Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 10/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť prof. Ing. J. S., DrSc., K., a PhDr. M. L., CSc., K.,

zastúpených advokátom JUDr. P. S., K., vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -558

z 30. septembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť prof. Ing. J. S., DrSc., K., a PhDr. M. L., CSc., o d m i e t a pre

neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára

2011 doručená sťažnosť prof. Ing. J. S., DrSc., K., a PhDr. M. L., CSc., K. (ďalej len

„sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. P. S., K., vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -558

z 30. septembra 2010.

2. Zo sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovatelia boli

účastníkmi konania v procesnom postavení žalovaných v konaní o vydanie bezdôvodného

obohatenia. Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“) zaviazal sťažovateľov spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 55 785 € s úrokmi z omeškania. Krajský súd rozsudok

okresného súdu potvrdil.

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že „sú toho názoru, že Napadnutým rozhodnutím

a postupom odvolacieho súdu ako aj postupom a rozhodnutím súdu prvého stupňa došlo

k porušeniu práva sťažovateľov na spravodlivý proces z dôvodu, že:

- Ad. 1 Súd prvého stupňa ako aj odvolací súd nedostatočne odôvodnili meritórne

výroky (výroky vo veci samej) svojich rozhodnutí (Rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj

Napadnuté rozhodnutie postrádajú základné obsahové náležitosti),

- Ad. 2 Súdy odňali možnosť konať sťažovateľom pred súdom aj tým, že súd prvého

stupňa sa oboznámil s dôkazom, navrhnutým sťažovateľmi (žalovanými) - spisom krajského

súdu v Košiciach sp. zn. bez toho, aby sa s predmetným dôkazom mohli

priamo oboznámiť aj účastníci konania. Predmetný dôkaz nebol vykonaný ani na

pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd túto vadu v postupe súdu prvého

stupňa nenapravil,

- Ad. 3 Odňatie možnosti konať pred súdom vidia sťažovatelia aj v tom, že tak súd

prvého stupňa, ako aj odvolací súd vydali prekvapivé rozhodnutia.

- Ad. 4 Súdy odňali možnosť konať sťažovateľom pred súdom aj tým, že súd prvého

stupňa sa bez bližšieho zdôvodnenia odchýlil od právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý

bol vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Košiciach č. k. -374 (strana č. 13

odsek piaty), čo sa týka posudzovania premlčania uplatnenej kompenzačnej námietky zo

strany sťažovateľov (žalovaných).“.

3. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti vydal toto rozhodnutie:

„1. Základné právo sťažovateľov Prof. Ing. J. S. DrSc., nar.: 08. 11. 1932, bytom: K.

a PhDr. M. L., CSc., nar.: 05. 05. 1935, bytom: K. na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v

Košiciach č. k. -558 zo dňa 30. 09. 2010 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -558 zo dňa 30. 09. 2010

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach, aby

v nej znovu konal a rozhodol.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľom náhradu trov právneho

zastúpenia na účet advokáta JUDr. P. S., so sídlom K., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.“

4. V rámci prípravy na predbežné prerokovanie sťažnosti ústavný súd zistil, že

sťažovatelia 3. decembra 2010 podali proti odvolaciemu rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 30. septembra 2010 dovolanie. Z jeho obsahu ústavný súd zistil, že

dovolanie sťažovatelia odôvodnili v podstate zhodne s podanou sťažnosťou. Sťažovatelia

navrhli, aby dovolací súd vydal tento rozsudok: „Na základe vyššie uvedených skutočností,

žalovaní navrhujú, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu

v Košiciach č. k. -558 zo dňa 30. 09. 2010 ako aj rozsudok Okresného súdu

Košice I sp. zn. zo dňa 21. 05 2009 a vec vrátil na ďalšie konanie.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich.

7. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na

konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných

slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa

na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) (, ). Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

8. Podstatou námietok sťažovateľov je právne posúdenie rozhodnutia krajského súdu

najmä z hľadiska rešpektovania jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu (na spravodlivé

súdne konanie), v dôsledku porušenia ktorého sa domáhali nápravy ako v konaní pred

ústavným súdom, tak aj podaním dovolania Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

9. Ústavný súd už zaujal názor (podobne napr. ), že v prípade podania

mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti je sťažnosť

považovaná za prípustnú až po negatívnom rozhodnutí o dovolaní sťažovateľa. Pritom

lehota na podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu napadnutému dovolaním sťažovateľa

(porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci

Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99 a jeho body 51, 53, 54).

10. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou sťažovateľov

meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre

predčasnosť podľa v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2011