Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 402/2010
PDF · 268.32 KB
No categories available
II. ÚS 402/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. decembra 2010
v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa
Mészárosa prerokoval sťažnosť T. M., B., zastúpeného advokátkou Mgr. M. B., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
15 C 248/2005 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava I postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 248/2005
p o r u š i l základné právo T. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 248/2005
p r i k a z u j e ďalej konať bez zbytočných prieťahov.
3. T. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),
ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. T. M. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,88 € (slovom
dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I
p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky Mgr. M. B., B., do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k.
II. ÚS 402/2010-24 z 30. septembra 2010 na ďalšie konanie sťažnosť T. M. (ďalej len
„sťažovateľ“), v ktorej tvrdil, že postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 248/2005 bolo porušené jeho základné právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“).
Sťažovateľ v podstatnej časti sťažnosti uviedol:
„Sťažovateľ spolu s navrhovateľkou v 1. rade sa predmetným návrhom domáhali,
aby súd určil podiel navrhovateľov na spoločných častiach a zariadeniach domu
a spoluvlastnícky podiel na pozemku..., aby určil cenu za prevod predmetného bytu do
vlastníctva sťažovateľa a navrhovateľky v 1. rade a aby súd nahradil vôľu odporcu
uzatvoriť zmluvu o prevode 3 - izbového bytu č. 9 na II. poschodí bytového domu súpisné
číslo... v B. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu
a spoluvlastníckeho podielu na pozemku... nádvoria o veľkosti určených súdom a za cenu
určenú súdom. Návrh bol prijatý a veci bola pridelená spisová značka 15C/248/2005.“
Sťažovateľ ďalej chronologicky popísal priebeh doterajšieho konania:
„Dňa 10.01.2006 bola odporcovi odoslaná výzva na podanie vyjadrenia
k predmetnému návrhu sťažovateľa ako navrhovateľa v 2.rade a navrhovateľky v 1. rade zo
dňa 12.12.2005.
Dňa 08.02.2006 bolo porušovateľovi doručené vyjadrenie odporcu k návrhu
sťažovateľa ako navrhovateľa v 2. rade a navrhovateľky v 1. rade zo dňa 12.12.2005.
Odpoca oboznámil porušovateľa vo vyjadrení o udelení plnomocenstva na zastupovanie
v konaní Mgr. J. B., advokátovi a zároveň poprel nároky sťažovateľa ako navrhovateľa
v 2.rade a navrhovateľky v 1. rade v celom rozsahu.
Dňa 10.05.2006 bol spis predložený sudcovi.
Dňa 27.07.2006 bol spis preložený vyššiemu súdnemu úradníkovi Mgr. M. K. s tým,
že po jeho spracovaní sa mal spis predložiť zákonnému sudcovi.
Dňa 15.11.2007, to znamená po 23 mesiacoch od podania návrhu zo dňa
12.12.2005, vyzval vyšší súdny úradník Mgr. M. K. uznesením sťažovateľa ako
navrhovateľa v 2. rade a navrhovateľku v 1. rade, aby bližšie špecifikovali tretiu časť petitu
návrhu podaného dňa 12.12.2005, a to aby konkrétne vymedzili strany zmluvy o prevode
bytu, ktorá sa mala uzatvoriť, aby špecifikovali predmet zmluvy, aby uviedli katastrálne
územie a správu katastra, kde sa predmetný byt nachádza a číslo listu vlastníctva, na
ktorom je predmetný byt zapísaný.
Dňa 11.12.2007 bolo doručené doplnenie návrhu zo dňa 12.12.2005, ktorým
sťažovateľ ako navrhovateľ v 2. rade a navrhovateľka v 1. rade bližšie špecifikovali tretiu
časť petitu, tak ako na to boli vyzvaný uznesením zo dňa 15.11.2007.
Dňa 11.01.2008 bola porušovateľovi doručená prostredníctvom Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky sťažnosť sťažovateľa, ktorým sťažovateľ upozorňoval
porušovateľa na neprimeranú dĺžku konania vo veci 15C 248/05, vedenej na tunajšom súde.
