre

neprístupnosť odberného miesta a že preto mala byť spotreba za obdobie od 19. augusta

2005 do 18. apríla 2006 stanovená odhadom, pretože oba plynomery boli a aj v súčasnosti

sú umiestnené vo viditeľnom otvore spodnej časti nehnuteľnosti asi 40 cm od povrchu

chodníka. Preto pri odčítaní nie je potrebné vojsť do suterénnych častí domu, ale odčítanie

je možné vykonať aj priamo z ulice. Napokon zdôraznil, že dve odberné miesta boli

vytvorené s vedomím a súhlasom žalobkyne, keďže jej pracovníci museli mať vedomosť

o tom, že sú tam dva plynomery, pričom meradlo č. 924275202196 prinajmenšom od

19. augusta 2005 nevykazuje žiadnu spotrebu a druhé neidentifikovateľné meradlo vykazuje

spotrebu, resp. je v činnosti. Napriek tomu žalobkyňa neprijala žiadne opatrenia na

zabránenie vzniku škody, čím porušila ustanovenie a

. Opakovane pritom poukázal aj na ustanovenie bode 9.3

obchodných podmienok.

Rozsudkom krajského súdu č. k. -148 z 8. júla 2010 bol rozsudok

okresného súdu potvrdený. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením

rozsudku okresného súdu.

Podľa názoru sťažovateľa rozsudok krajského súdu nedáva jasné a zrozumiteľné

odpovede na podstatné otázky položené sťažovateľom v podanom odvolaní. Konkrétne sa

žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou sťažovateľa, podľa ktorej nie je pravdou, že

riadny odpočet plynu nemohol byť vykonaný pre neprístupnosť odberného miesta. Tvrdenie

okresného súdu o tom, že cena za odber plynu na základe zmluvy s legálnym meradlom

bola riadne vyúčtovaná a že tento odber bol nameraný do 16. augusta 2006, je v rozpore

3

so skutočnosťou jednak preto, že plynomer spotrebu 2 998 muvedenú vo vyúčtovacej

faktúre nevykazoval, ale aj z dôvodu, že od 19. augusta 2005 do 18. apríla 2006

nevykazoval vôbec žiadnu spotrebu. Ďalej sa krajský súd nevysporiadal so skutočnosťou, že

žalobkyňa neurobila žiadne opatrenia na zabránenie vzniku škody, hoci o vytvorení

a existencii dvoch odberných miest vedela. Pracovníci žalobkyne porušili svoje povinnosti

najmä tým, že nevykonávali riadny odpočet plynu, resp. vykonávali odpočet aj z plynomeru,

ktorý neskôr označili za plynomer s nelegálnym meradlom. Krajský súd sa dôsledne

nevysporiadal ani s tvrdením sťažovateľa, podľa ktorého žalobkyni nevznikla škoda, lebo

sťažovateľ zaplatil za celý odber, teda aj za odber cez nelegálny plynomer. V tejto súvislosti

dáva sťažovateľ do pozornosti, že v celom konaní nebolo preukázané, že by stav plynomeru

s nelegálnym meradlom v čase jeho namontovania bol 0 (nula). Je teda zrejmé, že krajský

súd sa nezaoberal argumentáciou sťažovateľa. V opačnom prípade by dospel určite k inému

rozhodnutiu. Z rozsudku nemožno zistiť, z akého dôvodu sa sťažovateľ vo svojej

argumentácii mýlil a naopak, prečo by argumentácia žalobkyne mala obstáť aj po

zohľadnení argumentov sťažovateľa. Z týchto dôvodov došlo k porušeniu označených práv,

pričom rozsudok krajského súdu je podľa sťažovateľa arbitrárny.

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

s tým, aby bol rozsudok z 8. júla 2010 zrušený a vec vrátená na ďalšie

konanie. Požaduje tiež náhradu trov právneho zastúpenia advokátkou vo výške 342,24 €.

Z rozsudku krajského súdu č. k. -148 z 8. júla 2010 vyplýva, že ním

bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. -102 z 3. júla 2009.

Sťažovateľ v podanom odvolaní namietal neúplné zistenie skutkového stavu veci, nesprávne

skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Žalobkyňa vo vyjadrení

k odvolaniu uviedla, že obrana sťažovateľa v konaní je zameraná na plynomer

č. 924275202196, hoci odber týmto meradlom nie je predmetom sporu. Sťažovateľ zamieňa

zmluvný vzťah medzi ním a dodávateľom plynu a zákonný zodpovednostný vzťah medzi

ním a prevádzkovateľom distribučnej siete. Kým dodávateľom plynu je S., a. s.,

prevádzkovateľom distribučnej siete je žalobkyňa (teda odlišná právnická osoba, pozn.).

