Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 441/2010
PDF · 140.31 KB
No categories available
I. ÚS 441/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. novembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D. S., vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 194/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra
2010 doručená sťažnosť J. J., D. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojich základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Revúca (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 194/2008.
V sťažnosti označenej ako „Žaloba č. 2“ sťažovateľ namietal, že 27. mája 2009
podal okresnému súdu dovolanie spolu so žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu na
zastupovanie v dovolacom konaní. Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu v tejto veci
trvajúcu 16 mesiacov podal 7. októbra 2010 do rúk predsedu okresného súdu sťažnosť.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:
„Okresný súd Revúca v príkrom rozpore s procesným právom nekonal, nerozhodoval
o žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov zo dňa 27. 05. 2009 a ani
v tejto veci nevykonal žiadny relevantný procesný úkon v danej veci. Pritom je základnou
povinnosťou súdu zabezpečiť, aby samotný súd konal v danej veci. Od posledného môjho
úkonu zo dňa 27. 05. 2009 OS – Revúca nekonal efektívne v zmysle základných princípov
Ústavy SR a právnych predpisov.“
Pretože okresný súd vo veci návrhu sťažovateľa najmä vo vzťahu k ustanoveniu
advokáta v dovolacom konaní dosiaľ efektívne nekonal, sťažovateľ navrhol, aby ústavný
súd nálezom rozhodol, že jeho základné práva podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy boli
porušené postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 194/2008.
Sťažovateľ taktiež žiadal, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie
v sume 132 775,67 € a trovy konania v sume 300 €.
Sťažovateľ napokon žiadal, aby mu bol ústavným súdom v konaní o jeho sťažnosti
ustanovený právny zástupca vzhľadom na jeho nepriaznivú sociálnu situáciu, v ktorej sa
toho času nachádza.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej
zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom
orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej
možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Preto, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť
medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne
(obdobne napr. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, III. ÚS 138/02).
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že nečinnosťou okresného súdu
v súvislosti s rozhodovaním o jeho návrhu na ustanovenie právneho zástupcu na
zastupovanie v dovolacom konaní z 27. mája 2009 dochádza k porušovaniu jeho základných
práv podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,
inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za
podmienok ustanovených zákonom.
Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy má každý právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ považuje nečinnosť v namietanom konaní, pokiaľ ide o posúdenie jeho
žiadosti o ustanovenie advokáta v dovolacom konaní, okrem porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj za porušenie svojho základného práva podľa čl. 47 ods. 2
II.A K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 47
ods. 2 ústavy postupom okresného súdu
Ústavný súd uvádza, že čl. 47 ods. 2 ústavy zakotvuje právo na to, aby sa každý
mohol nechať v konaní zastupovať kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý účastníkovi
poskytne právnu pomoc v prípadoch, ktoré si takúto pomoc vyžadujú. Toto základné právo
však neimplikuje výslovne požiadavku, aby právna pomoc bola zabezpečená rozhodnutím
súdu a zároveň bezplatne (IV. ÚS 32/2010).
Ústavný súd zo súvisiaceho spisu v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.
6 C 194/08 zistil, že okresnému súdu bolo 29. mája 2009 doručené dovolanie sťažovateľa
proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
17 Co 60/2009 z 9. marca 2009, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu sp. zn.
6 C 194/2008 z 22. decembra 2008 (okresný súd týmto uznesením sťažovateľovi
oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal a jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov
advokátov nevyhovel) spolu so žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu pre
dovolacie konanie. Okresný súd uznesením sp. zn. 6 C 194/2008 z 25. júna 2009 rozhodol
tak, že sťažovateľovi právneho zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie
neustanovil z dôvodu, že sťažovateľ nie je v hmotnej núdzi, v jeho veci ide o svojvoľné
uplatňovanie práva a v porovnaní s predchádzajúcimi svojimi rozhodnutiami okresný súd
nezistil zmeny odôvodňujúce oslobodenie sťažovateľa od súdnych poplatkov ako
nevyhnutnej podmienky na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Sťažovateľ
podal proti predmetnému uzneseniu okresného súdu 27. júla 2009 odvolanie, o ktorom
krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. 15 Co 273/2009 z 10. septembra 2009 tak, že
uznesenie okresného súdu sp. zn. 6 C 194/2008 z 25. júna 2009 potvrdil. Krajský súd taktiež
dospel k záveru, že pomery sťažovateľa neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku, a teda nie je možné vyhovieť ani jeho
žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie.
S prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci podľa názoru ústavného súdu
postupom okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho
zástupcu pre dovolacie konanie nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa
podľa čl. 47 ods. 2 ústavy. Okresný súd sa žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho
zástupcu pre dané konanie zaoberal, bezodkladne po jej doručení o nej rozhodol a po podaní
odvolania sťažovateľom toto okamžite predložil krajskému súdu na rozhodnutie.
Ústavný súd v rámci svojej judikatúry konštantne zdôrazňuje, že k porušeniu
označeného základného práva sťažovateľa by mohlo dôjsť len v prípade, ak by okresný súd
nerozhodol vôbec o ustanovení právneho zástupcu, čo sa v tomto prípade nestalo. Na
základe uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu
Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie svojho práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu na tom základe, že 16 mesiacov „neobdržal žiadnu odpoveď
o ustanovení zástupcu z radov advokátov“, ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu
zistil, že uvedené tvrdenie sťažovateľa sa po preskúmaní napadnutého konania okresného
súdu nepreukázalo. Uznesenie okresného súdu sp. zn. 6 C 194/2008 z 25. júna 2009
o neustanovení právneho zástupcu pre dovolacie konanie bolo sťažovateľovi doručené
15. júla 2009, pričom 27. júla 2009 podal proti nemu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský
súd uznesením sp. zn. 15 Co 273/2009 z 10. septembra 2009 (doručeným sťažovateľovi
16. októbra 2009).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v danom prípade chýba príčinná
súvislosť medzi sťažovateľom napadnutým postupom okresného súdu a ním namietaným
porušením jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti aj vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľa.
Ústavný súd vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde v celom rozsahu ako zjavne neopodstatnenú, nevyzýval
sťažovateľa na doplnenie sťažnosti tak, aby spĺňala zákonom predpísané náležitosti podľa
§ 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá, neprichádzalo už do úvahy, aby ústavný súd
rozhodoval o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ani o ďalších nárokoch
uplatnených v jeho sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. novembra 2010