Dňa 28.1.2008 bola sťažnosť sťažovateľa spracovaná predsedníčkou Okresného
súdu Bratislava I ako porušovateľa JUDr. G. B., pričom táto sťažnosť bola vybavená ako
opodstatnená. Vo vyhodnotení sťažnosti okrem iného predsedníčka súdu JUDr. G. B.
uviedla, že v namietanom období vznikol objektívny prieťah, pričom bol tento objektívny
prieťah zapríčinený nedostatočným personálnym obsadením.
Dňa 12.02.2008 bolo doplnenie žaloby sťažovateľom ako navrhovateľom v 2. rade
a navrhovateľkou v 1. rade odoslané právnemu zástupcovi odporcov Mgr. J. B.
Dňa 28.07.2008 bolo vo veci nariadené prvé pojednávanie na 4.11.2008.
Dňa 04.11.2008 sa po takmer 3 rokoch od podania návrhu uskutočnilo prvé
pojednávanie v predmetnej veci spisovej značky 15C 248/2005 o určenie spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na pozemku parc.č. 98-
2
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1263 mo určenie ceny za prevod bytu do vlastníctva
a o nahradenie prejavu vôle s zavretím zmluvy o prevode bytu do vlastníctva.
Na pojednávaní sa zúčastnili sťažovateľ ako navrhovateľ v 2.rade a navrhovateľka v 1. rade
a právna zástupkyňa odporcu. Súd vyzval právnu zástupkyňu odporcu, aby založila do spisu
odvolanie Mgr. B. do spisu. Právna zástupkyňa prehlásila, že požadované odvolanie založí
do spisu dodatočne. Súd pripustil špecifikáciu petitu, tak ako to bolo uvedené v podaní
z 11.12.2007. Právna zástupkyňa odporcu predložila súdu výpis z katastra nehnuteľností,
ktorým poukázala na to, že odporca od 15.01.2007 nie je vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti. Navrhovateľka v 1. rade s poukazom na novú situáciu a nové komplikácie
navrhla pojednávanie odročiť s tým, že sa rozhodla zvoliť si právneho zástupcu. Súd odročil
pojednávanie na neurčito.
Dňa 03.02.2009 porušovateľ vyzval listom sťažovateľa ako navrhovateľa v 2.rade
a navrhovateľku v 1. rade, aby porušovateľovi oznámili, či naďalej trvajú na pôvodnom
návrhu alebo vzhľadom na pojednávanie zo dňa 04.11.2008 robia úpravu návrhu.
Dňa 19.02.2009 bolo porušovateľovi doručené oznámenie o prevzatí zastupovania
sťažovateľa ako navrhovateľa v 2. rade a navrhovateľky v 1. rade Mgr. M. B. advokátkou,
so sídlom B.
Porušovateľ listom zo dňa 07.05.2009 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa
a navrhovateľky v 1. rade, aby informovala súd o tom, či sťažovateľ a navrhovateľka
v 1. rade berú návrh späť alebo urobia v návrhu procesnú zmenu.
Dňa 25.05.2009 bola porušovateľovi doručená zmena návrhu sťažovateľa
a navrhovateľky v 1. rade zo dňa 12.12.2005. V rámci tejto zmeny pôvodného návrhu
sťažovateľa a navrhovateľky v 1. rade, sťažovateľ a navrhovateľka v 1. rade navrhli doplniť
pôvodný petit o návrh na vyhlásenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi C. na
Slovensku a spoločnosťou L. s.r.o. zavkladovanej do katastra nehnuteľností Správou
katastra... v konaní V-465/07 dňa 15.1.1997, predmetom ktorej je predmetná nehnuteľnosť,
ktorej sa týkal spor a taktiež o určenie neplatnosti záložnej zmluvy uzatvorenej medzi
spoločnosťami L. s.r.o. ako záložcom a J., a. s. pobočkou zahraničnej banky, ako záložným
veriteľom zavkladovanej do katastra nehnuteľností Správou katastra... v konaní V-
4679/2007 dňa 30.5.2007, ktorou bolo zriadené záložné právo v prospech záložného
veriteľa k predmetným nehnuteľnostiam. V rámci uvedenej zmeny návrhu navrhli sťažovateľ
a navrhovateľka v 1. rade pribrať do konania uvedené spoločnosti L. s.r.o. a J., a.s..
