Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 441/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. I. st., J. I. ml., mal. M. I., nar. ..., T. I., nar. ... a F. I.,

nar. ..., všetci bytom O., zákonne zastúpených J. I. st., právne zastúpených advokátom

JUDr. M. S., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa ,

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti účastníka

konania a vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa

Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Úradu justičnej

a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice v konaní vedenom

pod ČVS: ORP- 1001/1-OJP-KE-2007 (pôvodne vedenom pod ČVS: ORP-229/1-OVK-K2-

2004) a postupom Okresnej prokuratúry Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pv

997/09 (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. I. st., J. I. ml. a mal. M. I., nar. ..., T. I., nar. ..., a F. I., nar. ...,

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra

2010 doručená sťažnosť J. I. st., J. I. ml., mal. M. I., nar. ..., T. I., nar. ..., a F. I., nar. ...,

všetci bytom O. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

v prítomnosti účastníka konania a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom

podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Košice (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP- 1001/1-

OJP-KE-2007 (pôvodne vedenom pod ČVS: ORP-229/1-OVK-K2-2004) a postupom

Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli účastníkmi trestného

konania v pozícii poškodených vedeného pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa

ustanovení § 224 ods. 1 a 2 zákona č. 140/4961 Zb. v znení neskorších

predpisov.

Predkladajúc chronologický prehľad procesných úkonov trestného konania

vykonaných od „oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný

čin“, ktoré bolo podané 3. marca 2004, do zastavenia trestného stíhania uznesením

vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ ČVS: ORP-1001/1-OJP-KE-2007 zo 14. júna 2010

poukazujú sťažovatelia na porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v namietanom konaní okresného

riaditeľstva PZ.

Sťažovatelia vidia porušenie svojho „ústavného práva na prejednanie veci bez

zbytočných prieťahov“ aj v postupe okresnej prokuratúry a v tomto smere argumentujú tým,

že samotná okresná prokuratúra ako orgán vykonávajúci dozor nad zachovávaním

zákonnosti v prípravnom konaní sama výslovne konštatovala „vo svojich prípisoch“

prieťahy v konaní, pričom „nevykonala úkony smerujúce k ich odstráneniu“.

Uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ zo 14. júna 2010 bolo trestné

stíhanie bez vznesenia obvinenia konkrétnej osobe zastavené v zmysle ustanovení § 215

ods. 1 písm. b) a 4 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) s tým, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na

postúpenie veci. V sťažnosti podanej proti tomuto uzneseniu splnomocnenec poškodeného

(sťažovateľ J. I., nar. ..., vystupujúci aj ako zákonný zástupca ostatných maloletých

poškodených–sťažovateľov) namietal porušenie ustanovení § 208 ods. 1 Trestného

poriadku, v „zmysle ktorého mal vyšetrovateľ umožniť poškodenému a jeho

splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie

vyšetrovania“, s tým, že tento im „preštudovať spisy neumožnil, čím došlo k závažnej vade

konania a zároveň k porušeniu práv poškodeného vyplývajúcich najmä z ustanovení § 46

(obdobne tak aj ) “.

Podaná sťažnosť bola uznesením okresnej prokuratúry č. k. -203

z 24. augusta 2010 zamietnutá ako nedôvodná.

Podľa názoru sťažovateľov z obsahu uznesenia o zastavení trestného stíhania

vyplýva „nelogickosť jeho záverov a nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu

veci, na ktoré sťažovatelia a poškodení (oznamovatelia) mienili poukázať, pokiaľ by

postupom policajného orgánu a prokuratúry nebol znemožnený výkon ich ústavného

práva“.

Sťažovatelia uvádzajú, že okresná prokuratúra uznesením, ktorým ich sťažnosť proti

uzneseniu o zastavení trestného stíhania zamietla, „odoprela poškodenému právo na

prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania a k vyjadreniu sa k dokazovaniu, čím

výraznou mierou zasiahla do práv poškodeného a jeho zástupcu v zmysle príslušných

ustanovení “. Sťažovatelia v uvedenom postupe vidia porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa č. 46 ods. 1 a základného

práva na prekovanie veci v prítomnosti účastníka konania a na vyjadrenie sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa .

V závere sa sťažovatelia vyjadrujú, že ochranu uvedených základných práv podľa

uplatnili následne aj na základe podnetu podaného v zmysle ustanovení

a nasledujúcich o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o prokuratúre“).

