Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 454/2010
PDF · 253.75 KB
No categories available
IV. ÚS 454/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. decembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn.
8 Cb 14/2004 v súvislosti s rozhodovaním o jeho podaní z 30. marca 2009, a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra
2010 doručená sťažnosť J. J., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na právnu pomoc
podľa čl. 47 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cb 14/2004. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ
namieta porušenie označených základných práv v súvislosti s rozhodovaním okresného súdu
o jeho podaní z 30. marca 2009.
Zo sťažnosti ústavný súd zistil, že spoločnosť E., a. s. (ďalej len „navrhovateľ“),
doručila 9. februára 2004 okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu na
zaplatenie sumy 31 570,80 Sk s príslušenstvom proti sťažovateľovi ako odporcovi.
Platobným rozkazom č. k. 8 Rob 23/04-35 z 9. februára 2004 okresný súd sťažovateľovi
uložil, aby zaplatil uvedenú sumu s úrokom z omeškania za oneskorenú úhradu vo výške
20 % z faktúrovanej čiastky ročne až do zaplatenia a trovy konania v sume 1 575 Sk.
Sťažovateľ podal proti označenému platobnému rozkazu odpor 27. februára 2004. Na
základe tejto skutočnosti bola vec preradená do registra Cb okresného súdu a ďalej je
vedená pod sp. zn. 8 Cb 14/2004.
Podľa sťažovateľa okresný súd svojím postupom v označenom konaní porušuje jeho
základné práva podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľ namieta postup
okresného súdu v období po 30. marci 2009, keď podal «... na OS V. Krtíš vec:
„VYROZUMENIE – DOVOLANIE“ aj s prílohou a žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov
advokátov.
Od tejto podanej žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov uplynulo
15 mesiacov a 16 dní, čo som nedostal žiadnu odpoveď o ustanovení právneho zástupcu
z radov advokátov.
Preto dňa 16. 07. 2010 bola podaná sťažnosť do rúk predsedu sudu v danej veci
Odpoveď od samotného predsedu sudu som obdržal dňa 05. 10. 2010 kde prave sa
vôbec nezmieňuje prečo nebol ustanovený mi právny zástupca z radov akvokatov.
Preto moju podanu sťažnosť zo dna 16. 07. 2010 považujem za plne opodstatnenú ...
Okresný súd Veľký Krtíš... v rozpore s procesným právom nekonal, nerozhodoval
o žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov zo dňa 30. 3. 2009 a ani
v tejto veci nevykonal žiaden iný relevantný procesný úkon v danej veci.
Od posledného môjho úkonu zo dňa 30. 3. 2009 OS V. Krtíš nekonal efektívne
v zmysle základných princípov Ústavy SR a právnych predpisov...
Mám za to, že OS – V. Krtíš nepostupoval v tomto konaní tak, aby to bolo možné
kvalifikovať ako rešpektovanie citovaných ustanovení Ústavy SR.».
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po
jej prijatí na ďalšie konanie rozhodol vo veci samej nálezom, v ktorom vysloví, že jeho
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a základné právo na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cb 14/2004 v súvislosti s rozhodovaním o jeho podaní
z 30. marca 2009 označenom ako „VYROZUMENIE – DOVOLANIE“, ktorého súčasťou
bola aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, porušené boli. Sťažovateľ si zároveň
uplatnil úhradu trov konania pred ústavným súdom v sume 300 € a zároveň žiada
o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 132 775,67 €.
Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred
ústavným súdom
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republiky ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby
tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto
možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,
Pre účely objektívneho posúdenia opodstatnenosti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal
spis vzťahujúci sa na namietané konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 8 Cb 14/2004,
z ktorého zistil takýto priebeh namietaného súdneho konania:
1. Dňa 9. februára 2009 bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateľa na
vydanie platobného rozkazu proti sťažovateľovi ako odporcovi na zaplatenie sumy
31 570,80 Sk s príslušenstvom.
2. Okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. 8 Rob 23/2004-35 z 9. februára 2004,
proti ktorému sťažovateľ podal 27. februára 2004 odpor; v ten istý deň okresný súd
sťažovateľa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku a zároveň spis previedol do registra Cb,
v ktorom bol označený sp. zn. 8 Cb 14/2004.
