Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 38/2011
PDF · 245.6 KB
No categories available
PL. ÚS 38/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 2. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Š., N., zastúpeného advokátom JUDr. I. H., K., vo
veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Nováčany konaných 27.
novembra 2010, za účasti D. G., N., a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. Š. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra
2010 doručená sťažnosť Ing. J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta neústavnosť a
nezákonnosť volieb starostu obce Nováčany konaných 27. novembra 2010 z dôvodu
porušenia čl. 30 ods. 3 a 4, čl. 31, čl. 64, čl. 64a, čl. 67 a čl. 69 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej aj „ústava“) a § 1 ods. 1 a 2 a § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
obecnom zriadení“), § 21 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o
voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o voľbách“) a § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej
republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o pobyte“).
2. Z obsahu sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval vo
voľbách konaných 27. novembra 2010 za starostu obce spolu s ďalšou kandidátkou D. G.
(ďalej len „odporkyňa“). Za starostku obce bola zvolená odporkyňa (NEKA), ktorá dostala
230 hlasov, pričom sťažovateľ (SMER) dostal 170 hlasov. Rozdiel platných hlasov medzi
sťažovateľom a odporkyňou predstavuje 60 hlasov. Počet všetkých platne odovzdaných
hlasov pri voľbe starostu obce bol 400. Zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku
volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce konaných 27. novembra 2010
podpísali bez výhrad všetci členovia volebnej komisie.
3. Nosné dôvody neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce spočívali
v sťažovateľovom spochybnení pasívneho volebného práva odporkyne (i), ako aj vo vedení
volebnej kampane odporkyňou (ii).
3.(i) K uvedenému sťažovateľ uviedol, že odporkyňa «do roku 2007 pracovala na
obecnom úrade ako samostatný odborný referent obce. Jednou z povinností, ktoré funkcia
odborného referenta zahŕňala bolo aj vykonávanie záznamov na ohlasovni trvalého pobytu.
V tom čase jej aj k tejto obci „vznikol“ trvalý pobyt. Vzhľadom nato, že ako osoba formálne
splnila zákonné požiadavky na funkciu starostu bola zapísaná na kandidátnu listinu.
Následne potom ako sa v obci rozbehla politická kampaň... časť obyvateľov obce sa
nevedela vysporiadať s tým, ako môže kandidovať na funkciu starostu osoba, ktorá v tejto
obci nebýva. So svojím podozrením sa obrátili na doterajšieho starostu - sťažovateľa.
Rovnako ako občanom tak aj sťažovateľovi bolo podozrivá možnosť kandidatúry p. G.
Miestnym zisťovaním zo dňa 3. 11. 2010, kedy sťažovateľ podrobil predmetný záznam o
trvalom pobyte p. G. preskúmaniu dospel sťažovateľ k predbežnému záveru o nezákonnosti
takéhoto záznamu. V nadväznosti na to, ešte v ten istý deň 3. 11. 2010 podal na prokuratúru
podnet na prešetrenie... Okresná prokurátora (správne malo byť prokuratúra, pozn.)...
reagovala vydaním upozornenia prokurátora zo dňa 22. 11. 2010. Podľa jeho obsahu
prokurátor upozorňuje na porušenie... § 3 ods. 8 písm. d), § 4 ods. 6 zákona č. 253/1998 Z.
z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR v znení neskorších predpisov...
Vzápätí... navrhol... prerokovať upozornenie... a v prípade že sa preukážu skutočnosti
uvedené v § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 253/1998 Z. z. ... zrušiť záznam o trvalom pobyte...