Dňa 14.05.2010 bolo porušovateľovi doručené vyjadrenie odporcu v 2. rade
k predmetnej veci, v ktorom odporca v 2. rade namietal pasívnu legitimáciu odporcu
v 3. rade, navrhol konanie vo veci 15C 248/05 vzhľadom na konania 16C125/2007,
7C 116/2008 a 17C/151/2008 prerušiť a v konečnom dôsledku návrh sťažovateľa
a navrhovateľky v 1. rade zamietnuť ako nedôvodný.
Porušovateľ k spisu vo veci 15C 248/2005 pripojil spisy vo veciach 16C125/2007,
7C 116/2008 a 17C/151/2008 vedených na tunajšom súde.
Dňa 15.4.2010, teda až po 11 mesiacoch odo dňa podania zmeny návrhu súd vydal
uznesenie, ktorým pripustil rozšírenie návrhu tak, že na strane odporcu vstupuje do konania
L. s.r.o. ako odporca v 2. rade a J., a.s., pobočka zahraničnej banky, ako odporca
v 3. rade.“
Sťažovateľ ďalej poukázal na judikatúru ústavného súdu (II. ÚS 26/95) vymedzujúcu
účel práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, podľa ktorej:
„Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.
Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.
Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Ústavné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na
ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv.“
V nadväznosti na to a vzhľadom na chronologický popis doterajšieho konania
sťažovateľ osobitne zdôraznil, že „Od podania návrhu až doteraz súd vo veci s výnimkou
jedného pojednávania a rozhodnutia o zmene návrhu, meritórne nekonal, navzdory tomu, že
sám konštatoval existenciu prieťahov vo veci.
Vo veci nebol vykonaný podstatný procesný úkon smerujúci k ukončeniu právnej
neistoty sťažovateľa, čo je vzhľadom na dĺžku konania – 4 roky a 8 mesiacov – ako
i vzhľadom k tomu, že súdne konanie prebieha na súde prvého stupňa, podstatná nečinnosť.
Sťažovateľ má za to, že konanie sa vyznačuje značnými prieťahmi, spôsobeným váhavým
postupom, ktorý sa prejavil najmä v značnej časovej medzere medzi jednotlivými
procesnými úkonmi, čím bola obmedzená plynulosť konania.“.
Sťažovateľ ďalej odvolávajúc sa na ustálenú judikatúru ústavného súdu, ako aj
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vymedzil kritéria na posudzovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote a v ďalšom texte sťažnosti osobitne poukázal na
naplnenie každého z nich.
K dĺžke konania o subjektívnom práve sťažovateľ uviedol:
„Konanie vo veci trvá už skoro 5 rokov, napriek tomu dosiaľ nebolo ukončené.
Sťažovateľ spolu s navrhovateľkou v 1. rade podali návrh dňa 12.12.2005 a bola mu
pridelená spisová značka 15C/248/2005. Napriek tomu, že občianske súdne konanie nie je
žiadnym spôsobom časovo ohraničené, považujeme dobu konania v trvaní 4 rokov a 8
mesiacov za neprimerane dlhú vzhľadom na to, že v predmetnej veci neboli doposiaľ
vykonané žiadne relevantné úkony zo strany okresného súdu, pričom zdôrazňujeme, že ide
len o prvostupňové konanie, teda dĺžka konania môže byť ešte oveľa dlhšia v prípade, ak by
v konaní niektorá zo strán využila svoje právo a proti budúcemu rozsudku sa odvolala.