3. Okresný súd na pojednávaní 15. novembra 2004 rozsudkom
č. k. 8 Cb 14/2004-107 uložil sťažovateľovi ako odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi žalovanú sumu.
4. Dňa 12. januára 2005 sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu
č. k. 8 Cb 14/2004-107 z 15. novembra 2004, na základe čoho bol spis predložený
24. januára 2005 Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) pre účely
rozhodnutia o odvolaní. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 41 Cob 31/05 z 23. februára 2005
rozsudok okresného súdu potvrdil. Vzhľadom na skutočnosť, že vo výroku rozsudku
krajského súdu bola pisárska chyba, okresný súd vrátil spis krajskému súdu na opravu, ktorý
následne 29. apríla 2005 vydal opravné uznesenie. Rozsudok krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 41 Cob 31/05 z 23. februára 2005 nadobudol spolu s opravným
uznesením krajského súdu z 29. apríla 2005 právoplatnosť 30. mája 2005 a vykonateľnosť
2. júna 2005.
5. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 2. júna 2005 „odvolanie“ proti rozsudku
krajského súdu sp. zn. 41 Cob 31/05 z 23. februára 2005 a opravnému uzneseniu krajského
súdu. Pre účely objasnenia tohto podania z 2. júna 2005 okresný súd predvolal sťažovateľa
na výsluch 22. júna 2005, na ktorom sťažovateľ trval na svojom odvolaní z 2. júna 2005.
6. Okresný súd prípisom z 12. júla 2005 vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či podanie
z 2. júna 2005 je potrebné považovať za dovolanie, alebo za odvolanie; sťažovateľ
odpovedal na výzvu 22. júla 2005, na základe čoho bol spis 28. júla 2005 predložený
krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.
7. Krajský súd uznesením v konaní vedenom pod sp. zn. 41 Cob 120/05
z 5. októbra 2005 odvolacie konanie zastavil na základe odôvodnenia, že právoplatný
rozsudok o návrhu navrhovateľa tvorí prekážku veci rozhodnutej, ktorá bráni tomu, aby vec,
o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté (rozsudkom krajského súdu sp. zn. 41 Cob 31/2005
z 23. februára 2005 v spojení s opravným uznesením, pozn.), bola prerokovávaná opätovne.
8. Podaním z 5. decembra 2005 sťažovateľ vzniesol námietky proti uzneseniu
krajského súdu sp. zn. 41 Cob 120/05 z 5. októbra 2005 o zastavení odvolacieho konania
a dožadoval sa opätovného prerokovania veci. Na výsluchu 30. januára 2006 sťažovateľ
uviedol, že sa svojím podaním označeným ako dovolanie domáha opätovného prerokovania
veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), pričom zároveň
podal námietku zaujatosti proti sudkyniam okresného súdu JUDr. K. a Mgr. K..
9. Okresný súd vyzval sťažovateľa 21. februára 2006 na doplnenie svojho
„dovolania“ z 5. decembra 2005. Doplnenie „dovolania“ sťažovateľ doručil okresnému
súdu 15. marca 2006. Dňa 17. marca 2006 bol spis predložený najvyššiemu súdu pre účely
rozhodnutia o „dovolaní“ sťažovateľa, ktorý napriek výzve a poučeniu okresného súdu
svoje podanie požadovaným spôsobom nedoplnil.
10. Najvyšší súd uznesením č. k. 3 Obdo 10/2006-157 z 22. novembra 2006
dovolacie konanie zastavil.
11. Dňa 9. januára 2007 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa
z 8. januára 2007 označené ako odvolanie proti rozhodnutiu sp. zn. 3 Obdo 10/2006 (z jeho
obsahu sa dalo vyvodiť, že sťažovateľ mal na mysli uznesenie najvyššieho súdu
č. k. 3 Obdo 10/2006-157 z 22. novembra 2006, pozn.). Okresný súd v tejto súvislosti spis
11. januára 2007 predložil najvyššiemu súdu na rozhodnutie o tomto podaní sťažovateľa.