Zákonný vzťah so žalobkyňou vznikol sťažovateľovi z titulu neoprávneného odberu plynu

meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom distribučnej siete. Preto

odvolávky sťažovateľa na zmluvu uzatvorenú s dodávateľom plynu sú právne irelevantné.

Vytvorenie technických podmienok na existenciu viacerých odberných miest nemožno

stotožňovať s legálnym odberom, ku ktorému dochádza až po namontovaní meradla

prevádzkovateľom distribučnej siete. Ak sa sťažovateľ domnieva, že sú nezrovnalosti

vo faktúrach za dodávku plynu, je to potrebné riešiť s dodávateľom plynu, ktorý faktúry

vystavil, čo však s týmto sporom nesúvisí. Podľa názoru krajského súdu okresný súd

správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a správne rozhodol. Správne je

konštatovanie, že na odbernom mieste došlo k riadnemu odberu zemného plynu na základe

zmluvy, ale aj k neoprávnenému odberu plynomerom nenamontovaným prevádzkovateľom

siete, pričom nie je možné zamieňať tieto súbežne existujúce právne vzťahy. Keďže došlo

k neoprávnenému odberu plynomerom, ktorý nebol namontovaný prevádzkovateľom siete,

v zmysle § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je sťažovateľ povinný nahradiť žalobkyni

vzniknutú škodu. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej škody, táto bola vypočítaná v súlade

s platnou právnou úpravou, pričom jednotlivé položky výpočtu boli preukázané. Ostatné

námietky sťažovateľa sa týkajú fakturácie na základe odpočtu meradla č. 924275202196

a nesúvisia s predmetom tohto sporu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri

uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis ,

, ).

Hoci rozsah sťažovateľom uplatnených námietok je širší, z praktického hľadiska sa

zdá, že za rozhodujúcu treba považovať tú jeho námietku, podľa ktorej žalobkyni škoda

nevznikla, lebo sťažovateľovi v skutočnosti bola vyúčtovaná spotreba plynu tak cez legálny,

ako aj cez nelegálny plynomer, pričom fakturované čiastky sťažovateľ aj uhradil. Inými

slovami, podľa názoru sťažovateľa požaduje od neho žalobkyňa nahradiť škodu, ktorá

v skutočnosti nevznikla.

Uvedená obrana sťažovateľa smeruje vlastne k tomu, aby došlo k akémusi

vzájomnému započítaniu nárokov, keďže sťažovateľ (pokiaľ by mal byť zodpovedný za

uplatňovaný nárok žalobkyne) by mal mať zároveň nárok na vrátenie preplatku svojich

úhrad, ktoré poskytol na základe riadnych vyúčtovaní, keďže podľa neho vyúčtovaná mu

bola celá spotreba plynu, teda aj tvrdený nelegálny odber.

Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že argumentácia krajského súdu, podľa

ktorej ide o súbežné nároky z legálneho a nelegálneho odberu plynu, ktoré nemožno

zamieňať, sa javí ako presvedčivá a logická. Ako to vyplýva z vyjadrenia žalobkyne,

zo strany sťažovateľa ide o dva právne vzťahy, keďže sťažovateľ bol jednak v zmluvnom

vzťahu s dodávateľom plynu (subjektom odlišným od žalobkyne) a okrem toho v zákonnom

vzťahu so žalobkyňou ako prevádzkovateľom siete z titulu nelegálneho odberu plynu.

Vzájomne započítať v rámci súdneho konania možno iba nároky účastníkov konania. Práve

preto sťažovateľ nemohol úspešne požadovať, aby došlo k započítaniu jeho nároku na

vrátenie časti platieb za zmluvnú dodávku plynu od dodávateľa plynu na vyrovnanie jeho

dlhu voči žalobkyni z titulu nezákonného odberu plynu. Sťažovateľovi však nič nebráni

v tom, aby prípadný údajný preplatok z titulu zmluvného zákonného odberu plynu od

dodávateľa plynu vymáhal.

Vo svetle uvedených skutočností nemožno argumentáciu krajského súdu považovať

ani za arbitrárnu, ale ani za zjavne neodôvodnenú. Preto ani niet príčiny na to, aby ústavný

súd do rozsudku krajského súdu zasiahol.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2010