Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 38/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 2. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Š., N., zastúpeného advokátom JUDr. I. H., K., vo

veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Nováčany konaných 27.

novembra 2010, za účasti D. G., N., a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra

2010 doručená sťažnosť Ing. J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta neústavnosť a

nezákonnosť volieb starostu obce Nováčany konaných 27. novembra 2010 z dôvodu

porušenia a 4, , , a, a a 3 Slovenskej

republiky (ďalej aj „ústava“) a § 1 ods. 1 a 2 a § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č.

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

obecnom zriadení“), o

voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o voľbách“) a o hlásení pobytu občanov Slovenskej

republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o pobyte“).

2. Z obsahu sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval vo

voľbách konaných 27. novembra 2010 za starostu obce spolu s ďalšou kandidátkou D. G.

(ďalej len „odporkyňa“). Za starostku obce bola zvolená odporkyňa (NEKA), ktorá dostala

230 hlasov, pričom sťažovateľ (SMER) dostal 170 hlasov. Rozdiel platných hlasov medzi

sťažovateľom a odporkyňou predstavuje 60 hlasov. Počet všetkých platne odovzdaných

hlasov pri voľbe starostu obce bol 400. Zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku

volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce konaných 27. novembra 2010

podpísali bez výhrad všetci členovia volebnej komisie.

3. Nosné dôvody neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce spočívali

v sťažovateľovom spochybnení pasívneho volebného práva odporkyne (i), ako aj vo vedení

volebnej kampane odporkyňou (ii).

3.(i) K uvedenému sťažovateľ uviedol, že odporkyňa «do roku 2007 pracovala na

obecnom úrade ako samostatný odborný referent obce. Jednou z povinností, ktoré funkcia

odborného referenta zahŕňala bolo aj vykonávanie záznamov na ohlasovni trvalého pobytu.

V tom čase jej aj k tejto obci „vznikol“ trvalý pobyt. Vzhľadom nato, že ako osoba formálne

splnila zákonné požiadavky na funkciu starostu bola zapísaná na kandidátnu listinu.

Následne potom ako sa v obci rozbehla politická kampaň... časť obyvateľov obce sa

nevedela vysporiadať s tým, ako môže kandidovať na funkciu starostu osoba, ktorá v tejto

obci nebýva. So svojím podozrením sa obrátili na doterajšieho starostu - sťažovateľa.

Rovnako ako občanom tak aj sťažovateľovi bolo podozrivá možnosť kandidatúry p. G.

Miestnym zisťovaním zo dňa 3. 11. 2010, kedy sťažovateľ podrobil predmetný záznam o

trvalom pobyte p. G. preskúmaniu dospel sťažovateľ k predbežnému záveru o nezákonnosti

takéhoto záznamu. V nadväznosti na to, ešte v ten istý deň 3. 11. 2010 podal na prokuratúru

podnet na prešetrenie... Okresná prokurátora (správne malo byť prokuratúra, pozn.)...

reagovala vydaním upozornenia prokurátora zo dňa 22. 11. 2010. Podľa jeho obsahu

prokurátor upozorňuje na porušenie... , Z.

z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR v znení neskorších predpisov...

Vzápätí... navrhol... prerokovať upozornenie... a v prípade že sa preukážu skutočnosti

uvedené v ... zrušiť záznam o trvalom pobyte...

dňa 1. 12. 2010 sa konalo pracovné zasadnutie za účelom prerokovania upozornenia

prokurátora. Výsledkom pracovnej porady bolo... pristúpenie k zrušeniu záznamu o trvalom

pobyte.». Sťažovateľ poukázal na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu a znenie na vec sa

vzťahujúcich predpisov (pozri bod 1) a ďalej uviedol, že „záznam (o trvalom pobyte

odporkyne, pozn.) neobsahuje nielen obligatórne náležitosti ako deň, mesiac, rok, miesto

narodenia prihlasovateľa a priezvisko otca a matky, ale predovšetkým potvrdenie

obyvateľov obce p. L. L. a p. M. L., ktoré deklaruje ich súhlas s trvalým pobytom

