Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 432/2010
PDF · 175.35 KB
No categories available
IV. ÚS 432/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti H., a. s., K., zastúpenej
advokátkou JUDr. D. H., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na
prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 5 K 7/03 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti H., a. s., o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta
2010 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti H., a. s., K. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátkou JUDr. D. H., K., vo veci namietaného porušenia základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a základného práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní sp. zn. 5 K 7/03 vedenom
o jej návrhu na zrušenie konkurzu.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:
„Dňa 02. 09. 2003 ako veriteľ č. 14 sme podali Návrh na zrušenie konkurzu. Krajský
súd v Košiciach predmetný návrh eviduje pod č. k. 5 K 7/03. Od podania Návrhu na
zrušenie konkurzu je krajský súd aj napriek viacerým naším výzvam opakovane nečinný
a v danej veci nechce rozhodnúť.
Domnievame sa, že ak bol podaný návrh na zrušenie konkurzu (konkurz je návrhové
konanie), konkurzný súd o takom návrhu musí rozhodnúť buď pozitívne alebo negatívne
a pokiaľ nie sú splnené podmienky konania (§ 103 O. s. p.), zastavením konania. Akékoľvek
rozhodnutie je napadnuteľné odvolaním.
Krajský súd listom zo dňa 22. 10. 2003 nám oznámil, že v prejednávanom prípade
nezistil žiadnu z podmienok uvedených v § 44 ods. 1 ZKV pre nami navrhovaný procesný
postup a vo veci nerozhodol.
Nakoľko súd bol nečinný, podali sme v mesiaci november 2003 podnet na prešetrenie
v danej právnej veci. Listom zo dňa 27. 01. 2004 nám bolo oznámené predsedom Krajského
súdu, že naše podanie bolo postúpené na ďalší procesný postup do príslušného spisu. Keďže
Krajský súd naďalej nekonal, dňa 04. 06. 2004 sme podali opätovnú výzvu, aby súd
rozhodol o našom návrhu zo dňa 28. 08. 2003 na zrušenie konkurzu. Dňa 07. 02. 2005
keďže súd nekonal sme podali sťažnosť na postup súdu v zmysle zákona č. 80/1992 Z. z.
Krajský súd v Košiciach listom zo dňa 09. 03. 2005 sp. zn. Spr 11022/05 nám oznámil, že
našu sťažnosť odkladá ako neprípustnú, a že nemôže rozhodnúť o našom návrhu, pretože
k rozhodnutiam podľa § 44 ods. 1, písm. a), b), d) súd pristupuje bez návrhu a musí tak vždy
rozhodnúť, keď sú na to splnené zákonné podmienky.
Listom zo dňa 28. 09. 2007 sme podali sťažnosť na prieťahy v konaní, pretože
napriek tomu, že Návrh na zrušenie konkurzu bol podaný dňa 02. 09. 2003 súd vo veci
vôbec nekonal. Listom zo dňa 06. 11. 2007 predseda Krajského súdu nám opätovne
oznámil, že súd na základe návrhu na zrušenie konkurzu je povinný konať len v prípade
uvedenom v § 44 ods. 1 písm. c) ZKV, v ktorom je aktívne legitimovaný len úpadca a nie
veritelia. V ostatných prípadoch uvedených v § 44 ods. 1, písm. a), b), d) ZKV koná súd ex
offo a prípadné návrhy účastníkov na zrušenie konkurzu z vyššie uvedených dôvodov sú
pokladané len za podnet. V týchto prípadoch súd ani nenariaďuje pojednávanie
Dňa 10. 05. 2010 sme opätovne podali žiadosť o vytýčenie pojednávania v danej
právnej veci a žiadali sme súd, aby o našom návrhu bolo rozhodnuté. Krajský súd
v Košiciach listom zo dňa 20. 05. 2010 pod sp. zn. 5 K 7/2003 nám oznámil, že nie sú
v danej veci zákonné podmienky na nariadenie pojednávania, a že konkurzný veriteľ nie je
oprávnený podávať návrhy na zrušenie konkurzu.
