Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 441/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D. S., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a postupom

Okresného súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra

2010 doručená sťažnosť J. J., D. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Revúca (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

V sťažnosti označenej ako „Žaloba č. 2“ sťažovateľ namietal, že 27. mája 2009

podal okresnému súdu dovolanie spolu so žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu na

zastupovanie v dovolacom konaní. Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu v tejto veci

trvajúcu 16 mesiacov podal 7. októbra 2010 do rúk predsedu okresného súdu sťažnosť.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:

„Okresný súd Revúca v príkrom rozpore s procesným právom nekonal, nerozhodoval

o žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov zo dňa 27. 05. 2009 a ani

v tejto veci nevykonal žiadny relevantný procesný úkon v danej veci. Pritom je základnou

povinnosťou súdu zabezpečiť, aby samotný súd konal v danej veci. Od posledného môjho

úkonu zo dňa 27. 05. 2009 OS – Revúca nekonal efektívne v zmysle základných princípov

SR a právnych predpisov.“

Pretože okresný súd vo veci návrhu sťažovateľa najmä vo vzťahu k ustanoveniu

advokáta v dovolacom konaní dosiaľ efektívne nekonal, sťažovateľ navrhol, aby ústavný

súd nálezom rozhodol, že jeho základné práva podľa a boli

porušené postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ taktiež žiadal, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

v sume 132 775,67 € a trovy konania v sume 300 €.

Sťažovateľ napokon žiadal, aby mu bol ústavným súdom v konaní o jeho sťažnosti

ustanovený právny zástupca vzhľadom na jeho nepriaznivú sociálnu situáciu, v ktorej sa

toho času nachádza.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej

zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Preto, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že nečinnosťou okresného súdu

v súvislosti s rozhodovaním o jeho návrhu na ustanovenie právneho zástupcu na

zastupovanie v dovolacom konaní z 27. mája 2009 dochádza k porušovaniu jeho základných

práv podľa a .

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za

podmienok ustanovených zákonom.

Podľa ustanovenia prvej vety má každý právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ považuje nečinnosť v namietanom konaní, pokiaľ ide o posúdenie jeho

žiadosti o ustanovenie advokáta v dovolacom konaní, okrem porušenia základného práva

podľa aj za porušenie svojho základného práva podľa

.

II.A K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 47

ods. 2 postupom okresného súdu

Ústavný súd uvádza, že zakotvuje právo na to, aby sa každý

mohol nechať v konaní zastupovať kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý účastníkovi

poskytne právnu pomoc v prípadoch, ktoré si takúto pomoc vyžadujú. Toto základné právo

však neimplikuje výslovne požiadavku, aby právna pomoc bola zabezpečená rozhodnutím

súdu a zároveň bezplatne ().

Ústavný súd zo súvisiaceho spisu v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

zistil, že okresnému súdu bolo 29. mája 2009 doručené dovolanie sťažovateľa

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 9. marca 2009, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 22. decembra 2008 (okresný súd týmto uznesením sťažovateľovi

oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal a jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov

advokátov nevyhovel) spolu so žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu pre

dovolacie konanie. Okresný súd uznesením sp. zn. z 25. júna 2009 rozhodol

tak, že sťažovateľovi právneho zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie

neustanovil z dôvodu, že sťažovateľ nie je v hmotnej núdzi, v jeho veci ide o svojvoľné

uplatňovanie práva a v porovnaní s predchádzajúcimi svojimi rozhodnutiami okresný súd

nezistil zmeny odôvodňujúce oslobodenie sťažovateľa od súdnych poplatkov ako

nevyhnutnej podmienky na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Sťažovateľ

podal proti predmetnému uzneseniu okresného súdu 27. júla 2009 odvolanie, o ktorom

krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. z 10. septembra 2009 tak, že

uznesenie okresného súdu sp. zn. z 25. júna 2009 potvrdil. Krajský súd taktiež

dospel k záveru, že pomery sťažovateľa neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov podľa , a teda nie je možné vyhovieť ani jeho

žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie.

S prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci podľa názoru ústavného súdu

postupom okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho

zástupcu pre dovolacie konanie nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa

podľa . Okresný súd sa žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho

zástupcu pre dané konanie zaoberal, bezodkladne po jej doručení o nej rozhodol a po podaní

odvolania sťažovateľom toto okamžite predložil krajskému súdu na rozhodnutie.

Ústavný súd v rámci svojej judikatúry konštantne zdôrazňuje, že k porušeniu

označeného základného práva sťažovateľa by mohlo dôjsť len v prípade, ak by okresný súd

nerozhodol vôbec o ustanovení právneho zástupcu, čo sa v tomto prípade nestalo. Na

základe uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu

Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie svojho práva podľa

postupom okresného súdu na tom základe, že 16 mesiacov „neobdržal žiadnu odpoveď

o ustanovení zástupcu z radov advokátov“, ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu

zistil, že uvedené tvrdenie sťažovateľa sa po preskúmaní napadnutého konania okresného

súdu nepreukázalo. Uznesenie okresného súdu sp. zn. z 25. júna 2009

o neustanovení právneho zástupcu pre dovolacie konanie bolo sťažovateľovi doručené

15. júla 2009, pričom 27. júla 2009 podal proti nemu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský

súd uznesením sp. zn. z 10. septembra 2009 (doručeným sťažovateľovi

16. októbra 2009).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v danom prípade chýba príčinná

súvislosť medzi sťažovateľom napadnutým postupom okresného súdu a ním namietaným

porušením jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti aj vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľa.

Ústavný súd vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

v celom rozsahu ako zjavne neopodstatnenú, nevyzýval

sťažovateľa na doplnenie sťažnosti tak, aby spĺňala zákonom predpísané náležitosti podľa

a .

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, neprichádzalo už do úvahy, aby ústavný súd

rozhodoval o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ani o ďalších nárokoch

uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2010