Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 476/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť T. P., T., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T., ktorou

namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základného práva podľa a 2 Slovenskej

republiky, základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 24. novembra 2009 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 28. apríla 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. júla 2010

doručené podanie T. P., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým sa domáhal vyslovenia, že

jeho základné práva podľa a a 2

(ďalej len „ústava“), právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základné právo podľa

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) boli porušené uznesením

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 24. novembra

2009, ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 28. apríla 2010.

2. Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Trnava

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 27. januára 2009 uznaný vinným

zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c) a d) a ods. 2 písm. e) , na tom skutkovom základe, že «... po tom,

čo v presne nezistený čas kúpil od doposiaľ nezistenej osoby psychotropnú látku -

metamfetamín, túto neoprávnene prechovával do 19.05 hod., dňa 26. októbra 2007 v

pivničných priestoroch, patriacich k bytu č. ..., nachádzajúcom sa v bytovom dome na ul. ...

v T., v mikroténovom vrecku s obsahom 46,45 g metamfetamínu s koncentráciou účinnej

látky 72,9 percent hmotnostných, z ktorého bolo možné pripraviť najmenej 847 obvyklých

jednorazových dávok, v zatavenej injekčnej striekačke s obsahom 1154 mg metamfetamínu s

koncentráciou účinnej látky 73,3 percent hmotnostných, z ktorého bolo možné pripraviť

najmenej 21 obvyklých jednorazových dávok a ktorú dňa 26. októbra 2007 v čase o 19.05

hod. v predmetnej pivnici predal osobe menom M. K., pričom metamfetamín je zaradený

podľa o omamných látkach,

psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do druhej skupiny

psychotropných látok a hodnota vyššie uvedeného na „čiernom,, trhu bola vo výške 260

400 Sk.»

Za to bol sťažovateľ odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní desať rokov

so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Sťažovateľ podal proti tomuto rozsudku odvolanie o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 24. novembra 2009 (ďalej len „uznesenie krajského

súdu“) tak, že odvolanie sťažovateľa zamietol. Proti uzneseniu krajského súdu podal

sťažovateľ dovolanie, ktoré však bolo uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 28. apríla 2010 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) odmietnuté.

3. Podstata námietok sťažovateľa sa týka nezákonnosti domovej prehliadky, ktorá

bola u neho vykonaná 26. októbra 2007. Sťažovateľ považuje domovú prehliadku za

nezákonnú jednak z dôvodu, že nebola realizovaná bez meškania od vydania príkazu

(11. októbra 2007) na jej vykonanie, zároveň príkaz na domovú prehliadku, ktorý bol

vydaný 11. októbra 2007 považuje za nepreskúmateľný, pretože nebol náležite odôvodnený,

a preto ho považuje za rozhodnutie prezentujúce ľubovôľu. Sťažovateľ tiež poukázal na tú

skutočnosť, že z odôvodnenia rozsudku okresného súdu z 27. januára 2009 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“), ako aj uznesenia krajského súdu podľa neho vyplýva, že pri

posudzovaní spáchaného skutku súdy vychádzali z , ktorého

aplikácia v jeho prípade je zjavne vylúčená. Podľa sťažovateľa krajský súd a najvyšší súd

porušili jeho základné právo podľa a 2 garantujúce nedotknuteľnosť

obydlia, a to v súvislosti s posudzovaním zákonnosti vykonanej domovej prehliadky.

Krajský súd a najvyšší súd zároveň porušili jeho základné právo podľa ,

základné právo podľa čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že sa

jeho obhajobnou argumentáciou v trestnom konaní právne relevantným spôsobom

nevysporiadali.

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal

takýto nález:

„Konaním Krajského súdu v Trnave, v trestnej veci sťažovateľa, v súvislosti s

uznesením tohto súdu č. k. zo dňa 24.11.2009 v spojení s konaním Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v súvislosti s uznesením č. k. zo dňa 28.4.2010,

došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k

porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ďalej došlo k porušeniu ústavného práva

sťažovateľa na domovú slobodu podľa a 2 .

