Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 533/2010
PDF · 119.61 KB
No categories available
II. ÚS 533/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť M., M., zastúpenej advokátom JUDr. M. V., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Co 79/2010
z 22. júna 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra
2010 doručená sťažnosť M., M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
3 Co 79/2010 z 22. júna 2010.
Zo sťažnosti vyplývalo, že sťažovateľka sa v súdnom konaní domáhala určenia
neplatnosti nájomnej zmluvy, jej vypratania a zdržania sa zasahovania do vlastníckeho
práva nehnuteľnosti v M.. Okresný súd Košice - okolie rozsudkom sp. zn. 11 C 125/2005
zo 4. decembra 2009 žalobu zamietol. Krajský súd v dôsledku jej odvolania potvrdil
napadnutý rozsudok. Toto rozhodnutie podľa sťažovateľky je v rozpore s čl. 46 ods. 1
ústavy, a to z toho dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, odvolací súd sa
nezaoberal skutkovými otázkami, ktoré navrhovala v odvolacom konaní vykonať, nekonal
vo veci namietanej neexistencie pohľadávky uplatnenej vzájomným návrhom a na odvolacie
konanie nebola predvolaná. Arbitrárnosť toho rozhodnutia svedčí o tom, že boli porušené
práva na spravodlivý proces, ako aj princíp rovnosti zbraní. Skutkovo sa súdy nezaoberali
tým, že nájomná zmluva nebola uzatvorená medzi účastníkmi konania, ale medzi
žalovaným subjektom a D. v M. ako samostatnou právnickou osobou, súdy nesprávne
posúdili obsah uzatvorenej zmluvy a nevyhodnotili dostatočne ani antidatovanie predmetnej
spornej zmluvy. Na základe toho sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vo veci vydal tento
nález:
„1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 22.6.2010 sp. zn.. 3Co/79/2010 právo
sťažovateľky na riadne zákonu odpovedajúce odôvodnenie ako súčasť práva domáhať sa
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky porušil.
2. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 22.6.2010 sp. zn.. 3Co/79/2010 právo
sťažovateľky na kontradiktórne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd porušil.
3. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 22.6.2010 sp. zn.. 3C/79/2010 právo
sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd porušil.
4. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 22.6.2010 sp. zn.. 3Co/79/2010 právo
sťažovateľky na verejné prerokovanie veci v jej prítomnosti podľa čl.48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky porušil.
5. Ústavný súd Slovenskej republiky Rozsudok Krajského súdu sp. zn. 3Co/79/2010
zo dňa 22.06.2010 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
6. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 254,88 eur ktorú je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť na účet
právneho zástupcu JUDr. M. V.,... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorenej môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti
konať a rozhodnúť.
Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného
súdu poskytovať ochranu základným právam je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak
poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom prípade
z ďalej uvedených dôvodov právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam
sťažovateľky vyplývajúcim z ústavy a dohovoru prináleží Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v dovolacom konaní, čím je zároveň vylúčená
právomoc ústavného súdu.
Na dopyt ústavného súdu sťažovateľka uviedla, že proti napadnutému rozsudku
krajského súdu podala podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie
na najvyššom súde 9. augusta 2010.
Podľa judikovanej praxe ústavného súdu pokiaľ sťažovateľ podá tak sťažnosť
ústavnému súdu, ako aj dovolanie, tak právomoc poskytnúť ochranu základným právam
a slobodám má najvyšší súd v dovolacom konaní, čo zároveň vylučuje v rámci princípu
subsidiarity právomoc ústavného súdu. V prípade, že nedôjde v dovolacom konaní
k zrušeniu, resp. zmene napadnutého rozhodnutia, je daná právomoc ústavného súdu tak na
preskúmanie dovolacieho konania, ako aj odvolacieho rozhodnutia, pričom zákonná
dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti plynie od doručenia dovolacieho rozhodnutia
najvyššieho súdu (mutatis mutandis napr. IV. ÚS 245/2010).
Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že vzhľadom na podané dovolanie právomoc poskytnúť
ochranu označeným právam sťažovateľky podľa ústavy a dohovoru má najvyšší súd
v dovolacom konaní. Táto okolnosť vylučuje právomoc ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. decembra 2010