Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 19/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., Š., zastúpenej advokátkou JUDr. J.

F., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a , práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného

práva na vlastníctvo podľa v spojení s

a základného práva podnikať podľa Slovenskej

republiky rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. -274 z 21. februára

2008 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -547 z 9. septembra

2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra

2010 doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietala porušenie svojich základných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a

(ďalej len „“), práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), základného práva na vlastníctvo podľa v spojení s

a základného práva podnikať podľa rozsudkom Okresného súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) č. k. -74 z 21. februára 2008 a

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -547

z 9. septembra 2010 a ktorou žiadala vydať tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa : A. s.r.o., Ičo : ..., so sídlom : Š., priznané proti

porušovaniu základných práv a slobôd podľa čl. 127 v spojení s čl. 13, čl. 20 ods. 4, čl. 35

ako aj a a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd bolo porušené rozhodnutím Okresného súdu Bratislava

III č. zo dňa 21. 02. 2008 a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa

09. 09. 2010, v konaní vedenom pod sp. zn. : ,

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 09. 09. 2010 sp. zn. : a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III

č. zo dňa 21. 02. 2008 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie

konanie.

3. Okresnému súdu Bratislava III sa v konaní vedenom pod sp. zn. :

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľovi : A. s.r.o., Ičo : ..., so sídlom : Š., sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 2.000,- € (slovom dvetisíc Eur), ktoré sú Okresný súd Bratislava III

a Krajský súd v Bratislave povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Krajský súd v Bratislave a Okresný súd Bratislava III sú spoločne a nerozdielne

povinní uhradiť sťažovateľovi : A. s.r.o., Ičo : ..., so sídlom : Š., trovy konania, tak ako budú

vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do troch dní od doručenia tohto nálezu na účet

jeho právnej zástupkyne JUDr. J. F., č. ú. ... vedený ...“

Ako vyplynulo zo sťažnosti sťažovateľa a spisu okresného súdu sp. zn.

, ktorý ústavný súd pripojil pre účely rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa,

20. decembra 2004 sa začalo pred okresným súdom doručením žaloby Z. S., samostatne

hospodáriaceho roľníka, B. 121 (ďalej len „žalobca“), proti S., a. s. B. (ďalej len „žalovaný

v 1. rade“), a proti spoločnosti L., a. s., L. (ďalej aj „žalovaný v 2. rade“), konanie, v ktorom

sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 247 767,76 Sk s príslušenstvom s tým,

že plnením poskytnutým jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť

druhého žalovaného. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy o

dodávke mlieka uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako

kupujúcim 30. marca 2004 dodával žalovanému v 1. rade kravské mlieko zo svojej farmy.

Dňa 9. septembra 2004 bol k tejto zmluve uzatvorený dodatok č. 4 o usporiadaní otvorených

pohľadávok (ďalej len „dodatok“), ktorý podpísal okrem žalobcu a žalovaného v 1. rade aj

žalovaný v 2. rade. Jeho obsah vyhodnotil žalobca tak, že na jeho základe sa žalovaný v 2.

rade stal žalobcovým dlžníkom popri žalovanom v 1. rade (§ 531 ods. 2 Občianskeho

zákonníka) a súčasne došlo k zmene obsahu záväzku tak, že všetky pohľadávky žalobcu

mali byť uhradené do 15. novembra 2004 ( ).

Okresný súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. -61

zo 4. februára 2005, proti ktorému žalovaní podali odpor.

V priebehu konania žalobca podaním z 20. apríla 2006 vzal žalobu proti žalovanému

v 1. rade späť a žiadal konanie proti nemu zastaviť (na majetok žalovaného v 1. rade bol

22. marca 2005 Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. vyhlásený konkurz).

Konanie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade okresný súd zastavil uznesením

č. k. -96 zo 6. júna 2006.

Vo veci samej rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. -274 z 21. februára

2008 tak, že žalobu žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému v 2. rade

trovy konania.

Proti rozsudku okresného súdu č. k. -274 z 21. februára 2008 podal

žalobca 8. apríla 2008 odvolanie.

