Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 41/2011
PDF · 187.26 KB
No categories available
I. ÚS 41/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti M., a. s., B., zastúpenej advokátkou
Mgr. G. H., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd osvedčením o dedičstve vydaným notárkou JUDr. A. Š.
ako súdnou komisárkou na základe poverenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 30 D 283/2007,
Dnot 116/07 z 2. novembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti M., a. s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci na
jej prerokovanie a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra
2010 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti M., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátkou Mgr. G. H., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv
podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a
práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva a
základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) osvedčením o dedičstve vydaným
notárkou JUDr. A. Š. ako súdnou komisárkou na základe poverenia Okresného súdu Žilina
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 30 D 283/2007, Dnot 116/07 z 2. novembra 2010 (ďalej
len „osvedčenie o dedičstve“). Podaním doručeným ústavnému súdu 3. januára 2011 bola
sťažnosť sťažovateľky doplnená.
Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva: «Sťažovateľ si ako konkurzný
veriteľ uplatňoval svoju splatnú pohľadávku v celkovej výške 615.582,43 Eur...
v konkurznom konaní na majetok Ing. M. Š... vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici
pod č. k.: 27-24 K 68/97, v ktorom pravosť a výška pohľadávky Sťažovateľa bola uznaná na
prieskumnom pojednávaní dňa 3. 6. 1999 v plnom rozsahu aj s právom na oddelené
uspokojenie z titulu jej zabezpečenia záložným právom. V zmysle rozvrhového uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 08. 2006, č. k. 27-24K 68/97-436 mal byť
Sťažovateľ uspokojený sumou celkovo 268.694,56 Eur.... Predmetné rozvrhové uznesenie
bolo v odvolacom konaní zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR 28. 09. 2006. sp. zn. 2
Obo 246/2006.
Nakoľko úpadca Ing. M. Š... zomrela počas konkurzného konania, bolo konkurzné
konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č. k.: 27-24 K 68/97 zrušené
uznesením Krajského súdu... 06. 11. 2006 skôr ako stihol konkurzný súd o rozvrhu výťažku
zo speňaženia majetku konkurznej podstaty opätovne rozhodnúť.
Sťažovateľ si následne prihlásil svoju splatnú pohľadávku v celkovej výške
615.582,43 Eur do konania o dedičstve po poručiteľke Ing. M. Š... vedeného Okresným
súdom v Žiline pod č. k.: 30D 283/2007, ktorého vykonaním bol súdom poverený ako súdny
komisár JUDr. A. Š., notárka...
S poukazom na preukázateľné predĺženie dedičstva nepochybne vyplývajúce
z rozvrhového uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 08. 2006, č. k. 27-
24K 68/97-436, podľa ktorého boli uspokojené pohľadávky veriteľov iba čiastočne, navrhol
Sťažovateľ ako účastník dedičského konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním zo dňa 08. 08. 2008 likvidáciu dedičstva. Týmto procesným návrhom Sťažovateľa
sa súd a ani poverený súdny komisár v priebehu dedičského konania nijakým spôsobom
nezaoberali a ani o ňom nerozhodli...
dňa 08.11. 2010 bol Sťažovateľovi doručený list... A. Š. zo dňa 2. 11. 2010 s
oznámením, že dedičské konanie po poručiteľke bolo právoplatne ukončené osvedčením
o dedičstve dňa 2. 11. 2010 a zároveň, že pohľadávku prihlásenú do dedičského konania
veriteľom Majetkový Holding, a. s. dedičia neuznali.
V nadväznosti na uvedené Sťažovateľ ako účastník dedičského konania podaním zo
dňa 09. 11. 2010 v znení jej doplnenia zo dňa 15. 11. 2010 požiadal konajúci sud
o pokračovanie v konaní o dedičstve pod sp. zn. 30D/283/2007 podľa § 175zca ods. 4 OSP
a tiež požiadal o zabezpečenie dedičstva podľa § 175e OSP...
Dňa 29. 11. 2010 bol Sťažovateľovi zo strany konajúceho súdu doručený list
označený ako „Odpoveď na žiadosť“ a datovaný k 22. 11. 2010, z obsahu ktorého vyplýva,
že konajúci súd odmieta žiadosť spoločnosti M., a. s. zo dňa 09. 11. 2010 v znení jej
doplnenia zo dňa 15. 11. 2010 o pokračovanie v konaní o dedičstve pod sp. zn.