Neúmerne dlhým konaním je sťažovateľ vystavený právnej neistote ohľadom jeho návrhu,
navyše pomalé konanie znižuje jeho šance na úspešné vymoženie práva, čo potvrdzujú aj
kúpne a záložné zmluvy uzatvorené vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti v priebehu
konania v predmetnej veci 15C/248/2005. Z tohto dôvodu je v tomto konaní možné
konštatovať, že pomalá spravodlivosť je spravodlivosť odmietnutá, o to viac, že dĺžka
konania nezodpovedá zložitosti prípadu.“
Ku kritériu zložitosť veci sťažovateľ okrem iného uviedol:
„Máme za to, že vzhľadom k skutkovému stavu sa jedná o mierne zložitú vec, avšak
nie právne zložitú vec, keďže k predmetu sporovej veci existuje postačujúca právna úprava
riešiaca podobnú problematiku.
Sťažovatelia sa v rámci svojho žalobného návrhu domáhali určenia
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a
pozemku k nemu prináležiacemu, určenia ceny bytu za prevod do ich vlastníctva a
nahradenia prejavu vôle s uzavretím zmluvy o prevode bytu do ich vlastníctva namiesto
súhlasu odporcu. Pod vplyvom okolností, ktoré vznikli v priebehu prebiehajúceho súdneho
konania bol sťažovateľ ako navrhovateľ v 2. rade spolu s navrhovateľkou v 1. rade nútený
pôvodný žalobný návrh rozšíriť o návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorým bol
predmetný bytový dom prevedený do vlastníctva spoločnosti L. s.r.o. ako aj určenia
neplatnosti záložnej zmluvy, ktorou bolo v prospech J. a.s. zriadené k predmetnej
nehnuteľnosti záložné právo.
K zväčšeniu skutkovej zložitosti veci prispela aj zdĺhavá procesná pasivita
Okresného súdu, ktorá umožnila pred rozhodnutím v merite veci uskutočnenie prevodu a
následnému založeniu predmetnej nehnuteľnosti.“
V rámci posúdenia kritéria správanie účastníkov konania sťažovateľ konštatoval:
„Za účastníka konania v zmysle tohto kritéria sa považuje predkladateľ podnetu na
konanie pred Ústavným súdom SR. ...
Sťažovateľ a jeho nebohá manželka si riadne plnili svoje povinnosti, ktoré im
vyplývajú z postavenia navrhovateľov. Sťažovateľ a jeho manželka upozornili sťažnosťou na
zbytočné prieťahy v konaní, ktorá bola 11.01.2008 postúpená z Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky predsedníčke Okresného súdu Bratislava I, pričom sa domáhal
konania bez prieťahov. Samotná sťažnosť bola predsedníčkou súdu vybavená ako
opodstatnená.
Sťažovateľ ako navrhovateľ v 2.rade sa spolu s navrhovateľkou v 1. rade zúčastnil aj
prvého a doposiaľ jediného pojednávania, ktoré bolo vzhľadom k procesnému výzvou
odročené na neurčito.
Ďalšie kroky účastníka ako sťažovateľa spolu s navrhovateľkou v 1.rade boli
ovplyvnené potrebou voľby právneho zástupcu vzhľadom na vznik komplikácie v priebehu
konania, vzhľadom k vlastníckym zmenám k predmetnej nehnuteľnosti ako aj s tým
súvisiacim právnym úkonom.“
Napokon ku kritériu týkajúcemu sa spôsobu, akým súd o veci rozhodoval, sťažovateľ
okrem iného uviedol:
„Konanie vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. sa vyznačuje v celom
jeho priebehu rozsiahlymi časovými odstupmi medzi jednotlivými úkonmi ako aj
neexistenciou relevantných procesných úkonov zo strany súdu, ktoré by mohli odstrániť stav
právnej neistoty. Od podania žalobného návrhu dňa 12.12.2005 do výzvy Okresného súdu
na bližšiu špecifikáciu žalobného petitu navrhovateľmi, boli na Okresnom súde Bratislava I
v predmetnej veci uskutočňované iba administratívne úkony ako odoslanie žalobného
návrhu odporcovi dňa 10.01.2006 a prijatie vyjadrenia sa odporcu doručené súdu
08.02.2006.“
Sťažovateľ najmä osobitne zdôraznil, že od podania žalobného návrhu do výzvy
sťažovateľa a navrhovateľky v 1. rade na bližšiu špecifikáciu ich žalobného návrhu
uplynulo 23 mesiacov. Ďalej k tomu poukázal predovšetkým na to, že „Dňa 28.1.2008 bola
Okresným súdom spracovaná sťažnosť sťažovateľa, pričom táto sťažnosť bola
predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I JUDr. G. B. vybavená ako opodstatnená
s prísľubom priebežného sledovania konania s cieľom zamedzenia ďalších prieťahov.