Najvyšší súd 7. júla 2008 vrátil spis ako predčasne predložený s poukazom na to, že okresný
súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, čoho sa sťažovateľ podaním domáha.
12. Zákonná sudkyňa Mgr. D. K. požiadala 8. júla 2008 o vylúčenie
z prerokovávania a rozhodovania vo veci; spis bol predsedníčkou okresného súdu pridelený
14. júla 2008 sudcovi JUDr. M. V., ktorý taktiež požiadal o vylúčenie z prerokovávania
a rozhodovania vo veci. Dňa 16. júla 2008 bola vec pridelená sudkyni JUDr. M. K., ktorá
požiadala o vylúčenie z prerokovávania a rozhodovania vo veci. Dňa 21. júla 2008
predsedníčka okresného súdu pridelila vec JUDr. E. P., ktorá tiež požiadala o vylúčenie
z prerokovávania a rozhodovania vo veci. Dňa 21. júla 2007 bola vec predložená krajskému
súdu pre účely rozhodnutia o vylúčení sudcov z prerokovávania a rozhodovania vo veci.
13. Krajský súd uznesením č. k. 43 Ncb 7/2008-180 z 28. júla 2008 sudcov
okresného súdu JUDr. D. K., JUDr. M. V., JUDr. E. P. a JUDr. M. K. vylúčil z konania
a rozhodovania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 8 Cb 14/2004.
14. Dňa 15. augusta 2008 bola vec pridelená JUDr. M. R.
15. Okresný súd sťažovateľa prípisom z 26. augusta 2008 vyzval, aby „doplnil
a opravil svoje nejasné a nezrozumiteľné podanie zo dňa 08. 01 2007...“. Na výzvu
okresného súdu reagoval sťažovateľ podaním zo 16. septembra 2008, ktorého súčasťou bola
aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.
16. Okresný súd uznesením č. k. 8 Cb 14/2004-190 zo 7. októbra 2008 žiadosť
sťažovateľa na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov zamietol. Proti
označenému uzneseniu podal sťažovateľ 27. októbra 2008 odvolanie; okresný súd predložil
spis pre účely rozhodnutia o odvolaní krajskému súdu 31. októbra 2008.
17. Krajský súd uznesením č. k. 41 Cob 230/2008-198 z 12. novembra 2008
uznesenie okresného súdu č. k. 8 Cb 14/2004-190 zo 7. októbra 2008 potvrdil.
18. Dňa 17. decembra 2008 sťažovateľ doručil okresnému súdu „odvolanie“ proti
uzneseniu krajského súdu č. k. 41 Cob 230/2008-198 z 12. novembra 2008; v tejto súvislosti
okresný súd sťažovateľa predvolal na informatívny výsluch na 28. január 2009 a následne
z dôvodu jeho neprítomnosti na 4. február 2009 a 27. február 2009.
19. Dňa 27. februára 2009 sťažovateľ do zápisnice na okresnom súde uviedol, že
svojím podaním zo 17. decembra 2008 žiadal dovolací súd, aby posúdil uznesenie krajského
súdu č. k. 41 Cob 230/2008-198 z 12. novembra 2008 a rovnako uznesenie okresného súdu
č. k. 8 Cb 14/2004-190 zo 7. októbra 2008. Okresný súd následne 6. marca 2009 vyzval
sťažovateľa, aby v lehote 10 dní opravil a doplnil svoje neúplné a nejasné podanie
zo 17. decembra 2008.
20. Z dôvodu, že zákonný sudca mal na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 14408/09-10/24613 z 9. marca 2009 dočasne pozastavený výkon
funkcie sudcu počnúc dňom 11. marca 2009, bol spis náhodným výberom pridelený
JUDr. S. C., ktorý 30. marca 2009 požiadal o vylúčenie z prerokovávania a rozhodovania vo
veci. Predsedníčka okresného súdu 30. marca 2009 predložila spis pre účely vyjadrenia o
zaujatosti aj ďalším sudcom okresného súdu Mgr. V. a Mgr. S. Spis bol spolu
s vyjadreniami sudcov predložený krajskému súdu pre účely rozhodnutia o vylúčení sudcov
JUDr. C., Mgr. S. a Mgr. V.
