Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 402/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. decembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa

Mészárosa prerokoval sťažnosť T. M., B., zastúpeného advokátkou Mgr. M. B., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š i l základné právo T. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jeho právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. T. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. T. M. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,88 € (slovom

dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky Mgr. M. B., B., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k.

-24 z 30. septembra 2010 na ďalšie konanie sťažnosť T. M. (ďalej len

„sťažovateľ“), v ktorej tvrdil, že postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené jeho základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“).

Sťažovateľ v podstatnej časti sťažnosti uviedol:

„Sťažovateľ spolu s navrhovateľkou v 1. rade sa predmetným návrhom domáhali,

aby súd určil podiel navrhovateľov na spoločných častiach a zariadeniach domu

a spoluvlastnícky podiel na pozemku..., aby určil cenu za prevod predmetného bytu do

vlastníctva sťažovateľa a navrhovateľky v 1. rade a aby súd nahradil vôľu odporcu

uzatvoriť zmluvu o prevode 3 - izbového bytu č. 9 na II. poschodí bytového domu súpisné

číslo... v B. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu

a spoluvlastníckeho podielu na pozemku... nádvoria o veľkosti určených súdom a za cenu

určenú súdom. Návrh bol prijatý a veci bola pridelená spisová značka .“

Sťažovateľ ďalej chronologicky popísal priebeh doterajšieho konania:

„Dňa 10.01.2006 bola odporcovi odoslaná výzva na podanie vyjadrenia

k predmetnému návrhu sťažovateľa ako navrhovateľa v 2.rade a navrhovateľky v 1. rade zo

dňa 12.12.2005.

Dňa 08.02.2006 bolo porušovateľovi doručené vyjadrenie odporcu k návrhu

sťažovateľa ako navrhovateľa v 2. rade a navrhovateľky v 1. rade zo dňa 12.12.2005.

Odpoca oboznámil porušovateľa vo vyjadrení o udelení plnomocenstva na zastupovanie

v konaní Mgr. J. B., advokátovi a zároveň poprel nároky sťažovateľa ako navrhovateľa

v 2.rade a navrhovateľky v 1. rade v celom rozsahu.

Dňa 10.05.2006 bol spis predložený sudcovi.

Dňa 27.07.2006 bol spis preložený vyššiemu súdnemu úradníkovi Mgr. M. K. s tým,

že po jeho spracovaní sa mal spis predložiť zákonnému sudcovi.

Dňa 15.11.2007, to znamená po 23 mesiacoch od podania návrhu zo dňa

12.12.2005, vyzval vyšší súdny úradník Mgr. M. K. uznesením sťažovateľa ako

navrhovateľa v 2. rade a navrhovateľku v 1. rade, aby bližšie špecifikovali tretiu časť petitu

návrhu podaného dňa 12.12.2005, a to aby konkrétne vymedzili strany zmluvy o prevode

bytu, ktorá sa mala uzatvoriť, aby špecifikovali predmet zmluvy, aby uviedli katastrálne

územie a správu katastra, kde sa predmetný byt nachádza a číslo listu vlastníctva, na

ktorom je predmetný byt zapísaný.

Dňa 11.12.2007 bolo doručené doplnenie návrhu zo dňa 12.12.2005, ktorým

sťažovateľ ako navrhovateľ v 2. rade a navrhovateľka v 1. rade bližšie špecifikovali tretiu

časť petitu, tak ako na to boli vyzvaný uznesením zo dňa 15.11.2007.

Dňa 11.01.2008 bola porušovateľovi doručená prostredníctvom Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky sťažnosť sťažovateľa, ktorým sťažovateľ upozorňoval

porušovateľa na neprimeranú dĺžku konania vo veci , vedenej na tunajšom súde.