Vo vyhodnotení sťažnosti okrem iného predsedníčka súdu JUDr. G. B. uviedla, že
v namietanom období vznikol objektívny prieťah, pričom bol tento objektívny prieťah
zapríčinený nedostatočným personálnym obsadením. ...
Napriek sťažnosti na prieťahy, ktorá bola vybavená predsedníčkou Okresného súdu
dňa 28.01.2008 boli uskutočnené zo strany Okresného súdu Bratislava 1 v období
nasledujúcich 6 mesiacov iba jednoduché úkony administratívnej povahy, a to v podobe
odoslania doplnenia žaloby sťažovateľom ako navrhovateľom v 2. rade a navrhovateľkou
v 1. rade právnemu zástupcovi odporcov dňa 12.02.2008 a nariadenia prvého pojednávania
vytýčeného dňa 28.07.2008 na termín 04.11.2008.
Za podstatný prvok zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava I vo veci pod sp. zn. 15C/248/2005 považujeme oneskorené pojednávanie, na
ktorom súd pripustil špecifikáciu petitu tak, ako to bolo uvedené v podaní z 11.12.2007,
sťažovateľa ako navrhovateľa v 2. rade a navrhovateľky v 1. rade a na základe prednesov
strán pojednávanie odročil na neurčito.
V ďalšom procese konania vo veci súd vykonal už iba jednoduché administratívne
úkony súvisiace s výzvou navrhovateľov o ďalšie doplnenie a nasledovným rozšírením
žalobného návrhu, ktoré vyplynulo zo zdĺhavého procesného vývoja v konaní vo veci sp. zn.
Za celý čas konania, čiže za takmer päťročné obdobie, bolo vytýčené iba jedno
pojednávanie, ktoré bolo následne odročené na neurčito vzhľadom na zmenu procesnej
situácie spôsobenej zdĺhavým konaním vo veci...
Samotná existencia prieťahov bola priznaná aj predsedníčkou Okresného súdu
Bratislava I v prípade vybavenia veci zo dňa 28.01.2008. Predsedníčka Okresného súdu
JUDr. G. B. v odpovedi na sťažnosť v konaní 15C/248/2005, ktorá bola Okresnému súdu
postúpená Ministerstvom spravodlivosti dňa 11.01.2008, sama priznala existenciu
prieťahov v dovtedajšom konaní vedenom pod spisovou značkou 15C/248/05, pričom za
objektívnu príčinu prieťahov, ktoré sa vyskytli, označila vysoký nápad vecí v oddelení
vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym
obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu.
... pomerne zdĺhavé konanie spojené s dlhými prestávkami medzi jednotlivými
procesnými úkonmi ako aj početné stresové situácie v dôsledku právnej neistoty, ktorá
počas zdĺhavého konania nastali, prispeli v podstatnej miere na zhoršenie zdravotného
stavu navrhovateľky v 1. rade T. H. Sťažovateľ spolu s manželkou boli nájomníkmi bytu od
31.8.1987, teda dlhé obdobie pred vznikom sporu a podaním žalobného návrhu na
Okresnom súde Bratislava I. Žalobou sa snažili domôcť sa ochrany svojho práva na
odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti, čím by sa potvrdili práva, ktoré je prináležia.
