Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 436/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. L., CSc., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia Slovenskej

republiky, základného práva zaručeného , 2 a 3 Slovenskej

republiky, práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva zaručeného čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Okresného súdu

Bratislava II zo 16. januára 2008 v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 27. apríla 2010 v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. F. L., CSc., o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta

2010 doručená sťažnosť Ing. F. L., CSc., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia (ďalej len „“), jeho základného

práva zaručeného , 2 a 3 a práv zaručených a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) zo 16. januára 2008 v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) z 27. apríla 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 25. júna 2002 potvrdeným rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 3. júla 2006 bola určená neplatnosť dohody o postúpení pohľadávky

medzi spoločnosťou B. spol. s. r. o., a spoločnosťou A. spol. s. r. o. (ďalej len

„spoločnosť“), v ktorej je sťažovateľ spoločníkom a zároveň konateľom.

Spoločnosť sa domnievala, že uvedenými rozhodnutiami všeobecných súdov jej

vznikol nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím orgánu verejnej moci, preto

podala na okresnom súde návrh, ktorý odôvodnila tým, že okresný súd, ako aj krajský súd

rozhodnutiami v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

prekročili svoju právomoc podľa o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. Okresný súd o nároku spoločnosti rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 16. januára 2008, ktorým žalobu spoločnosti zamietol.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že okresný súd

„rozhodnutím vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. ako orgán verejnej

moci neprekročil svoju právomoc, pretože o otázke, ktorá bola predmetom sporu, nebol

a nie je podľa zákona oprávnený na rozhodnutie iný orgán verejnej moci...

Pre možnosť uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím súdu navrhovateľom v danom prípade, musí byť splnená zákonná podmienka

uvedená v ust. Táto zákonná podmienka splnená nie je,

pretože právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 25. 6. 2002

č. k. -91 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 20. 5. 2003

č. k. -107, nebol pre nezákonnosť príslušným orgánom zrušený alebo

zmenený.“.

Napadnutý rozsudok okresného súdu napadla spoločnosť odvolaním, o ktorom

rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. z 27. apríla 2010 tak, že rozsudok

okresného súdu potvrdil.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol: „Súd prvého stupňa vo veci

dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a s jeho dôvodmi sa v celom

rozsahu stotožňuje aj odvolací súd ( ). Navrhovateľ žalovaný nárok

založil na právnej konštrukcii, podľa ktorej ak súdne rozhodnutie nadobudne právoplatnosť,

sú ním účastníci a súdy viazané len vo vzťahu k výroku rozhodnutia, ale nie jeho dôvodov. A

keďže podľa jeho názoru dôvody sú nezákonné, pretože súd použil na daný prípad inú

právnu normu ako mohol, prekročil tak svoju právomoc a sú splnené zákonné podmienky na

uplatnenie si nároku na náhradu škody podľa . Súd prvého

stupňa správne uviedol, že súd v spornej veci neprekročil svoju právomoc, pretože ju

rozhodol ako orgán verejnej moci podľa . K rozhodnutiu Najvyššieho súdu

na ktoré navrhovateľ poukázal, je potrebné uviesť, že navrhovateľ zjavne

nepochopil jeho podstatu. V citovanom rozhodnutí Najvyšší súd SR riešil miestnu

príslušnosť medzi dvoma súdmi, z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie zrušil, a vec vrátil

na nové konanie miestne príslušnému súdu. Aj v prípade použitia nesprávnej právnej normy

na posudzovaný prípad, súd nemohol prekročiť svoju právomoc, ale zakladá to len dôvod

na jeho preskúmanie v rámci riadneho alebo mimoriadneho odvolacieho, resp. dovolacieho

konania. Výrok súdneho rozhodnutia nemožno oddeliť od jeho dôvodov, ktoré vymedzujú

jeho skutkový a právny rámec a sú základom pre podanie opravných prostriedkov.

Navrhovateľ sa mal ochrany svojich práv domáhať všetkými opravnými prostriedkami,

a po ich vyčerpaní musí súdne rozhodnutie v celosti rešpektovať.“

Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil tým, že podľa jeho názoru napadnuté rozsudky

okresného súdu a krajského súdu odporujú zákonu, „pretože súd pri rozhodovaní

o neplatnosti právneho úkonu postupoval podľa ustanovení napriek

tomu, že v zmysle , ods.1 je aplikácia

obmedzená na záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé

s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti“.