protikandidáta. Rovnako chýba aj samotný záznam údajov o osobách, u ktorých má

protikandidát vedený trvalý pobyt. Za dôležité považuje v tejto súvislosti sťažovateľ

poznamenať že k záznamu o trvalom pobyte došlo samotnou p. G... Podľa... obyvateľov

obce sa pani G. po skončení pracovnoprávneho pomeru s obcou Nováčany v roku 2007 v

obci neukázala. Rovnako aj počas výkonu funkcie odborného referenta v obci nebývala ale

do práce dochádzala z inej obce. Obyvatelia obce sú toho názoru, že p. G. sa nikdy ako

občan nezúčastňovala na riešení obecných záležitostí a nikdy sa neprejavovala ako

skutočný obyvateľ Nováčan a ani nijakým spôsobom sa k obci nehlásila. K obci ju neviažu

ani žiadne rodinné alebo majetkové vzťahy. Ako sťažovateľ, tak aj obyvatelia obce majú

vedomosti o tom, že p. G. niekoľko rokov bývala a v skutočnosti sa zdržuje v K. na adrese Č.

Na tejto adrese je možné zastihnúť jej manžela, ktorý tu má údajne nahlásený trvalý pobyt.

Pani G. má jedného dospelého syna, ktorého rovnako ako v prípade p. G. k obci Nováčany

neviažu žiadne zväzky. Rodina L., u ktorých si pani G. nahlásila pobyt s ňou netvoria žiadne

rodinné ani príbuzenské vzťahy. V neposlednom rade protikandidát nedisponuje ani

vlastníctvom ku nehnuteľnostiam, ktoré sa v obci nachádzajú.“.

3.(ii) K uvedenému sťažovateľ uviedol, že „... Protikandidát bol viacerými

obyvateľmi obce videný ako organizoval pohostenie (guláš, alkoholické nápoje) pre

miestnych obyvateľov predovšetkým rómskeho pôvodu. Na tomto mieste protikandidát

prisľúbil zúčastneným osobám (v počte okolo dvadsať), že v prípade ak ju budú voliť

zabezpečí im materiálne výhody. Konkrétne mali prisľúbené že im postaví sociálne byty

a pridelí pozemky.“. V tejto súvislosti sťažovateľ uzavrel, že odporkyňa viedla volebnú

kampaň v rozpore s ústavnými pravidlami („kupovanie voličov“).

4. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Zrušuje sa rozhodnutie miestnej volebnej komisie v obci Nováčany o zvolení D.

G... za starostu obce a vyhlasuje sa Ing. J. Š... za zvoleného starostu.

2. D. G... je povinná uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške

303,31 € na účet jeho právneho zástupcu do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.

In eventum

1. Zrušuje sa výsledok volieb starostu obce Nováčany uskutočnených dňa

27. 11. 2010.

2. D. G... je povinná uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške

303,31 € na účet jeho právneho zástupcu do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.

In eventum

1. Voľby starostu obce Nováčany uskutočnené dňa 27. 11. 2010 sú neplatné.

2. D. G... je povinná uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške

303,31 € na účet jeho právneho zástupcu do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

5. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti v rámci prípravy na jej predbežné

prerokovanie vyjadrila odporkyňa, a to podaním osobne doručeným ústavnému súdu

30. decembra 2010, v ktorom v podstatnom uviedla:

«Čo sa týka môjho prihlásenia k trvalému pobytu v Obci Nováčany dňa 12. 08. 2003,

bolo vykonané na podnet vlastníkov nehnuteľnosti - rodinného domu so súpisným číslom...,

pani M. a L. L., ktoré bolo vykonané v súlade so zákonom a s písomným súhlasom

vlastníkov nehnuteľnosti. Bola som si vedomá toho, že nakoľko od 01. 07. 1979 som bola

jediným zamestnancom obce na obecnom úrade, robím toto prihlásenie na trvalý pobyt

sama sebe, preto som si dala záležať na splnení všetkých potrebných náležitostí do

najmenšieho detailu. Súhlas vlastníkov s overenými podpismi som pripojila

k prihlasovaciemu lístku na trvalý pobyt rovnako aj kópiu Listu vlastníctva. K sťažnosti