dňa 1. 12. 2010 sa konalo pracovné zasadnutie za účelom prerokovania upozornenia
prokurátora. Výsledkom pracovnej porady bolo... pristúpenie k zrušeniu záznamu o trvalom
pobyte.». Sťažovateľ poukázal na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu a znenie na vec sa
vzťahujúcich predpisov (pozri bod 1) a ďalej uviedol, že „záznam (o trvalom pobyte
odporkyne, pozn.) neobsahuje nielen obligatórne náležitosti ako deň, mesiac, rok, miesto
narodenia prihlasovateľa a priezvisko otca a matky, ale predovšetkým potvrdenie
obyvateľov obce p. L. L. a p. M. L., ktoré deklaruje ich súhlas s trvalým pobytom
protikandidáta. Rovnako chýba aj samotný záznam údajov o osobách, u ktorých má
protikandidát vedený trvalý pobyt. Za dôležité považuje v tejto súvislosti sťažovateľ
poznamenať že k záznamu o trvalom pobyte došlo samotnou p. G... Podľa... obyvateľov
obce sa pani G. po skončení pracovnoprávneho pomeru s obcou Nováčany v roku 2007 v
obci neukázala. Rovnako aj počas výkonu funkcie odborného referenta v obci nebývala ale
do práce dochádzala z inej obce. Obyvatelia obce sú toho názoru, že p. G. sa nikdy ako
občan nezúčastňovala na riešení obecných záležitostí a nikdy sa neprejavovala ako
skutočný obyvateľ Nováčan a ani nijakým spôsobom sa k obci nehlásila. K obci ju neviažu
ani žiadne rodinné alebo majetkové vzťahy. Ako sťažovateľ, tak aj obyvatelia obce majú
vedomosti o tom, že p. G. niekoľko rokov bývala a v skutočnosti sa zdržuje v K. na adrese Č.
Na tejto adrese je možné zastihnúť jej manžela, ktorý tu má údajne nahlásený trvalý pobyt.
Pani G. má jedného dospelého syna, ktorého rovnako ako v prípade p. G. k obci Nováčany
neviažu žiadne zväzky. Rodina L., u ktorých si pani G. nahlásila pobyt s ňou netvoria žiadne
rodinné ani príbuzenské vzťahy. V neposlednom rade protikandidát nedisponuje ani
vlastníctvom ku nehnuteľnostiam, ktoré sa v obci nachádzajú.“.
3.(ii) K uvedenému sťažovateľ uviedol, že „... Protikandidát bol viacerými
obyvateľmi obce videný ako organizoval pohostenie (guláš, alkoholické nápoje) pre
miestnych obyvateľov predovšetkým rómskeho pôvodu. Na tomto mieste protikandidát
prisľúbil zúčastneným osobám (v počte okolo dvadsať), že v prípade ak ju budú voliť
zabezpečí im materiálne výhody. Konkrétne mali prisľúbené že im postaví sociálne byty
a pridelí pozemky.“. V tejto súvislosti sťažovateľ uzavrel, že odporkyňa viedla volebnú
kampaň v rozpore s ústavnými pravidlami („kupovanie voličov“).
4. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:
„1. Zrušuje sa rozhodnutie miestnej volebnej komisie v obci Nováčany o zvolení D.
G... za starostu obce a vyhlasuje sa Ing. J. Š... za zvoleného starostu.
2. D. G... je povinná uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške
303,31 € na účet jeho právneho zástupcu do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.
In eventum
1. Zrušuje sa výsledok volieb starostu obce Nováčany uskutočnených dňa
27. 11. 2010.
2. D. G... je povinná uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške
303,31 € na účet jeho právneho zástupcu do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.