K dnešnému dňu súd vo veci nekonal a ani nerozhodol.
Od podania Návrhu na zrušenie konkurzu ubehlo viac ako 6 rokov a súd je aj
naďalej nečinný.“
Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd vydal
tento nález:
„Základné právo sťažovateľa H., so sídlom K. na prejednaní veci na nezávislom a
nestrannom súde zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na prejednaní veci bez
zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci
v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom Krajského súdu v
Košiciach vo veci sp. zn. 5 K 7/03 porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Krajský súd v Košiciach konal
vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5 K 7/03 bez prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
vo výške 5.000,00 €.
Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy konania do
15 dní od právoplatnosti na účet advokátky JUDr. D. H., K.“
Krajský súd sa k výzve ústavného súdu z 13. októbra 2010 okrem iného vyjadril
takto:
„Prvý návrh na zrušenie konkurzu podaný dňa 02. 09. 2003 veriteľom č. 14 – C. na
č. l. 39; odpoveď súdu na č. l. 43.
Druhý návrh, resp. podnet na zrušenie konkurzu dňa 11. 11. 2003 veriteľom č. 14 na
č. l. 47, tretí návrh na zrušenie konkurzu podaný dňa 07. 06. 2004 na č. l. 81 veriteľom
č. 14; odpoveď súdu na č. l. 83, štvrtý návrh na zrušenie konkurzu podaný dňa 18. 05. 2010
veriteľom č. 14 – so zmenou obchodného mena na H., a. s. K. na č. l. 300; odpoveď súdu na
č. l. 301.
K zrušeniu už vyhláseného právoplatného konkurzu môže dôjsť len na základe
zákonom stanovených podmienok uvedených ustanovení § 44 ods. 7 ZKV. ...
K rozhodnutiu o zrušení konkurzu podľa § 44 ods. 1 písm. a) ZKV prichádza len
v prípadoch, ak konkurzný súd zistí, že niektorá z podmienok na vyhlásenie konkurzu
zanikla a to napr. existencia viacerých veriteľov (pluralita veriteľov), úpadok vo forme
platobnej neschopnosti alebo predĺženia a existencia majetku potrebného na úhradu trov
konania. V prejednávanej konkurznej veci, ako je zrejmé zo spisu, ani jedna z uvedených
podmienok na strane úpadcu nezanikla v priebehu konkurzného konania, a preto nebol
daný dôvod na jeho zrušenie.
Argumentácia sťažovateľa, že neboli dané podmienky na vyhlásenie konkurzu sú
právne irelevantné, pretože konkurzný súd je viazaný právoplatným uznesením o vyhlásení
konkurzu. V tejto súvislosti poznamenávame, že samotný navrhovateľ konkurzného konania
nemá za povinnosť si v zákonom stanovenej lehote po vyhlásení konkurzu prihlásiť svoju
pohľadávku postupom podľa § 23 ZKV a pokiaľ ju neprihlási v lehote najneskôr do
skončenia prieskumného pojednávania (§ 24 ZKV) nestane sa ani účastníkom konkurzného
konania podľa § 7 ZKV v ďalšom štádiu konania z dôvodu ustanovenia § 7 ods. 3 ZKV.
Obdobná právna situácia nastane aj v prípade, pokiaľ si navrhovateľ ako veriteľ prihlásil
svoju pohľadávku riadne a včas v konečnom dôsledku bezúspešne, pretože správca
konkurznej podstaty alebo veriteľ úspešne poprel jeho celú pohľadávku.