Namiesto promptného konania zo strany Okresného súdu Bratislava I, ktorý je vybavený
dostatočným mechanizmom prostriedkov na zabezpečenie ochrany práv ako aj právom
chránených záujmov fyzických a právnických osôb, sa sťažovateľ a jeho manželka sa
dočkali nezáujmu o ich potreby právnej istoty. ...
Celkový postup súdu v konaní je možné označiť za neefektívny, od začiatku bolo
vytýčené iba jedno pojednávanie, ktoré v prípade ak by sa uskutočnilo skôr mohlo vec
posunúť ďalej ešte pred tým ako sa skutkový stav skomplikoval. Po celú dobu sa buď
nekonalo alebo ak sa konalo, tak iba formou jednoduchých procesných úkonov, ktoré
nemali výraznejší vplyv na meritórne rozhodnutie vo veci. Tvrdíme teda, že obdobie
posledných piatich rokov je poznačené zbytočnými prieťahmi ako celok a v tomto období
okrem jediného pojednávania nenastali v konaní žiadne úkony, ktoré by významne prispeli
k ukončeniu stavu právnej neistoty sťažovateľov – teda k účelu, ktorého ochrana je
obsahom čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd III.“.
V tretej časti sťažnosti sťažovateľ citoval príslušné ustanovenia ústavy a zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) zakladajúce právomoc ústavného súdu,
pričom poukázal na vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Týmto prostriedkom je sťažnosť na prieťahy
v súdnom konaní podľa § 62 a nasledujúcich zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých predpisov v platnom znení. K jej uplatneniu sťažovateľ uviedol:
„Sťažovateľ spolu s manželkou súdu zaslali sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorou sa
navrhovatelia domáhali prešetrenia a odstránenia prieťahov v konaní. Vo vybavení
sťažnosti na prieťahy predsedníčka súdu konštatovala, že sťažnosť je odôvodnená a dĺžka
konania je spôsobená vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka,
zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku
tamojšieho súdu. Napriek prisľúbenému konaniu s cieľom zamedzenia ďalších prieťahov do
dnešnej doby vo veci rozhodnuté nebolo. Na základe týchto skutočností považujeme za
zrejmé, že sťažovateľ riadne vyčerpal prostriedky poskytnuté mu na ochranu jeho práv,
nakoľko však ich uplatnenie nebolo účinné, teda prieťahy v konaní neboli súdom
odstránené, sťažovateľ je nútený obrátiť sa za účelom ochrany svojich práv na Ústavný
súd.“
Sťažovateľ požiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
9 000 €, čo odôvodnil psychickou ujmou, pocitom krivdy a neistoty spôsobenej dlhodobou
neschopnosťou súdu plynule pokračovať v konaní a včas rozhodnúť spor.
„Sťažovateľ má preto pocit obrovskej frustrácie, pomalým a neefektívnym konaním
súdu v predmetnom konaní je ukracovaný na svojich právach. Sťažovateľ má strach
o strechu nad hlavou a pociťuje stratu možnosti zveľaďovania možnosti svojho obydlia...“
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol
týmto nálezom:
„základné právo sťažovateľa T. M. ... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15C 248/05 porušené.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava 1 vo veci vedenej pod sp. zn.
15C 248/05 konať.
Ústavný súd priznáva T. M. ... primerané finančne zadosťučinenie vo výške 9 000
EUR, slovom deväťtisíc EUR, ktoré je mu Okresný súd Bratislava I povinný uhradiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Dunajská Streda je povinný uhradiť T. M. ... trovy právneho zastúpenia
vo výške 254,88 EUR (dva úkony právnej pomoci – príprava a prevzatie veci, podanie
sťažností á 120,23 EUR a režijný paušál á 7,21 EUR) na účet právneho zástupcu - Mgr. M.
B., so sídlom B., zapísaná v zozname SAK pod č. 0536, do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.
II. ÚS 402/2010 z 30. septembra 2010 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa a predsedníčku
okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.
