Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 432/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti H., a. s., K., zastúpenej

advokátkou JUDr. D. H., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva na

prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti H., a. s., o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta

2010 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti H., a. s., K. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátkou JUDr. D. H., K., vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a základného práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní sp. zn. vedenom

o jej návrhu na zrušenie konkurzu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:

„Dňa 02. 09. 2003 ako veriteľ č. 14 sme podali Návrh na zrušenie konkurzu. Krajský

súd v Košiciach predmetný návrh eviduje pod č. k. . Od podania Návrhu na

zrušenie konkurzu je krajský súd aj napriek viacerým naším výzvam opakovane nečinný

a v danej veci nechce rozhodnúť.

Domnievame sa, že ak bol podaný návrh na zrušenie konkurzu (konkurz je návrhové

konanie), konkurzný súd o takom návrhu musí rozhodnúť buď pozitívne alebo negatívne

a pokiaľ nie sú splnené podmienky konania ( ), zastavením konania. Akékoľvek

rozhodnutie je napadnuteľné odvolaním.

Krajský súd listom zo dňa 22. 10. 2003 nám oznámil, že v prejednávanom prípade

nezistil žiadnu z podmienok uvedených v § 44 ods. 1 ZKV pre nami navrhovaný procesný

postup a vo veci nerozhodol.

Nakoľko súd bol nečinný, podali sme v mesiaci november 2003 podnet na prešetrenie

v danej právnej veci. Listom zo dňa 27. 01. 2004 nám bolo oznámené predsedom Krajského

súdu, že naše podanie bolo postúpené na ďalší procesný postup do príslušného spisu. Keďže

Krajský súd naďalej nekonal, dňa 04. 06. 2004 sme podali opätovnú výzvu, aby súd

rozhodol o našom návrhu zo dňa 28. 08. 2003 na zrušenie konkurzu. Dňa 07. 02. 2005

keďže súd nekonal sme podali sťažnosť na postup súdu v zmysle

Krajský súd v Košiciach listom zo dňa 09. 03. 2005 sp. zn. Spr 11022/05 nám oznámil, že

našu sťažnosť odkladá ako neprípustnú, a že nemôže rozhodnúť o našom návrhu, pretože

k rozhodnutiam podľa § 44 ods. 1, písm. a), b), d) súd pristupuje bez návrhu a musí tak vždy

rozhodnúť, keď sú na to splnené zákonné podmienky.

Listom zo dňa 28. 09. 2007 sme podali sťažnosť na prieťahy v konaní, pretože

napriek tomu, že Návrh na zrušenie konkurzu bol podaný dňa 02. 09. 2003 súd vo veci

vôbec nekonal. Listom zo dňa 06. 11. 2007 predseda Krajského súdu nám opätovne

oznámil, že súd na základe návrhu na zrušenie konkurzu je povinný konať len v prípade

uvedenom v § 44 ods. 1 písm. c) ZKV, v ktorom je aktívne legitimovaný len úpadca a nie

veritelia. V ostatných prípadoch uvedených v § 44 ods. 1, písm. a), b), d) ZKV koná súd ex

offo a prípadné návrhy účastníkov na zrušenie konkurzu z vyššie uvedených dôvodov sú

pokladané len za podnet. V týchto prípadoch súd ani nenariaďuje pojednávanie

Dňa 10. 05. 2010 sme opätovne podali žiadosť o vytýčenie pojednávania v danej

právnej veci a žiadali sme súd, aby o našom návrhu bolo rozhodnuté. Krajský súd

v Košiciach listom zo dňa 20. 05. 2010 pod sp. zn. nám oznámil, že nie sú

v danej veci zákonné podmienky na nariadenie pojednávania, a že konkurzný veriteľ nie je

oprávnený podávať návrhy na zrušenie konkurzu.

K dnešnému dňu súd vo veci nekonal a ani nerozhodol.

Od podania Návrhu na zrušenie konkurzu ubehlo viac ako 6 rokov a súd je aj

naďalej nečinný.“

Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd vydal

tento nález:

„Základné právo sťažovateľa H., so sídlom K. na prejednaní veci na nezávislom a

nestrannom súde zakotvené v článku 46 ods. 1 SR, právo na prejednaní veci bez

zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 SR a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom Krajského súdu v

Košiciach vo veci sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Krajský súd v Košiciach konal

vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 5.000,00 €.

Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy konania do

15 dní od právoplatnosti na účet advokátky JUDr. D. H., K.“

Krajský súd sa k výzve ústavného súdu z 13. októbra 2010 okrem iného vyjadril

takto:

„Prvý návrh na zrušenie konkurzu podaný dňa 02. 09. 2003 veriteľom č. 14 – C. na

č. l. 39; odpoveď súdu na č. l. 43.

Druhý návrh, resp. podnet na zrušenie konkurzu dňa 11. 11. 2003 veriteľom č. 14 na

č. l. 47, tretí návrh na zrušenie konkurzu podaný dňa 07. 06. 2004 na č. l. 81 veriteľom

č. 14; odpoveď súdu na č. l. 83, štvrtý návrh na zrušenie konkurzu podaný dňa 18. 05. 2010

veriteľom č. 14 – so zmenou obchodného mena na H., a. s. K. na č. l. 300; odpoveď súdu na

č. l. 301.