Konkurzný súd v každom štádiu konkurzu sleduje, či prípadne nenastanú podmienky
na zrušenie konkurzu podľa § 44 ods. 1 písm. a) ZKV, pričom ide o povinnosť zo zákona (ex
offo). Tento právny dôvod zrušenia konkurzu sa z vyššie uvedených dôvodov neaplikuje na
návrh, pretože nejde o návrhové konanie, a preto ani konkurzný súd nevydáva tzv. prípadné
negatívne rozhodnutia. Pokiaľ by sa pripustil opak, vznikla by absurdná situácia
a pripustila by sa možnosť státisícom konkurzných veriteľov v konkurzných konaniach
podávať z rôznych subjektívnych dôvodov takéto návrhy.
V tejto súvislosti dodávame, že prípadné návrhy na zrušenie konkurzu podľa § 44
ods. 1 písm. a) ZKV je možné považovať len za podnet, pretože veriteľom neprislúcha
procesne aktívna legitimácia na takýto návrh.
K rozhodnutiu podľa § 44 ods. 1 písm. c) ZKV môže dôjsť len na základe návrhu
úpadcu, iní účastníci konkurzného konania na takýto návrh nie sú procesne legitimovaní,
k rozhodnutiu podľa § 44 ods. 1 písm. d) ZKV taktiež nemôže dôjsť na návrh účastníkov
konania a aktívne procesne legitimovaný je len správca konkurznej podstaty, ktorý
v priebehu konkurzu po ukončení speňažovania má objektívnu vedomosť o majetku úpadcu.
Aj v tomto prípade správca konkurznej podstaty nie je podľa § 7 ods. 1 ZKV účastníkom
konania. V prejednávanej konkurznej veci je možné vyvodiť, že je resp. bude dostatok
majetku na úhradu odmeny a výdavkov správcu, a preto ani takýto dôvod zrušenia konkurzu
neprichádza do úvahy.
Vzhľadom na vyššie uvedené považujeme ústavnú sťažnosť sťažovateľa veriteľa č. 14
za právne nedôvodnú, pretože nemá aktívnu procesnú legitimáciu na podávanie nárokov na
zrušenie konkurzu podľa § 44 ZKV.
K prieťahom v konaní dochádza z dvoch podstatných dôvodov, nezávislých od
právneho postupu a konania konkurzného súdu a to:
1. na základe neodôvodnených procesných návrhov veriteľa č. 14 (sťažovateľa)
týkajúcich sa najmä zaujatosti sudcov. Sťažovateľom vyvolaného konania na Okresnom
súde Košice I, ktorý uznesením sp. zn. 28 NcCbP 3/03 zo dňa 30. 04. 2004 vydal zákaz
vydať výťažok správcovi konkurznej podstaty (viď uznesenie na č. l. 113),
2. nečinnosťou súdneho exekútora, ktorý napriek súdnym rozhodnutiam si neplní
povinnosti uvedené v § 18 ods. 2 ZKV a § 36 ods. 6 Exekučného poriadku nevydaním
výťažku z exekúcie dôvodiac uznesením Okresného súdu Košice I 28 NcCbP 3/03 zo dňa
30. 04. 2004.
Bez vydania výťažku od exekútora, nie je možné pristúpiť k záverečnej fáze
konkurzného konania a to predloženiu konečnej správy (§ 29 ZKV).“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom
orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa
namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci
predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo
slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).
Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní o jej návrhu (ako veriteľa č. 14) na
zrušenie konkurzu v rámci konkurzného konania vo veci sp. zn. 5 K 7/03.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom...
Sťažovateľka žiada zrušiť konkurz na majetok dlžníka – úpadcu Ing. P. Š. – P., S.,
ktorý krajský súd vyhlásil 4. marca 2003 a ktorý vedie pod sp. zn. 5 K 7/03, a to v zmysle §
44 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) z dôvodov nesplnenia procesných
podmienok na vyhlásenie konkurzu. Sťažovateľka vidí porušenie svojich označených práv v
tom, že krajský súd nekoná o jej návrhu (ako o návrhu veriteľa č. 14 v konkurznom konaní)
z 2. septembra 2003 na zrušenie označeného konkurzu.
