Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 19/2011
PDF · 151.98 KB
No categories available
II. ÚS 19/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., Š., zastúpenej advokátkou JUDr. J.
F., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného
práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 13
Ústavy Slovenskej republiky a základného práva podnikať podľa čl. 35 Ústavy Slovenskej
republiky rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 25 Cb 47/2005-274 z 21. februára
2008 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 Cob 368/2008-547 z 9. septembra
2010, a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra
2010 doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietala porušenie svojich základných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a
čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“), základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 13
ústavy a základného práva podnikať podľa čl. 35 ústavy rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) č. k. 25 Cb 47/2005-74 z 21. februára 2008 a
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 Cob 368/2008-547
z 9. septembra 2010 a ktorou žiadala vydať tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľa : A. s.r.o., Ičo : ..., so sídlom : Š., priznané proti
porušovaniu základných práv a slobôd podľa čl. 127 v spojení s čl. 13, čl. 20 ods. 4, čl. 35
ako aj čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd bolo porušené rozhodnutím Okresného súdu Bratislava
III č. 25 Cb 47/2005 zo dňa 21. 02. 2008 a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa
09. 09. 2010, v konaní vedenom pod sp. zn. : 1 Cob 368/2008,
2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 09. 09. 2010 sp. zn. : 1 Cob 368/2008 a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III
č. 25 Cb 47/2005 zo dňa 21. 02. 2008 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie
konanie.
3. Okresnému súdu Bratislava III sa v konaní vedenom pod sp. zn. : 25 Cb 47/2005
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
4. Sťažovateľovi : A. s.r.o., Ičo : ..., so sídlom : Š., sa priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 2.000,- € (slovom dvetisíc Eur), ktoré sú Okresný súd Bratislava III
a Krajský súd v Bratislave povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Krajský súd v Bratislave a Okresný súd Bratislava III sú spoločne a nerozdielne
povinní uhradiť sťažovateľovi : A. s.r.o., Ičo : ..., so sídlom : Š., trovy konania, tak ako budú
vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do troch dní od doručenia tohto nálezu na účet
jeho právnej zástupkyne JUDr. J. F., č. ú. ... vedený ...“
Ako vyplynulo zo sťažnosti sťažovateľa a spisu okresného súdu sp. zn.
25 Cb 47/2005, ktorý ústavný súd pripojil pre účely rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa,
20. decembra 2004 sa začalo pred okresným súdom doručením žaloby Z. S., samostatne
hospodáriaceho roľníka, B. 121 (ďalej len „žalobca“), proti S., a. s. B. (ďalej len „žalovaný
v 1. rade“), a proti spoločnosti L., a. s., L. (ďalej aj „žalovaný v 2. rade“), konanie, v ktorom
sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 247 767,76 Sk s príslušenstvom s tým,
že plnením poskytnutým jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť
druhého žalovaného. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy o
dodávke mlieka uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako
kupujúcim 30. marca 2004 dodával žalovanému v 1. rade kravské mlieko zo svojej farmy.
Dňa 9. septembra 2004 bol k tejto zmluve uzatvorený dodatok č. 4 o usporiadaní otvorených
pohľadávok (ďalej len „dodatok“), ktorý podpísal okrem žalobcu a žalovaného v 1. rade aj
žalovaný v 2. rade. Jeho obsah vyhodnotil žalobca tak, že na jeho základe sa žalovaný v 2.
rade stal žalobcovým dlžníkom popri žalovanom v 1. rade (§ 531 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) a súčasne došlo k zmene obsahu záväzku tak, že všetky pohľadávky žalobcu
mali byť uhradené do 15. novembra 2004 (§ 516 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Okresný súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 42 Rob 1853/04-61
zo 4. februára 2005, proti ktorému žalovaní podali odpor.
V priebehu konania žalobca podaním z 20. apríla 2006 vzal žalobu proti žalovanému
v 1. rade späť a žiadal konanie proti nemu zastaviť (na majetok žalovaného v 1. rade bol
22. marca 2005 Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 3 K 223/04 vyhlásený konkurz).
Konanie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade okresný súd zastavil uznesením
č. k. 25 Cb 47/05-96 zo 6. júna 2006.
Vo veci samej rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 25 Cb 47/05-274 z 21. februára
2008 tak, že žalobu žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému v 2. rade
trovy konania.
Proti rozsudku okresného súdu č. k. 25 Cb 47/05-274 z 21. februára 2008 podal
žalobca 8. apríla 2008 odvolanie.