K zrušeniu už vyhláseného právoplatného konkurzu môže dôjsť len na základe

zákonom stanovených podmienok uvedených ustanovení § 44 ods. 7 ZKV. ...

K rozhodnutiu o zrušení konkurzu podľa § 44 ods. 1 písm. a) ZKV prichádza len

v prípadoch, ak konkurzný súd zistí, že niektorá z podmienok na vyhlásenie konkurzu

zanikla a to napr. existencia viacerých veriteľov (pluralita veriteľov), úpadok vo forme

platobnej neschopnosti alebo predĺženia a existencia majetku potrebného na úhradu trov

konania. V prejednávanej konkurznej veci, ako je zrejmé zo spisu, ani jedna z uvedených

podmienok na strane úpadcu nezanikla v priebehu konkurzného konania, a preto nebol

daný dôvod na jeho zrušenie.

Argumentácia sťažovateľa, že neboli dané podmienky na vyhlásenie konkurzu sú

právne irelevantné, pretože konkurzný súd je viazaný právoplatným uznesením o vyhlásení

konkurzu. V tejto súvislosti poznamenávame, že samotný navrhovateľ konkurzného konania

nemá za povinnosť si v zákonom stanovenej lehote po vyhlásení konkurzu prihlásiť svoju

pohľadávku postupom podľa § 23 ZKV a pokiaľ ju neprihlási v lehote najneskôr do

skončenia prieskumného pojednávania (§ 24 ZKV) nestane sa ani účastníkom konkurzného

konania podľa § 7 ZKV v ďalšom štádiu konania z dôvodu ustanovenia § 7 ods. 3 ZKV.

Obdobná právna situácia nastane aj v prípade, pokiaľ si navrhovateľ ako veriteľ prihlásil

svoju pohľadávku riadne a včas v konečnom dôsledku bezúspešne, pretože správca

konkurznej podstaty alebo veriteľ úspešne poprel jeho celú pohľadávku.

Konkurzný súd v každom štádiu konkurzu sleduje, či prípadne nenastanú podmienky

na zrušenie konkurzu podľa § 44 ods. 1 písm. a) ZKV, pričom ide o povinnosť zo zákona (ex

offo). Tento právny dôvod zrušenia konkurzu sa z vyššie uvedených dôvodov neaplikuje na

návrh, pretože nejde o návrhové konanie, a preto ani konkurzný súd nevydáva tzv. prípadné

negatívne rozhodnutia. Pokiaľ by sa pripustil opak, vznikla by absurdná situácia

a pripustila by sa možnosť státisícom konkurzných veriteľov v konkurzných konaniach

podávať z rôznych subjektívnych dôvodov takéto návrhy.

V tejto súvislosti dodávame, že prípadné návrhy na zrušenie konkurzu podľa § 44

ods. 1 písm. a) ZKV je možné považovať len za podnet, pretože veriteľom neprislúcha

procesne aktívna legitimácia na takýto návrh.

K rozhodnutiu podľa § 44 ods. 1 písm. c) ZKV môže dôjsť len na základe návrhu

úpadcu, iní účastníci konkurzného konania na takýto návrh nie sú procesne legitimovaní,

k rozhodnutiu podľa § 44 ods. 1 písm. d) ZKV taktiež nemôže dôjsť na návrh účastníkov

konania a aktívne procesne legitimovaný je len správca konkurznej podstaty, ktorý

v priebehu konkurzu po ukončení speňažovania má objektívnu vedomosť o majetku úpadcu.

Aj v tomto prípade správca konkurznej podstaty nie je podľa § 7 ods. 1 ZKV účastníkom

konania. V prejednávanej konkurznej veci je možné vyvodiť, že je resp. bude dostatok

majetku na úhradu odmeny a výdavkov správcu, a preto ani takýto dôvod zrušenia konkurzu

neprichádza do úvahy.

Vzhľadom na vyššie uvedené považujeme ústavnú sťažnosť sťažovateľa veriteľa č. 14

za právne nedôvodnú, pretože nemá aktívnu procesnú legitimáciu na podávanie nárokov na

zrušenie konkurzu podľa § 44 ZKV.

K prieťahom v konaní dochádza z dvoch podstatných dôvodov, nezávislých od

právneho postupu a konania konkurzného súdu a to:

1. na základe neodôvodnených procesných návrhov veriteľa č. 14 (sťažovateľa)

týkajúcich sa najmä zaujatosti sudcov. Sťažovateľom vyvolaného konania na Okresnom

súde Košice I, ktorý uznesením sp. zn. zo dňa 30. 04. 2004 vydal zákaz

vydať výťažok správcovi konkurznej podstaty (viď uznesenie na č. l. 113),

2. nečinnosťou súdneho exekútora, ktorý napriek súdnym rozhodnutiam si neplní

povinnosti uvedené v § 18 ods. 2 ZKV a § 36 ods. 6 Exekučného poriadku nevydaním

výťažku z exekúcie dôvodiac uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa

30. 04. 2004.