Dňa 28.1.2008 bola sťažnosť sťažovateľa spracovaná predsedníčkou Okresného

súdu Bratislava I ako porušovateľa JUDr. G. B., pričom táto sťažnosť bola vybavená ako

opodstatnená. Vo vyhodnotení sťažnosti okrem iného predsedníčka súdu JUDr. G. B.

uviedla, že v namietanom období vznikol objektívny prieťah, pričom bol tento objektívny

prieťah zapríčinený nedostatočným personálnym obsadením.

Dňa 12.02.2008 bolo doplnenie žaloby sťažovateľom ako navrhovateľom v 2. rade

a navrhovateľkou v 1. rade odoslané právnemu zástupcovi odporcov Mgr. J. B.

Dňa 28.07.2008 bolo vo veci nariadené prvé pojednávanie na 4.11.2008.

Dňa 04.11.2008 sa po takmer 3 rokoch od podania návrhu uskutočnilo prvé

pojednávanie v predmetnej veci spisovej značky o určenie spoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na pozemku parc.č. 98-

2

zastavané plochy a nádvoria o výmere 1263 mo určenie ceny za prevod bytu do vlastníctva

a o nahradenie prejavu vôle s zavretím zmluvy o prevode bytu do vlastníctva.

Na pojednávaní sa zúčastnili sťažovateľ ako navrhovateľ v 2.rade a navrhovateľka v 1. rade

a právna zástupkyňa odporcu. Súd vyzval právnu zástupkyňu odporcu, aby založila do spisu

odvolanie Mgr. B. do spisu. Právna zástupkyňa prehlásila, že požadované odvolanie založí

do spisu dodatočne. Súd pripustil špecifikáciu petitu, tak ako to bolo uvedené v podaní

z 11.12.2007. Právna zástupkyňa odporcu predložila súdu výpis z katastra nehnuteľností,

ktorým poukázala na to, že odporca od 15.01.2007 nie je vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti. Navrhovateľka v 1. rade s poukazom na novú situáciu a nové komplikácie

navrhla pojednávanie odročiť s tým, že sa rozhodla zvoliť si právneho zástupcu. Súd odročil

pojednávanie na neurčito.

Dňa 03.02.2009 porušovateľ vyzval listom sťažovateľa ako navrhovateľa v 2.rade

a navrhovateľku v 1. rade, aby porušovateľovi oznámili, či naďalej trvajú na pôvodnom

návrhu alebo vzhľadom na pojednávanie zo dňa 04.11.2008 robia úpravu návrhu.

Dňa 19.02.2009 bolo porušovateľovi doručené oznámenie o prevzatí zastupovania

sťažovateľa ako navrhovateľa v 2. rade a navrhovateľky v 1. rade Mgr. M. B. advokátkou,

so sídlom B.

Porušovateľ listom zo dňa 07.05.2009 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa

a navrhovateľky v 1. rade, aby informovala súd o tom, či sťažovateľ a navrhovateľka

v 1. rade berú návrh späť alebo urobia v návrhu procesnú zmenu.

Dňa 25.05.2009 bola porušovateľovi doručená zmena návrhu sťažovateľa

a navrhovateľky v 1. rade zo dňa 12.12.2005. V rámci tejto zmeny pôvodného návrhu

sťažovateľa a navrhovateľky v 1. rade, sťažovateľ a navrhovateľka v 1. rade navrhli doplniť

pôvodný petit o návrh na vyhlásenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi C. na

Slovensku a spoločnosťou L. s.r.o. zavkladovanej do katastra nehnuteľností Správou

katastra... v konaní V-465/07 dňa 15.1.1997, predmetom ktorej je predmetná nehnuteľnosť,

ktorej sa týkal spor a taktiež o určenie neplatnosti záložnej zmluvy uzatvorenej medzi

spoločnosťami L. s.r.o. ako záložcom a J., a. s. pobočkou zahraničnej banky, ako záložným

veriteľom zavkladovanej do katastra nehnuteľností Správou katastra... v konaní V-

4679/2007 dňa 30.5.2007, ktorou bolo zriadené záložné právo v prospech záložného

veriteľa k predmetným nehnuteľnostiam. V rámci uvedenej zmeny návrhu navrhli sťažovateľ

a navrhovateľka v 1. rade pribrať do konania uvedené spoločnosti L. s.r.o. a J., a.s..

