Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 459/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. decembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. M. a M. M., obaja bytom B., zastúpených

advokátkou JUDr. M. G., K., vo veci namietaného porušenia ich práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prípisom Krajskej prokuratúry v

Košiciach sp. zn. 1/1 KPt 390/10 z 26. októbra 2010, uznesením Okresnej prokuratúry

Košice-okolie sp. zn. z 22. septembra 2010 a uzneseniami Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Košice-okolie, Okresný dopravný inšpektorát – oddelenie

výkonu služby sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 z 10. júna 2010, zo 14. júna 2010 a z 10.

septembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. a M. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra

2010 doručená sťažnosť J. M. a M. M., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátkou JUDr. M. G., K., ktorou namietajú porušenie svojho práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

prípisom Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) sp. zn. 1/1 KPt

390/10 z 26. októbra 2010, uznesením Okresnej prokuratúry Košice-okolie (ďalej len

„okresná prokuratúra“) sp. zn. z 22. septembra 2010 a uzneseniami Okresného

riaditeľstva policajného zboru Košice-okolie, Okresný dopravný inšpektorát – oddelenie

výkonu služby (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného zboru“) sp. zn. ČVS: ORP-

39/DI-KS-2010 z 10. júna 2010, zo 14. júna 2010 a z 10. septembra 2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že syn sťažovateľov, M. M., bol usmrtený

pri dopravnej nehode 9. júna 2010.

Uznesením okresného riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-

2010 z 10. júna 2010 bolo podľa začaté trestné stíhanie pre

trestný čin usmrtenia podľa . Sťažovatelia mali v trestnom

konaní postavenie poškodených.

Uznesením okresného riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-

2010 z 10. júna 2010 bol do konania pribratý znalec z odboru dopravy Ing. Z. B. (ďalej len

„znalec z odboru dopravy“).

Uznesením okresného riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-

2010 zo 14. júna 2010 boli do konania pribratí znalci na vykonanie prehliadky a súdnej

pitvy mŕtvoly MUDr. M. S. a MUDr. P. P. (ďalej len „znalci na vykonanie prehliadky a

súdnej pitvy mŕtvoly“).

Uznesením okresného riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-

2010 z 10. septembra 2010 bolo podľa trestné

stíhanie pre trestný čin usmrtenia podľa zastavené

s poukazom na to, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Z predmetného uznesenia vyplýva, že poverený príslušník Policajného zboru dospel na

základe vykonaných dôkazov k záveru, že dopravnú nehodu zavinil nebohý M. M., a teda ju

nezapríčinila nijaká iná osoba.

Proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania podali sťažovatelia sťažnosť.

Uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. z 22. septembra 2010 bola sťažnosť

zamietnutá ako nedôvodná.

V odôvodnení označeného uznesenia okresnej prokuratúry sa okrem iného uvádza:

„... Príčinou vzniku dopravnej nehody bolo vytvorenie náhlej prekážky samotným

bicyklistom M. M. v jazdnej dráhe osobného motorového vozidla zn. ..., EČ: ..., ktoré viedol

vodič M. K..

Poškodený cyklista mohol predísť dopravnej nehode jazdou pri pravom okraji

vozovky a odbočovať na účelovú komunikáciu k letisku mal až tesne pred odbočkou tak, aby

nedošlo k ohrozeniu účastníkov cestnej premávky.

K analýze vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska mal znalec z odboru

dopravy dostatok stôp, pričom na vozovke boli značne viditeľné brzdné stopy, z ktorých

znalec vychádzal pri spracovaní znaleckého posudku. Z uvedeného dôvodu vykonanie

ďalších procesných úkonov, ako je rekonštrukcia, resp. vyšetrovací pokus, by neviedlo

k zabezpečeniu nových dôkazov.

Znalec z odboru dopravy vo svojom výsluchu ozrejmil zdvihnutie pravej ruky s tým,

že tento signál znamená odbočenie vpravo a v kritickom úseku nebola odbočka v pravom

smere. Ďalej uviedol, že ako prvý sa začal na vozovke presúvať bicyklista M. V. a keď tento

zistil, že za ním jazdí osobné motorové vozidlo, tak sa stiahol k pravému okraju vozovky. V

prípade, že by sa tak správal aj poškodený bicyklista M. M., nebolo by došlo k zrážke, čo

dokazuje aj miesto zrážky v strede vozovky a vozidlo by ho minulo.

