Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 29/2011
PDF · 154.19 KB
No categories available
IV. ÚS 29/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť M. M., mal. D. M., a M. M., všetci bytom M., zastúpených
advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P/339/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. M., mal. D. M. a M. M. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. októbra
2010 doručená sťažnosť M. M., mal. D. M. a M. M., všetci bytom M. (ďalej len
„sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namietajú porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P/339/2007.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:
„Konanie o zvýšenie výživného pre sťažovateľku – v tom čase maloletú M. M. a
sťažovateľa maloletého D. M. vedené na Okresnom súde v Trebišove pod sp. zn. 7P
339/2007 začalo na návrh sťažovateľky – ich matky M. M. zo dňa 11. 12. 2006 a do
dnešného dňa toto konanie nie je právoplatne skončené.
Okresný súd Trebišov rozsudkom sp. zn. 7P 339/2007 zo dňa 23. 2. 2009 rozhodol,
že mení rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 16. 7. 2003 sp. zn. P 138/01-180 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 14. 12. 2005 sp. zn 7Cop 29/05-66
v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že otec JUDr. M. M. je povinný platiť výživné pre
sťažovateľku – v tom čase maloletú M. od 1. 7. 2006 do 31. 12. 2006 v sume 66,39 Eur
mesačne, od 1. 1. 2007 do 31. 12. 2007 v sume 82,98 Eur, od 1. 1. 2008 v sume 99,58 Eur
mesačne, pre sťažovateľa – maloletého D. od 1. 7. 2006 do 31. 12. 2006 v sume 49,76 Eur
mesačne, od 1. 1. 207 do 31. 12. 2007 v sume 66,39 Eur mesačne, od 1. 1. 2008 v sume
82,98 Eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné na
sťažovateľku – vtedy mal. M. od 1. 7. 2006 do februára 2009 v sume 2.099,90 Eur otcovi
povolil splácať v splátkach po 44 Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Dlžné výživné na sťažovateľa – mal. D. od 1. 7. 2006 do februára 2009 v sume 1.568,82 Eur
otcovi povolil splácať v splátkach po 33 Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody
splátok. Zároveň určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Dňa 3. 4. 2009 bolo právnej zástupkyni sťažovateľov doručené odvolanie otca JUDr.
M. M. proti rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 7P/339/2007 zo dňa 23. 2. 2009.
Vyjadrením vo veci sp. zn. 7P/339/2007 zo dňa 9. 4. 2009 sa sťažovateľka M. M.
vyjadrila k odvolaniu otca zo dňa 19. 3. 2009 v súlade s povinnosťou vyplývajúcou jej z
prípipsu Okresného súdu Trebišov zo dňa 3. 4. 2009.
Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 8CoP/116/2009 zo dňa 22. 7. 2009
rozhodol tak, že zrušuje rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 7P 339/2007 zo dňa
23. 2. 2009 a vracia vec na ďalšie konanie.
Dňa 28. 10. 2009 bolo právnej zástupkyni navrhovateľky doručené upovedomenie
o zrušení pojednávania.
Žiadosťou zo dňa 12. 11. 2009 právna zástupkyňa matky M. M. požiadala
o odročenie pojednávania z dôvodu vopred naplánovaného lekárskeho ošetrenia.
Žiadosťou zo dňa 22. 12. 2009 právna zástupkyňa matky M. M. požiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu práceneschopnosti matky M. M.
Pojednávanie zo dňa 3. 3. 2010 bolo odročené na deň 9. 4. 2010 vzhľadom na to, že
sa ho otec nemohol zúčastniť, svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti konania ospravedlnila
aj právna zástupkyňa sťažovateľov.
Pojednávanie nariadené na deň 9. 4. 2010 sa neuskutočnilo z dôvodu neprítomnosti
sudkyne pre vážne rodinné dôvody.
Na pojednávaní dňa 2. 6. 2010 bola vypočutá sťažovateľka – matka M. M. otec
JUDr. M. M.
Výzvou zo dňa 9. 8. 2010 vyzval Okresný súd Trebišov sťažovateľku M. M. na
predloženie lekárskych správ, dokladov o kúpe okuliarov, rozhodnutia o prijatí na štúdium
na vysokej škole a informácie o nákladoch na bývanie a živobytie a o dovolenkách v
zahraničí.
Podaním zo dňa 18. 8. 2010 oznámila právna zástupkyňa sťažovateľov, že jej nebola
doručená listina súdu, ku ktorej sa mali sťažovatelia vyjadriť.