sťažovateľ pripojil kópiu prihlasovacieho lístka, o ktorom som presvedčená, že nie je ten

pravý, na základe ktorého som vykonala prihlásenie. Údaje na prihlasovacom lístku sú

nečitateľné a porozhadzované, údaj o predchádzajúcom trvalom pobyte je v časti záznamu

ohlasovne. Prihlásila som sa na ručne vypísanom prihlasovacom lístku so všetkými

náležitosťami, ktoré má prihlasovací lístok obsahovať. Pracujem dosť dlho v samospráve

a na nedôslednosť alebo na nedbanlivosť sa nesťažovali na mňa žiadne inštitúcie alebo

orgány... K vyjadreniu pre Ústavný súd... prikladám overené čestné vyhlásenie manželov L.,

ktorí aj teraz prehlasujú, že dňa 12. 08. 2003 súhlasili a aj teraz naďalej súhlasia s

prihlásením k nim na trvalý pobyt, lebo ma jednoducho potrebujú... Sťažovateľ označil môj

viac ako sedemročný trvalý pobyt za „fiktívny“, ale doteraz mu vyhovoval aj taký trvalý

pobyt, platila som riadne každoročne poplatky za komunálny odpad do rozpočtu obce, a v

podielových daniach do rozpočtu obce pravidelne prúdili aj moje dane. Čudujem sa, odkiaľ

má sťažovateľ prehľad, kedy sa zdržiavame s manželom v obci, to predsa najlepšie môžu

vedieť len manželia L... Dňa 15. 12. 2010 som sa dostavila na Okresnú prokuratúru Košice-

okolie a hľadala som vysvetlenie. Pani JUDr. J. V. ma oboznámila s podnetom Ing. J. Š.

a vysvetlila, že na obecný úrad poslala upozornenie, v ktorom ona v prvom rade ukladá

starostovi obce prešetriť na jeho vlastný podnet prihlásenie môjho trvalého pobytu. Sama

uviedla, že to mal prešetriť predovšetkým u vlastníkov nehnuteľnosti, teda u manželov L. a

až potom konať. Pani M. L. je po operácii srdiečka, je ťažko zdravotne postihnutá a so

svojim manželom ma považujú za „adoptívnu dcéru“. Sú stále doma, majú aj pevnú linku...,

kde si to sťažovateľ mohol kedykoľvek preveriť, alebo ma tam mohol aj zastihnúť. Starosta

obce to však prešetroval na pracovnej porade so svojimi dvoma zamestnankyňami, ktoré

prijal po mojom odchode z obecného úradu... Na okresnej prokuratúre som do záznamu

uviedla, že mám podozrenie, že starosta obce Ing. J. Š. vedome chce spôsobiť škodu mojej

osobe tým, že na úradnej tabuli uviedol nepravdu. Konaním starostu sa cítim byť poškodená

najmä morálne a aj takýmto spôsobom chce spochybniť výsledky komunálnych volieb...

Sekcia koordinácie a informatizácie verejnej správy MV SR, ktorá má na starosti aj

koordináciu ustanovujúcich zasadaní, jednoznačne označila zrušenie môjho trvalého pobytu

zo strany starostu obce za neovplyvňujúce výsledok komunálnych volieb... okolnosť splnenia

podmienok trvalého pobytu skúmala aj miestna volebná komisia pri registrácii mojej

kandidátky. Už vtedy mal sťažovateľ možnosť podnecovať na tejto komisii námietky,

o ktorých mal vedieť a ktoré uplatňuje až po voľbách. Podľa § 21 ods. 2 v spojení s § 17

ods. 4 cit. zák. bolo možné pred voľbami napadnúť moje zaregistrovanie miestnou volebnou

komisiou, čo však sťažovateľ neurobil... Svedčí to len o konaní sťažovateľa z vypočítavosti...

