Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 24/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., a. s., B., zastúpenej advokátkou JUDr. M. Č.,

B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na spravodlivý súdny proces

postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. , Krajského

súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti S., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. novembra

2010 doručená sťažnosť spoločnosti S., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces postupom Okresného súdu Martin

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Predmetom konania pred všeobecnými súdmi bolo rozhodovanie o žalobe

o zaplatenie sumy 6 733 114 Sk (teda sumy 223 498,43 €), ktorú podala spoločnosť H.,

spol. s r. o., proti M.. Okresný súd uznesením z 30. marca 2009 č. k. -474

konanie zastavil. Po podaní návrhu sťažovateľky na odpustenie zmeškanej lehoty na

podanie odvolania okresný súd jej žiadosti uznesením z 8. júna 2009 č. k. -497

nevyhovel s poukazom na to, že návrh nepodala oprávnená osoba.

Dôvody na podanie návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty na odvolanie podľa

sťažovateľky spočívali v skutočnosti, že „spoločník a konateľ spoločnosti H. s.r.o. Ing. A.

H., ostal bez právneho zastúpenia, pretože jeho právny zástupca sa stal poslancom

Národnej rady SR a tejto právnej veci sa prestal venovať. Ing. H., mal v tom čase cez 70

rokov a bol dlhodobo v nemocničnom ošetrení o čom založil do spisu originál potvrdenia od

lekára. Tak… zmeškal lehotu na odvolanie, keď Okresný súd Bratislava zrušil ex offo

navrhovateľa H. s.r.o. z dôvodu nenavýšenia základného imania do zákonom predpísanej

výšky. Ing. H. mal v úmysle ukončiť činnosť spoločnosti H. s.r.o. a pokračovať v podnikaní

cez spoločnosť S., a.s., na ktorú previedol aj pohľadávku proti M. o zaplatenie 6.733.114

SK s prísl. zmluvou zo dňa 9. 1. 2008… Po poverení právnym zastupovaním JUDr. M. Č.,

advokátka ihneď požiadala OS Martin podaním zo dňa 5.5.2009 o odpustenie zmeškanej

lehoty na odvolanie proti rozhodnutiu OS Martin sp. zn zo dňa 8.4.2009 z

uvedených dôvodov, k čomu doložila lekárske potvrdenie. OS Martin rozhodnutím sp. zn

z 8.6.2009 zamietol, rovnako KS Žilina, uznesením sp. zn zo

dňa 28. 8. 2009 a tiež NS SR sp. zn. zo dňa 18. 8. 2010 odmietol dovolanie

sťažovateľa v tejto veci s tým, že proti rozhodnutiu súdu o odpustení zmeškanej lehoty nie je

prípustné odvolanie a tiež nastolil problém oprávnenej osoby v konaní.“.

Sťažovateľka namietala, že v konaní bol porušený princíp rovnosti zbraní,

a v podrobnostiach uviedla, že „postupom súdov, keď staršiemu, na nemocničné lôžko

pripútanému reprezentantovi spoločnosti bez právneho zastúpenia odmietnu odpustenie

zmeškanej lehoty v procesnej veci (pričom v konaní dosiahol prvostupňový a odvolací

rozsudok v jeho prospech) na jednej strane a odbornému platenému aparátu na druhej

strane odpustí zmeškanú lehotu proti rozhodnutiu vo veci samej sa javí ako porušenie práva

na spravodlivý proces. Sťažovateľovi by boli vytvorené také prekážky v prístupe k súdu, že

doterajší úspech v konaní pred súdmi by bol zmarený bez toho, aby o konečnom výsledku

rozhodol súd.“.

Sťažovateľka na základe uvedeného žiadala v rozhodnutí vysloviť, že: „Okresný súd

v Martine, v konaní vedenom pod sp. zn. z 8. 6. 2009 porušil sťažovateľovo

právo priznané SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na

spravodlivý súdny proces. Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pod sp. zn.

zo dňa 28. 8. 2009 porušil sťažovateľovo právo priznané SR a

Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na spravodlivý súdny proces.

Najvyšší súd SR, v konaní vedenom pod sp. zn. porušil sťažovateľovo

právo priznané SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na

spravodlivý súdny proces.“ V nadväzujúcej časti petitu sťažnosti žiadala, aby ústavný súd

uložil okresnému súdu, krajskému súdu aj najvyššiemu súdu, aby vo veci samej pripustil

sťažovateľku do konania a uložil každému z týchto súdov povinnosť sťažovateľke zaplatiť

sumu 500 € ako finančné zadosťučinenie a trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd po preskúmaní podania sťažovateľky doručeného 10. novembra 2010

konštatuje, že táto sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená právnou

zástupkyňou, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným

súdom, ktoré sú ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 a § 50 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Podľa a sťažnosť okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo

slobody boli podľa tvrdenia sťažovateľa porušené. K sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný

súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa

vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný

súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti.

Petit musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s a

), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre

rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (, , ).

