Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 14/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 8. decembra 2010

predbežne prerokoval návrhy Krajského súdu v Banskej Bystrici na začatie konania podľa

a a

písm. d) v spojení s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov o súlade § 11c ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa mení vyhláška Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré

ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, s čl. 1 ods. 1

v spojení s a s Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto

rozhodol:

Konanie o návrhoch Krajského súdu v Banskej Bystrici z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 3. októbra 2008

doručený návrh (ďalej aj „prvý návrh“) Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajský súd“), zastúpeného sudcom JUDr. Ľ. G., na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1

písm. b) a (ďalej len „“) a

ods. 1 písm. d) v spojení s § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o

súlade § 11c ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 398/2001

Z. z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 493/1991

Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), s v spojení s čl.

144 ods. 1 . O tomto prvom návrhu krajského súdu ústavný súd konal pod sp. zn. Rvp

15345/08.

Dňa 6. augusta 2009 bol ústavnému súdu doručený ďalší návrh (ďalej aj „druhý

návrh“) krajského súdu, zastúpeného sudkyňou JUDr. J. N., na začatie konania podľa čl.

125 ods. 1 písm. b) a a v spojení s

ods. 1 o súlade vyhlášky č. s ods.

1 a s Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“). O tomto druhom návrhu krajského

súdu konal ústavný súd pod sp. zn. .

Uznesením č. k. -12 z 30. septembra 2009 ústavný súd spojil konania

vedené pod sp. zn. (bod A) a sp. zn. (bod B) na spoločné

konanie s tým, že spoločné konanie bude ďalej vedené pod sp. zn. .

A. Z podaného prvého návrhu, ako aj z priloženého súdneho spisu vyplýva, že

krajský súd podal predmetný návrh v súvislosti s konaním vedeným krajským súdom pod

sp. zn. 51-24 K 395/97 vo veci konkurzného konania na majetok úpadcu P., a. s., Ž., ktoré

bolo z dôvodu podania prvého návrhu ústavnému súdu prerušené uznesením krajského súdu

č. k. 51-24 K 395/97 z 25. septembra 2008.

Krajský súd v prvom návrhu uviedol:

«Môj návrh odôvodňujem takto:

Vyhláška MS SR č. 398/2001 zo dňa 4. 10. 2001, ktorou sa menila vyhláška MS SR

č. 493/1991 v znení vyhlášok MS SR č. 358/1996, č. 21/1998 a č. 389/2001, ako všeobecne

záväzný právny predpis k , v ustanovení

ods. 3) upravuje, že „v začatých konaniach, v ktorých k 8. októbru 2001 nebolo skončené

prieskumné pojednávanie, sa na odmenu správcov a ich zástupcov použijú § 6 až 9d.

Preddavky na odmenu priznané podľa doterajších predpisov sa nevracajú, aj keď presahujú

najvyššiu hodnotu odmeny podľa § 7 ods. 1. Právne účinky úkonov, ktoré nastali pred

8. októbrom 2001, zostávajú zachované.“

Podľa ZKV má správca nárok na odmenu. Správca ako

subjekt zúčastnený v konkurznom konaní, ktorý je nositeľom práv účastníka konania

v prípade, že si uplatňuje odmenu a náhradu výdavkov, ak tieto neboli uspokojené pred

vydaním rozvrhového uznesenia, vykonáva svoju funkciu s nárokom na odmenu podľa

platnej právnej úpravy. Spôsob výpočtu odmeny správcu je ustanovený konkurznou

vyhláškou, ako všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sa vykonávajú príslušné

ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní.

Vyhláškou MS SR č. 358/1996 v znení vyhlášky MS SR č. 21/1998 bola odmena

správcov konkurznej podstaty upravená v ustanovení § 7 ods. 1: „konkurzná odmena je

10 % zo sumy uvedenej v § 6 písm. a), najmenej však 50.000,- Sk.“

Vyhláškou č. 389/2001 zo dňa 26. 9. 2001 MS SR určilo odmenu správcov

konkurznej podstaty v redukovanej podobe s výpočtom upraveným v § 7 ods. 1 až 3.