Žalobca ako postupca uzatvoril so sťažovateľom ako postupníkom 19. novembra
2009 zmluvu o postúpení pohľadávok žalobcu voči spoločnosti L., a. s., v celkovej výške
244 381 Sk s príslušenstvom, ktoré sú predmetom konania pred okresným súdom. Odplata
za postúpenie pohľadávky bola dojednaná sumou 1 € a bola uhradená pri podpise zmluvy o
postúpení pohľadávok. Sťažovateľ požiadal krajský súd o vstup do konania a predložil mu
zmluvu o postúpení pohľadávky. Krajský súd uznesením č. k. 1 Cob 368/2008-500 z 20.
januára 2010 pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil doterajší žalobca a na jeho
miesto vstúpil sťažovateľ. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10. februára 2010.
Krajský súd rozsudkom č. k. 1 Cob 368/2008-547 z 9. septembra 2010 rozsudok
okresného súdu č. k. 25 Cb 47/2005-274 z 21. februára 2008 ako vecne správny potvrdil
a zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania.
Rozsudok okresného súdu č. k. 25 Cb 47/05-274 z 21. februára 2008 v spojení
s rozsudkom krajského súdu č. k. 1 Cob 368/2008-547 z 9. septembra 2010 nadobudol
právoplatnosť 8. októbra 2010.
Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na to, že rozsudky všeobecných súdov považuje „za
vrchol krivdy“ a „klasickú podobu arbitrárneho rozhodovania“. Krajský súd sa vyhol
akejkoľvek definícii postavenia žalovaného v 2. rade, ktoré vyplývalo z dodatku; cielene
a na škodu sťažovateľa vôbec nevysvetlil, v čom by nemal mať pravdu sťažovateľ, hoci
krajský súd v iných konaniach iných žalobcov akceptoval vecne i právne zhodnú
kvalifikáciu sporu, a to v rozsudkoch krajského súdu „č. k. 2 Cob 139/2009 zo 4. mája 2010
a č. k. 2 Cob 242 – 243/2009 z 11. mája 2010, ale aj právoplatný a vykonateľný rozsudok
okresného súdu č .k. 22 Cb 35/2005 z 18. apríla 2006“. Rozsudky všeobecných súdov vo
veci považuje sťažovateľ za arbitrárne, nedostatočne odôvodnené, nedávajúce odpoveď na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; právne
závery všeobecných súdov za extrémne nesúladné s vykonanými skutkovými zisteniami.
Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože
neboli splnené podmienky na rozhodovanie krajského súdu bez nariadenia pojednávania.
Navyše, hoci pôvodný žalobca, ako aj sťažovateľ vzniesli námietku zaujatosti sudkyne
JUDr. E., tento fakt sudkyňa ignorovala a nezabezpečila ďalší zákonom predpísaný povinný
procesný postup.
Sťažovateľ v podaní ústavnému súdu doručenom 29. novembra 2010 uviedol, že
proti rozsudku krajského súdu č. k. 1 Cob 368/2008-547 z 9. septembra 2010 podal
dovolanie.
V tomto podaní podpísanom okrem právneho zástupcu sťažovateľa v konaní pred
ústavným súdom aj A. B., T. B., T. K., F. N., C. P., F. S., Z. S., L. S., C. V. a Ľ. V. (bez
uvedenia bližších osobných údajov o týchto osobách) „ostatní podpísaní“ uviedli, že
„mienia v konaní pred ústavným súdom vystupovať ako vedľajší účastníci“ a „ozrejmujú
svoj naliehavý právny záujem na výsledku predmetného konania pred ústavným súdom“
tým, že boli žalobcami v obdobných sporoch a niektorí z nich, resp. ich právni nástupcovia
podali sťažnosti ústavnému súdu (sťažnosť vo veci začatej žalobou A. B. je vedená pred
ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 6682/2010; F. N. pod sp. zn. Rvp 7098/2010; C. V. pod
sp. zn. Rvp 5763/2010 a Ľ. V. pod sp. zn. Rvp 6186/2010).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho
pojednávania.
Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti
konať a rozhodnúť.
Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného
súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len
vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom
prípade sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktorého prípustnosť
vyvodil z ustanovenia § 237 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku.
Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na
zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť
iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných
procesných noriem (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov). Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným
súdom, a to o princíp subsidiarity.
Podľa názoru ústavného súdu v prípade podania mimoriadneho opravného
prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti je daná právomoc ústavného súdu až
po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za
zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu (mutatis mutandis I. ÚS 169/09,
I. ÚS 184/09; porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bulena a spol.
verzus Česká republika a rozhodnutie uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného
súdu Českej republiky vo zv. 29/uznesenie č. 3 a pod.).
Keďže sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, právomoc
poskytnúť ochranu označeným právam má v tomto štádiu Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného
súdu. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne
nezaoberal, ale ju odmietol ako neprípustnú pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2
V situácii, keď ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v celom rozsahu, bolo bez
právneho významu rozhodovať o žiadosti sťažovateľa o pristúpenie do konania ako
vedľajších účastníkov ním označených ďalších osôb.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako to vyplýva
z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. januára 2011