Z čestných prehlásení doložených Ing. Š. je zrejmé, že boli vyhotovené narýchlo, účelovo a

chaoticky, pretože neobsahujú poučenie o trestných následkoch prehlasujúceho v zmysle §

39 ods. 3 o správnom konaní, ktoré je možné uplatniť v prípade

nepravdivých údajov v čestnom vyhlásení... V komunálnych voľbách v roku 2006 som

prvýkrát kandidovala za starostku obce. Hoci v zákone... číslo ... sa nikde

nepíše, že zapisovateľka miestnej volebnej komisie nemôže byť kandidátom na poslanca

alebo starostu, ja som v tom období považovala z etického a morálneho hľadiska za správne

požiadať starostu obce Ing. J. Š., aby ma odvolal a vymenoval novú zapisovateľku miestnej

volebnej komisie. Okrem toho, že členkou miestnej volebnej komisie už bola jeho

manželka..., vymenoval za zapisovateľku tejto komisie svokru svojej dcéry... V tohtoročných

komunálnych voľbách som sa usilovala o kultivovanú a korektnú volebnú kampaň, usilovala

som sa o to, aby volebná atmosféra v našej obci nepolarizovala spoločnosť, nevytvárala

zbytočné negatívne napätie. Pevne verím, že aj to prispelo k nečakane vysokej volebnej

účasti... k útoku sťažovateľa na to, že som kupovala hlasy... V obci J. vlastníme s manželom

rekreačnú chatu. Dňa 15. 10. 2010 oslavoval manžel svoje narodeniny v kruhu rodiny a

svojich spolupracovníkov. Na druhý deň sme pozvali priateľov, známych a náš priateľ pán

Š. M. s mojim vedomím pozval niektorých občanov Rómov, ktorým som sa chcela

poďakovať za milé a vrelé prijatie v rómskej osade pri zbieraní podpisov na petíciu, keďže

som kandidovala ako nezávislý kandidát. Na chatu do J. prišli aj takí, ktorých sme

nepozvali, ale nevadilo nám to, pretože nebol dôvod. Všetkých sme prijali s čistým úmyslom

poďakovať sa za prijatie v rómskej osade. Počas nášho sedenia rozprávali väčšinou hostia

a Rómovia sa sťažovali na to, v akých podmienkach žijú v osade v Nováčanoch. Na ich

problémy nadviazal tam prítomný náš priateľ pán P. a aj iní naši priatelia, ktorí sa zapojili

do rozhovoru o riešení ich bytového problému... Podstatou ale zostáva to, že som sa

všetkým poďakovala za prijatie v rómskej osade a za všetky podpisy na petíciu. Nikomu som

nič nesľubovala, nikomu som nesľubovala žiadnu finančnú a ani inú materiálnu odmenu

alebo výhodu, na priateľskom posedení nedošlo k žiadnemu sťažovateľom označenému

kupovaniu hlasov... Občania, ktorí mi vo voľbách dali hlasy, ma veľmi dobre poznajú a to

od roku 1979 až doteraz, všetci, ktorí mi dali hlas v týchto ako aj v predchádzajúcich

voľbách, vedeli, aký mám prístup k občanom ako som ich k spokojnosti vybavovala, aký

mám vzťah k Nováčanom. O tomto svedčí aj fakt, že po mojom odchode do R. (dôvodom

boli trvalé nezhody s pánom Ing. Š. a nebola som sama, ktorá musela ukončiť pracovný

pomer kvôli nezhodám so starostom obce, napr. upratovačka na OcÚ, školníčka v MŠ,

vodič v drobnej prevádzkárni) radšej chodili občania Nováčan za mnou ak si potrebovali

niečo vybaviť. Podľa ich vyjadrenia odmietali ísť na Obecný úrad v Nováčanoch, kde sa

stretávali s neochotou a aj s neodbornosťou... poukazujem aj na veľký rozdiel počtu hlasov

230 v môj prospech a 170 v prospech sťažovateľa. Podanú sťažnosť považujem za úplne

neopodstatnenú... V závere chcem prehlásiť, že som si vždy ctila a dodržiavala Ústavu a

zákony Slovenskej republiky, ako občianka, zamestnankyňa obcí a rovnako aj ako

kandidátka v komunálnych voľbách. Všetky sťažnosti a podnety proti mojej osobe a proti

výsledkom volieb považujem za nepravdivé, zavádzajúce a účelovo zosnované neúspešným

kandidátom Ing. Š., ktorý sa nevie zmieriť so svojim odchodom z funkcie starostu Obce

Nováčany.»

