Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 440/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. A., B., vo veci namietaného porušenia základného práva

zaručeného a práva zaručeného

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Banská Bystrica z 18. novembra 2008 v konaní vedenom pod sp. zn.

a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. marca 2009 v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. A. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra

2010 doručená sťažnosť M. A., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu zaručeného

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného

súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 18. novembra 2008

a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-215 z 31. marca 2009.

Ako vyplýva zo sťažnosti, sťažovateľ vystupoval od 16. januára 2007 ako žalovaný

v konaní pred okresným súdom, ktorého predmetom bolo zaplatenie peňažnej sumy,

na ktorú mal žalobcovi vzniknúť nárok „na základe vykonaných stavebných prác“. Okresný

súd po vykonanom dokazovaní žalobe čiastočne vyhovel. Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd

„mal za preukázané, že cena bola medzi účastníkmi dohodnutá..., napriek tomu

nevysvetliteľne vychádzal pri určení nároku žalobcu z ceny primeranej“.

Sťažovateľ proti rozsudku okresného súdu namieta, že „žalobca dielo riadne

nevykonal, dielo bolo a je postihnuté vadami“, čo mal potvrdiť aj ustanovený znalec

v znaleckom posudku. Podľa názoru sťažovateľa okresným súdom prisúdená peňažná suma

nezodpovedá skutočnému rozsahu a kvalite vykonaných stavebných prác.

Z odôvodnenia predloženej sťažnosti vyplýva, že na odvolanie sťažovateľa, v ktorom

„namietal platbu akejkoľvek časti diela..., pretože dielo sa musí, podľa súdneho znalca,

urobiť znova a teda jeho hodnota je nulová“, krajský súd napadnutý rozsudok okresného

súdu potvrdil.

Podľa sťažovateľa rozsudok krajského súdu je v rozpore s ustanovením § 153d ods. 1

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“), pretože „krajský súd pri svojom rozhodnutí vychádzal aj zo skutočností, ktoré by

mohli nastať do budúcnosti“, hoci „v čase vynesenia rozsudku bol stav taký, že žalovaný

nemal ani funkčný zatepľovací systém, ani materiál, ktorý si sám zabezpečil...“.

Obe napadnuté rozhodnutia sú podľa sťažovateľa nezákonné, a tak porušujú aj jeho

označené práva. V závere sťažnosti preto sťažovateľ navrhol, „aby Ústavný súd napadnuté

rozhodnutia, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. -215

zo dňa 31.03.2009 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici,

č. k. -186 zo dňa 18.11.2008 preskúmal, a v prípade, že zistí porušenie zákona

zrušil rozhodnutie súdov a prikázal, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil,

obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody podľa § 56 písm. d) Zákona

o ústavnom súde.“.

Sťažovateľ nepriložil k predloženej sťažnosti žiadne prílohy, nie je zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom ani nepožiadal o ustanovenie právneho zástupcu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K predloženej sťažnosti ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť,

že táto nespĺňa viaceré povinné obsahové náležitosti.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,

že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Sťažovateľ nepreukázal zastúpenie kvalifikovaným právnym zástupcom

ani k sťažnosti nepripojil kópiu právoplatných rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré označil

ako porušujúce jeho základné právo na súdnu ochranu a jeho právo na spravodlivé súdne

konanie.

Takéto zistenia štandardne vedú ústavný súd k výzve sťažovateľovi na doplnenie

jeho podania s poučením, v akom smere je potrebné podanie doplniť, v akej lehote a aké sú

prípadné následky nevyhovenia výzve.

V posudzovanom prípade však ústavný súd z dôvodov hospodárnosti a efektívnosti

konania podľa ( v spojení s )

od výzvy adresovanej sťažovateľovi upustil. Dôvodom zvoleného postupu bolo samotné

rozhodnutie o predloženej sťažnosti v rámci jej predbežného prerokovania. Ústavný súd

totiž na základe podkladov, ktorými disponoval, dospel k záveru, že ani prípadné doplnenie

sťažnosti sťažovateľa o povinné náležitosti by nemohlo za žiadnych okolností viesť

k prijatiu jeho sťažnosti na ďalšie konanie.

1. Na prerokovanie sťažnosti v časti napádajúcej rozsudok okresného súdu ústavný

súd nemá dostatok právomoci. V konaní pred ústavným súdom sa uplatňuje princíp

subsidiarity ( ), podľa ktorého, ak o ochrane základných práv a slobôd

sťažovateľa rozhoduje „iný súd“, ústavný súd nemôže poskytnúť takým právam ochranu.

Prvostupňový rozsudok okresného súdu bol napadnuteľný odvolaním ako riadnym

opravným prostriedkom. Túto možnosť sťažovateľ aj využil. Z uvedeného dôvodu ochranu

jeho označeným právam poskytoval krajský súd, a tak ústavný súd nemôže za žiadnych

okolností podrobiť svojmu prieskumu napadnutý rozsudok okresného súdu, preto sťažnosť

v tejto časti odmietol podľa pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

2. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd na okresnom súde

zistil, že tento rozsudok sp. zn. z 31. marca 2009 sa stal právoplatným

8. apríla 2009.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd stabilne zotrváva na stanovisku, že nedodržanie uvedenej lehoty je

zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

podľa . V prípade podania sťažnosti po uplynutí

zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty

odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie neumožňuje

(napr. m. m. , , ).

Rozsudok krajského súdu z 31. marca 2009 nadobudol právoplatnosť 8. apríla 2009.

Sťažnosť odoslal sťažovateľ na poštovú prepravu ústavnému súdu 6. septembra 2010, čo je

zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej na podanie sťažnosti.

V tejto časti tak ústavný súd posúdil predloženú sťažnosť ako oneskorene podanú.

3. Vzhľadom na odôvodnenie odmietnutia predloženej sťažnosti nepovažoval

ústavný súd za nevyhnutné odstraňovať nedostatky a vady podania sťažovateľa,

pretože taký postup by nemohol viesť k inému rozhodnutiu pri predbežnom prerokovaní

predloženej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010