Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 24/2011
PDF · 182.28 KB
No categories available
III. ÚS 24/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., a. s., B., zastúpenej advokátkou JUDr. M. Č.,
B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na spravodlivý súdny proces
postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 177/2002, Krajského
súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 266/2009 a Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 162/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti S., a. s., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. novembra
2010 doručená sťažnosť spoločnosti S., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces postupom Okresného súdu Martin
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/177/2002, Krajského súdu
v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 266/2009
a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 4 Cdo 162/2010.
Predmetom konania pred všeobecnými súdmi bolo rozhodovanie o žalobe
o zaplatenie sumy 6 733 114 Sk (teda sumy 223 498,43 €), ktorú podala spoločnosť H.,
spol. s r. o., proti M.. Okresný súd uznesením z 30. marca 2009 č. k. 6 C/177/2002-474
konanie zastavil. Po podaní návrhu sťažovateľky na odpustenie zmeškanej lehoty na
podanie odvolania okresný súd jej žiadosti uznesením z 8. júna 2009 č. k. 6 C 177/2002-497
nevyhovel s poukazom na to, že návrh nepodala oprávnená osoba.
Dôvody na podanie návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty na odvolanie podľa
sťažovateľky spočívali v skutočnosti, že „spoločník a konateľ spoločnosti H. s.r.o. Ing. A.
H., ostal bez právneho zastúpenia, pretože jeho právny zástupca sa stal poslancom
Národnej rady SR a tejto právnej veci sa prestal venovať. Ing. H., mal v tom čase cez 70
rokov a bol dlhodobo v nemocničnom ošetrení o čom založil do spisu originál potvrdenia od
lekára. Tak… zmeškal lehotu na odvolanie, keď Okresný súd Bratislava zrušil ex offo
navrhovateľa H. s.r.o. z dôvodu nenavýšenia základného imania do zákonom predpísanej
výšky. Ing. H. mal v úmysle ukončiť činnosť spoločnosti H. s.r.o. a pokračovať v podnikaní
cez spoločnosť S., a.s., na ktorú previedol aj pohľadávku proti M. o zaplatenie 6.733.114
SK s prísl. zmluvou zo dňa 9. 1. 2008… Po poverení právnym zastupovaním JUDr. M. Č.,
advokátka ihneď požiadala OS Martin podaním zo dňa 5.5.2009 o odpustenie zmeškanej
lehoty na odvolanie proti rozhodnutiu OS Martin sp. zn 6C 177/02 zo dňa 8.4.2009 z
uvedených dôvodov, k čomu doložila lekárske potvrdenie. OS Martin rozhodnutím sp. zn
6C/177/2002 z 8.6.2009 zamietol, rovnako KS Žilina, uznesením sp. zn 8Co/266/2009 zo
dňa 28. 8. 2009 a tiež NS SR sp. zn. 4 Cdo 162/2010 zo dňa 18. 8. 2010 odmietol dovolanie
sťažovateľa v tejto veci s tým, že proti rozhodnutiu súdu o odpustení zmeškanej lehoty nie je
prípustné odvolanie a tiež nastolil problém oprávnenej osoby v konaní.“.
Sťažovateľka namietala, že v konaní bol porušený princíp rovnosti zbraní,
a v podrobnostiach uviedla, že „postupom súdov, keď staršiemu, na nemocničné lôžko
pripútanému reprezentantovi spoločnosti bez právneho zastúpenia odmietnu odpustenie
zmeškanej lehoty v procesnej veci (pričom v konaní dosiahol prvostupňový a odvolací
rozsudok v jeho prospech) na jednej strane a odbornému platenému aparátu na druhej
strane odpustí zmeškanú lehotu proti rozhodnutiu vo veci samej sa javí ako porušenie práva
na spravodlivý proces. Sťažovateľovi by boli vytvorené také prekážky v prístupe k súdu, že
doterajší úspech v konaní pred súdmi by bol zmarený bez toho, aby o konečnom výsledku
rozhodol súd.“.
Sťažovateľka na základe uvedeného žiadala v rozhodnutí vysloviť, že: „Okresný súd
v Martine, v konaní vedenom pod sp. zn. 6C 177/2002 z 8. 6. 2009 porušil sťažovateľovo
právo priznané Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na
spravodlivý súdny proces. Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pod sp. zn.
8 Co/266/2009 zo dňa 28. 8. 2009 porušil sťažovateľovo právo priznané Ústavou SR a
Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na spravodlivý súdny proces.
Najvyšší súd SR, v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cdo 162/20010 porušil sťažovateľovo
právo priznané Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na
spravodlivý súdny proces.“ V nadväzujúcej časti petitu sťažnosti žiadala, aby ústavný súd
uložil okresnému súdu, krajskému súdu aj najvyššiemu súdu, aby vo veci samej pripustil
sťažovateľku do konania a uložil každému z týchto súdov povinnosť sťažovateľke zaplatiť
sumu 500 € ako finančné zadosťučinenie a trovy právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd po preskúmaní podania sťažovateľky doručeného 10. novembra 2010
konštatuje, že táto sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená právnou
zástupkyňou, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným
súdom, ktoré sú ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 a § 50 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu
svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
Podľa § 50 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem
všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo
slobody boli podľa tvrdenia sťažovateľa porušené. K sťažnosti sa pripojí kópia
právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych
aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný
súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa
vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný
súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti.
Petit musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56
zákona o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre
rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, IV. ÚS 138/08).