Bez vydania výťažku od exekútora, nie je možné pristúpiť k záverečnej fáze

konkurzného konania a to predloženiu konečnej správy (§ 29 ZKV).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom

orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa

namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci

predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo

slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie (napr. , , , ).

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

, základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní o jej návrhu (ako veriteľa č. 14) na

zrušenie konkurzu v rámci konkurzného konania vo veci sp. zn. .

Podľa každý sa môže domáhať svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom...

Sťažovateľka žiada zrušiť konkurz na majetok dlžníka – úpadcu Ing. P. Š. – P., S.,

ktorý krajský súd vyhlásil 4. marca 2003 a ktorý vedie pod sp. zn. , a to v zmysle §

44 ods. 1 písm. a) o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) z dôvodov nesplnenia procesných

podmienok na vyhlásenie konkurzu. Sťažovateľka vidí porušenie svojich označených práv v

tom, že krajský súd nekoná o jej návrhu (ako o návrhu veriteľa č. 14 v konkurznom konaní)

z 2. septembra 2003 na zrušenie označeného konkurzu.

Podľa zákona o konkurze a vyrovnaní možno konkurz zrušiť len na podnet súdu,

resp. úpadcu, nie však na podnet veriteľa. Krajský súd vedie návrh veriteľa ako podnet;

v zmysle príslušnej právnej úpravy § 44 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a vyrovnaní

zruší konkurz, v ktorom nedošlo k potvrdeniu núteného vyrovnania, resp. zruší konkurz po

splnení rozvrhového uznesenia. (Podľa o konkurze

a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo

povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú

podľa doterajších právnych predpisov).

Krajský súd vyhlásením konkurzu 4. marca 2003 a ustanovením správcu konkurznej

podstaty skončil časť konkurzného konania, v ktorom zisťoval splnenie jeho procesných

a hmotnoprávnych podmienok. Účelom (cieľom) konkurzného a vyrovnávacieho konania je

dosiahnutie pomerného uspokojenia veriteľov z dlžníkovho majetku; špecifikom tohto

konania je, že jeho dĺžka je v podstate určovaná obdobím, v ktorom sa podarí predať všetok

speňažiteľný majetok úpadcu. Konkurz možno práve v zmysle citovaného § 44 ods. 1

písm. a) zákona o konkurze a vyrovnaní zrušiť len na podnet (konkurzného) súdu, resp.

úpadcu, nie však na podnet veriteľa.

Sťažovateľka nespája namietané porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a práva podľa dohovoru s konaním vo veci

konkurzu vyhláseného krajským súdom a vedeného pod sp. zn. a nenamieta ani

zbytočné prieťahy v tomto konkurznom konaní, resp. jeho neprimeranú dĺžku. Sťažovateľka

podáva sťažnosť v súvislosti s jej návrhom uplatneným na krajskom súde, ktorým žiadala

zrušiť vyhlásený konkurz, o ktorom krajský súd podľa nej nekonal, čím jej mal nielen

odmietnuť prístup k súdu, ale aj spôsobiť zbytočné prieťahy v príslušnom konaní.

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd reagoval na viacnásobne opakovaný návrh

sťažovateľky z 2. septembra 2003 (11. novembra 2003, 7. júna 2004 a 18. mája 2010) na

zrušenie konkurzu právoplatne vyhláseného uznesením č. k. -9 zo 4. marca 2003

„podľa § 44 ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze a vyrovnaní“ tým, že ho posúdil ako

neopodstatnený procesný návrh, ktorý z hľadiska daného štádia konkurzného konania

neuplatňuje aktívne legitimovaný účastník na jeho podanie. Tento návrh považoval za

podnet, na ktorý nereagoval negatívnym rozhodnutím, ale prípisom (písomnou odpoveďou),

ktorým sťažovateľku oboznámil s dôvodmi nevyhovenia jej návrhu.

Podľa názoru ústavného súdu tento postup krajského súdu nesignalizuje odopretie

prístupu sťažovateľky k súdu, resp. možné porušenie jej základného práva na súdnu ochranu

podľa , resp. podľa dohovoru, a to predovšetkým z toho

dôvodu, že vydanie rozhodnutia by bolo len formálnoprávnym úkonom, ktorý by nijakým

spôsobom neovplyvnil jej právne postavenie vzhľadom na obligátornu právnu úpravu

dôvodov možnosti zrušenia konkurzu, ktorého sa sťažovateľka domáha, resp. sa domáha

vydania rozhodnutia o jej návrhu; príslušný súd by musel práve vzhľadom na relevantnú

právnu úpravu tento jej návrh odmietnuť.

Vzhľadom na to, že ústavný súd nezistil relevantnú súvislosť medzi namietaným

postupom krajského súdu a označenými právami, porušenie ktorých sťažovateľka

namietala, odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti už nebol právny dôvod zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky (napr. príkazom, aby všeobecný súd konal, priznaním primeraného finančného

zadosťučinenia, úhrady trov konania). Na základe uvedených dôvodov ústavný súd

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2010