Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 515/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť P. B., B., zastúpeného advokátkou JUDr. J. F., B.,

pre namietané porušenie základných práv podľa a 4 Slovenskej

republiky v spojení s , práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 19. mája

2010 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. z 23. novembra

2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2010

doručená sťažnosť P. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. J. F.,

B., pre namietané porušenie základných práv podľa a 4 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s , práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozhodnutím Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) sp. zn. z 19. mája

2010 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“ alebo

„prvostupňový súd“) sp. zn. z 23. novembra 2009.

2. Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ bol

odporcom v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. o určenie, že

nedošlo k prechodu nájmu bytu. Predmetom konania bolo posúdenie splnenia zákonných

podmienok prechodu nájmu bytu po zomrelom nájomcovi – otcovi sťažovateľa. Rozsudkom

okresného súdu sp. zn. z 23. novembra 2009 bolo určené, že k prechodu

nájmu bytu nedošlo, sťažovateľovi bolo uložené vypratať predmetný byt bez nároku

na zabezpečenie bytovej náhrady do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a bola mu uložená

povinnosť nahradiť trovy konania.

3. Proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 23. novembra 2009 podal

sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 19. mája 2010 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a sťažovateľovi nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania.

4. Sťažovateľ vo vzťahu k rozsudku krajského súdu sp. zn. z 19. mája

2010 namieta, že napriek skutočnostiam uvedeným v odvolaní sťažovateľa proti rozsudku

prvostupňového súdu „krajský súd dokazovanie nedoplnil, ani vec nevrátil prvostupňovému

súdu na doplnenie dokazovania. Ide o popretie spravodlivosti (denegatio iustitiae). Neboli

predsa splnené zákonné podmienky pre konanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2

). Takto bola sťažovateľovi odňatá možnosť pred odvolacím súdom relevantne konať.“.

Ku skutkovému stavu zistenému všeobecnými súdmi sťažovateľ namieta, že „sťažovateľ

konal stále v dobrej viere. Bol evidovaný od r. 1999 ako spolubývajúca osoba a potom ho

Mestská časť B. – P. dokumentárne postavila do pozície jediného legitímneho nájomcu a

tak s ním konala.“.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo P. B., bytom: B., priznané čl. 1 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a ods. 4

, Listiny základných práv a slobôd bolo porušené

rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V č. z 23. 11. 2009 a Krajského

súdu v Bratislave č. z 19. 05. 2010.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave

č. z 19. 05.2010 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Bratislava V. a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne

a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi P. B., bytom: B., trovy konania… “

II.

1. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

2. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. V súlade s ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich

členov.

4. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

5. Podľa ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,

prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí

návrhu.

7. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

8. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej

ochrane ustanoví zákon.

11. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

A. K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 23. novembra 2009

1. Sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku okresného súdu

sp. zn. z 23. novembra 2009 odvolanie, o ktorom rozhodoval krajský súd

v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľ teda využil možnosť podania

riadneho opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu.

2. Vo vzťahu k namietanému rozsudku okresného súdu ústavný súd konštatuje, že

vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1

, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie

ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba

nemôže domôcť v inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky. Preto, pokiaľ

je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva alebo slobody oprávnený konať

alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom

prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

3. Podľa právneho názoru ústavného súdu po zistení nedostatku právomoci v konaní

pred ústavným súdom už nie je potrebné skúmať, či sú, alebo nie sú splnené ďalšie procesné

podmienky. Tomuto postupu totiž bráni zistený nedostatok neodstrániteľnej procesnej

prekážky spočívajúci v nedostatku právomoci ústavného súdu (podobne

sp. zn. ).

4. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti rozhodnutiu

okresného súdu sp. zn. z 23. novembra 2009 odmietol pre nedostatok

právomoci podľa .