V prvom rade je závažným obsahovým nedostatkom petitu brániacim meritórnemu
preskúmaniu sťažnosti absencia dostatočného označenia základných práv a slobôd
sťažovateľky, ktoré mali byť porušené. Aby bola formulácia návrhu na rozhodnutie úplná
a zrozumiteľná, petit sťažnosti, ktorým je ústavný súd pri svojom rozhodovaní viazaný, má
obsahovať presné a riadne označené ustanovenia ústavy, prípadne kvalifikovanej
medzinárodnej zmluvy upravujúce základné práva alebo slobody. Uvedené je nevyhnutné
pre vymedzenie hraníc, v ktorých navrhovateľ žiada realizovať ústavný prieskum
dodržiavania základných práv a slobôd v konaní realizovaného súdmi.
V okolnostiach prípadu pri vymedzení porušených základných práv a slobôd
nepostačuje iba slovné vyjadrenie, že určitý (okresný, krajský alebo najvyšší) súd „porušil
… právo… na spravodlivý proces“, pretože z takéhoto označenia nie je zrejmé, ktoré
ustanovenie ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy malo byť podľa
sťažovateľky porušené. Z nadväzného ustanovenia § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde totiž
vyplýva, že v prípade zisteného porušenia základného práva alebo slobody musí ústavný
súd v náleze aj vysloviť, ktoré ustanovenie ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej
zmluvy bolo porušené, a preto petit návrhu, ktorý nezohľadňuje náležitosti vyplývajúce
z uvedeného ustanovenia zákona o ústavnom súde, nemôže byť východiskom pre
rozhodnutie ústavného súdu. Presné a nezameniteľné označenie porušených základných
práv alebo slobôd sťažovateľky sa pritom nenachádza v celom obsahu sťažnosti.
Sťažovateľka tiež nepripojila k sťažnosti ani kópiu rozhodnutia krajského súdu
z 28. augusta 2009 sp. zn. 8 Co/266/2009 napriek tomu, že podľa citovaného § 50 ods. 2
zákona o ústavnom súde je k sťažnosti potrebné pripojiť kópiu právoplatného rozhodnutia,
opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce
z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži
inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná
judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky
považoval už nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí za dostatočný dôvod na
odmietnutie sťažnosti.
Z obsahu sťažnosti ústavný súd tiež zistil, že v namietanej právnej veci sťažovateľka
nebola účastníkom konania, keďže od podania žaloby, až do právoplatnosti uznesenia
okresného súdu z 30. marca 2009, ktorým bolo vo veci konanie zastavené, vystupovala
v postavení navrhovateľky spoločnosť H., spol. s r. o. Prvý úkon sťažovateľky voči
okresnému súdu, ktorým navrhla svoj vstup do konania a súčasne s ním spojila žiadosť
o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania, ako aj odvolanie proti uzneseniu
okresného súdu o zastavení konania, bol vykonaný až po právoplatnosti uznesenia
okresného súdu o zastavení konania. Okresný súd v odôvodnení uznesenia č. k.
6 C/177/2002-497 z 8. júna 2009, proti ktorému smeruje aj táto sťažnosť podľa čl. 127
ústavy, vyslovil názor, že návrh na odpustenie zmeškanej lehoty nepodala oprávnená osoba.
Najvyšší súd v dovolacom konaní sp. zn. 4 Cdo 162/2010 dovolanie sťažovateľky odmietol
nezistiac žiadnu z namietaných procesných vád konania. Osobitne sa pritom zameral na
otázku, či nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom podľa § 237 ods. 1
písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), avšak v uvedenom smere
nedospel k žiadnym relevantným zisteniam o nesprávnom procesnom postupe súdov
nižšieho stupňa vo veci.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil, že domáhať sa ochrany
základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine
v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06).
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že sťažovateľ musí namietať porušenie svojich
základných práv a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy, ak
je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta
porušenie základných práv (II. ÚS 3/05, II. ÚS 277/06, I. ÚS 302/08).
Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľka v predmetnom súdnom
konaní nemala procesné postavenie účastníka konania, aj keď dodatočne, právoplatnom
skončení veci, odvodzovala svoje právo na podanie odvolania z postúpenej pohľadávky
navrhovateľa, na dôkaz čoho predložila kópiu zmluvy o postúpení pohľadávky z 9. januára
2008. Procesné predpisy umožňujú, aby v priebehu občianskeho súdneho konania došlo
k zmene osôb, ktoré majú postavenie účastníkov konania (§ 92 OSP), na takúto zmenu je
však potrebné okrem kvalifikovaného návrhu oprávnenej osoby a preukázania skutočnosti,
s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná,
aj rozhodnutie procesnej povahy, ktorým súd vyhovie návrhu na zmenu účastníkov konania.
K vydaniu uznesenia o zmene účastníkov konania však v danom prípade nedošlo.
Keďže sťažovateľka nebola účastníkom konania o žalobe spoločnosti H., spol s r. o.,
vedenej okresným súdom pod sp. zn. 6 C/177/2002, nemohlo v posudzovanom konaní
dochádzať k porušovaniu základných práv alebo slobôd sťažovateľky podľa čl. 127 ods. 1
ústavy (obdobne napr. II. ÚS 205/04), a preto ústavný súd vyhodnotil sťažnosť aj ako
podanú zjavne neoprávnenou osobou (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd so zreteľom na opísané dôvody sťažnosť odmietol už pri jej predbežnom
prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez toho, aby sa bližšie zaoberal
argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu k namietaným konaniam všeobecných súdov.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v danej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už
ďalej nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. januára 2011