In eventum
1. Voľby starostu obce Nováčany uskutočnené dňa 27. 11. 2010 sú neplatné.
2. D. G... je povinná uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške
303,31 € na účet jeho právneho zástupcu do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“
5. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti v rámci prípravy na jej predbežné
prerokovanie vyjadrila odporkyňa, a to podaním osobne doručeným ústavnému súdu
30. decembra 2010, v ktorom v podstatnom uviedla:
«Čo sa týka môjho prihlásenia k trvalému pobytu v Obci Nováčany dňa 12. 08. 2003,
bolo vykonané na podnet vlastníkov nehnuteľnosti - rodinného domu so súpisným číslom...,
pani M. a L. L., ktoré bolo vykonané v súlade so zákonom a s písomným súhlasom
vlastníkov nehnuteľnosti. Bola som si vedomá toho, že nakoľko od 01. 07. 1979 som bola
jediným zamestnancom obce na obecnom úrade, robím toto prihlásenie na trvalý pobyt
sama sebe, preto som si dala záležať na splnení všetkých potrebných náležitostí do
najmenšieho detailu. Súhlas vlastníkov s overenými podpismi som pripojila
k prihlasovaciemu lístku na trvalý pobyt rovnako aj kópiu Listu vlastníctva. K sťažnosti
sťažovateľ pripojil kópiu prihlasovacieho lístka, o ktorom som presvedčená, že nie je ten
pravý, na základe ktorého som vykonala prihlásenie. Údaje na prihlasovacom lístku sú
nečitateľné a porozhadzované, údaj o predchádzajúcom trvalom pobyte je v časti záznamu
ohlasovne. Prihlásila som sa na ručne vypísanom prihlasovacom lístku so všetkými
náležitosťami, ktoré má prihlasovací lístok obsahovať. Pracujem dosť dlho v samospráve
a na nedôslednosť alebo na nedbanlivosť sa nesťažovali na mňa žiadne inštitúcie alebo
orgány... K vyjadreniu pre Ústavný súd... prikladám overené čestné vyhlásenie manželov L.,
ktorí aj teraz prehlasujú, že dňa 12. 08. 2003 súhlasili a aj teraz naďalej súhlasia s
prihlásením k nim na trvalý pobyt, lebo ma jednoducho potrebujú... Sťažovateľ označil môj
viac ako sedemročný trvalý pobyt za „fiktívny“, ale doteraz mu vyhovoval aj taký trvalý
pobyt, platila som riadne každoročne poplatky za komunálny odpad do rozpočtu obce, a v
podielových daniach do rozpočtu obce pravidelne prúdili aj moje dane. Čudujem sa, odkiaľ
má sťažovateľ prehľad, kedy sa zdržiavame s manželom v obci, to predsa najlepšie môžu
vedieť len manželia L... Dňa 15. 12. 2010 som sa dostavila na Okresnú prokuratúru Košice-
okolie a hľadala som vysvetlenie. Pani JUDr. J. V. ma oboznámila s podnetom Ing. J. Š.
a vysvetlila, že na obecný úrad poslala upozornenie, v ktorom ona v prvom rade ukladá
starostovi obce prešetriť na jeho vlastný podnet prihlásenie môjho trvalého pobytu. Sama
uviedla, že to mal prešetriť predovšetkým u vlastníkov nehnuteľnosti, teda u manželov L. a
až potom konať. Pani M. L. je po operácii srdiečka, je ťažko zdravotne postihnutá a so
svojim manželom ma považujú za „adoptívnu dcéru“. Sú stále doma, majú aj pevnú linku...,
kde si to sťažovateľ mohol kedykoľvek preveriť, alebo ma tam mohol aj zastihnúť. Starosta
obce to však prešetroval na pracovnej porade so svojimi dvoma zamestnankyňami, ktoré
prijal po mojom odchode z obecného úradu... Na okresnej prokuratúre som do záznamu
uviedla, že mám podozrenie, že starosta obce Ing. J. Š. vedome chce spôsobiť škodu mojej
osobe tým, že na úradnej tabuli uviedol nepravdu. Konaním starostu sa cítim byť poškodená
najmä morálne a aj takýmto spôsobom chce spochybniť výsledky komunálnych volieb...
Sekcia koordinácie a informatizácie verejnej správy MV SR, ktorá má na starosti aj
koordináciu ustanovujúcich zasadaní, jednoznačne označila zrušenie môjho trvalého pobytu
zo strany starostu obce za neovplyvňujúce výsledok komunálnych volieb... okolnosť splnenia
podmienok trvalého pobytu skúmala aj miestna volebná komisia pri registrácii mojej
kandidátky. Už vtedy mal sťažovateľ možnosť podnecovať na tejto komisii námietky,
o ktorých mal vedieť a ktoré uplatňuje až po voľbách. Podľa § 21 ods. 2 v spojení s § 17
ods. 4 cit. zák. bolo možné pred voľbami napadnúť moje zaregistrovanie miestnou volebnou
komisiou, čo však sťažovateľ neurobil... Svedčí to len o konaní sťažovateľa z vypočítavosti...