Zároveň v ust. § 11c ods. 3 určilo, že „na odmenu správcov a ich zástupcov sa použijú

ustanovenia doterajších predpisov, ak boli súdom ustanovení do funkcie pred nadobudnutím

účinnosti tejto vyhlášky.“

Vyhláškou č. 398/2001 zo dňa 4. 10. 2001 MS SR naopak retroaktívne určilo odmenu

v redukovanej podobe podľa úpravy odmeny určenej vo vyhláške č. 389/2001 aj na konania,

v ktorých nebolo skončené prieskumné pojednávanie k 8. 10. 2001.

Podľa SR, Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny

štát. Neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Ústavný súd v rámci výkladu

a aplikácie SR okrem iného uviedol nasledovné:

„v ústavnom poriadku SR všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov

alebo ich ustanovení možno odvodiť z SR, podľa ktorého je Slovenská republika

právnym štátom. K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka

(princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i

zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. ...

... Je potrebné povedať, že uvedená úprava vyhl. č. 493/91 Zb. bola motivovaná

snahou predchádzajúceho vedenia MS SR maximálne znížiť a obmedziť príjmy správcov,

avšak pri plnom zachovaní rozsahu a náročnosti ich práce, ba neskôr ich podstatnom

rozšírení, čo je zrejmé z uloženia nových povinností pre správcov KP stanovených v novele

Správcovia vo všeobecnosti túto úpravu pociťujú ako zneváženie a podceňovanie

významu a náročnosti ich práce.

Rovnako tak ústavný súd vo svojej judikatúre viackrát zdôraznil, že k princípu

právnej istoty neodmysliteľne patrí aj ochrana legálne nadobudnutých práv (napr. I. US

30/99).

... Je nesporné, že jedným z práv, ktoré vznikajú v rámci konkurzného konania, je aj

právo správcu priamo na základe zákona získať odmenu za svoju činnosť, t. j. získať

peňažné plnenie v určitej sume.

V záujme zákonnej rozhodovacej činnosti súdov, právnej istoty účastníkov

konkurzného konania (veriteľov), správcov konkurzných podstát, je potrebné ustáliť právnu

úpravu v súlade s princípmi právneho demokratického štátu a garantovaných práv.

Podľa ust. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí

od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred

rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka

veci je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská

republika viazaná. V tomto prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

V tejto súvislosti treba upozorniť na určitú rozpornosť a ustanovenia

ods. 1 písm. b), ktoré ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie aj v prípade, ak dospeje

k záveru, že vykonávajúci predpis a sú v rozpore (aj vykonávací predpis má

spravidla všeobecne záväzný charakter). Podľa je však súd viazaný iba zákonom

(). ( komentár k 1996)»

Vzhľadom na uvedené krajský súd žiadal, aby ústavný súd o prvom návrhu rozhodol

takto:

„Ustanovenie vyhl. č. nie je v súlade s

Slovenskej republiky v spojení s .“

B. Z druhého návrhu, ako aj z pripojeného súdneho spisu vyplýva, že krajský súd

podal predmetný návrh v súvislosti so súdnym konaním vedeným pod sp. zn. 46-24 K

193/99 vo veci konkurzného konania na majetok úpadcu P. Č., a. s., ktoré bolo z dôvodu

podania druhého návrhu ústavnému súdu prerušené uznesením krajského súdu č. k. 46-24 K

193/99-3646 z 29. júna 2009. Z druhého návrhu vyplýva, že tento bol krajským súdom

podaný na základe podnetu správkyne konkurznej podstaty (ďalej len „správkyňa“)

ustanovenej krajským súdom do tejto funkcie vo veci konkurzného konania.