30D/283/2007 a o zabezpečenie dedičstva podľa § 175e OSP. Konajúci Okresný súd...
uvádza, že spoločnosť Majetkový Holding, a. s. nie je osobou oprávnenou na podanie
žiadosti o pokračovanie v dedičskom konaní a návrhu na zabezpečenie dedičstva podľa
§ 175e OSP nakoľko dedičia neuznali prihlásenú pohľadávku spoločnosti Majetkový
Holding, a. s. a spoločnosť M., a. s. tak prestala byť účastníkom dedičského konania.
Z dôvodu, že list Okresného súdu v Žiline označený ako „Odpoveď na žiadosť“
a datovaný k 22. 11. 2010 nespĺňal základné zákonné formálne a obsahové náležitosti
súdneho rozhodnutia. Sťažovateľ vyzval konajúci súd podaním zo dňa 29. 11. 2010 na
vydanie riadneho procesného rozhodnutia o žiadosti Sťažovateľa zo dňa 09. 11. 2010
v znení jej doplnenia zo dňa 15. 11. 2010 o pokračovanie v konaní o dedičstve pod sp. zn.
30D/283/2007 a o zabezpečenie dedičstva podľa § 175e OSP, a to vo forme uznesenia
podľa § 167 zákona č. 99/1963 Zb.
Nakoľko ani v nasledujúcich dňoch nebolo Sťažovateľovi doručené súdne
rozhodnutie, ktoré by spĺňalo formálne a obsahové náležitosti riadneho uznesenia podľa
§ 167 a nasl. OSP a ktorým by bola odmietnutá žiadosť Sťažovateľa zo dňa 09. 11. 2010
v znení iei doplnenia zo dňa 15. 11. 2010 o pokračovanie v konaní o dedičstve pod sp. zn.
30D/283/2007 a o zabezpečenie dedičstva podľa § 175e OSP, Sťažovateľ podaním zo dňa
09. 12. 2010 podal z dôvodu právnej istoty proti rozhodnutiu Okresného súdu v Žiline
označenému ako „Odpoveď na žiadosť“ a datovanému k 22. 11. 2010, sp. zn.
30D/283/2007 o odmietnutí žiadosti Sťažovateľa zo dňa 09. 11. 2010 v znení jej doplnenia
zo dňa 15. 11. 2010 o pokračovanie v konaní o dedičstve pod sp. zn. 30D/283/2007 a o
zabezpečenie dedičstva podľa § 175e OSP, aj odvolanie.»
Sťažovateľka je toho názoru, že «... napádané Osvedčenie o dedičstve... je poznačené
svojvôľou a arbitrárnosťou a jednoznačne porušuje základné práva sťažovateľa podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.
Konajúcemu súdu i súdnemu komisárovi bola v dedičskom konaní známa skutočnosť,
že dedičskému konaniu po poručiteľke Ing. M. Š... vedenému Okresným súdom... pod č. k.:
30D 283/2007, predchádzalo konkurzné konanie na majetok poručiteľky...
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení platnom do
31. 01. 1998, t. j. v znení platnom pre konkurzné konanie pod sp. zn. 27-24 K 68/97 (ďalej
len „ZKV“), „Ak úpadca zomrel v priebehu konkurzu, pohľadávky veriteľov sa vyporiadajú
v rámci prejednania dedičstva primerane podľa tohto zákona.“
Je nepochybné, že citované ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní v znení platnom do 31. 01. 1998, ktoré predstavuje lex specialis
k ustanoveniam o dedičskom konaní obsiahnutým v zákone č. 99/1963 Zb., priznáva
postavenie účastníka dedičského konania (v zmysle § 175b druhá veta OSP je účastníkom
dedičského konania aj veriteľ, ktorého pohľadávka sa vyporiadava) všetkým konkurzným
veriteľom a neumožňuje dedičom akýmkoľvek spôsobom popierať alebo spochybňovať
pohľadávky konkurzných veriteľov. Pohľadávky konkurzných veriteľov, prihlásených do
dedičského konania, musia byt' v dedičskom konaní po zomretom úpadcovi bez ďalšieho
vyporiadané primerane podľa ustanovení zákona č. 328/1991 Zb.