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci samej

rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

dohovoru, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a základného práva

na prekovanie veci v prítomnosti účastníka konania a na vyjadrenie sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom podľa postupom okresného riaditeľstva PZ

v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1001/1-OJP-KE-2007 (pôvodne vedenom

pod ČVS:ORP-229/1-OVK-K2-2004) a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ), zrušil uznesenie

okresného riaditeľstva PZ ČVS: ORP-1001/1-OJP-KE-2007 zo 14. júna 2010 a uznesenie

okresnej prokuratúry č. k. -203 z 24. augusta 2010, vrátil vec okresnému

riaditeľstvu PZ na ďalšie konanie a priznal sťažovateľom primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 6 150 € každému z nich, ako aj trovy konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené

alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho prejednávania.

Ústavný súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že z formálneho hľadiska sa

sťažnosť vyznačuje nedostatkom v podobe neúplnej špecifikácie námietky porušenia

, kde sťažovatelia namietané porušenie základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa označili v petite sťažnosti len slovnou špecifikáciu bez

číselného označenia príslušného článku . Rovnako nedostatočne špecifikovali v petite

sťažnosti námietku porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru, v ktorej neoznačili slovným

vymedzením konkrétne právo, porušenie ktorého namietajú.

Ústavný súd uvedené nedostatky sťažnosti preklenul bez toho, aby sťažovateľov

vyzýval na opravu sťažnosti, a vychádzajúc z celého kontextu sťažnosti v predmete konania

vymedzil námietku porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu aj

príslušným článkom () a námietku porušenia dohovoru

špecifikoval konkrétnym právom, a síce právom na prejednanie záležitosti sťažovateľov

v primeranej lehote.

Sťažovatelia teda namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva

PZ v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1001/1-OJP-KE-2007 (pôvodne vedenom pod

ČVS: ORP-229/1-OVK-K2-2004) a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod

sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

Zároveň sťažovatelia namietajú porušenie základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a základného práva prerokovanie veci v prítomnosti

účastníka konania a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods.

2 v označených konaniach okresného riaditeľstva PZ a okresnej prokuratúry.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

1. K námietke porušenia základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva sťažovateľov

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného riaditeľstva PZ a postupom okresnej prokuratúry

v namietaných konaniach

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí Krumpel

a Krumpelová v. Slovensko z 5. júla 2005 (sp. zn. ) uviedol, že poškodené osoby

uplatňujúce si nárok na náhradu škody v trestnom konaní majú nárok profitovať zo záruk

čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto konanie možno považovať za rozhodujúce pre určenie

ich „občianskych práv“. Je potrebné poznamenať, že ESĽP sa v danom prípade z hľadiska

porušenia základných práv sťažovateľov zaoberal ich trestnou vecou, v rámci ktorej nebolo

len začaté trestné stíhanie, ale došlo aj ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe

(napr. , ).

Z uvedeného vyplýva, že možnosť domáhať sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, a teda rovnako základného práva podľa poškodeným v rámci

trestného konania je podmienené skutočnosťou uplatnenia nároku na náhradu škody

v trestnom konaní, čo možno za určitých podmienok považovať za konanie vo veci

poškodeného (v jeho záležitosti). Podľa poškodený, ktorý

má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená

trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil

obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu.

Doterajšia judikatúra ústavného súdu (napr. , ,

) týkajúca sa namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa subjektom majúcim v rámci

trestného konania status poškodeného sa ustálila v tom, že poškodený v trestnom konaní,

ktoré nedospelo do štádia vznesenia obvinenia konkrétnej osobe, nedisponuje možnosťou

domáhať sa vyslovenia porušenia označeného základného práva (napr. ,

, ). Až vznesenie obvinenia považuje ústavný súd za moment,

ktorý poskytuje poškodenému v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu proti

konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda z neho robí „vec“,

na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle

(aj v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Vychádzajúc z už citovanej judikatúry a súčasne z okolností prípadu sťažovateľov

ústavný súd posúdil námietku porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva PZ

v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1001/1-OJP-KE-2007 (pôvodne vedenom pod

ČVS:ORP-229/1-OVK-K2-2004) a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod

sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) ako zjavne

neopodstatnenú. U sťažovateľov ide totiž o prípad trestného konania, kde si ako poškodení

svoj nárok na náhradu škody voči obvinenému uplatniť nemôžu, pretože obvinenie

konkrétnej osobe vznesené nebolo. Táto situácia vylučuje sťažovateľov z možnosti

profitovať zo záruk garantovaných dohovoru (ako aj ).

2. K námietke porušenia základného práva sťažovateľov na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci

v prítomnosti účastníka konania a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom podľa postupom okresného riaditeľstva PZ a okresnej

prokuratúry v namietaných konaniach

2.1 Vo vzťahu k časti sťažnosti týkajúcej sa námietky porušenia označených

základných práv garantovaných sťažovateľom postupom okresného riaditeľstva PZ

v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1001/1-OJP-KE-2007 (pôvodne vedenom pod

ČVS:ORP-229/1-OVK-K2-2004) poukazuje ústavný súd na svoju konštantnú judikatúru,

podľa ktorej ustanovenie limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu

k ostatným orgánom verejnej moci princípom subsidiarity. V zmysle tohto princípu

rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd, resp. iný orgán verejnej moci (,

).