Správkyňa svoj podnet doručený krajskému súdu 19. novembra 2007 odôvodnila

takto:

„... v dôsledku zmeny vyhlášky č. , ktorá bola prijatá v roku 2001

vyhláškou č. došlo k zmene výpočtu odmeny správcu, pričom vyhláškou

č. v c) bolo prijaté prechodné ustanovenie, podľa ktorého na konania,

v ktorých k 08. októbru 2001 nebolo skončené prieskumné pojednávanie sa použije výpočet

odmeny podľa zmeneného predpisu. Nový spôsob výpočtu odmeny správcu predstavuje

v tomto konaní jej zníženie približne o 14 000 000.- Sk korún. Správcovia konkurznej

podstaty vykonávali svoju funkciu v dobrej viere, že výkon ich činnosti bude ohodnotený

podľa predpisov platných ku dňu ustanovenia správcu do funkcie. Základným

predpokladom právnej istoty v oblasti aplikácie práva je poznateľnosť právnej normy, resp.

poznateľnosť právneho stavu a predvídateľnosť právnych následkov. Právna istota správcu

spočívala v tom, že výška odmeny za výkon činnosti správcu konkurznej podstaty P. Č. a. s.

je vo výške určenej právnym predpisom platným a účinným v okamihu jeho ustanovenia do

funkcie. Nie je možné pripustiť, aby táto odmena bola so spätnou platnosťou znížená.

Správca konkurznej podstaty by mal mať možnosť dôverovať súčasnému stavu právneho

poriadku a byť si istý tým, že rozsah jeho práv a povinností nebude retroaktívne menený.

Správca konkurznej podstaty má oprávnený záujem poznať rozsah svojich práv a povinností

v okamžiku, keď činí svoje rozhodnutie. Táto požiadavka bola spochybnená vydaním

retroaktívneho právneho predpisu, ktorý a posteriori mení skôr založené právne vzťahy.

Ochrana už nadobudnutých práv nedovoľuje, aby správca konkurznej podstaty, ktorému

jeho ustanovením do funkcie vzniklo právo, aby mu bola priznaná odmena, ktorej základ

a teda daný predpoklad pre výpočet bol retroaktívne znížený. ...

V tomto prípade ide o spätnú účinnosť vyhlášky č. , ktorou sa mení

. Ide o nerešpektovanie ústavného zákazu retroaktivity, porušenie

princípu právnej istoty a ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv ako základného znaku

právneho štátu. Uviedla, že znenie ) vyhlášky č. je nezákonným

zásahom do kompetencií Národnej rady Slovenskej republiky ako jediného zákonodarného

orgánu, nakoľko prekračuje zákonné zmocnenie obsiahnuté v dikcii § 71 písm. c) zák. č.

tým, že formuluje rozdielne podmienky pre priznanie odmeny správcu

v závislosti od skončenia prieskumného pojednávania ako jednej z fáz konkurzného

konania...

Ochrana už nadobudnutých práv nedovoľuje, aby správcovi konkurznej podstaty,

ktorému jeho ustanovením do funkcie vzniklo právo, aby mu bola priznaná odmena za jeho

činnosť počas konkurzného konania vo výške určenej právnym predpisom platným

a účinným v okamihu jeho ustanovenia do funkcie, bola táto odmena so spätnou účinnosťou

znížená. ...

Viazanie práva na odmenu v určitej výške na skončenie prieskumného pojednávania

je spájaním uvedeného práva správcu s novou skutočnosťou, ktorá do nadobudnutia

účinnosti vyhlášky č. nemala vo vzťahu k odmeňovaniu správcu povahu

rozhodujúcej právnej skutočnosti. ...“

Krajský súd podnet správkyne postúpil ústavnému súdu na konanie o súlade

právnych predpisov, pričom jej podnet doplnil aj o svoju argumentáciu, podľa ktorej:

« o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v § 208, zrušil ZKV ako aj vykonávaciu vyhlášku. V prechodných

ustanoveniach, konkrétne v § 206 ods. 1 stanovil, že na konania, ktoré začali pred dňom

jeho účinnosti, t. j. pred 01. januárom 2006 sa naďalej použijú doterajšie právne predpisy.

