Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 484/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti G., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr.

F. N., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených čl. 20 ods. 1

a , základných práv zaručených

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva zaručeného čl. 1 ods. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. apríla 2010

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti G., a. s., o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou

osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2010

doručená sťažnosť spoločnosti G., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základných práv zaručených a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základných práv zaručených čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva zaručeného čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva

zaručeného čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 21. apríla 2010

(ďalej aj „namietané rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že «... správca konkurznej podstaty P. v likvidácií, B.,

(ďalej len „P.“), v zmysle ustanovenia ods. (8) ... (ďalej len

„ZoZP“) oprávnený na vydanie platobného výmeru uložil príspevkovej organizácii -

Nemocnici s poliklinikou v S. so sídlom S.,(ďalej len „NsP S.“) vydaním Platobného výmeru

č. 1021/2002 zo dňa 18.12.2002 povinnosť zaplatiť dlžné poistné a vydaním Platobného

výmeru č. 1022/2002 zo dňa 18.12.2002 povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania z dlžnej

sumy poistného.

Uznesením č. 76/2006 Zastupiteľstva ... samosprávneho kraja zo dňa 30.05.2006

bola NsP S. zrušená ku dňu 31.05.2006 bez právneho nástupcu.

Zrušením NsP S. bez právneho nástupcu v súlade s ustanovením § 21 ods. (14)

o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, práva a povinnosti prešli

dňom zrušenia na zriaďovateľa, t.j. ... samosprávny kraj, so sídlom... (ďalej len „PSK“).

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 P. ako postupca, postúpila na

spoločnosť Z., s.r.o. so sídlom Ž. (ďalej len „spoločnosť Z.“) ako postupníka pohľadávky,

súčasťou ktorých boli aj pohľadávky voči PSK.

Spoločnosť Z. ako postupca postúpila predmetnú pohľadávku na Sťažovateľa ako

postupníka, uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.09.2006.

Sťažovateľ si návrhom za dňa 23.05.2008 uplatnil voči PSK na Okresnom súde

Prešov nárok na poplatok z omeškania z dlžného poistného predpísaného platobným

výmerom č. 1021/2002 v zmysle ustanovenia § 23 ods. (2) ZoZP a úrok z omeškania zo

sumy predpísanej platobným výmerom č. 1022/2002.

Okresný súd Prešov vo veci vydal Rozsudok sp. zn. -77 zo dňa

10.02.2009 (ďalej len „Rozsudok“), ktorým konanie v časti zastavil, v ostatnej časti žalobu

zamietol, a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Krajský súd

v Prešove Uznesením sp. zn. -178 zo dňa 10.09.2009 potvrdil Rozsudok

prvostupňového súdu vo výroku o čiastočnom zastavení, vo výroku o zamietnutí žaloby

Rozsudok zrušil a konanie v tejto časti zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude

vec postúpená na Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v B.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 25.09.2009. Následne bol spisový materiál

postúpený Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“).

Nakoľko Úrad mal za to, že nedisponuje právomocou prejednať a rozhodnúť

predmetnú vec, v zmysle ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) podal NS SR návrh na rozhodnutie sporu

o právomoc.

NS SR Uznesením sp. zn. zo dňa 21.04.2010 (ďalej len „Rozhodnutie NS

SR“) rozhodol, že na zaplatenie nároku Sťažovateľa podľa § 23 ods. (2) ZoZP je daná

právomoc Úradu.».

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka cituje a interpretuje príslušné ustanovenia

o zdravotnom poistení,

financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoZP“) ako aj

o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, ktorým bol ZoZP zrušený s účinnosťou od 1. novembra 2004.

Sťažovateľka tvrdí, že „Rozhodnutie NS SR teda navodilo právny stav, kedy na Sťažovateľa

síce bola postúpená existujúca pohľadávka na zaplatenie poplatku z omeškania z dlžného

poistného podľa ustanovenia § 23 ods. (2) ZoZP, ale o nároku na zaplatenie tejto

pohľadávky má podľa názoru NS SR právomoc rozhodnúť Úrad, ktorý v zmysle vyššie

citovaných zákonných ustanovení nemôže ani len začať konanie na základe návrhu

Sťažovateľa.“.