Dňa 14.05.2010 bolo porušovateľovi doručené vyjadrenie odporcu v 2. rade

k predmetnej veci, v ktorom odporca v 2. rade namietal pasívnu legitimáciu odporcu

v 3. rade, navrhol konanie vo veci vzhľadom na konania ,

a prerušiť a v konečnom dôsledku návrh sťažovateľa

a navrhovateľky v 1. rade zamietnuť ako nedôvodný.

Porušovateľ k spisu vo veci pripojil spisy vo veciach ,

a vedených na tunajšom súde.

Dňa 15.4.2010, teda až po 11 mesiacoch odo dňa podania zmeny návrhu súd vydal

uznesenie, ktorým pripustil rozšírenie návrhu tak, že na strane odporcu vstupuje do konania

L. s.r.o. ako odporca v 2. rade a J., a.s., pobočka zahraničnej banky, ako odporca

v 3. rade.“

Sťažovateľ ďalej poukázal na judikatúru ústavného súdu () vymedzujúcu

účel práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, podľa ktorej:

„Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.

Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Ústavné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na

ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv.“

V nadväznosti na to a vzhľadom na chronologický popis doterajšieho konania

sťažovateľ osobitne zdôraznil, že „Od podania návrhu až doteraz súd vo veci s výnimkou

jedného pojednávania a rozhodnutia o zmene návrhu, meritórne nekonal, navzdory tomu, že

sám konštatoval existenciu prieťahov vo veci.

Vo veci nebol vykonaný podstatný procesný úkon smerujúci k ukončeniu právnej

neistoty sťažovateľa, čo je vzhľadom na dĺžku konania – 4 roky a 8 mesiacov – ako

i vzhľadom k tomu, že súdne konanie prebieha na súde prvého stupňa, podstatná nečinnosť.

Sťažovateľ má za to, že konanie sa vyznačuje značnými prieťahmi, spôsobeným váhavým

postupom, ktorý sa prejavil najmä v značnej časovej medzere medzi jednotlivými

procesnými úkonmi, čím bola obmedzená plynulosť konania.“.

Sťažovateľ ďalej odvolávajúc sa na ustálenú judikatúru ústavného súdu, ako aj

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vymedzil kritéria na posudzovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote a v ďalšom texte sťažnosti osobitne poukázal na

naplnenie každého z nich.

K dĺžke konania o subjektívnom práve sťažovateľ uviedol:

„Konanie vo veci trvá už skoro 5 rokov, napriek tomu dosiaľ nebolo ukončené.

Sťažovateľ spolu s navrhovateľkou v 1. rade podali návrh dňa 12.12.2005 a bola mu

pridelená spisová značka . Napriek tomu, že občianske súdne konanie nie je

žiadnym spôsobom časovo ohraničené, považujeme dobu konania v trvaní 4 rokov a 8

mesiacov za neprimerane dlhú vzhľadom na to, že v predmetnej veci neboli doposiaľ

vykonané žiadne relevantné úkony zo strany okresného súdu, pričom zdôrazňujeme, že ide

len o prvostupňové konanie, teda dĺžka konania môže byť ešte oveľa dlhšia v prípade, ak by

v konaní niektorá zo strán využila svoje právo a proti budúcemu rozsudku sa odvolala.