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 28.4.2010

a uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. zo dňa 24.11.2009 sa zrušujú a

Krajskému súdu v Trnave sa prikazuje, aby vo veci znova konal a rozhodol.“

Sťažovateľ zároveň požiadal o náhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ).

Pod ústavnosťou v najužšom zmysle treba rozumieť dodržiavanie všetkými orgánmi

verejnej moci, ale aj právnickými osobami a fyzickými osobami. Ústavný súd v tejto

súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci

nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov vrátane

a . Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha

chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Ústavný súd už opakovane

uviedol (napr. ), že ochrana , prípadne dohovorom garantovaných práv

a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným

súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní , ústavným zákonom,

medzinárodnou zmluvou podľa a 5 a zákonom ( ).

Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti namietajúcej porušenie

základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov

(vrátane a ) s alebo medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných

súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré

zo základných ľudských práv (napr. , , , ).

Z týchto hľadísk potom ústavný súd posudzoval rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorým bolo

odmietnuté sťažovateľovo dovolanie proti uzneseniu krajského súdu, a uznesenie krajského

súdu, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie proti odsudzujúcemu rozsudku okresného

súdu.

8. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a a 2 , základného práva podľa listiny a práva podľa

ods. 1 dohovoru.

Podstata námietok sťažovateľa, ktoré majú preukázať porušenie jeho práv, spočíva

v tom, že

 domová prehliadka nebola vykonaná bez meškania a že príkaz na jej

vykonanie je nepreskúmateľný, pretože nebol náležite odôvodnený,

 z odôvodnenia rozsudku okresného súdu (ktorý však sťažnosťou nebol

napadnutý), ako aj uznesenia krajského súdu vyplýva, že pri posudzovaní

spáchaného skutku súdy vychádzali z , ktorého

aplikácia je v danom prípade zjavne vylúčená,

 súdy sa právne relevantným spôsobom nevysporiadali s jeho obhajobnou

argumentáciou.

9. Ústavný súd sa prvotne zaoberal otázkou, či odôvodnenia napadnutých uznesení

krajského súdu a najvyššieho súdu sú zlučiteľné s ústavnými limitmi vyplývajúcimi

zo sťažovateľom označených základných práv podľa a

listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Odôvodnenie uznesenia krajského súdu stručne, jasne a zrozumiteľne objasňuje, na

základe akých dokazovaním preukázaných skutočností dospel krajský súd k záveru, že

odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu nebolo dôvodné. Z odôvodnenia

zároveň vyplýva, že krajský súd ako súd odvolací preskúmal aj správnosť postupu konania,

ktoré predchádzalo rozhodnutiu okresného súdu, teda vrátane vykonanej domovej

prehliadky. Skutočnosť, že krajský súd výslovne a podrobne neodôvodnil, prečo považoval

postup v trestnom konaní, ktorého súčasťou bola aj domová prehliadka, za správny

a zákonný, nespôsobuje ústavnú neudržateľnosť uznesenia krajského súdu, ktorá by si

vyžadovala korekciu zo strany ústavného súdu. Navyše, podľa stabilnej judikatúry

ústavného súdu právo sťažovateľa na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, avšak odôvodnenie rozhodnutia neznamená, že na každý argument

sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Všeobecný súd sa musí vysporiadať

s tými námietkami, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na

spravodlivý proces. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad (, ).

Najvyšší súd sa v odôvodnení uznesenia podrobne zaoberal každým z dôvodov

podaného dovolania, ktoré sťažovateľ podal z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c), g) a i)

. Najvyšší súd starostlivo prihliadol na argumentáciu sťažovateľa

a odôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu ku všetkým sťažovateľom uplatneným dôvodom

dovolania. Namietanú nezákonnosť vykonanej domovej prehliadky sťažovateľ uplatnil ako

dovolací dôvod podľa . Najvyšší súd dostatočne

a právne korektne odôvodnil, prečo v prípade sťažovateľa nebolo možné hovoriť

o nezákonnosti domovej prehliadky, a preto nemohol byť ani naplnený tento uplatnený

dôvod dovolania.