V rámci prípravného konania vyšetrovateľ okresného riaditeľstva PZ uznesením

ČVS:ORP-1001/1-OJP-KE-2007 zo 14. júna 2010 trestné stíhanie v trestnej veci

sťažovateľov (poškodených) v zmysle a

(pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci) zastavil.

Podľa opravným prostriedkom proti uzneseniu je

sťažnosť.

Podľa sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie

policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa obvinený a poškodený môžu proti uzneseniu

o zastavení trestného stíhania okrem odseku 1 písm. f) (schválenie zmieru medzi obvineným

a poškodeným) podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Sťažovatelia v zmysle uvedených ustanovení teda disponovali

možnosťou uznesenie vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ ČVS:

KE-2007 zo 14. júna 2010 o zastavení trestného stíhania napadnúť sťažnosťou, ktorú aj

jeden zo sťažovateľov ako poškodený (zákonný zástupca ostatných sťažovateľov)

prostredníctvom svojho splnomocnenca využil. O sťažnosti rozhodovala okresná

prokuratúra svojím uznesením sp. zn. z 24. augusta 2010. V jej právomoci bolo

preskúmať konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého uznesenia a poskytnúť tak

ochranu označeným základným právam sťažovateľov v prípade ich potencionálneho

porušenia. Táto okolnosť vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z už citovaného

vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať

o uplatnených námietkach porušenia označených základných práv podľa

v uvedenom konaní okresného riaditeľstva PZ.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia sťažovateľmi

označených základných práv podľa postupom okresného riaditeľstva PZ v konaní

vedenom ČVS: ORP-1001/1-OJP-KE-2007 (pôvodne vedenom pod ČVS: ORP-229/1-

OVK-K2-2004) odmietol podľa pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie.

2.2 Pokiaľ ide o sťažovateľmi namietané porušenie označených základných práv

zaručených postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ), ústavný súd pripomína nutnosť

splnenia podmienky konania v zmysle ustanovenia ,

podľa ktorého nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky

alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 31 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre sa podnetom rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Sťažovatelia teda majú možnosť domáhať sa preskúmania postupu okresnej

prokuratúry v konaní týkajúceho sa rozhodovania o sťažnosti podanej proti uzneseniu

vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) prostredníctvom podnetu podľa citovaného

ustanovenia § 31 ods. 1 a nasledujúcich zákona o prokuratúre. Túto možnosť aj realizovali

podnetom doručeným Krajskej prokuratúre v Košiciach 15. novembra 2010. Podnet

sťažovateľov nebol v čase rozhodovania ústavného súdu príslušným prokurátorom ešte

vybavený.

Sťažovatelia teda disponujú dostatočne účinným prostriedkom nápravy namietaného

porušenia svojich základných práv (pozri obdobne ). V prípade zistenia

nezákonnosti v zmysle námietok sťažovateľov vo vzťahu k rozhodovaniu okresnej

prokuratúry o opravnom prostriedku proti uzneseniu vyšetrovateľa o zastavení trestného

stíhania má príslušný prokurátor pri vybavení podnetu oprávnenie záväzným pokynom

nariadiť „opätovné začatie trestného stíhania podľa “ (pozri

stanovisko generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 4/2004 z 4. mája 2004),

čím by sa poskytnutá ochrana základných práv sťažovateľov premietla aj do roviny

obnovenia stavu pred ich porušením.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Ak by teda sťažovatelia neboli spokojní s vybavením svojho prvotného podnetu

zo strany príslušného prokurátora, majú možnosť uplatniť svoje opodstatnené námietky

formou opakovaného podnetu podľa ustanovení § 34 zákona o prokuratúre.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľom na ochranu ich základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie

ktorých sú oprávnení podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti

sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci individuálnej

ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom,

že sťažovatelia sú pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinní vyčerpať všetky právne

prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých sú oprávnení podľa osobitných predpisov (napr. ,

).

Sťažnosť sťažovateľov kvalifikuje ústavný súd ako podanú predčasne, keďže

o uvedenom dostupnom a účinnom právnom prostriedku ochrany ich základných práv

nebolo dosiaľ príslušným orgánom verejnej moci rozhodnuté. Ústavný súd preto sťažnosť

posúdil v rovine námietky porušenia označených základných práv postupom okresnej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

) ako neprípustnú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd v zmysle ustanovenia § 25

ods. 1 sťažnosť sťažovateľov odmietol, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010