S poukazom na vyššie uvedené je absolútne nepochybné, že v zmysle ustanovenia
§ 44 ods. 2 ZKV v spojitosti s ustanovením § 175b druhá veta OSP má Sťažovateľ, ktorý bol
konkurzným veriteľom s uznanou pohľadávkou, zo zákona postavenie účastníka dedičského
konania, pričom jeho pohľadávka musí byť v dedičskom konaní vyporiadaná primerane
podľa ustanovení zákona č. 328/1991 Zb.!!
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že pokiaľ súdny komisár JUDr. A. Š. pri prejednaní
dedičstva po poručiteľke Ing. M. Š. pohľadávku Sťažovateľa nezaradila do pasív dedičstva a
nevyporiadala primerane podľa ustanovení zákona č. 328/1991 Zb., potom postupovala v
dedičskom konaní po poručiteľke Ing. M. Š., vedenom Okresným súdom v Žiline pod č. k.:
30D 283/2007 v rozpore so zákonným ustanovením § 44 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o
konkurze a vyrovnaní v znení platnom do 31. 01. 1998.
Sťažovateľom napádané osvedčenie o dedičstve zo dňa 02. 11. 2010, vydané súdnym
komisárom na pojednávaní dňa 02. 11. 2010 bez predvolania a bez súhlasu Sťažovateľa ako
účastníka konania a nepochybne v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 ZKV, t. j. zjavne
vydané v rozpore s normami procesného a hmotného práva, je prejavom absolútnej svojvôle
a arbitrárnosti zo strany súdom povereného súdneho komisára. Napádané rozhodnutie tak
bezprecedentným spôsobom porušuje základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie
podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Sťažovateľ mal snahu riešiť porušovanie svojich základných práv využitím svojich
procesných práv a podaním zo dňa 09. 11. 2010 v znení jeho doplnenia zo dňa 15. 11. 2010
požiadal konajúci súd o pokračovanie v konaní o dedičstve pod sp. zn. 30D/283/2007
a o zabezpečenie dedičstva podľa § 175e OSP. O procesnom návrhu Sťažovateľa však
konajúci Okresný súd v Žiline do dnešného dňa nerozhodol formou riadneho procesného
rozhodnutia v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov a tento riadny procesný návrh odmietol iba neformálnym listom označeným ako
„Odpoveď na žiadosť“ a datovaným k 22. 11. 2010, ktorý nespĺňa základné zákonné
formálne a obsahové náležitosti súdneho rozhodnutia.
Týmto postupom konajúceho súdu v predmetnej veci bola Sťažovateľovi odňatá
možnosť konať pred súdom a rovnako tiež možnosť uplatňovať ďalšie riadne a mimoriadne
opravné prostriedky, čím tak naďalej dochádza k bezprecedentnému porušovaniu až
absolútnemu potieraniu základných práv Sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý
proces.
Na tomto mieste si osobitne dovoľujeme upozorniť, že Okresný súd v Žiline formálne
deklaruje právoplatnosť Osvedčenia o dedičstve zo dňa 02. 11. 2010 sp. zn. 30D/283/2007,
Dnot 116/07 a považuje toto Osvedčenie o dedičstve za právoplatné dňom 02. 11. 2010, no
napriek tomu odmietol Sťažovateľovi vyznačiť na napádanom Osvedčení o dedičstve zo dňa
02. 11. 2010 doložku právoplatnosti, a to bez uvedenia akéhokoľvek právne relevantného
dôvodu.».
Sťažovateľka na záver uvádza: «Osobitne si dovoľujeme upozorniť, že Sťažovateľ sa
pokúsil proti Osvedčeniu o dedičstve zo dňa 02. 11. 2010 vydanému súdnym komisárom
JUDr. A. Š. v dedičskom konaní vedenom Okresným súdom v Žiline sp. zn. 30D/283/2007,
Dnot 116/07 uplatniť riadny opravný prostriedok v zmysle 175zca ods. 4 OSP a § 38 ods. 2
OSP, tento však bol zo strany Okresného súdu v Žiline neformálne odmietnutý listom
označeným ako „Odpoveď na žiadosť“ a datovaným k 22. 11. 2010 bez toho, aby o tomto
procesnom návrhu Sťažovateľa vydal Okresný súd v Žiline riadne procesné rozhodnutie.
