Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 483/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., Š., zastúpeného advokátkou JUDr. E. B., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu, rovnosť v konaní a na

súdne konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2

v konaniach vedených Okresným súdom Dunajská Streda pod

sp. zn. a Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola faxom

2. novembra 2010 a poštou 4. novembra 2010 doručená sťažnosť M. B., Š. (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu, rovnosť

v konaní a na súdne konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a

(ďalej len „“) v konaniach vedených

Okresným súdom Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

a Krajským súdom v Trnave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť

bola odovzdaná na poštovú prepravu 2. novembra 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žalobou podanou 15. novembra 2000 uplatnil

svoje nároky na náhradu škody z dopravnej nehody, ku ktorej došlo 21. júna 1999. Vec bola

okresným súdom vedená najprv pod sp. zn. a neskôr pod sp. zn. .

Potom, ako okresný súd dlhý čas nekonal a sťažovateľ z tohto dôvodu podal sťažnosť na

prieťahy v konaní, jeden z uplatnených nárokov, a to strata na zárobku po skončení

práceneschopnosti, bol vyčlenený na samostatné konanie vedené pod sp. zn. .

V rámci samostatného konania rozhodol okresný súd prvýkrát rozsudkom sp. zn.

z 11. februára 2008, teda osem rokov po podaní žaloby, pričom žalobe

v celom rozsahu vyhovel. Uznesením krajského súdu zo 6. októbra 2008 bol rozsudok

zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Ďalším rozsudkom okresného súdu č. k.

-388 zo 17. júla 2009 bola už žaloba v celom rozsahu zamietnutá, pričom je

zrejmé, že okresný súd sa spravoval pokynmi krajského súdu uvedenými v jeho zrušujúcom

uznesení. Následne rozsudkom krajského súdu č. k. -435 z 30. júna 2010

bol rozsudok okresného súdu potvrdený.

Podľa názoru sťažovateľa uvedenými rozsudkami všeobecných súdov došlo

k porušeniu a najmä preto, že hoci sťažovateľ požadoval

náhradu za stratu na zárobku podľa svojho výpočtu, bola mu priznaná v nižšej sume,

pretože podľa právneho názoru všeobecných súdov valorizovať je potrebné vždy pôvodný

zárobok pred vznikom škody, a nie zárobok valorizovaný. Tento právny názor je v rozpore

s inými rozhodnutiami všeobecných súdov v obdobných prípadoch, a preto porušuje aj

princíp právnej istoty. Sťažovateľ nesúhlasí ani so záverom, podľa ktorého nepreukázal

hrubé porušenie predpisov zo strany škodcu v súvislosti s úhradou straty na zárobku v plnej

výške podľa . Napokon nie je spokojný ani s tým, že

v rozpore s ustanovením v spojení s ustanovením

všeobecné súdy prihliadli na zvýšenie jeho dôchodku, a tým vlastne

štátom priznanú valorizáciu znehodnotili.

Ďalej je sťažovateľ tej mienky, že došlo aj k odňatiu možnosti konať pred súdom

z viacerých dôvodov.

Napokon namieta prieťahy v konaní podľa , keďže vec začatá

v roku 2000 sa ukončila až 30. júna 2010.

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

a krajským súdom pod sp. zn. s tým, aby sťažovateľovi bolo priznané

finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 € spoločne a nerozdielne od okresného súdu

a krajského súdu. Napokon požaduje náhradu trov konania vo výške 303,31 €.

Z rozsudku okresného súdu č. k. -388 zo 17. júla 2009 vyplýva, že ním

bola žaloba sťažovateľa zamietnutá.

Z odvolania sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu vyplýva, že je datované

3. augusta 2009, pričom rozsudok okresného súdu, proti ktorému odvolanie smeruje, právna

zástupkyňa sťažovateľa prevzala 17. júla 2009.

Z rozsudku krajského súdu č. k. -435 z 30. júna 2010 vyplýva, že

ním bol rozsudok okresného súdu potvrdený.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu č. k.

-435 z 30. júna 2010 dovolanie, v dôsledku čoho sa spis okresného súdu t. č.

nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu o tej časti sťažnosti, ktorá sa týka namietaného

porušenia a v konaniach vedených okresným súdom pod

sp. zn. a krajským súdom pod sp. zn. , nie je v jeho

právomoci konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba

vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov.

Vo vzťahu ku konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn. treba

uviesť, že proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal

krajský súd v odvolacom konaní. Tým je zároveň vylúčená subsidiárna právomoc ústavného

súdu. Treba navyše poznamenať, že sťažovateľ možnosť podať odvolanie využil a krajský

súd o jeho odvolaní meritórne konal a rozhodol.

Vo vzťahu ku konaniu vedenému krajským súdom pod sp. zn. treba

konštatovať, že podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal proti rozsudku krajského

súdu dovolanie, ktoré ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany práv. Preto aj

v tomto prípade má primárnu právomoc poskytnúť sťažovateľovi ochranu najvyšší súd

v dovolacom konaní, čo zároveň vylučuje právomoc ústavného súdu. Pokiaľ by nebol

sťažovateľ v dovolacom konaní úspešný, bude sa môcť obrátiť na ústavný súd, a to tak

vo vzťahu voči dovolaciemu rozhodnutiu najvyššieho súdu, ako aj vo vzťahu voči rozsudku

krajského súdu.

Odlišná je situácia v súvislosti s tou časťou sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta

porušenie základného práva na súdne konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. a krajským súdom

pod sp. zn. .

Uvedenú časť sťažnosti týkajúcu sa konania vedeného okresným súdom treba

považovať za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Konanie vedené okresným súdom bolo ukončené rozsudkom zo 17. júla 2009

doručeným toho istého dňa, pričom sťažovateľ podal proti nemu odvolanie 3. augusta 2009.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola ústavnému súdu podaná 2. novembra 2010, stalo

sa tak dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty počítanej odvtedy, ako sa namietané

prieťahy v konaní a s tým súvisiaci stav právnej neistoty vydaním a doručením rozsudku

okresného súdu skončili.

Sťažnosť pre porušenie v konaní vedenom krajským súdom pod

sp. zn. považuje ústavný súd za zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (mutatis mutandis

).

Sťažnosť bola podaná v čase, keď konanie vedené krajským súdom bolo už

právoplatne ukončené rozsudkom z 30. júna 2010, preto stav neistoty týkajúcej sa

uplatňovaných práv už u sťažovateľa nepretrvával.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15.. novembra 2010