V prvom rade je závažným obsahovým nedostatkom petitu brániacim meritórnemu

preskúmaniu sťažnosti absencia dostatočného označenia základných práv a slobôd

sťažovateľky, ktoré mali byť porušené. Aby bola formulácia návrhu na rozhodnutie úplná

a zrozumiteľná, petit sťažnosti, ktorým je ústavný súd pri svojom rozhodovaní viazaný, má

obsahovať presné a riadne označené ustanovenia , prípadne kvalifikovanej

medzinárodnej zmluvy upravujúce základné práva alebo slobody. Uvedené je nevyhnutné

pre vymedzenie hraníc, v ktorých navrhovateľ žiada realizovať ústavný prieskum

dodržiavania základných práv a slobôd v konaní realizovaného súdmi.

V okolnostiach prípadu pri vymedzení porušených základných práv a slobôd

nepostačuje iba slovné vyjadrenie, že určitý (okresný, krajský alebo najvyšší) súd „porušil

… právo… na spravodlivý proces“, pretože z takéhoto označenia nie je zrejmé, ktoré

ustanovenie , ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy malo byť podľa

sťažovateľky porušené. Z nadväzného ustanovenia totiž

vyplýva, že v prípade zisteného porušenia základného práva alebo slobody musí ústavný

súd v náleze aj vysloviť, ktoré ustanovenie , ústavného zákona alebo medzinárodnej

zmluvy bolo porušené, a preto petit návrhu, ktorý nezohľadňuje náležitosti vyplývajúce

z uvedeného ustanovenia , nemôže byť východiskom pre

rozhodnutie ústavného súdu. Presné a nezameniteľné označenie porušených základných

práv alebo slobôd sťažovateľky sa pritom nenachádza v celom obsahu sťažnosti.

Sťažovateľka tiež nepripojila k sťažnosti ani kópiu rozhodnutia krajského súdu

z 28. augusta 2009 sp. zn. napriek tomu, že podľa citovaného § 50 ods. 2

je k sťažnosti potrebné pripojiť kópiu právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

považoval už nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí za dostatočný dôvod na

odmietnutie sťažnosti.

Z obsahu sťažnosti ústavný súd tiež zistil, že v namietanej právnej veci sťažovateľka

nebola účastníkom konania, keďže od podania žaloby, až do právoplatnosti uznesenia

okresného súdu z 30. marca 2009, ktorým bolo vo veci konanie zastavené, vystupovala

v postavení navrhovateľky spoločnosť H., spol. s r. o. Prvý úkon sťažovateľky voči

okresnému súdu, ktorým navrhla svoj vstup do konania a súčasne s ním spojila žiadosť

o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania, ako aj odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu o zastavení konania, bol vykonaný až po právoplatnosti uznesenia

okresného súdu o zastavení konania. Okresný súd v odôvodnení uznesenia č. k.

-497 z 8. júna 2009, proti ktorému smeruje aj táto sťažnosť podľa čl. 127

, vyslovil názor, že návrh na odpustenie zmeškanej lehoty nepodala oprávnená osoba.

Najvyšší súd v dovolacom konaní sp. zn. dovolanie sťažovateľky odmietol

nezistiac žiadnu z namietaných procesných vád konania. Osobitne sa pritom zameral na

otázku, či nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom podľa § 237 ods. 1

písm. f) (ďalej len „OSP“), avšak v uvedenom smere

nedospel k žiadnym relevantným zisteniam o nesprávnom procesnom postupe súdov

nižšieho stupňa vo veci.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine

v záujme ochrany svojich základných práv (napr. , ).

Z vyplýva, že sťažovateľ musí namietať porušenie svojich

základných práv a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy, ak

je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta

porušenie základných práv (, , ).

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľka v predmetnom súdnom

konaní nemala procesné postavenie účastníka konania, aj keď dodatočne, právoplatnom

skončení veci, odvodzovala svoje právo na podanie odvolania z postúpenej pohľadávky

navrhovateľa, na dôkaz čoho predložila kópiu zmluvy o postúpení pohľadávky z 9. januára

2008. Procesné predpisy umožňujú, aby v priebehu občianskeho súdneho konania došlo

k zmene osôb, ktoré majú postavenie účastníkov konania ( ), na takúto zmenu je

však potrebné okrem kvalifikovaného návrhu oprávnenej osoby a preukázania skutočnosti,

s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná,

aj rozhodnutie procesnej povahy, ktorým súd vyhovie návrhu na zmenu účastníkov konania.

K vydaniu uznesenia o zmene účastníkov konania však v danom prípade nedošlo.

Keďže sťažovateľka nebola účastníkom konania o žalobe spoločnosti H., spol s r. o.,

vedenej okresným súdom pod sp. zn. , nemohlo v posudzovanom konaní

dochádzať k porušovaniu základných práv alebo slobôd sťažovateľky podľa čl. 127 ods. 1

(obdobne napr. ), a preto ústavný súd vyhodnotil sťažnosť aj ako

podanú zjavne neoprávnenou osobou ( ).

Ústavný súd so zreteľom na opísané dôvody sťažnosť odmietol už pri jej predbežnom

prerokovaní ( ) bez toho, aby sa bližšie zaoberal

argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu k namietaným konaniam všeobecných súdov.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v danej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

ďalej nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2011