Je potrebné poukázať aj na výsluch svedka I. O., ktorý sa v kritickom čase nachádzal

na účelovom letisku a registroval ako obaja bicyklisti sa na vozovke predbiehajú a kľučkujú

po vozovke, z čoho je zrejmé, že títo nejazdili na bicykloch predpísaným spôsobom v zmysle

pravidiel cestnej premávky...

Námietka poškodených J. M. a M. M. týkajúca sa spôsobu doručovania uznesení

bola podaná sťažovateľmi so značným časovým odstupom až po meritórnom rozhodnutí

povereného príslušníka PZ...

Podľa uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz

nenadobudlo právoplatnosť, ak zákon proti nemu síce pripúšťa sťažnosť, ale nepriznáva jej

odkladný účinok, čo je aj v prípade znaleckej činnosti podľa § 142 ods. 3 Trestného

poriadku, pričom je potrebné konštatovať, že ani jeden z účastníkov konania toto svoje

právo nevyužil.“

Podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora sa sťažovatelia domáhali

preskúmania postupu okresnej prokuratúry. Ich podnet bol prípisom krajskej prokuratúry

sp. zn. 1/1 KPt 390/10 z 26. októbra 2010 ako nedôvodný odložený.

Z označeného prípisu krajskej prokuratúry vyplýva, že prokurátorka krajskej

prokuratúry sa stotožnila s odôvodnením uvedeným v uznesení okresnej prokuratúry a na

toto v podrobnostiach odkazuje. V prípise sa okrem iného uvádza: „... poverený príslušník

PZ vo vyšetrovaní vykonal všetky dostupné dôkazy za účelom zistenia skutkového stavu veci

a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie, a to vypočul svedkov, zabezpečil znalecké

dokazovanie znalcami z odboru súdneho lekárstva (na zistenie mechanizmu zranení

a bezprostrednú príčinu smrti M. M.), cestnej dopravy na určenie z technického hľadiska

príčiny a priebehu dopravnej nehody, ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré boli

podkladom pre znaleckú činnosť znalcov z vyššie uvedených odborov, v ktorých záveroch

neboli zistené pochybnosti odôvodňujúce vykonanie nových znaleckých posudkov resp.

vykonanie ďalších dôkazov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vo vyšetrovaní bolo nepochybne preukázané,

že bezprostrednou príčinou dopravnej nehody a jej následkov bolo vytvorenie náhlej

prekážky cyklistom M. M. v jazdnej dráhe osobného motorového vozidla vedeného vodičom

M. K.. O tejto príčine dopravnej nehody svedčia stopy zistené na mieste dopravnej nehody,

výpovede svedkov I. O. (o spôsobe jazdy oboch cyklistov po vozovke), výpoveď M. V. ako aj

závery oboch znaleckých posudkov, ktoré sú v súlade aj so zistenými stopami na mieste

dopravnej nehody.“

Sťažovatelia tvrdia, že uznesenia okresného riaditeľstva Policajného zboru sp. zn.

ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 z 10. júna 2010 o pribratí znalca z odboru dopravy a zo 14. júna

2010 o pribratí znalcov na vykonanie prehliadky a súdnej pitvy mŕtvoly im v skutočnosti

boli doručené „najskôr 7. 7. 2010 alebo 14. 7. 2010“, a nie, ako to vyplýva z doručenky,

15. júna 2010. Pritom „obidva znalecké posudky boli vypracované 30. 6. 2010, teda pred

doručením uznesení do rúk poškodených, čím boli poškodeným odňaté ich základné práva

garantované Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd a Trestným

poriadkom – predovšetkým právo sa k predmetným uzneseniam vyjadriť a podať voči nim

v zákonnej lehote opravný prostriedok.“. Sťažovatelia zastávajú názor, že vzhľadom na to,

že oba posudky už v čase, keď im uznesenia o ustanovení znalcov boli doručené, boli

vypracované, a preto by podanie sťažnosti proti týmto uzneseniam už bolo bezpredmetné.

Sťažovatelia taktiež namietajú, že v rámci vyšetrovania neboli vykonané nimi

navrhované dôkazy – „rekonštrukcia priebehu dopravnej nehody so súčasným zameraním

tela cyklistu aj samotného bicykla a aby bola následne formou znaleckého dokazovania

vykonaná analýza priebehu dopravnej nehody počítačovou simuláciou, keďže zo znaleckého

posudku č. 64/2010 bolo zrejmé, že tieto úkony neboli vykonané“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľov, J. M. rod. Š., nar. ..., r. č. ..., M. M., nar. ..., r.