Právna zástupkyňa sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili,
že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Dňa 3. novembra 2010 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu, v ktorom okrem oznámenia, že netrvá na tom, aby sa vo veci sťažnosti
konalo ústne pojednávanie, uviedla chronologický popis priebehu doterajšieho konania na
okresnom súde:
„Dňa 12.12.2005 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej
veci navrhovateľa: 1. PhDr. T. H., 2.T. M., proti odporcovi: C. na určenie
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na
pozemku, na určenie ceny za prevod bytu do vlastníctva a návrh na nahradenie prejavu vôle
s uzavretím zmluvy o prevode bytu do vlastníctva. Dňa 10.01.2005 bol návrh na začatie
konania doručený odporcovi na vyjadrenie. Dňa 08.02.2006 doručené vyjadrenie
navrhovateľa. Dňa 15.02.2006 bolo vyjadrenie odporcu doručené navrhovateľovi. Dňa
08.03.2006 právny zástupca odporcu doložil do súdneho spisu splnomocnenie. Dňa
10.05.2006 bol predmetný spis predložený zákonnému sudcovi. Dňa 26.07.2006 bol
predmetný spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na odstránenie vád návrhu. Dňa
15.11.2007 súd uznesením, č.k. 15C 248/2005-51 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád
návrhu na začatie konania. Dňa 11.12.2007 doručené podanie navrhovateľa v 1.rade. Dňa
12.08.2008 list adresovaný odporcovi. Dňa 24.07.2008 bol nariadený termín pojednávania
na deň 04. november 2008 o 08.45 hod. Dňa 04.11.2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na
ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že pojednávanie sa z dôvodu požiadavky navrhovateľa
odročuje na neurčito. Dňa 02.02.2009 výzva adresovaná navrhovateľovi. Dňa 17.02.2008
doručené oznámenie právneho zástupcu navrhovateľov. Dňa 07.05.2009 výzva adresovaná
právnemu zástupcovi navrhovateľov. Dňa 25.05.2009 právny zástupca navrhovateľov
doručil súdu návrh na zmenu petitu. Dňa 19.01.2010 pokyn zákonného sudcu. Dňa
15.04.2010 súd uznesením, č.k. 15C 248/2009-82 pripustil rozšírenie návrhu na začatie
konania. Dňa 14.05.2010 doručené vyjadrenie odporcu v 2.rade a návrh na prerušenie
konania. Dňa 26.05.2010 pokyn na zapožičanie spisového materiálu. Dňa 19.07.2010 bol
predmetný spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi. Júl 2010 zapožičanie spisového
materiálu. Dňa 05.08.2010 doručený návrh na zmenu návrhu na začatie konania - právny
zástupca navrhovateľa. Dňa 30.08.2010 súd uznesením, č.k. 15C 248/2005-112 prerušil
konanie. Dňa 17.09.2010 doručené odvolanie navrhovateľa v 2.rade. Dňa 28.09.2010 bol
predmetný spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi s úpravou zákonného sudcu. Dňa
2.10.2010 súd uznesením, č.k. 15C 248/2005-129 opravil uznesenie !č. 112, prerušil
konanie do skončenia konania sp.zn. 17C 51/2008, sp.zn. 7C 116/2008, sp.zn. 16C
125/2007. Dňa 22.10.2010 súd uznesením, č.k. 15C 248/2005-130 zastavil konanie o
návrhu navrhovateľky v l.rade, pripustil zmenu návrhu na začatie konania. Dňa 22.10.2010
pokyn vyššieho súdneho úradníka. Dňa 25.10.2010 súd uznesením, č.k. 15C 248/2005
vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.“
Na základe uvedeného konštatovala:
„Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za
objektívny prieťah.“
Na záver vyjadrenia predsedníčka okresného súdu uviedla:
„V prípade, že ÚS SR dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym
konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za
ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené
skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a
nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Otázku existencie zbytočných prieťahov v občianskom právnom konaní a porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný
súd skúmal vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím najmä na skutkovú
a právnu zložitosť veci (1), správanie sťažovateľa (2) a postup okresného súdu (3).