21. Sťažovateľ 30. marca 2009 doručil okresnému súdu podanie označené ako
„VYROZUMENIE – DOVOLANIE“ spolu s „opätovnou“ žiadosťou o ustanovenie
právneho zástupcu z radov advokátov. V podaní sťažovateľ uviedol, že sa po obsahovej
stránke plne stotožňuje so svojím podaním zo 17. decembra 2008, ale zároveň ho
„prekvalifikoval“ z „odvolania“ na „dovolanie“ proti uzneseniu krajského súdu
č. k. 41 Cob 230/2008-198 z 12. novembra 2008.
22. Krajský súd č. k. 43 Ncb 4/2009-26 z 8. apríla 2009 sudcov okresného súdu
Mgr. E. S. a JUDr. S. C. vylúčil z konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 8
Cb 14/2004 a zároveň rozhodol o tom, že sudca Mgr. M. V. nie je vylúčený z konania
v uvedenej veci; vec bola pridelená 30. apríla 2009 na prerokovanie a rozhodnutie. Spis bol
vrátený z krajského súdu 29. apríla 2009 a 20. mája 2009 predložený najvyššiemu súdu ako
súdu dovolaciemu.
23. Vec bola 30. apríla 2009 pridelená sudcovi Mgr. M. V. a 20. mája 2009
predložená na rozhodnutie najvyššiemu súdu ako dovolaciemu súdu pre účely rozhodnutia
o dovolaní sťažovateľa.
24. Najvyšší súd uznesením č. k. 3 Obdo 20/2009-233 zo 4. augusta 2009 dovolanie
odporcu odmietol (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9. septembra 2010, pozn.); spis bol
okresnému súdu vrátený 19. augusta 2010. Dňa 17. septembra 2010 podal sťažovateľ
dovolanie proti označenému uzneseniu najvyššieho súdu.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00,
III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03) sa ochrana základnému právu
vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným
súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva
označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte trvalo,
resp. mohlo trvať. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nemôže dochádzať
k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmieta ako
zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vychádza pritom z toho, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri
napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).
Sťažovateľ v sťažnosti, ktorá bola ústavnému súdu doručená 22. októbra 2010,
namietal porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Cb 14/2004 v súvislosti s rozhodovaním o jeho podaní
z 30. marca 2009 označenom ako „VYROZUMENIE – DOVOLANIE“. Z uvedeného dôvodu
bolo pri predbežnom prerokovaní sťažnosti pre ústavný súd relevantné len posúdiť postup
okresného súdu v namietanom konaní v období po 30. marci 2009.
Z uvedeného prehľadu procesných úkonov okresného súdu v predmetnej veci
vyplýva, že sťažovateľ sa v podaní z 30. marca 2009 po obsahovej stránke plne stotožnil so
svojím predchádzajúcim podaním zo 17. decembra 2008, ktorým podal odvolanie proti
uzneseniu krajského súdu č. k. 41 Cob 230/2008-198 z 12. novembra 2008, pričom ho
„prekvalifikoval“ na „dovolanie“.
Sťažovateľ sa teda podaním z 30. marca 2009 dovolával rovnako ako podaním
zo 17. decembra 2008 preskúmania uznesenia krajského súdu č. k. 41 Cob 230/2008-198
z 12. novembra 2008, o ktorom najvyšší súd rozhodol uznesením č. k. 3 Obdo 20/2009-233
zo 4. augusta 2010 tak, že konanie o dovolaní sťažovateľa odmietol, pričom označené
rozhodnutie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť 9. septembra 2010. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (22. októbra 2010,
pozn.) k tvrdenému porušovaniu označeného práva sťažovateľa postupom okresného súdu
už nemohlo dochádzať, keďže namietané konanie bolo právoplatne skončené ešte pred
podaním sťažnosti ústavnému súdu. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že sťažovateľ
podal 17. septembra 2010 ďalšie dovolanie proti označenému uzneseniu najvyššieho súdu,
ktoré nemá v okolnostiach prípadu žiadnu právnu relevanciu.
Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol po jej
predbežnom prerokovaní z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 47 ods. 2 ústavy
Sťažovateľ tiež namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 47 ods. 2
ústavy postupom okresného súdu v namietanom konaní.
Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,
inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za
podmienok ustanovených zákonom.
Sťažovateľ v tejto súvislosti v sťažnosti uvádza, že aj keď od podanej „žiadosti
o ustanovenie zástupcu z radov advokátov uplynulo 15 mesiacov a 16 dní, nedostal som
žiadnu odpoveď“. Podľa tvrdení sťažovateľa teda okresný súd zatiaľ o jeho „žiadosti
o ustanovenie zástupcu z radov advokátov“ z 30. marca 2009 nerozhodol.
Z prehľadu úkonov okresného súdu v predmetnej veci vyplýva, že sťažovateľovo
tvrdenie nezodpovedá obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 8 Cb 14/2004, keďže o jeho
žiadosti bolo zákonom ustanoveným spôsobom rozhodnuté tak na úrovni okresného súdu,
ako aj krajského súdu a tiež najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu. Z označeného spisu
totiž vyplýva, že sťažovateľ žiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov podaním
zo 16. septembra 2008 v súvislosti s konaním o „odvolaní“ proti uzneseniu najvyššieho
súdu sp. zn. 3 Obdo 10/2006 z 22. novembra 2006, ktorým bolo zastavené
dovolacie konanie. Okresný súd uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom
č. k. 8 Cb 14/2004-190 zo 7. októbra 2008 žiadosť odporcu o ustanovenie právneho
zástupcu z radov advokátov zamietol. Po podaní odvolania zo strany sťažovateľa
(27. októbra 2008, pozn.) sa týmto zaoberal zákonný sudca okresného súdu, ktorý z dôvodu,
že odvolaniu nemienil vyhovieť, predložil vec na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu.
V odvolaní z 27. októbra 2008 sťažovateľ uviedol, že trvá na pridelení právneho zástupcu
z radov advokátov. Krajský súd uznesením č. k. 41 Cob 230/2008-198 z 12. novembra 2008
uznesenie okresného súdu č. k. 8 Cb 14/2004-190 zo 7. októbra 2008 potvrdil.
Sťažovateľ následne 17. decembra 2008 doručil okresnému súdu podanie označené
ako „odvolanie“ proti uzneseniu krajského súdu č. k. 41 Cob 230/2008-198 z 12. novembra
2008, v ktorom okrem iného uviedol: „trvám a namietam, že neexistuje žiadny dôvod na
zamietnutie právneho zástupcu z radov advokátov – a preto trvám na svojej žiadosti.“
Následne 30. marca 2009 doručil sťažovateľ okresnému súdu obsahovo identické podanie,
ktoré však prekvalifikoval na „dovolanie“; z obsahu tohto podania vyplýva, že sťažovateľ
opätovne trval na ustanovení právneho zástupcu z radov advokátov.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že okresný súd sa
žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov (zo 16. septembra 2008,
pozn.) zaoberal zákonom ustanoveným spôsobom, pričom o tejto žiadosti rozhodol
uznesením č. k. 8 Cb 14/2004-190 zo 7. októbra 2008 tak, že ju zamietol. Podaním
zo 17. decembra 2008 a následne aj z 30. marca 2009 sa sťažovateľ domáhal preskúmania
uznesenia krajského súdu, ktorým bolo uznesenie okresného súdu o zamietnutí žiadosti
o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov potvrdené, t. j. išlo o podania, ktoré
podľa obsahu možno považovať za dovolanie, a preto o nich bol oprávnený a povinný
v zmysle § 10a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnúť najvyšší súd ako
dovolací súd, a nie okresný súd. Najvyšší súd uznesením č. k. 3 Obdo 20/2009-233
zo 4. augusta 2010 dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu
č. k. 41 Cob 230/2008-198 z 12. novembra 2008 odmietol.
Za týchto okolností ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi namietaným
porušením základného práva podľa čl. 47 ods. 2 ústavy okresným súdom a skutkovým
stavom popísaným sťažovateľom, ktorá by mohla reálne zakladať dôvod na vyslovenie
porušenia tohto základného práva okresným súdom po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa
ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. decembra 2010