č.: ..., obaja trvale bytom B., podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd boli uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 26. 10. 2010,

sp. zn. 1/1 KPt 390/10-7, Okresnej prokuratúry Košice-okolie zo dňa 22. 9. 2010, sp. zn.:

-10, uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach-okolie,

Okresný dopravný inšpektorát – oddelenie výkonu služby zo dňa 10. 9. 2010, sp. zn.: ČVS:

ORP-39/DI-KS-2010, uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach-

okolie, Okresný dopravný inšpektorát – oddelenie výkonu služby zo dňa 14. 6. 2010, sp. zn.:

ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 a uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru

v Košiciach-okolie, Okresný dopravný inšpektorát – oddelenie výkonu služby zo dňa 10. 6.

2010 o pribratí znalca z odboru dopravy, sp. zn.: ČVS: ORP-39/DI-KS-2010, porušené.

Uznesenie Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 26. 10. 2010, sp. zn.

1/1 KPt 390/10-7, sa zrušuje.

Uznesenie Okresnej prokuratúry Košice-okolie zo dňa 22. 9. 2010, sp. zn.:

-10, sa zrušuje.

Uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach-okolie, Okresný

dopravný inšpektorát – oddelenie výkonu služby zo dňa 10. 9. 2010, sp. zn.: ČVS: ORP-

39/DI-KS-2010 sa zrušuje.

Uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach-okolie, Okresný

dopravný inšpektorát – oddelenie výkonu služby zo dňa 14. 6. 2010, sp. zn.: ČVS: ORP-

39/DI-KS-2010 sa zrušuje.

Uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach-okolie, Okresný

dopravný inšpektorát – oddelenie výkonu služby zo dňa 10. 6. 2010 o pribratí znalca

z odboru dopravy, sp. zn.: ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 sa zrušuje.

Sťažovateľom sa priznáva náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 EUR.

Porušovatelia sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia

sťažovateľov vo výške 529,60 EUR a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 EUR na

účet právneho zástupcu sťažovateľov do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

1. K namietanému porušeniu práva sťažovateľov uznesením okresného

riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 z 10. septembra 2010

o zastavení trestného stíhania a uznesením okresnej prokuratúry sp. zn.

z 22. septembra 2010

Proti uzneseniu okresného riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-

KS-2010 z 10. septembra 2010 o zastavení trestného stíhania mohli sťažovatelia v danom

prípade podať sťažnosť, čo aj využili. O sťažnosti bola oprávnená a aj povinná rozhodnúť

okresná prokuratúra, ktorá o nej aj rozhodla uznesením sp. zn. z 22. septembra

2010 tak, že sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.

Označené uznesenie okresnej prokuratúry napadli sťažovatelia podnetom

z 20. septembra 2010, ktorý vybavila krajská prokuratúra prípisom sp. zn. 1/1 KPt 390/10

z 26. októbra 2010 tak, že ich podnet odložila.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) je založená na princípe subsidiarity. Princíp

subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva,

musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci,

ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne

, , , ).

Aplikujúc princíp subidiarity na vec sťažovateľov ústavný súd konštatoval, že

v danom prípade nemá právomoc preskúmavať uznesenie okresného riaditeľstva

Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 z 10. septembra 2010 o zastavení

trestného stíhania, keďže toto podliehalo prieskumnej právomoci okresnej prokuratúry.

Rovnako ústavný súd nemá právomoc preskúmavať ani uznesenie okresnej prokuratúry,

pretože jej postup a rozhodnutie bola oprávnená a aj povinná preskúmať krajská prokuratúra

na základe podnetu sťažovateľov. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti

odmietnuť podľa pre nedostatok právomoci ústavného

súdu.

2. K namietanému porušeniu práva sťažovateľov uzneseniami okresného

riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 z 10. júna 2010

o pribratí znalca z odboru dopravy a zo 14. júna 2010 o pribratí znalcov na vykonanie

prehliadky a súdnej pitvy mŕtvoly a prípisom krajskej prokuratúry sp. zn.

1/1 KPt 390/10 z 26. októbra 2010

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia uznesenia okresného riaditeľstva Policajného

zboru sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 z 10. júna 2010 o pribratí znalca z odboru dopravy

a zo 14. júna 2010 o pribratí znalcov na vykonanie prehliadky a súdnej pitvy mŕtvoly

nenapadli sťažnosťou. Sťažovatelia v tejto súvislosti uvádzajú, že v čase, keď im

v skutočnosti (na rozdiel od dátumu na doručenke) boli predmetné uznesenia okresného

riaditeľstva Policajného zboru doručené („najskôr 7. 7. 2010 alebo 14. 7. 2010“), boli už

oba znalecké posudky vypracované (30. júna 2010), a preto by bolo podanie sťažnosti proti

týmto uzneseniam už bezpredmetné.

