Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 472/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. decembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť A. V., B., zastúpenej advokátkou JUDr. M. B., B.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Bratislava III sp. zn. z 25. marca 2008 a rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 19. novembra 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra

2010 doručená sťažnosť A. V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 25. marca 2008 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu z 25. marca 2008“) a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 19. novembra 2009 (ďalej len „rozsudok

krajského súdu z 19. novembra 2009“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom z 24. mája 2001 domáhala, aby

okresný súd po vykonanom dokazovaní určil, že rozviazanie pracovného pomeru

výpoveďou z 8. januára 2001 danou jej vtedajším zamestnávateľom A. podľa § 46 ods. 1

písm. c) je neplatné a uložil mu povinnosť zaplatiť jej náhradu mzdy

vo výške priemerného zárobku až do doby, keď jej tento umožní pokračovať v práci alebo

keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Okresný súd rozsudkom z 25. marca

2008 návrh sťažovateľky zamietol. Proti označenému rozsudku okresného súdu podala

sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom z 19. novembra 2009 tak,

že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Následne sa sťažovateľka obrátila

na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

s podnetom na mimoriadne dovolanie. Krajská prokuratúra v Bratislave (ďalej len „krajská

prokuratúra“) vyhodnotila jej podnet ako neopodstatnený a oznámila jej, že zákonné dôvody

na podanie mimoriadneho dovolania nie sú dané. Keďže sťažovateľka nesúhlasila

so spôsobom vybavenia jej podnetu, podala opakovaný podnet v súlade so zákonom

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Generálna prokuratúra

prípisom č. k. VI/2 Pz 447/10-5 z 21. septembra 2010 sťažovateľke oznámila, že nebol

zistený dôvod na zaujatie iného právneho stanoviska ako toho, ktoré zaujala krajská

prokuratúra, a jej opakovaný podnet taktiež odložila.

Sťažovateľka je toho názoru, že rozsudkom krajského súdu z 19. novembra 2009

v spojení s rozsudkom okresného súdu z 25. marca 2008 došlo k porušeniu jej označených

práv, a to:

«- pre arbitrárnosť a svojvôľu;

- pre porušenie práva na nestranné konanie a rozhodovanie súdu v dôsledku

rozhodovania a konania vylúčenou sudkyňou;

- pre nepripustenie vykonania navrhovaných dôkazov a „hodnotenie“ tých, ktoré

vykonal nadriadený súd;

- pre neprípustný a účelový výklad ustanovení nesprávne právne

posúdenie, popretie účelu a významu zákonných ustanovení .»

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti preto sťažovateľka žiada, aby ústavný

súd o nej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -223 zo dňa 19. novembra

2009 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. -197 zo dňa 25. marca

2008 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -223 zo dňa

19. novembra 2009 a rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. -197

zo dňa 29. marca 2008 sa zrušuje a vec sa Okresnému súdu Bratislava III vracia na ďalšie

konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľke

vo výške 5.000,- € (slovom päťtisíc Eur) na účet právnej zástupkyne sťažovateľky.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania do 15 dní

od doručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich označených práv rozsudkom okresného súdu

z 25. marca 2008 a rozsudkom krajského súdu z 19. novembra 2009.

1. K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom okresného súdu

z 25. marca 2008

Právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu pred porušením základných práv

a slobôd v zmysle je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane

týchto práv a základných slobôd nerozhoduje iný súd.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky rozsudkom

okresného súdu z 25. marca 2008 v napadnutom konaní ústavný súd konštatuje, že nemá

právomoc preskúmať napadnutý postup okresného súdu, keďže jeho rozhodnutie a postup,

ktorý jeho vydaniu predchádzal, preskúmal na základe odvolania sťažovateľky krajský súd,

ktorý rozsudkom z 19. novembra 2009 napadnutý rozsudok okresného súdu v celom

rozsahu potvrdil.

Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietnuť pre

nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde (, ).

2. K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom krajského súdu

z 19. novembra 2009

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

V súvislosti s posudzovaním otázky, či sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namieta

porušenie svojich označených práv rozsudkom krajského súdu z 19. novembra 2009, nebola

podaná oneskorene, považoval ústavný súd za potrebné poukázať v danom prípade

aj na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého podnet na podanie mimoriadneho dovolania

generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (podľa § 243e až § 243j Občianskeho

súdneho poriadku) nemožno považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy,

ktorý je predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127

ods. 1 , a preto na jeho podanie z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie

sťažnosti ústavnému súdu nemožno prihliadať (m. m. , ,

a iné). Z uvedeného dôvodu bol na posúdenie otázky, či bola sťažnosť v tejto

časti podaná pred uplynutím lehoty ustanovenej v ,

relevantný termín nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ako vyplýva z fotokópie rozsudku krajského súdu z 19. novembra 2009, tento bol

sťažovateľke doručený 23. decembra 2009. Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu

25. novembra 2010, teda zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Ústavný súd preto v tejto časti sťažnosť po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2010