Podaním zo dňa 1. 10. 2010 právna zástupkyňa sťažovateľov reagovala na výzvu
súdu zo dňa 9. 8. 2010.
Ako už bolo uvedené, doposiaľ toto konanie nie je právoplatne skončené.“
Sťažovatelia v predmetnej právnej veci „... vidia nesprávnosť postupu okresného
súdu predovšetkým v tom, že nepostupoval dostatočne dôrazne, nevyužíval opatrenia, ktoré
má k dispozícii na to, aby zabezpečil plynulosť konania a jeho efektívnosť.
Sťažovatelia sú presvedčení o tom, že konanie Okresného súdu Trebišov nesmeruje
k odstráneniu ich právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale súd svojim
postupom a rozhodnutiami naopak konanie nedôvodne predlžuje a odďaľuje tým
poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci sťažovateľom. Neprimeraná dĺžka konania
pritom nie je odôvodnená právnou, resp. faktickou zložitosťou veci alebo správaním
sťažovateľov.
Sťažovatelia považujú za potrebné zdôrazniť, že aj napriek tomu, že dva krát
v priebehu konania požiadali o odročenie pojednávania, nie je dĺžka konania v trvaní
takmer 4 rokov opodstatnená.“.
Na základe uvedeného skutkového stavu sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po
predbežnom prerokovaní prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:
„Právo sťažovateľov
- na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, a
- právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta
Dohovoru, bolo postupom Okresného súdu Trebišov vo veci sp. zn. 7P/339/2007 porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Trebišov konal vo veci
vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 7P/339/2007 bez prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Trebišov pokračovať
v porušovaní namietaných práv sťažovateľov.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom finančné zadosťučinenie
a to:
- sťažovateľke M. M. vo výške 2.500,- Eur,
- sťažovateľke M. M. vo výške 2.500,- Eur,
- sťažovateľovi maloletému D. M. zastúpenému zákonnou zástupkyňou matkou M. M.
vo výške 2.500,- Eur.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľom všetky trovy tohto konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že jej predmetnom je
namietané porušenie základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby sa jeho vec prejednala v primeranej
lehote.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 35/09, II. ÚS 55/98).
Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovatelia domáhajú vyslovenia
porušenia svojich práv, považuje za prostriedok nápravy postupu všeobecného súdu, ktorý
môže prispieť k urýchleniu konania, resp. odstráneniu nečinnosti súdu, sťažnosť na prieťahy
v konaní podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Ústavný súd nepovažuje za vyčerpanie tejto možnosti podľa citovaných ustanovení
sťažnosť doručenú okresnému súdu 4. októbra 2010 vybavenú predsedom okresného súdu
13. októbra 2010 (sťažovateľom doručenú 18. októbra 2010), po podaní ktorej bola vzápätí
26. októbra 2010 podaná sťažovateľmi sťažnosť ústavnému súdu.
Predseda okresného súdu vo svojej odpovedi č. Spr 32/2010 z 13. októbra 2010
konštatoval, že „Z prehľadu jednotlivých úkonov súdu nevyplýva dôvodné presvedčenie, že
vinou súdu dochádza k prieťahom v tomto konaní. Snahou súdu je čím skôr vec rozhodnúť,
ale k tomu potrebuje aj spoluprácu účastníkov konania. Verím, že sa tak stane už na
pojednávaní dňa 5. 11. 2010.“.
Zo spisu sp. zn. 7 P 339/07 ďalej vyplynulo, že okresný súd na pojednávaní
5. novembra 2010 vykonal ďalšie dokazovanie a vypočul účastníkov konania; pojednávanie
odročil na 19. november 2010. Medzitým právna zástupkyňa sťažovateľky M. M. podala
okresnému súdu sťažnosť pre porušenie dôstojnosti súdneho konania na postup zákonnej
sudkyne, ktorá v nadväznosti na túto sťažnosť vzniesla námietku svojej zaujatosti v danej
veci. Okresný súd preto pojednávanie nariadené na 19. november 2010 odročil na neurčito.
Ďalší postup v konaní je závislý na rozhodnutí o vznesenej námietke zaujatosti zákonnej
sudkyne.
Ústavný súd podotýka, že podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu v tak
krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, s ohľadom na doterajšiu dĺžku,
priebeh predmetného konania a obsah odpovede predsedu okresného súdu z 13. októbra
2010, sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak
taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu mal k dispozícii primeranú
(rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (mutatis
mutandis IV. ÚS 306/04, III. ÚS 73/05).
Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je
potrebné odmietnuť so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami
sťažovateľov nezaoberal.
Ústavný súd na záver uvádza, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2011