Podľa názoru sťažovateľky „... NS SR sa v odôvodnení svojich rozhodnutí

nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami a právnym posúdením, ktoré predložil a na ktoré

poukázal Úrad, ako aj Sťažovateľ“, čím porušil ňou označené základné práva podľa

a listiny, ako aj práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu. Namietané rozhodnutie

najvyššieho súdu považuje sťažovateľka za „arbitrárne a ústavne neudržateľné“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že

uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 21. apríla 2010 došlo k porušeniu ňou

označených základných práv zaručených a listinou, ako aj práv zaručených

dohovorom a dodatkovým protokolom, namietané rozhodnutie zrušil a vec vrátil

najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Súčasne žiadala priznať náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka namieta porušenie ňou označených základných práv podľa

a listiny a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. z 21. apríla 2010, ktorým najvyšší súd o žiadosti Úradu pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou o rozhodnutie sporu o právomoc rozhodol tak, že na rozhodnutie

o nároku žalobcu (sťažovateľa) na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 ZoZP

je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z odôvodnenia

namietaného rozhodnutia okrem iného vyplýva:

„Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou... podal na Najvyšší súd

Slovenskej republiky žiadosť na rozhodnutie sporu o právomoc medzi súdom a úradom

podľa vo veci účastníkov konania G., a.s. B. c/a ... samosprávny kraj, postúpenej

mu Okresným súdom v Prešove na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa

10.9.2009 č.k. -178 z dôvodu, že podľa jeho názoru daná vec, ktorú súd

postúpil úradu nepatrí do právomoci úradu. Žiadal, aby Najvyšší súd ... podľa

rozhodol spor o právomoc medzi súdom a Úradom pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou... tak, že zruší uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.9.2009... a vec

vráti súdu na ďalšie konanie.“

Po posúdení požiadavky navrhovateľa (Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou) najvyšší súd konštatoval, že «... „vo veciach poplatkov“ a v danom prípade

poplatku z omeškania... rozhoduje príslušný orgán štátnej správy, ktorým je v danom

prípade Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. ... Nedostatok právomoci súdu je

neodstrániteľná podmienka konania..., ku ktorej Krajský súd v Prešove ako súd odvolací

správne prihliadol...a správne... napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil, konanie

zastavil a zároveň vec postúpil príslušnému orgánu Úradu..., ktorý je povinný o nároku

žalobcu rozhodnúť.

Najvyšší súd... nemohol prihliadnuť na námietku Úradu..., že úrad môže vydať

platobný výmer len na návrh zdravotnej poisťovne, a teda nárok na poplatok z omeškania...

môže na úrade uplatniť len zdravotná poisťovňa, ako aj, že návrh na vydanie platobného

výmeru nemôže podať iný subjekt, v danom prípade G., a.s.. Uvedená námietka sa týka

aktívnej legitimácie žiadateľa - žalobcu, ktorá môže byť posudzovaná až v konaní v merite

veci a preto nemôže byť predmetom v spore o právomoc medzi súdom a orgánom štátnej

správy v zmysle .

Na základe uvedeného dospel Najvyšší súd... k záveru, že v predmetnej veci nie je

daná právomoc súdu konať vo veci, a preto rozhodol v spore o právomoc medzi Úradom...

a Okresným súdom Prešov tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.».

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť nemôže

podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd

iných osôb, nie svojich (). Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia nenamietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, ústavný súd už pri predbežnom

prerokovaní odmieta ako podané osobami zjavne neoprávnenými (,

, ).

O návrhu podanom zjavne neoprávnenou osobou možno hovoriť vtedy,

keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného

práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov.

Za návrh podaný niekým zjavne neoprávneným preto možno považovať návrh,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd z obsahu sťažnosti, ako

aj z obsahu namietaného rozhodnutia nepochybne zistil, že sťažovateľka v „spore

o právomoc medzi súdom a úradom podľa ...“ v konaní

vedenom najvyšším súdom pod sp. zn. nemá postavenie účastníka konania,

a teda nie je oprávnenou osobou na podanie sťažnosti podľa (mutatis

mutandis , , ).

Ústavný súd pre úplnosť poznamenáva, že na podanie návrhu podľa § 8a

(spory o právomoc) sú legitimované len strany (účastníci)

kompetenčného sporu, t. j. buď orgán štátnej správy, alebo súd, nie však účastník správneho

alebo súdneho konania. Teda aktívna procesná legitimácia v takomto spore prináleží len

všeobecnému súdu alebo orgánu štátnej správy. Právnická osoba, ktorá bola (je) účastníkom

konania, v ktorom kompetenčný spor vznikol, nemôže takýto spor svojím návrhom

iniciovať.

Keďže porušenie označených práv namietaným rozhodnutím pred ústavným súdom

namietala osoba odlišná od účastníka tohto súdneho konania, ústavný súd po predbežnom

prerokovaní sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa ako

podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Nad rámec dôvodov, ktoré viedli k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd dodáva, že

sťažovateľka v danej veci disponovala možnosťou podať opravné prostriedky, prípadne aj

ústavnú sťažnosť v súvislosti s postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom z 10. februára 2009 (ktorým konanie čiastočne

zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol), resp. postupom Krajského súdu v Prešove

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 10. septembra 2009

(ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o čiastočnom zastavení konania

a zrušil uvedený rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a v tejto časti konanie zastavil

s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou), keďže v tomto konaní vystupovala ako žalobkyňa.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2010