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom
konania je rozhodovanie o určení spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu a na pozemku a určenie ceny za prevod bytu do vlastníctva,
o nahradení prejavu vôle s uzavretím zmluvy o prevode bytu do vlastníctva, o určení
neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou bol predmetný bytový dom prevedený do vlastníctva
spoločnosti L., s. r. o., a o určení neplatnosti záložnej zmluvy, ktorou bolo v prospech J.,
a. s., zriadené k predmetnej nehnuteľnosti záložné právo, teda po právnej stránke ide
o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného
súdnictva. Zložitou sa môže javiť z hľadiska skutkového, čo vyplýva z potreby vykonania
listinných dôkazov a dokazovania výsluchmi účastníkov a svedkov. Tieto skutočnosti síce
spôsobili určitú faktickú zložitosť veci a z toho vyplývajúci stupeň časovej náročnosti, to
však nemôže byť samo osebe v posudzovanej veci akceptované ako dôvod ospravedlňujúci
doterajšiu dĺžku konania z hľadiska jeho predmetu. K tomu je tiež nevyhnuté uviesť, že
k zložitosti skutkovej podstaty prispel svojím postupom aj okresný súd, ktorý svojou
dlhodobou nečinnosťou umožňoval rozširovanie predmetu konania.
2. Pri hodnotení preskúmavanej veci podľa ďalšieho kritéria, teda správania
sťažovateľa, ústavný súd zo sťažnosti a zo spisu zistil, že na celkovej dĺžke konania
sťažovateľ podiel nemal.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci dlhodobo nečinný, a to konkrétne najmä
od 15. februára 2006 do 15. novembra 2007 (1 rok a 9 mesiacov) a tiež od 7. mája 2009 do
15. apríla 2010 (11 mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas viac ako 2 rokov súd nevykonal vo veci žiadne úkony.
Navyše okresný súd ani v ostatných obdobiach nevykonával vo veci žiadne úkony, ktoré
mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako jeden
z navrhovateľov v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza. Ústavný súd ďalej
zo spisu zistil, že tie procesné úkony, ktoré okresný súd vykonal, sú poznačené
neefektívnosťou prevažne administratívnym charakterom, ako aj procesnými pochybeniami,
a teda nevytvárali podmienky na odstránenie právnej neistoty sťažovateľov ako
navrhovateľov v danej veci. Vzhľadom na uvedenú nečinnosť okresného súdu ústavný súd
konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani
správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Preto ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
15 C 248/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli
porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
9 000 €, ktoré vo svojej sťažnosti odôvodnil tým, že „Prieťahy v konaní sa už nedajú
odstrániť a teda porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a prejednanie veci v primeranej lehote je nenapraviteľné... Najmä manželka sťažovateľa,
pani T. H., ako veľká bojovníčka o svoje práva, doplatila na prieťahy v konaní svojím
zdravím a v podstate aj životom. Po celý čas súdneho konania bola vystavovaná obrovských
stresovým situáciám, ktoré podlomili jej zdravie a v tento rok pani H. zomrela na rakovinu.
Sťažovateľ má preto pocit obrovskej frustrácie, pomalým a neefektívnym konaním
súdu v predmetnom konaní je ukracovaný na svojich právach. Sťažovateľ má strach
o strechu nad hlavou a pociťuje stratu možnosti zveľaďovania možnosti svojho obydlia.“.
Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, keď priznáva spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne
sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu
došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva. Podľa
názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom, aký bol zistený
v predmetnej veci, nerešpektovali a porušovali základné práva sťažovateľa.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za
dôvodné priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na bezdôvodnú nečinnosť
okresného súdu, považuje za primerané vo výške 2 000 € tak, ako to je uvedené v bode 3
výroku tohto rozhodnutia.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom pred ústavným súdom
advokátkou Mgr. M. B. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu
zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 120,23 €, t. j. za dva úkony 240,46 €, čo spolu
s režijným paušálom 2 x 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 254,88 €.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. decembra 2010