Z čestných prehlásení doložených Ing. Š. je zrejmé, že boli vyhotovené narýchlo, účelovo a
chaoticky, pretože neobsahujú poučenie o trestných následkoch prehlasujúceho v zmysle §
39 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktoré je možné uplatniť v prípade
nepravdivých údajov v čestnom vyhlásení... V komunálnych voľbách v roku 2006 som
prvýkrát kandidovala za starostku obce. Hoci v zákone... číslo 346/1990 Zb. ... sa nikde
nepíše, že zapisovateľka miestnej volebnej komisie nemôže byť kandidátom na poslanca
alebo starostu, ja som v tom období považovala z etického a morálneho hľadiska za správne
požiadať starostu obce Ing. J. Š., aby ma odvolal a vymenoval novú zapisovateľku miestnej
volebnej komisie. Okrem toho, že členkou miestnej volebnej komisie už bola jeho
manželka..., vymenoval za zapisovateľku tejto komisie svokru svojej dcéry... V tohtoročných
komunálnych voľbách som sa usilovala o kultivovanú a korektnú volebnú kampaň, usilovala
som sa o to, aby volebná atmosféra v našej obci nepolarizovala spoločnosť, nevytvárala
zbytočné negatívne napätie. Pevne verím, že aj to prispelo k nečakane vysokej volebnej
účasti... k útoku sťažovateľa na to, že som kupovala hlasy... V obci J. vlastníme s manželom
rekreačnú chatu. Dňa 15. 10. 2010 oslavoval manžel svoje narodeniny v kruhu rodiny a
svojich spolupracovníkov. Na druhý deň sme pozvali priateľov, známych a náš priateľ pán
Š. M. s mojim vedomím pozval niektorých občanov Rómov, ktorým som sa chcela
poďakovať za milé a vrelé prijatie v rómskej osade pri zbieraní podpisov na petíciu, keďže
som kandidovala ako nezávislý kandidát. Na chatu do J. prišli aj takí, ktorých sme
nepozvali, ale nevadilo nám to, pretože nebol dôvod. Všetkých sme prijali s čistým úmyslom
poďakovať sa za prijatie v rómskej osade. Počas nášho sedenia rozprávali väčšinou hostia
a Rómovia sa sťažovali na to, v akých podmienkach žijú v osade v Nováčanoch. Na ich
problémy nadviazal tam prítomný náš priateľ pán P. a aj iní naši priatelia, ktorí sa zapojili
do rozhovoru o riešení ich bytového problému... Podstatou ale zostáva to, že som sa
všetkým poďakovala za prijatie v rómskej osade a za všetky podpisy na petíciu. Nikomu som
nič nesľubovala, nikomu som nesľubovala žiadnu finančnú a ani inú materiálnu odmenu
alebo výhodu, na priateľskom posedení nedošlo k žiadnemu sťažovateľom označenému
kupovaniu hlasov... Občania, ktorí mi vo voľbách dali hlasy, ma veľmi dobre poznajú a to
od roku 1979 až doteraz, všetci, ktorí mi dali hlas v týchto ako aj v predchádzajúcich
voľbách, vedeli, aký mám prístup k občanom ako som ich k spokojnosti vybavovala, aký
mám vzťah k Nováčanom. O tomto svedčí aj fakt, že po mojom odchode do R. (dôvodom
boli trvalé nezhody s pánom Ing. Š. a nebola som sama, ktorá musela ukončiť pracovný
pomer kvôli nezhodám so starostom obce, napr. upratovačka na OcÚ, školníčka v MŠ,
vodič v drobnej prevádzkárni) radšej chodili občania Nováčan za mnou ak si potrebovali
niečo vybaviť. Podľa ich vyjadrenia odmietali ísť na Obecný úrad v Nováčanoch, kde sa
stretávali s neochotou a aj s neodbornosťou... poukazujem aj na veľký rozdiel počtu hlasov
230 v môj prospech a 170 v prospech sťažovateľa. Podanú sťažnosť považujem za úplne
neopodstatnenú... V závere chcem prehlásiť, že som si vždy ctila a dodržiavala Ústavu a
zákony Slovenskej republiky, ako občianka, zamestnankyňa obcí a rovnako aj ako
kandidátka v komunálnych voľbách. Všetky sťažnosti a podnety proti mojej osobe a proti
výsledkom volieb považujem za nepravdivé, zavádzajúce a účelovo zosnované neúspešným
kandidátom Ing. Š., ktorý sa nevie zmieriť so svojim odchodom z funkcie starostu Obce
Nováčany.»
