Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 7/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť V. H., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. M., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky v konaniach vedených Okresným súdom Prešov pod sp. zn.

, Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. a Krajskou

prokuratúrou v Prešove pod sp. zn. Kc 221/10 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra

2010 osobne do podateľne doručená sťažnosť V. H., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaniach vedených Okresným súdom Prešov

(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. , Krajským súdom v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) pod sp. zn. a Krajskou prokuratúrou v Prešove (ďalej len

„krajská prokuratúra“) pod sp. zn. Kc 221/10.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k. -74 z 8. júla

2008 bol sťažovateľ ako žalovaný zaviazaný zaplatiť spoločnosti P., s. r. o., zmluvnú pokutu

vo výške 2 milióny Sk, ako aj náhradu trov konania. Rozsudkom krajského súdu č. k.

-112 z 23. septembra 2009 bol rozsudok okresného súdu potvrdený.

Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu 25. júla 2010 podnet generálnemu

prokurátorovi Slovenskej republiky na podanie mimoriadneho dovolania. Oznámením

krajskej prokuratúry č. k. Kc 221/10-5 z 13. októbra 2010 bol podnet na podanie

mimoriadneho dovolania odložený ako nedôvodný.

Podľa názoru sťažovateľa rozsudky všeobecných súdov, ale aj závery krajskej

prokuratúry sú nesprávne a predstavujú porušenie označeného článku . Navrhuje

preto vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. , krajským súdom pod

sp. zn. a krajskou prokuratúrou pod sp. zn. Kc 221/10 s tým, aby boli

rozsudky okresného súdu z 8. júla 2008 a krajského súdu z 23. septembra 2009 zrušené

a vec vrátená na ďalšie konanie okresnému súdu. Požaduje tiež finančné zadosťučinenie

66 387,84 € bez bližšieho označenia povinného subjektu, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia advokátom v sume 8 860,60 €.

Z rozsudku krajského súdu č. k. -112 z 23. septembra 2009 vyplýva,

že ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. -74 z 8. júla 2008. Podľa

rukou písaného dátumu bol rozsudok doručený právnemu zástupcovi sťažovateľa

14. októbra 2009.

Z prípisu krajskej prokuratúry č. k. Kc 221/10-5 z 13. októbra 2010 vyplýva, že ním

bol odložený podnet sťažovateľa z 25. júla 2010 na podanie mimoriadneho dovolania proti

rozsudku krajského súdu č. k. -112 z 23. septembra 2009. Podľa názoru

krajskej prokuratúry základným argumentom podaného podnetu bola námietka, že

postupom krajského súdu mala byť sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom,

keďže krajský súd napriek ospravedlneniu neúčasti sťažovateľa na odvolacom pojednávaní

konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Ďalšou námietkou je tvrdenie o neplatnosti právneho

úkonu z dôvodu nátlaku, ako aj preto, že nebol urobený slobodne a vážne. V danom prípade

však nedošlo k porušeniu práva sťažovateľa konaním a rozhodovaním v jeho neprítomnosti,

pretože sťažovateľ sa právne nedostatočným spôsobom ospravedlnil. Nepredložil totiž

dostatočné dôkazy na podporu tvrdenia o nemožnosti zúčastniť sa odvolacieho

pojednávania. V súvislosti s námietkou neplatnosti právneho úkonu dospeli všeobecné súdy

k záveru, že toto tvrdenie nebolo preukázané. Ani podľa názoru krajskej prokuratúry nevyšli

najavo také skutočnosti, ktoré by neplatnosť právneho úkonu opodstatňovali.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť v časti smerujúcej proti konaniu vedenému okresným súdom pod sp. zn.

v spojení s konaním vedeným krajským súdom pod sp. zn.

treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Vzhľadom na to, že rozsudok krajského súdu bol právnemu zástupcovi sťažovateľa

doručený ešte 14. októbra 2009, sťažnosť doručená do podateľne ústavného súdu až

6. decembra 2010 bola podaná dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Právny názor sťažovateľa, ktorý včasnosť podania sťažnosti odvodzuje z dátumu

doručenia prípisu krajskej prokuratúry (25. októbra 2010), je neakceptovateľný. Podnet na

podanie mimoriadneho dovolania totiž nemožno považovať za opravný prostriedok alebo

iný právny prostriedok, ktorý zákon účinne poskytuje účastníkovi konania na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd ( ). Je to tak preto, že

nejde o prostriedok, ktorý by bol k dispozícii účastníkovi konania, keďže účastník konania

sám mimoriadne dovolanie podať nemôže.

Ďalej treba v tejto súvislosti na adresu sťažovateľa uviesť, že nevyužil možnosť

podať proti rozsudku krajského súdu dovolanie, hoci podľa § 237 písm. f) Občianskeho

súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pritom

dovolanie treba považovať za účinný opravný prostriedok. Za situácie, keď sťažovateľ

výslovne namieta, že postupom krajského súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom,

podanie dovolania by sa bolo javilo ako logické.

Odlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu

vedenému krajskou prokuratúrou pod sp. zn. Kc 221/10. Túto časť sťažnosti považuje

ústavný súd za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Treba konštatovať, že krajská prokuratúra sa podnetom sťažovateľa na podanie

mimoriadneho dovolania riadne zaoberala, a pokiaľ ho odložila (majúc na vec odlišný

právny názor ako sťažovateľ), nemohla tým porušiť označené základné právo. Bolo totiž

vecou uváženia, resp. právneho názoru krajskej prokuratúry, aké stanovisko k uplatneným

námietkam sťažovateľa zaujme.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. januára 2011