B. K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 19. mája 2010

1. Podstata námietok sťažovateľa spočíva v tvrdení, že napadnuté rozhodnutie

krajského súdu je arbitrárne, podľa jeho názoru krajský súd nesprávne postupoval, keď

nedoplnil dokazovanie, resp. vec nevrátil prvostupňovému súdu na doplnenie dokazovania

a rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím podľa jeho názoru porušil jeho základné právo

podľa a 4 v spojení s , právo podľa

dohovoru a čl. 36 ods. 1 listiny.

2. Ústavný súd už vo vzťahu k a dohovoru uviedol, že

formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.

3. Krajský súd sa v rozsudku sp. zn. z 19. mája 2010 stotožnil

so závermi prvostupňového súdu. Uviedol, že pre správne posúdenie daného právneho

vzťahu bolo potrebné vyriešenie zásadnej otázky, či medzi nájomníkom predmetného bytu

a sťažovateľom, ktorí boli blízkymi osobami (otec a syn), vznikla spoločná domácnosť,

v ktorej žili v deň smrti nájomcu. Krajský súd uviedol, že závery súdu prvého stupňa, že

sťažovateľ nežil s nájomníkom v spoločnej domácnosti v deň jeho smrti, sú v súlade

s vykonanými dôkazmi, a konštatoval, že sťažovateľ nesplnil zákonné podmienky prechodu

nájmu predmetného bytu po smrti pôvodného nájomcu na seba v zmysle § 706 ods. 1

. Krajský súd vychádzal z dokazovania uskutočneného

prvostupňovým súdom.

4. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (podobne , ).

5. Ústavný súd, tak ako to už vyslovil vo viacerých svojich nálezoch, nie je opravnou

inštanciou všeobecných súdov (napr. ), a preto nemôže preskúmavať

rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade

s právami na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou

práva na spravodlivý súdny proces nie je to, aby účastník konania bol v akomkoľvek konaní

pred všeobecným súdom úspešný vrátane odvolacieho konania či konania o dovolaní.

Z toho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníka konania ().

6. Ústavný súd vo vzťahu k uvedeným námietkam sťažovateľa pripomína, že

preskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má

opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím

(opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej

slobody. Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné

a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne

aj ). Ústavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané

rozhodnutia boli riadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.

7. Rozhodnutie krajského súdu bolo založené predovšetkým na záveroch

z vykonaného dokazovania prvostupňového súdu, v rámci ktorého bolo preukázané, že

sťažovateľ v deň smrti nájomcu s týmto nežil v spoločnej domácnosti, a tým nesplnil

zákonom ustanovenú podmienku prechodu nájmu bytu. V rozhodnutí odvolacieho súdu sú

uvedené skutkové okolnosti veci a odôvodnené závery týkajúce sa právneho posúdenia veci.

Pokiaľ ide o námietku rozhodovania krajského súdu bez nariadenia pojednávania, krajský

súd svoj postup odôvodnil odkazom na ustanovenie § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“). Krajský súd nepovažoval za potrebné v rámci odvolacieho

konania či už opakovať, alebo doplniť dokazovanie, pretože skutkový stav zistený súdom

prvého stupňa bol z hľadiska dôkaznej situácie dostatočný a taktiež neboli splnené ani

ďalšie podmienky podľa , ktoré predsedovi senátu odvolacieho súdu

v prípade prejednania odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej obligatórne prikazujú

nariadiť pojednávanie. Krajský súd správne aplikoval , podľa ktorého

mohol o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Napokon, ako vyplýva

zo znenia tohto zákonného ustanovenia, hlavnou formou odvolacieho konania je konanie

bez nariadenia pojednávania.

8. Ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu nie je

svojvoľné ani arbitrárne, obsahuje jasné a zrozumiteľné dôvody, ktoré ho viedli

k potvrdeniu rozsudku prvostupňového súdu. Materiálne právo sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 1 a 4 v spojení s , listiny a právo podľa

ods. 1 dohovoru rozhodnutím krajského súdu v predmetnej veci nemohlo byť porušené.

9. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

10. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších nárokoch sťažovateľa

ústavný súd už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010