S názorom sťažovateľov nemožno súhlasiť. Potom, ako boli sťažovateľom doručené

predmetné uznesenia, mali a mohli v zákonnej lehote podať proti nim sťažnosť, a to či už

pre vecné dôvody, alebo pre osobu znalca. Sťažovateľom začala plynúť lehota na podanie

sťažnosti dňom nasledujúcim po doručení označených uznesení okresného riaditeľstva

Policajného zboru. Toto právo by nemohlo byť sťažovateľom upreté len preto, že orgány

činné v trestnom konaní im uznesenia doručili až po vypracovaní znaleckých posudkov.

Skutočnosť, že znalecké posudky boli už v čase doručenia týchto uznesení sťažovateľom

vypracované, by šla na ťarchu orgánov činných v trestnom konaní a v okolnostiach prípadu

by mohla byť jedným z dôvodov aj na vyhovenie sťažnostiam sťažovateľov. Okresná

prokuratúra, ktorá by bola oprávnená o sťažnostiach rozhodovať, by sa totiž musela

vysporiadať aj s otázkou včasnosti ich podania – teda s okamihom, kedy v skutočnosti boli

predmetné uznesenia sťažovateľom doručené (teda či 15. júna 2010, alebo 7. júla 2010,

resp. 14. júla 2010, ako to tvrdia sťažovatelia). Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na

skutočnosť, že sťažovatelia boli v predmetnom trestnom konaní zastúpení kvalifikovaným

právnym zástupcom – advokátkou.

Za daných okolností ústavný súd konštatoval, že vo vzťahu k napadnutým

uzneseniam okresného riaditeľstva Policajného zboru z 10. júna 2010 o pribratí znalca

z odboru dopravy a zo 14. júna 2010 o pribratí znalcov na vykonanie prehliadky a súdnej

pitvy mŕtvoly mali sťažovatelia k dispozícii opravný prostriedok, ktorý bez ústavne

akceptovateľných dôvodov nevyužili, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto

časti z dôvodu neprípustnosti, t. j. nevyčerpania všetkých opravných prostriedkov, ktoré

sťažovateľom zákon na ochranu ich práv účinne poskytuje (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53

ods. 1 ).

Sťažovatelia tvrdia, že k neprípustnému zásahu do ich práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru došlo aj prípisom krajskej prokuratúry z 26. októbra 2010, ktorým bol odložený

ich podnet, ktorým sa domáhali preskúmania postupu okresnej prokuratúry.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek

prokuratúre...

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do

dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,

pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený

vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 uvedeného

zákona ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený

v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa

rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť

s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona

o prokuratúre, ako aj opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú

sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (m. m.

, , , , , ,

). Podnet, ako aj opakovaný podnet zakladajú povinnosť príslušného

prokurátora, resp. nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob

vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie

nielen podnetu, ale aj opakovaného podnetu ako právneho prostriedku nápravy v rámci

sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti

v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov

prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale

aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu

procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. ,

).

Ústavný súd nevidí dôvod na to, aby sa vo veci sťažovateľov odchýlil od uvedeného

právneho názoru. Zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje sťažovateľom aj ďalší

prostriedok nápravy-opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre), ktorým

sa mohli, resp. môžu domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia okresnej

aj krajskej prokuratúry v predmetnej veci. Uvedený právny prostriedok umožňoval, resp.

umožňuje sťažovateľom dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc nadriadeného

prokurátora (krajského prokurátora, prípadne následne generálneho prokurátora Slovenskej

republiky) záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj

napriek doterajšiemu postupu okresnej prokuratúry, ak by na základe opakovaného podnetu

sťažovateľov dospel k záveru, že označené rozhodnutie okresnej prokuratúry, príp. postup,

ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol v rozpore so zákonom.

Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom (napr. ).

Sťažovatelia v súvislosti s požiadavkou vyčerpania všetkých dostupných

prostriedkov nápravy v sťažnosti uviedli, že z opatrnosti a pre prípad, že ústavný súd

dospeje k inému záveru, navrhujú, aby ústavný súd postupoval v zmysle § 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Po preskúmaní sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia, zastúpení

kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátkou, v sťažnosti neuvádzajú nijaké dôvody,

a už vôbec nie dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal ústavný súd postupovať

podľa .

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné pri predbežnom prerokovaní aj v tejto časti

sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú pre nevyčerpanie všetkých opravných prostriedkov

( v spojení s ).

Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľov ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ich ďalšími návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2010