Neúmerne dlhým konaním je sťažovateľ vystavený právnej neistote ohľadom jeho návrhu,

navyše pomalé konanie znižuje jeho šance na úspešné vymoženie práva, čo potvrdzujú aj

kúpne a záložné zmluvy uzatvorené vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti v priebehu

konania v predmetnej veci . Z tohto dôvodu je v tomto konaní možné

konštatovať, že pomalá spravodlivosť je spravodlivosť odmietnutá, o to viac, že dĺžka

konania nezodpovedá zložitosti prípadu.“

Ku kritériu zložitosť veci sťažovateľ okrem iného uviedol:

„Máme za to, že vzhľadom k skutkovému stavu sa jedná o mierne zložitú vec, avšak

nie právne zložitú vec, keďže k predmetu sporovej veci existuje postačujúca právna úprava

riešiaca podobnú problematiku.

Sťažovatelia sa v rámci svojho žalobného návrhu domáhali určenia

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a

pozemku k nemu prináležiacemu, určenia ceny bytu za prevod do ich vlastníctva a

nahradenia prejavu vôle s uzavretím zmluvy o prevode bytu do ich vlastníctva namiesto

súhlasu odporcu. Pod vplyvom okolností, ktoré vznikli v priebehu prebiehajúceho súdneho

konania bol sťažovateľ ako navrhovateľ v 2. rade spolu s navrhovateľkou v 1. rade nútený

pôvodný žalobný návrh rozšíriť o návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorým bol

predmetný bytový dom prevedený do vlastníctva spoločnosti L. s.r.o. ako aj určenia

neplatnosti záložnej zmluvy, ktorou bolo v prospech J. a.s. zriadené k predmetnej

nehnuteľnosti záložné právo.

K zväčšeniu skutkovej zložitosti veci prispela aj zdĺhavá procesná pasivita

Okresného súdu, ktorá umožnila pred rozhodnutím v merite veci uskutočnenie prevodu a

následnému založeniu predmetnej nehnuteľnosti.“

V rámci posúdenia kritéria správanie účastníkov konania sťažovateľ konštatoval:

„Za účastníka konania v zmysle tohto kritéria sa považuje predkladateľ podnetu na

konanie pred Ústavným súdom SR. ...

Sťažovateľ a jeho nebohá manželka si riadne plnili svoje povinnosti, ktoré im

vyplývajú z postavenia navrhovateľov. Sťažovateľ a jeho manželka upozornili sťažnosťou na

zbytočné prieťahy v konaní, ktorá bola 11.01.2008 postúpená z Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky predsedníčke Okresného súdu Bratislava I, pričom sa domáhal

konania bez prieťahov. Samotná sťažnosť bola predsedníčkou súdu vybavená ako

opodstatnená.

Sťažovateľ ako navrhovateľ v 2.rade sa spolu s navrhovateľkou v 1. rade zúčastnil aj

prvého a doposiaľ jediného pojednávania, ktoré bolo vzhľadom k procesnému výzvou

odročené na neurčito.

Ďalšie kroky účastníka ako sťažovateľa spolu s navrhovateľkou v 1.rade boli

ovplyvnené potrebou voľby právneho zástupcu vzhľadom na vznik komplikácie v priebehu

konania, vzhľadom k vlastníckym zmenám k predmetnej nehnuteľnosti ako aj s tým

súvisiacim právnym úkonom.“

Napokon ku kritériu týkajúcemu sa spôsobu, akým súd o veci rozhodoval, sťažovateľ

okrem iného uviedol:

„Konanie vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. sa vyznačuje v celom

jeho priebehu rozsiahlymi časovými odstupmi medzi jednotlivými úkonmi ako aj

neexistenciou relevantných procesných úkonov zo strany súdu, ktoré by mohli odstrániť stav

právnej neistoty. Od podania žalobného návrhu dňa 12.12.2005 do výzvy Okresného súdu

na bližšiu špecifikáciu žalobného petitu navrhovateľmi, boli na Okresnom súde Bratislava I

v predmetnej veci uskutočňované iba administratívne úkony ako odoslanie žalobného

návrhu odporcovi dňa 10.01.2006 a prijatie vyjadrenia sa odporcu doručené súdu

08.02.2006.“

Sťažovateľ najmä osobitne zdôraznil, že od podania žalobného návrhu do výzvy

sťažovateľa a navrhovateľky v 1. rade na bližšiu špecifikáciu ich žalobného návrhu

uplynulo 23 mesiacov. Ďalej k tomu poukázal predovšetkým na to, že „Dňa 28.1.2008 bola