Odporkyňa k vyjadreniu pripojila „čestné prehlásenie“ manželov L. zo 14. decembra

2010, z ktorého vyplýva, že 12. augusta 2003 obaja súhlasili a aj teraz súhlasia

s prihlásením odporkyne na trvalý pobyt v ich rodinnom dome už aj z dôvodu, že ju obaja

považujú za svoju dcéru a potrebujú, aby bola aj naďalej u nich prihlásená na trvalý pobyt.

Rovnako odporkyňa predložila čestné vyhlásenie Ing. Š. P. z 30. decembra 2010, z ktorého

vyplýva, že menovaný zhodne s už uvedeným vyjadrením odporkyne opísal priebeh

posedenia na chate a zvýraznil, že odmieta všetky tvrdenia, „že na uvedenej... akcii došlo

ku kupovaniu voličských hlasov“.

6. Odporkyňa 4. januára 2011 doručila ústavnému súdu tiež stanovisko vedúcej

oddelenia matrík a hlásenia pobytu na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky (ďalej len

„vedúca oddelenia“), z ktorého v podstatnom vyplýva, že „chýbajúci súhlas vlastníkov

nehnuteľnosti neoprávňuje starostu obce zrušiť trvalý pobyt... Mal dotknutú osobu najprv

vyzvať na doplnenie údajne chýbajúceho súhlasu vlastníkov.“. V tomto kontexte poukázala

na čestné vyhlásenie manželov L. (pozri bod 5 in fine), z ktorého vyvodila (vedúca

oddelenia) záver, že „súhlas vlastníkov nehnuteľnosti je nespochybniteľný a ich vôľa, aby

sťažovateľka (odporkyňa, pozn.) mala trvalý pobyt na ich adrese je jednoznačná“.

7. Na vyjadrenie odporkyne (bod 5) reagoval sťažovateľ podaním z 5. januára 2011

(doručeným ústavnému súdu 10. januára 2011), v ktorom na základe tvrdení odporkyne

rozvinul svoje úvahy o formálnej a materiálnej stránke trvalého pobytu a v súvislosti

s „kupovaním hlasov“ polemizoval s tvrdením odporkyne o iba priateľskej povahe

stretnutia odporkyne a ďalších na chate 15. októbra 2010.

8. Ústavný súd z verejne dostupnej internetovej databázy (http://www.minv.sk/?

oso10-uvk) zistil, že Ústredná volebná komisia prijala (okrem iných) uznesenie č. 16 zo 16.

novembra 2010 v znení:

„Ústredná volebná komisia prerokovala podanie obce Nováčany z 9. 11. 2010 vo

veci registrácie kandidátov pre voľby do orgánov samosprávy obcí a konštatuje, že podľa

o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení

neskorších predpisov o registrácii kandidátov na funkciu starostu rozhoduje miestna

volebná komisia. Toto rozhodnutie bolo možné preskúmať príslušným okresným súdom

podľa . Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný

opravný prostriedok.“

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti

volieb do orgánov územnej samosprávy.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Sťažovateľ namietal porušenie v bode 1 uvedených ustanovení a zákonov,

k porušeniu ktorých malo dôjsť tým spôsobom (pozri bod 3), že odporkyňa ako kandidátka

na funkciu starostky obce nespĺňala podmienky pasívneho volebného práva, keďže nemala

trvalý pobyt v obci (časť II.A ďalej, pozn.), a že odporkyňa neprípustným spôsobom viedla

volebnú kampaň; v tomto ohľade poukázal najmä na skutočnosť, že odporkyňa „kupovala“

hlasy voličov (časť II.B ďalej, pozn.).

II.A

12. Pri posudzovaní volebných sťažností v rámci ich predbežného prerokovania

ústavný súd primerane vychádza tiež z ústavných ( ) a zákonných ( a nasl.

) vymedzení sťažnosti ako takej, a to aj preto, že po predbežnom

prerokovaní volebnú sťažnosť môže na základe svojej stabilnej rozhodovacej praxe posúdiť

niektorým zo spôsobov uvedených v bode 10 in fine.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu v konaní

o sťažnostiach podľa je subsidiárna, čiže vzniká iba vtedy, ak sťažovateľ

nemal, nemá a ani nebude mať možnosť domôcť sa ochrany svojich práv pred iným súdom.

Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. vyslovil: „Ústavný súd Slovenskej

republiky zásadne nie je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie, ak existuje všeobecný

súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa Slovenskej

republiky má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho základného

práva alebo slobody. Prijatie takej sťažnosti vylučuje nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyjadrený v ako princíp

subsidiarity“, ktorý tvorí trvalú súčasť judikatúry ústavného súdu ().

14. Registrácia kandidátov na funkciu starostu obce je úlohou miestnej volebnej

komisie podľa § 22 zákona o voľbách. Miestna volebná komisia podľa § 22 ods. 1 písm. d)

zákona o voľbách nezaregistruje kandidáta, ktorý nemá trvalý pobyt v obci, v ktorej

kandiduje. Podľa § 22 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 4 a 5 zákona o voľbách proti rozhodnutiu

miestnej volebnej komisie o zaregistrovaní kandidáta alebo o nezaregistrovaní kandidáta

môžu podať kandidujúce politické strany a nezávislí kandidáti návrh na vydanie

rozhodnutia o zrušení registrácie kandidáta alebo návrh na vydanie rozhodnutia o

zaregistrovaní kandidáta na súd. Návrh treba podať do troch dní odo dňa rozhodnutia

miestnej volebnej komisie. Proti rozhodnutiu súdu sa nemožno odvolať (odsek 4). Ak súd

rozhodne o zaregistrovaní kandidáta alebo o zrušení registrácie kandidáta, miestna volebná

komisia vykoná rozhodnutie súdu do 24 hodín od jeho doručenia (odsek 5). Súdne konanie

vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí je

upravené v ustanovení v znení

neskorších predpisov.

15. Zákonodarca teda vytvoril typ súdneho konania na zabezpečenie kontroly

ústavnosti a zákonnosti procesu registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov

samosprávy obce a zveril ju všeobecným súdom. V danej veci takéto konanie na

všeobecnom súde neprebehlo, preto v danom prípade nie je daná ani právomoc ústavného

súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na už uvedený bod 8.

16. Vzhľadom na uvedené v bode 15 ústavný súd už neposudzoval otázku, či

odporkyňa mala, alebo nemala v čase volieb trvalý pobyt v obci Nováčany, i keď v tejto

súvislosti nemožno prehliadnuť volebný výsledok, ktorý dosiahla odporkyňa vo voľbách

(pozri bod 2), ani postoj manželov L. (bod 5 in fine).

II.B

17. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné

porušenie alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb

môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť

podľa . Namietané protiústavné alebo nezákonné

konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí

sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie

dôkazov (, a ). Súčasťou zákonných náležitostí

sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1

písm. b) ]. Vzhľadom na význam volieb v demokratickej

spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na

sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri

predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom

na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo

nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé

preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku

volieb. V tejto súvislosti ústavný súd už iba dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci

prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by

v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to

povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe

špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý

volebný proces.

18. Vzhľadom na výhrady uvedené v bode 3.(i) a 7 je zrejmé, že sťažovateľ pod

neprípustným spôsobom vedenia volebnej kampane odporkyňou („kupovanie“ hlasov) mal

na mysli odporkyňou popísané (bod 5) pohostenie na chate, ktoré sa uskutočnilo 15. októbra

2010; iné aktivity odporkyne v tomto smere sťažovateľ neuviedol. Keďže volebná kampaň

sa v zmysle § 30 ods. 2 zákona o voľbách začína 17 dní pred začiatkom volieb a tieto sa

uskutočnili 27. novembra 2010, potom stretnutie/pohostenie uskutočnené 15. októbra 2010

nemá prima facie žiadny právny význam k sťažovateľom namietanému neprípustnému

vedeniu volebnej kampane odporkyňou, pretože sa uskutočnilo ešte pred začatím volebnej

kampane.

19. Z uvedených dôvodov (časti II.A a II.B) ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2

odmietol pre nedostatok právomoci (časť II.A) a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti (časť II.B) už pri jej predbežnom prerokovaní. Bolo potom bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2011