To znamená, že uvedený vykonávací predpis je pre toto konanie, ktoré začalo pred

účinnosťou , účinný. Napriek tomu, že ide o zrušený predpis, sú tu

dôvody na to, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o nesúlade § 11c) ods. 3

vykonávacej vyhlášky č. s článkom 1 ods. 1 a s článkom 1

dodatkového protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Správca konkurznej podstaty pri výkone svojej funkcie usporadúva majetkové pomery

dlžníka, pričom má množstvo povinností a musí obsiahnuť celé spektrum činností, aby splnil

zákonnú požiadavku postupu s odbornou starostlivosťou. Koncepcia kreovania odmeny

správcu spôsobom, aké vybralo Ministerstvo spravodlivosti SR vo vykonávacom predpise,

je postavená na motivačnom prvku, keď výška odmeny závisí od výšky speňaženia a inak

získaných príjmov. Výška odmeny je závislá od výšky dosiahnutého základu. Platí pravidlo,

že čím vyšší základ, tým vyššia odmena. Toto pravidlo platí aj po zmene vykonávacej

vyhlášky s tým, že bol stanovený maximálny strop odmeny sumou 331 939,18 Eur

(10 000 000.- Sk). Po zmene výpočtu odmeny v § 7 vykonávacej vyhlášky sa však zmenou

„sadzby odmeny“ (vyhláškou č. ) oproti pôvodnej 10 % sadzbe odmena

pri nižších základoch... zvýšila na 15 % zo základu a pri základoch presahujúcich

564 296,62Eur (17 000 000,- Sk) sa znížila...

Napriek tomu, že ustanovenie § 11c) ods. 3 vykonávacej vyhlášky obsahuje

v poslednej vete pravidlo, že právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 8. októbrom 2001

zostávajú zachované, neumožňuje toto ustanovenie vypočítať odmenu správcu osobitne zo

základu dosiahnutého k 8. októbru 2001 a osobitne zo základu dosiahnutého od 8. októbra

2001 do predloženia konečnej správy. ... dosiahnutie akejkoľvek čiastky základu zakladá

nárok na konkrétnu výšku odmeny a tým správcovo legitímne očakávanie konkrétnej výšky

odmeny. Takéto právo na pohľadávku, resp. jej legitímne očakávanie už spadá pod ochranu

článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.»

Vzhľadom na uvedené sa krajský súd druhým návrhom domáha, aby ústavný súd

rozhodol „o nesúlade ) ods. 3 vyhlášky č. v znení podľa vyhlášky

č. s článkom 1 ods. 1 a s článkom 1

Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o súlade všeobecne

záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy

s , ako aj s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada

Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom.

V konaní o súlade právnych predpisov podľa ústavný

súd postupuje podľa ustanovení až . Podľa ustanovenia

ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť

pred vyhlásením nálezu ústavného súdu, konanie sa zastaví.

Obidvoma návrhmi krajského súdu je namietaná neústavnosť § 11c ods. 3 vyhlášky

č. , ktorou bola s účinnosťou od 8. októbra 2001 novelizovaná vyhláška

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú

niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“).

Ústavný súd zistil, že už v čase doručenia návrhov ústavnému súdu bolo namietané

ustanovenie vyhlášky č. zrušené, t. j. stratilo platnosť

a účinnosť. K jeho zrušeniu došlo o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol s účinnosťou od 1. januára 2006

zrušený nielen o konkurze a vyrovnaní v znení jeho zmien

a doplnkov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“), ale aj jeho vykonávacia vyhláška

č. v jej novelizovanom znení, ktorá bola vydaná na základe

splnomocňovacieho ustanovenia § 71 zrušovaného zákona o konkurze a vyrovnaní a ktorej

novela č. má byť predmetom posúdenia ústavným súdom na základe návrhov

krajského súdu.

V súvislosti s uvedeným zistením ústavný súd zdôraznil, že v konaní o súlade

právnych predpisov podľa je v zásade oprávnený posudzovať len súlad

platných právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení s právnymi

predpismi vyššej právnej sily, čo možno okrem iného nepriamo odvodiť aj z už citovaného

(napr. ).

Na tomto základe ústavný súd po zistení, že napadnuté ustanovenie vyhlášky

č. stratilo platnosť ešte pred doručením návrhov krajského súdu ústavnému

súdu, uznesením konanie zastavil.

K tomuto rozhodnutiu sa podľa pripája odlišné

stanovisko sudcov Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa,

Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2010