Okresným súdom spracovaná sťažnosť sťažovateľa, pričom táto sťažnosť bola

predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I JUDr. G. B. vybavená ako opodstatnená

s prísľubom priebežného sledovania konania s cieľom zamedzenia ďalších prieťahov.

Vo vyhodnotení sťažnosti okrem iného predsedníčka súdu JUDr. G. B. uviedla, že

v namietanom období vznikol objektívny prieťah, pričom bol tento objektívny prieťah

zapríčinený nedostatočným personálnym obsadením. ...

Napriek sťažnosti na prieťahy, ktorá bola vybavená predsedníčkou Okresného súdu

dňa 28.01.2008 boli uskutočnené zo strany Okresného súdu Bratislava 1 v období

nasledujúcich 6 mesiacov iba jednoduché úkony administratívnej povahy, a to v podobe

odoslania doplnenia žaloby sťažovateľom ako navrhovateľom v 2. rade a navrhovateľkou

v 1. rade právnemu zástupcovi odporcov dňa 12.02.2008 a nariadenia prvého pojednávania

vytýčeného dňa 28.07.2008 na termín 04.11.2008.

Za podstatný prvok zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava I vo veci pod sp. zn. považujeme oneskorené pojednávanie, na

ktorom súd pripustil špecifikáciu petitu tak, ako to bolo uvedené v podaní z 11.12.2007,

sťažovateľa ako navrhovateľa v 2. rade a navrhovateľky v 1. rade a na základe prednesov

strán pojednávanie odročil na neurčito.

V ďalšom procese konania vo veci súd vykonal už iba jednoduché administratívne

úkony súvisiace s výzvou navrhovateľov o ďalšie doplnenie a nasledovným rozšírením

žalobného návrhu, ktoré vyplynulo zo zdĺhavého procesného vývoja v konaní vo veci sp. zn.

.

Za celý čas konania, čiže za takmer päťročné obdobie, bolo vytýčené iba jedno

pojednávanie, ktoré bolo následne odročené na neurčito vzhľadom na zmenu procesnej

situácie spôsobenej zdĺhavým konaním vo veci...

Samotná existencia prieťahov bola priznaná aj predsedníčkou Okresného súdu

Bratislava I v prípade vybavenia veci zo dňa 28.01.2008. Predsedníčka Okresného súdu

JUDr. G. B. v odpovedi na sťažnosť v konaní , ktorá bola Okresnému súdu

postúpená Ministerstvom spravodlivosti dňa 11.01.2008, sama priznala existenciu

prieťahov v dovtedajšom konaní vedenom pod spisovou značkou , pričom za

objektívnu príčinu prieťahov, ktoré sa vyskytli, označila vysoký nápad vecí v oddelení

vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym

obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu.

... pomerne zdĺhavé konanie spojené s dlhými prestávkami medzi jednotlivými

procesnými úkonmi ako aj početné stresové situácie v dôsledku právnej neistoty, ktorá

počas zdĺhavého konania nastali, prispeli v podstatnej miere na zhoršenie zdravotného

stavu navrhovateľky v 1. rade T. H. Sťažovateľ spolu s manželkou boli nájomníkmi bytu od

31.8.1987, teda dlhé obdobie pred vznikom sporu a podaním žalobného návrhu na

Okresnom súde Bratislava I. Žalobou sa snažili domôcť sa ochrany svojho práva na

odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti, čím by sa potvrdili práva, ktoré je prináležia.