V sťažnosti ďalej tvrdil, že „Okresný súdu Bratislava II, ako i Krajský súd

v Bratislave žalobe vyhoveli (o určenie neplatnosti právneho úkonu, pozn.) s poukazom

na porušenie zákazu konkurencie pri podpise zmluvy.

Z uvedených dôvodov preto právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava II,

č.k. v spojení s argumentáciou odvolacieho súdu v rozsudku

č.k. zo dňa 3.7.2006 odporuje zákonu. Aplikáciou právnej normy, ktorá sa

nevzťahuje na daný prípad súd nerešpektuje zákon, z dôvodu, že v konaní o žalobe

odôvodnenej porušením zákazu konkurencie a dobrých mravov konateľom nebol konateľ

spoločnosti pasívne legitimovaným subjektom. Z uvedeného teda vyplýva, že Okresný súd

a neskôr aj Krajský súd prekročili svoju právomoc rozhodovať vo veci tým, že

nerešpektovali zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na prejednávanú vec a svojvoľne

uplatnili takú právnu normu, ktorá pre daný prípad nebola aplikovateľná, tak ako je vyššie

uvedené. Prvostupňový a aj odvolací súd tak neoprávneným spôsobom hrubo zasiahli

prekročením svojej právomoci a právneho rámca do základných práv sťažovateľa, čím mu

spôsobili značnú škodu.“.

V závere sťažnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby o jeho sťažnosti

rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva sťažovateľa a to právo podľa Článku 1 Protokolu č. 1

k Európskemu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na pokojné užívanie

svojho majetku, práva sťažovateľa podľa článku 46, ods. 1 SR na prístup

k nezávislému a nestrannému súdu, práva sťažovateľa podľa , ods. 2 SR

domáhať sa na súde preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým

bol na svojich právach ukrátený, práva sťažovateľa podľa článku 46 ods. 3 SR, na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu

verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, práva sťažovateľa podľa článku 7

ods. 2 SR, práva sťažovateľa podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd na spravodlivé súdne konanie, práva sťažovateľa podľa

článku 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na účinný

prostriedok nápravy v konaní vedenom pre Okresným súdom Bratislava II,

sp. zn. a v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave, sp. zn.

porušené boli.

2. Ústavný súd zrušuje rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -54

z 16.1.2008 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -123, 1207207608,

z 27.4.2010 a vec im ich na opätovné prejednanie.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi Ing. F. L., CSc. primerané finančné

zadosťučinenie v sume 3000,- C (slovom tritisíc eur), ktoré mu sú Krajský súd v Bratislave a

Okresný súd Bratislava II v rovnakom pomere povinní zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi Ing. F. L., CSc. náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 303,31 EUR, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu

na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. S. J. vedený..., č. ú. ...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ ako fyzická osoba namieta porušenie označených práv postupom

a rozhodnutím okresného súdu sp. zn. zo 16. januára 2008 a postupom

a rozhodnutím krajského súdu sp. zn. z 27. apríla 2010.

Z obsahu časti sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že účastníkom konania pred

okresným súdom, ako aj krajským súdom, ktorých postup a rozhodnutia sú sťažnosťou

napadnuté, bola spoločnosť A..

Sťažovateľ jednoznačne nebol účastníkom napadnutých konaní a na tom samozrejme

nič nemení, že sťažovateľ je spoločníkom a konateľom spoločnosti.

Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť považovať za podanú zjavne

neoprávnenou osobou. Z citovaného totiž nepochybne vyplýva, že

aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti majú iba tie osoby (fyzické alebo právnické),

ktorých základné právo alebo sloboda boli porušené. V danom prípade by za takú osobu

bolo možné považovať spoločnosť, ktorá bola účastníkom konania v napadnutých

konaniach pred okresným súdom a krajským súdom.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu () sťažnosť nemôže podať

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd

iných osôb, nie svojich, a ak fyzická osoba nebola účastníkom konaní, v ktorých sa vyniesli

rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu napadnuté ústavnou sťažnosťou, nemôže sa

úspešne domáhať zrušenia týchto rozhodnutí (ani) v konaní pred ústavným súdom (m. m.

, ).

Vzhľadom na to, že sťažovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie

predmetnej sťažnosti a namietaným postupom a rozhodnutiami okresného súdu a krajského

súdu jeho označené práva nemohli byť porušené, ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti

podľa tak, že ju ako podanú zjavne neoprávnenou

osobou odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010