Najvyšší súd sa zaoberal aj ďalším dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i)

. Sťažovateľ vytýkal krajskému súdu nesprávnu aplikáciu

, ktorej sa dopustil krajský súd v odôvodnení uznesenia z 24. novembra

2009. V odôvodnení predmetného uznesenia totiž krajský súd ku kvalifikovanej skutkovej

podstate k ods. 2 písm. e) [ a a

] použil nesprávne ustanovenie , ktoré

sa však vzťahuje iba na prechovávanie omamných látok pre vlastnú potrebu (§ 171

), kde množstvo prechovávanej omamnej látky zodpovedá najviac

desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky. Najvyšší súd poukázal na rozsudok okresného

súdu, ktorý v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že sťažovateľ u seba prechovával omamnú

látku metamfetamín v množstve najmenej 847 obvyklých jednorazových dávok, ktorých

hodnota predstavovala najmenej 260 400 Sk. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ naplnil

znak podľa , a tým aj kvalifikovanú skutkovú podstatu

obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. e) Trestného

zákona. Najvyšší súd preto konštatoval, že krajský súd skutočne v odôvodnení uznesenia

pochybil, no správne vyhodnotil, že uvedené pochybenie krajského súdu nemalo vplyv

na zhoršenie postavenia sťažovateľa, pretože krajský súd nemenil rozhodnutie okresného

súdu.

Najvyšší súd dal sťažovateľovi v napadnutom uznesení podrobnú odpoveď na to,

prečo nebol splnený ani jeden z dôvodov dovolania, ktoré sťažovateľ uplatnil, pričom

poukázal aj na prípady, kedy by tieto dôvody dovolania naplnené boli. Odôvodnenie

uznesenia najvyššieho súdu nevykazuje všeobecný charakter, naopak, najvyšší súd pozorne

reagoval na konkrétne dovolacie námietky sťažovateľa a jeho závery sú logickým a ústavne

konformným výkladom relevantnej právnej úpravy. Najvyšší súd konštatoval, že vzhľadom

na absenciu dôvodov dovolania podľa dovolanie odmietol podľa

.

10. Podľa ústavného súdu nemožno uznesenie najvyššieho súdu v žiadnom prípade

považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a preto niet príčinnej súvislosti medzi

týmto uznesením, prípadne konaním najvyššieho súdu a tvrdeným porušením základného

práva sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Uznesenie krajského súdu

sa stručne, no výstižne a ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadalo s odvolacou

argumentáciou sťažovateľa. Pochybenie, ktorého sa krajský súd dopustil v odôvodnení

uznesenia tým, že použil nesprávne namiesto

, bolo po podaní dovolania najvyšším súdom konštatované a správne

posúdené.

11. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal aj vyslovenia porušenia základného práva

podľa a 2 . Podľa obydlie je nedotknuteľné. Nie je

dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Podľa domová

prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený

príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.

Sťažovateľ predovšetkým namieta, že domová prehliadka nebola vykonaná bez

meškania a že príkaz na jej vykonanie je nepreskúmateľný, pretože nebol náležite

odôvodnený. Túto námietku uplatnil sťažovateľ tiež v podanom odvolaní a následne

v dovolaní. Krajský súd preto pri rozhodovaní o odvolaní a následne najvyšší súd

preskúmali zákonnosť vykonanej domovej prehliadky. Vykonaná domová prehliadka bola

vyhodnotená ako zákonná, pričom najmä najvyšší súd v uznesení svoje stanovisko k tejto

námietke podrobne objasnil. Ústavný súd preto nemá dôvod pochybovať o tomto závere

najvyššieho súdu v súvislosti s vykonanou domovou prehliadkou.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť je

v celom rozsahu zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ( alebo

).

13. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre jej zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd

nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, a to návrhu na zrušenie uznesenia

najvyššieho súdu a uznesenia krajského súdu a vrátení veci na nové konanie, ako

aj o náhrade trov konania, ktoré sú viazané na skutočnosť, že sťažnosti bude vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2010