Namiesto promptného konania zo strany Okresného súdu Bratislava I, ktorý je vybavený

dostatočným mechanizmom prostriedkov na zabezpečenie ochrany práv ako aj právom

chránených záujmov fyzických a právnických osôb, sa sťažovateľ a jeho manželka sa

dočkali nezáujmu o ich potreby právnej istoty. ...

Celkový postup súdu v konaní je možné označiť za neefektívny, od začiatku bolo

vytýčené iba jedno pojednávanie, ktoré v prípade ak by sa uskutočnilo skôr mohlo vec

posunúť ďalej ešte pred tým ako sa skutkový stav skomplikoval. Po celú dobu sa buď

nekonalo alebo ak sa konalo, tak iba formou jednoduchých procesných úkonov, ktoré

nemali výraznejší vplyv na meritórne rozhodnutie vo veci. Tvrdíme teda, že obdobie

posledných piatich rokov je poznačené zbytočnými prieťahmi ako celok a v tomto období

okrem jediného pojednávania nenastali v konaní žiadne úkony, ktoré by významne prispeli

k ukončeniu stavu právnej neistoty sťažovateľov – teda k účelu, ktorého ochrana je

obsahom a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd III.“.

V tretej časti sťažnosti sťažovateľ citoval príslušné ustanovenia a zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) zakladajúce právomoc ústavného súdu,

pričom poukázal na vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Týmto prostriedkom je sťažnosť na prieťahy

v súdnom konaní podľa a nasledujúcich o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých predpisov v platnom znení. K jej uplatneniu sťažovateľ uviedol:

„Sťažovateľ spolu s manželkou súdu zaslali sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorou sa

navrhovatelia domáhali prešetrenia a odstránenia prieťahov v konaní. Vo vybavení

sťažnosti na prieťahy predsedníčka súdu konštatovala, že sťažnosť je odôvodnená a dĺžka

konania je spôsobená vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka,

zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku

tamojšieho súdu. Napriek prisľúbenému konaniu s cieľom zamedzenia ďalších prieťahov do

dnešnej doby vo veci rozhodnuté nebolo. Na základe týchto skutočností považujeme za

zrejmé, že sťažovateľ riadne vyčerpal prostriedky poskytnuté mu na ochranu jeho práv,

nakoľko však ich uplatnenie nebolo účinné, teda prieťahy v konaní neboli súdom

odstránené, sťažovateľ je nútený obrátiť sa za účelom ochrany svojich práv na Ústavný

súd.“

Sťažovateľ požiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

9 000 €, čo odôvodnil psychickou ujmou, pocitom krivdy a neistoty spôsobenej dlhodobou

neschopnosťou súdu plynule pokračovať v konaní a včas rozhodnúť spor.

„Sťažovateľ má preto pocit obrovskej frustrácie, pomalým a neefektívnym konaním

súdu v predmetnom konaní je ukracovaný na svojich právach. Sťažovateľ má strach

o strechu nad hlavou a pociťuje stratu možnosti zveľaďovania možnosti svojho obydlia...“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol

týmto nálezom:

„základné právo sťažovateľa T. M. ... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava 1 vo veci vedenej pod sp. zn.

konať.

Ústavný súd priznáva T. M. ... primerané finančne zadosťučinenie vo výške 9 000

EUR, slovom deväťtisíc EUR, ktoré je mu Okresný súd Bratislava I povinný uhradiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Dunajská Streda je povinný uhradiť T. M. ... trovy právneho zastúpenia

vo výške 254,88 EUR (dva úkony právnej pomoci – príprava a prevzatie veci, podanie

sťažností á 120,23 EUR a režijný paušál á 7,21 EUR) na účet právneho zástupcu - Mgr. M.

B., so sídlom B., zapísaná v zozname SAK pod č. 0536, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.

z 30. septembra 2010 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa a predsedníčku

okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.