Podľa zákona o konkurze a vyrovnaní možno konkurz zrušiť len na podnet súdu,
resp. úpadcu, nie však na podnet veriteľa. Krajský súd vedie návrh veriteľa ako podnet;
v zmysle príslušnej právnej úpravy § 44 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a vyrovnaní
zruší konkurz, v ktorom nedošlo k potvrdeniu núteného vyrovnania, resp. zruší konkurz po
splnení rozvrhového uznesenia. (Podľa § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo
povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú
podľa doterajších právnych predpisov).
Krajský súd vyhlásením konkurzu 4. marca 2003 a ustanovením správcu konkurznej
podstaty skončil časť konkurzného konania, v ktorom zisťoval splnenie jeho procesných
a hmotnoprávnych podmienok. Účelom (cieľom) konkurzného a vyrovnávacieho konania je
dosiahnutie pomerného uspokojenia veriteľov z dlžníkovho majetku; špecifikom tohto
konania je, že jeho dĺžka je v podstate určovaná obdobím, v ktorom sa podarí predať všetok
speňažiteľný majetok úpadcu. Konkurz možno práve v zmysle citovaného § 44 ods. 1
písm. a) zákona o konkurze a vyrovnaní zrušiť len na podnet (konkurzného) súdu, resp.
úpadcu, nie však na podnet veriteľa.
Sťažovateľka nespája namietané porušenie svojich základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru s konaním vo veci
konkurzu vyhláseného krajským súdom a vedeného pod sp. zn. 5 K 7/03 a nenamieta ani
zbytočné prieťahy v tomto konkurznom konaní, resp. jeho neprimeranú dĺžku. Sťažovateľka
podáva sťažnosť v súvislosti s jej návrhom uplatneným na krajskom súde, ktorým žiadala
zrušiť vyhlásený konkurz, o ktorom krajský súd podľa nej nekonal, čím jej mal nielen
odmietnuť prístup k súdu, ale aj spôsobiť zbytočné prieťahy v príslušnom konaní.
Podľa názoru ústavného súdu krajský súd reagoval na viacnásobne opakovaný návrh
sťažovateľky z 2. septembra 2003 (11. novembra 2003, 7. júna 2004 a 18. mája 2010) na
zrušenie konkurzu právoplatne vyhláseného uznesením č. k. 5 K 7/03-9 zo 4. marca 2003
„podľa § 44 ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze a vyrovnaní“ tým, že ho posúdil ako
neopodstatnený procesný návrh, ktorý z hľadiska daného štádia konkurzného konania
neuplatňuje aktívne legitimovaný účastník na jeho podanie. Tento návrh považoval za
podnet, na ktorý nereagoval negatívnym rozhodnutím, ale prípisom (písomnou odpoveďou),
ktorým sťažovateľku oboznámil s dôvodmi nevyhovenia jej návrhu.
Podľa názoru ústavného súdu tento postup krajského súdu nesignalizuje odopretie
prístupu sťažovateľky k súdu, resp. možné porušenie jej základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to predovšetkým z toho
dôvodu, že vydanie rozhodnutia by bolo len formálnoprávnym úkonom, ktorý by nijakým
spôsobom neovplyvnil jej právne postavenie vzhľadom na obligátornu právnu úpravu
dôvodov možnosti zrušenia konkurzu, ktorého sa sťažovateľka domáha, resp. sa domáha
vydania rozhodnutia o jej návrhu; príslušný súd by musel práve vzhľadom na relevantnú
právnu úpravu tento jej návrh odmietnuť.
Vzhľadom na to, že ústavný súd nezistil relevantnú súvislosť medzi namietaným
postupom krajského súdu a označenými právami, porušenie ktorých sťažovateľka
namietala, odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako
zjavne neopodstatnenú.
Po odmietnutí sťažnosti už nebol právny dôvod zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľky (napr. príkazom, aby všeobecný súd konal, priznaním primeraného finančného
zadosťučinenia, úhrady trov konania). Na základe uvedených dôvodov ústavný súd
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2010