Odporkyňa k vyjadreniu pripojila „čestné prehlásenie“ manželov L. zo 14. decembra
2010, z ktorého vyplýva, že 12. augusta 2003 obaja súhlasili a aj teraz súhlasia
s prihlásením odporkyne na trvalý pobyt v ich rodinnom dome už aj z dôvodu, že ju obaja
považujú za svoju dcéru a potrebujú, aby bola aj naďalej u nich prihlásená na trvalý pobyt.
Rovnako odporkyňa predložila čestné vyhlásenie Ing. Š. P. z 30. decembra 2010, z ktorého
vyplýva, že menovaný zhodne s už uvedeným vyjadrením odporkyne opísal priebeh
posedenia na chate a zvýraznil, že odmieta všetky tvrdenia, „že na uvedenej... akcii došlo
ku kupovaniu voličských hlasov“.
6. Odporkyňa 4. januára 2011 doručila ústavnému súdu tiež stanovisko vedúcej
oddelenia matrík a hlásenia pobytu na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky (ďalej len
„vedúca oddelenia“), z ktorého v podstatnom vyplýva, že „chýbajúci súhlas vlastníkov
nehnuteľnosti neoprávňuje starostu obce zrušiť trvalý pobyt... Mal dotknutú osobu najprv
vyzvať na doplnenie údajne chýbajúceho súhlasu vlastníkov.“. V tomto kontexte poukázala
na čestné vyhlásenie manželov L. (pozri bod 5 in fine), z ktorého vyvodila (vedúca
oddelenia) záver, že „súhlas vlastníkov nehnuteľnosti je nespochybniteľný a ich vôľa, aby
sťažovateľka (odporkyňa, pozn.) mala trvalý pobyt na ich adrese je jednoznačná“.
7. Na vyjadrenie odporkyne (bod 5) reagoval sťažovateľ podaním z 5. januára 2011
(doručeným ústavnému súdu 10. januára 2011), v ktorom na základe tvrdení odporkyne
rozvinul svoje úvahy o formálnej a materiálnej stránke trvalého pobytu a v súvislosti
s „kupovaním hlasov“ polemizoval s tvrdením odporkyne o iba priateľskej povahe
stretnutia odporkyne a ďalších na chate 15. októbra 2010.
8. Ústavný súd z verejne dostupnej internetovej databázy (http://www.minv.sk/?
oso10-uvk) zistil, že Ústredná volebná komisia prijala (okrem iných) uznesenie č. 16 zo 16.
novembra 2010 v znení:
„Ústredná volebná komisia prerokovala podanie obce Nováčany z 9. 11. 2010 vo
veci registrácie kandidátov pre voľby do orgánov samosprávy obcí a konštatuje, že podľa
§ 22 zákona SNR. č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení
neskorších predpisov o registrácii kandidátov na funkciu starostu rozhoduje miestna
volebná komisia. Toto rozhodnutie bolo možné preskúmať príslušným okresným súdom
podľa § 250zb Občianskeho súdneho poriadku. Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný
opravný prostriedok.“
II.
9. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti
volieb do orgánov územnej samosprávy.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Sťažovateľ namietal porušenie v bode 1 uvedených ustanovení ústavy a zákonov,
k porušeniu ktorých malo dôjsť tým spôsobom (pozri bod 3), že odporkyňa ako kandidátka
na funkciu starostky obce nespĺňala podmienky pasívneho volebného práva, keďže nemala
trvalý pobyt v obci (časť II.A ďalej, pozn.), a že odporkyňa neprípustným spôsobom viedla
volebnú kampaň; v tomto ohľade poukázal najmä na skutočnosť, že odporkyňa „kupovala“
hlasy voličov (časť II.B ďalej, pozn.).
II.A
12. Pri posudzovaní volebných sťažností v rámci ich predbežného prerokovania
ústavný súd primerane vychádza tiež z ústavných (čl. 127 ústavy) a zákonných (§ 20 a nasl.
zákona o ústavnom súde) vymedzení sťažnosti ako takej, a to aj preto, že po predbežnom
prerokovaní volebnú sťažnosť môže na základe svojej stabilnej rozhodovacej praxe posúdiť
niektorým zo spôsobov uvedených v bode 10 in fine.