Sťažovateľovi tak bola odňatá zo strany Okresného súdu v Žiline možnosť konať pred
súdom a uplatniť riadny opravný prostriedok voči napádanému Osvedčeniu o dedičstve zo
dňa 02. 11. 2010 vydanému súdnym komisárom JUDr. A. Š. v dedičskom konaní vedenom
Okresným súdom v Žiline sp. zn. 30D/283/2007, Dnot 116/07.»
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo spoločnosti M., a. s. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, právo vlastniť majetok podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli
Osvedčením o dedičstve zo dňa 02. 11. 2010 vydaným súdnym komisárom JUDr. A. Š. v
dedičskom konaní vedenom Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. 30D/283/2007, Dnot
116/07 porušené.
Osvedčenie o dedičstve zo dňa 02. 11. 2010 vydané súdnym komisárom JUDr. A. Š. v
dedičskom konaní vedenom Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. 30D/283/2007, Dnot
116/07 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu v Žiline na ďalšie konanie.
Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť Sťažovateľovi náhradu trov konania vo
výške 2.293,82 Eur.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na
predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového
protokolu osvedčením o dedičstve.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať
o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity
právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľka sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo
slobody využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom
verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na
prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc
zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že
právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).
Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľky je okrem iného aj
opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu
k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje
odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojich základných a iných práv.
Podľa § 175zca ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku účastník môže do 15 dní od
prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve podľa
§ 175l až 175z. Ak žiadosť nie je včas podaná, osvedčenie o dedičstve nadobudne účinky
právoplatného uznesenia o dedičstve [§ 175q ods. 1 písm. a) až c), § 175l a 175o]; včas
podanou žiadosťou osvedčenie o dedičstve stráca platnosť a súd pokračuje v konaní bez
zreteľa na jeho vydanie.
Z citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že osvedčenie
nadobudne platnosť, iba ak účastník konania včas nepožiada súd o pokračovanie v konaní
o dedičstve. Účastník dedičského konania tak má vo vzťahu k osvedčeniu o dedičstve
opravný prostriedok vo forme žiadosti o pokračovanie v dedičskom konaní. Sťažovateľka
vo svojej sťažnosti tvrdí, že je účastníčkou dedičského konania, a teda že mala aj právo
podať žiadosť o pokračovanie v dedičskom konaní, a zároveň uvádza, že takúto žiadosť
podala. Vzhľadom na takéto tvrdenie sťažovateľky a s poukazom na princíp subsidiarity,
ktorý sa pri rozhodovaní ústavného súdu o sťažnostiach uplatňuje, bolo potrebné sťažnosť
odmietnuť v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.
Ústavný súd považuje za potrebné uviesť tiež tú skutočnosť, že v prípade, ak by
sťažovateľka účastníčkou dedičského konania nebola, tak ako to tvrdí okresný súd, a teda
by nebola oprávnená na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve, musel by
ústavný súd v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky taktiež
odmietnuť z dôvodu, že takáto sťažnosť by bola považovaná za sťažnosť podanú
neoprávnenou osobou.
Ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľka sa v petite sťažnosti domáhala vyslovenia
porušenia svojich základných a iných práv osvedčením o dedičstve a jeho zrušenia
ústavným súdom.
V odôvodnení sťažnosti sťažovateľka síce uvádza, že okresný súd jej svojím
postupom pri vybavovaní žiadosti o pokračovanie v dedičskom konaní odňal možnosť
konať pred súdom, a tým porušil jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, avšak
v petite sťažnosti sa už sťažovateľka nedomáhala toho, aby ústavný súd vyslovil porušenie
jej základných a iných práv postupom okresného súdu pri vybavovaní žiadosti
o pokračovanie v konaní o dedičstve.
V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa
§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť
ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa
sťažovateľka domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka
domáha v petite sťažnosti (m. m. III. ÚS 2/05, II. ÚS 19/05), keď navyše znenie petitu
sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky nemá ústavný súd
dôvod spochybňovať.
V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť iba
v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej (petitom).
S prihliadnutím na tieto skutočnosti tak nebolo možné, aby ústavný súd preskúmal postup
okresného súdu pri vybavovaní žiadosti sťažovateľky o pokračovanie v konaní o dedičstve
a následne prípadne vyslovil porušenie jej základných a iných práv týmto postupom
okresného súdu.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby
ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky uplatnených v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2011