Žalobca ako postupca uzatvoril so sťažovateľom ako postupníkom 19. novembra

2009 zmluvu o postúpení pohľadávok žalobcu voči spoločnosti L., a. s., v celkovej výške

244 381 Sk s príslušenstvom, ktoré sú predmetom konania pred okresným súdom. Odplata

za postúpenie pohľadávky bola dojednaná sumou 1 € a bola uhradená pri podpise zmluvy o

postúpení pohľadávok. Sťažovateľ požiadal krajský súd o vstup do konania a predložil mu

zmluvu o postúpení pohľadávky. Krajský súd uznesením č. k. -500 z 20.

januára 2010 pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil doterajší žalobca a na jeho

miesto vstúpil sťažovateľ. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10. februára 2010.

Krajský súd rozsudkom č. k. -547 z 9. septembra 2010 rozsudok

okresného súdu č. k. -274 z 21. februára 2008 ako vecne správny potvrdil

a zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania.

Rozsudok okresného súdu č. k. -274 z 21. februára 2008 v spojení

s rozsudkom krajského súdu č. k. -547 z 9. septembra 2010 nadobudol

právoplatnosť 8. októbra 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na to, že rozsudky všeobecných súdov považuje „za

vrchol krivdy“ a „klasickú podobu arbitrárneho rozhodovania“. Krajský súd sa vyhol

akejkoľvek definícii postavenia žalovaného v 2. rade, ktoré vyplývalo z dodatku; cielene

a na škodu sťažovateľa vôbec nevysvetlil, v čom by nemal mať pravdu sťažovateľ, hoci

krajský súd v iných konaniach iných žalobcov akceptoval vecne i právne zhodnú

kvalifikáciu sporu, a to v rozsudkoch krajského súdu „č. k. zo 4. mája 2010

a č. k. z 11. mája 2010, ale aj právoplatný a vykonateľný rozsudok

okresného súdu č .k. z 18. apríla 2006“. Rozsudky všeobecných súdov vo

veci považuje sťažovateľ za arbitrárne, nedostatočne odôvodnené, nedávajúce odpoveď na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; právne

závery všeobecných súdov za extrémne nesúladné s vykonanými skutkovými zisteniami.

Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože

neboli splnené podmienky na rozhodovanie krajského súdu bez nariadenia pojednávania.

Navyše, hoci pôvodný žalobca, ako aj sťažovateľ vzniesli námietku zaujatosti sudkyne

JUDr. E., tento fakt sudkyňa ignorovala a nezabezpečila ďalší zákonom predpísaný povinný

procesný postup.

Sťažovateľ v podaní ústavnému súdu doručenom 29. novembra 2010 uviedol, že

proti rozsudku krajského súdu č. k. -547 z 9. septembra 2010 podal

dovolanie.

V tomto podaní podpísanom okrem právneho zástupcu sťažovateľa v konaní pred

ústavným súdom aj A. B., T. B., T. K., F. N., C. P., F. S., Z. S., L. S., C. V. a Ľ. V. (bez

uvedenia bližších osobných údajov o týchto osobách) „ostatní podpísaní“ uviedli, že

„mienia v konaní pred ústavným súdom vystupovať ako vedľajší účastníci“ a „ozrejmujú

svoj naliehavý právny záujem na výsledku predmetného konania pred ústavným súdom“

tým, že boli žalobcami v obdobných sporoch a niektorí z nich, resp. ich právni nástupcovia

podali sťažnosti ústavnému súdu (sťažnosť vo veci začatej žalobou A. B. je vedená pred

ústavným súdom pod sp. zn. ; F. N. pod sp. zn. ; C. V. pod

sp. zn. a Ľ. V. pod sp. zn. ).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti

konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len

vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom

prípade sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktorého prípustnosť

vyvodil z ustanovenia .

Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na

zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť

iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných

procesných noriem ( v znení neskorších

predpisov). Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným

súdom, a to o princíp subsidiarity.

Podľa názoru ústavného súdu v prípade podania mimoriadneho opravného

prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti je daná právomoc ústavného súdu až

po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za

zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu (mutatis mutandis ,

; porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bulena a spol.

verzus Česká republika a rozhodnutie uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného

súdu Českej republiky vo zv. 29/uznesenie č. 3 a pod.).

Keďže sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, právomoc

poskytnúť ochranu označeným právam má v tomto štádiu Najvyšší súd Slovenskej

republiky v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného

súdu. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale ju odmietol ako neprípustnú pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2

.

V situácii, keď ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v celom rozsahu, bolo bez

právneho významu rozhodovať o žiadosti sťažovateľa o pristúpenie do konania ako

vedľajších účastníkov ním označených ďalších osôb.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2011