13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu v konaní
o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy je subsidiárna, čiže vzniká iba vtedy, ak sťažovateľ
nemal, nemá a ani nebude mať možnosť domôcť sa ochrany svojich práv pred iným súdom.
Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 130/02 vyslovil: „Ústavný súd Slovenskej
republiky zásadne nie je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie, ak existuje všeobecný
súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho základného
práva alebo slobody. Prijatie takej sťažnosti vylučuje nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyjadrený v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako princíp
subsidiarity“, ktorý tvorí trvalú súčasť judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 3/2010).
14. Registrácia kandidátov na funkciu starostu obce je úlohou miestnej volebnej
komisie podľa § 22 zákona o voľbách. Miestna volebná komisia podľa § 22 ods. 1 písm. d)
zákona o voľbách nezaregistruje kandidáta, ktorý nemá trvalý pobyt v obci, v ktorej
kandiduje. Podľa § 22 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 4 a 5 zákona o voľbách proti rozhodnutiu
miestnej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidáta alebo o nezaregistrovaní kandidáta
môžu podať kandidujúce politické strany a nezávislí kandidáti návrh na vydanie
rozhodnutia o zrušení registrácie kandidáta alebo návrh na vydanie rozhodnutia o
zaregistrovaní kandidáta na súd. Návrh treba podať do troch dní odo dňa rozhodnutia
miestnej volebnej komisie. Proti rozhodnutiu súdu sa nemožno odvolať (odsek 4). Ak súd
rozhodne o zaregistrovaní kandidáta alebo o zrušení registrácie kandidáta, miestna volebná
komisia vykoná rozhodnutie súdu do 24 hodín od jeho doručenia (odsek 5). Súdne konanie
vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí je
upravené v ustanovení § 250zb zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov.
15. Zákonodarca teda vytvoril typ súdneho konania na zabezpečenie kontroly
ústavnosti a zákonnosti procesu registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov
samosprávy obce a zveril ju všeobecným súdom. V danej veci takéto konanie na
všeobecnom súde neprebehlo, preto v danom prípade nie je daná ani právomoc ústavného
súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na už uvedený bod 8.
16. Vzhľadom na uvedené v bode 15 ústavný súd už neposudzoval otázku, či
odporkyňa mala, alebo nemala v čase volieb trvalý pobyt v obci Nováčany, i keď v tejto
súvislosti nemožno prehliadnuť volebný výsledok, ktorý dosiahla odporkyňa vo voľbách
(pozri bod 2), ani postoj manželov L. (bod 5 in fine).
II.B
17. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné
porušenie alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb
môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť
podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Namietané protiústavné alebo nezákonné
konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí
sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie
dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou zákonných náležitostí
sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1
písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na význam volieb v demokratickej
spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na
sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri
predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom
na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo
nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé
preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku
volieb. V tejto súvislosti ústavný súd už iba dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci
prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by
v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to
povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe
špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý
volebný proces.
18. Vzhľadom na výhrady uvedené v bode 3.(i) a 7 je zrejmé, že sťažovateľ pod
neprípustným spôsobom vedenia volebnej kampane odporkyňou („kupovanie“ hlasov) mal
na mysli odporkyňou popísané (bod 5) pohostenie na chate, ktoré sa uskutočnilo 15. októbra
2010; iné aktivity odporkyne v tomto smere sťažovateľ neuviedol. Keďže volebná kampaň
sa v zmysle § 30 ods. 2 zákona o voľbách začína 17 dní pred začiatkom volieb a tieto sa
uskutočnili 27. novembra 2010, potom stretnutie/pohostenie uskutočnené 15. októbra 2010
nemá prima facie žiadny právny význam k sťažovateľom namietanému neprípustnému
vedeniu volebnej kampane odporkyňou, pretože sa uskutočnilo ešte pred začatím volebnej
kampane.
19. Z uvedených dôvodov (časti II.A a II.B) ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci (časť II.A) a z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti (časť II.B) už pri jej predbežnom prerokovaní. Bolo potom bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. februára 2011