Právna zástupkyňa sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Dňa 3. novembra 2010 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu, v ktorom okrem oznámenia, že netrvá na tom, aby sa vo veci sťažnosti

konalo ústne pojednávanie, uviedla chronologický popis priebehu doterajšieho konania na

okresnom súde:

„Dňa 12.12.2005 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej

veci navrhovateľa: 1. PhDr. T. H., 2.T. M., proti odporcovi: C. na určenie

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na

pozemku, na určenie ceny za prevod bytu do vlastníctva a návrh na nahradenie prejavu vôle

s uzavretím zmluvy o prevode bytu do vlastníctva. Dňa 10.01.2005 bol návrh na začatie

konania doručený odporcovi na vyjadrenie. Dňa 08.02.2006 doručené vyjadrenie

navrhovateľa. Dňa 15.02.2006 bolo vyjadrenie odporcu doručené navrhovateľovi. Dňa

08.03.2006 právny zástupca odporcu doložil do súdneho spisu splnomocnenie. Dňa

10.05.2006 bol predmetný spis predložený zákonnému sudcovi. Dňa 26.07.2006 bol

predmetný spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na odstránenie vád návrhu. Dňa

15.11.2007 súd uznesením, č.k. -51 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád

návrhu na začatie konania. Dňa 11.12.2007 doručené podanie navrhovateľa v 1.rade. Dňa

12.08.2008 list adresovaný odporcovi. Dňa 24.07.2008 bol nariadený termín pojednávania

na deň 04. november 2008 o 08.45 hod. Dňa 04.11.2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na

ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že pojednávanie sa z dôvodu požiadavky navrhovateľa

odročuje na neurčito. Dňa 02.02.2009 výzva adresovaná navrhovateľovi. Dňa 17.02.2008

doručené oznámenie právneho zástupcu navrhovateľov. Dňa 07.05.2009 výzva adresovaná

právnemu zástupcovi navrhovateľov. Dňa 25.05.2009 právny zástupca navrhovateľov

doručil súdu návrh na zmenu petitu. Dňa 19.01.2010 pokyn zákonného sudcu. Dňa

15.04.2010 súd uznesením, č.k. -82 pripustil rozšírenie návrhu na začatie

konania. Dňa 14.05.2010 doručené vyjadrenie odporcu v 2.rade a návrh na prerušenie

konania. Dňa 26.05.2010 pokyn na zapožičanie spisového materiálu. Dňa 19.07.2010 bol

predmetný spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi. Júl 2010 zapožičanie spisového

materiálu. Dňa 05.08.2010 doručený návrh na zmenu návrhu na začatie konania - právny

zástupca navrhovateľa. Dňa 30.08.2010 súd uznesením, č.k. -112 prerušil

konanie. Dňa 17.09.2010 doručené odvolanie navrhovateľa v 2.rade. Dňa 28.09.2010 bol

predmetný spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi s úpravou zákonného sudcu. Dňa

2.10.2010 súd uznesením, č.k. -129 opravil uznesenie !č. 112, prerušil

konanie do skončenia konania sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. 16C

125/2007. Dňa 22.10.2010 súd uznesením, č.k. -130 zastavil konanie o

návrhu navrhovateľky v l.rade, pripustil zmenu návrhu na začatie konania. Dňa 22.10.2010

pokyn vyššieho súdneho úradníka. Dňa 25.10.2010 súd uznesením, č.k.

vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.“

Na základe uvedeného konštatovala:

„Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za

objektívny prieťah.“

Na záver vyjadrenia predsedníčka okresného súdu uviedla:

„V prípade, že ÚS SR dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym

konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za

ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené

skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a

nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru ESĽP k dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v občianskom právnom konaní a porušenia

základného práva podľa (aj práva podľa dohovoru) ústavný

súd skúmal vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím najmä na skutkovú

a právnu zložitosť veci (1), správanie sťažovateľa (2) a postup okresného súdu (3).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

konania je rozhodovanie o určení spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach

a zariadeniach bytového domu a na pozemku a určenie ceny za prevod bytu do vlastníctva,

o nahradení prejavu vôle s uzavretím zmluvy o prevode bytu do vlastníctva, o určení

neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou bol predmetný bytový dom prevedený do vlastníctva

spoločnosti L., s. r. o., a o určení neplatnosti záložnej zmluvy, ktorou bolo v prospech J.,

a. s., zriadené k predmetnej nehnuteľnosti záložné právo, teda po právnej stránke ide

o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného

súdnictva. Zložitou sa môže javiť z hľadiska skutkového, čo vyplýva z potreby vykonania

listinných dôkazov a dokazovania výsluchmi účastníkov a svedkov. Tieto skutočnosti síce

spôsobili určitú faktickú zložitosť veci a z toho vyplývajúci stupeň časovej náročnosti, to

však nemôže byť samo osebe v posudzovanej veci akceptované ako dôvod ospravedlňujúci

doterajšiu dĺžku konania z hľadiska jeho predmetu. K tomu je tiež nevyhnuté uviesť, že

k zložitosti skutkovej podstaty prispel svojím postupom aj okresný súd, ktorý svojou

dlhodobou nečinnosťou umožňoval rozširovanie predmetu konania.

2. Pri hodnotení preskúmavanej veci podľa ďalšieho kritéria, teda správania

sťažovateľa, ústavný súd zo sťažnosti a zo spisu zistil, že na celkovej dĺžke konania

sťažovateľ podiel nemal.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci dlhodobo nečinný, a to konkrétne najmä

od 15. februára 2006 do 15. novembra 2007 (1 rok a 9 mesiacov) a tiež od 7. mája 2009 do

15. apríla 2010 (11 mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas viac ako 2 rokov súd nevykonal vo veci žiadne úkony.

Navyše okresný súd ani v ostatných obdobiach nevykonával vo veci žiadne úkony, ktoré

mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako jeden

z navrhovateľov v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza. Ústavný súd ďalej

zo spisu zistil, že tie procesné úkony, ktoré okresný súd vykonal, sú poznačené

neefektívnosťou prevažne administratívnym charakterom, ako aj procesnými pochybeniami,

a teda nevytvárali podmienky na odstránenie právnej neistoty sťažovateľov ako

navrhovateľov v danej veci. Vzhľadom na uvedenú nečinnosť okresného súdu ústavný súd

konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani

správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Preto ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

9 000 €, ktoré vo svojej sťažnosti odôvodnil tým, že „Prieťahy v konaní sa už nedajú

odstrániť a teda porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a prejednanie veci v primeranej lehote je nenapraviteľné... Najmä manželka sťažovateľa,

pani T. H., ako veľká bojovníčka o svoje práva, doplatila na prieťahy v konaní svojím

zdravím a v podstate aj životom. Po celý čas súdneho konania bola vystavovaná obrovských

stresovým situáciám, ktoré podlomili jej zdravie a v tento rok pani H. zomrela na rakovinu.

Sťažovateľ má preto pocit obrovskej frustrácie, pomalým a neefektívnym konaním

súdu v predmetnom konaní je ukracovaný na svojich právach. Sťažovateľ má strach

o strechu nad hlavou a pociťuje stratu možnosti zveľaďovania možnosti svojho obydlia.“.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, keď priznáva spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne

sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie

ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu

došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva. Podľa

názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom, aký bol zistený

v predmetnej veci, nerešpektovali a porušovali základné práva sťažovateľa.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za

dôvodné priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na bezdôvodnú nečinnosť

okresného súdu, považuje za primerané vo výške 2 000 € tak, ako to je uvedené v bode 3

výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom pred ústavným súdom

advokátkou Mgr. M. B. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 120,23 €, t. j. za dva úkony 240,46 €, čo spolu

s režijným paušálom 2 x 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 254,88 €.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2010