Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 41/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti M., a. s., B., zastúpenej advokátkou

Mgr. G. H., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a

a práv podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd osvedčením o dedičstve vydaným notárkou JUDr. A. Š.

ako súdnou komisárkou na základe poverenia Okresného súdu Žilina sp. zn. ,

z 2. novembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti M., a. s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci na

jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra

2010 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti M., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátkou Mgr. G. H., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa a 4 a (ďalej len „“) a

práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva a

základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) osvedčením o dedičstve vydaným

notárkou JUDr. A. Š. ako súdnou komisárkou na základe poverenia Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. , z 2. novembra 2010 (ďalej

len „osvedčenie o dedičstve“). Podaním doručeným ústavnému súdu 3. januára 2011 bola

sťažnosť sťažovateľky doplnená.

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva: «Sťažovateľ si ako konkurzný

veriteľ uplatňoval svoju splatnú pohľadávku v celkovej výške 615.582,43 Eur...

v konkurznom konaní na majetok Ing. M. Š... vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici

pod č. k.: 27-24 K 68/97, v ktorom pravosť a výška pohľadávky Sťažovateľa bola uznaná na

prieskumnom pojednávaní dňa 3. 6. 1999 v plnom rozsahu aj s právom na oddelené

uspokojenie z titulu jej zabezpečenia záložným právom. V zmysle rozvrhového uznesenia

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 08. 2006, č. k. 27-24K 68/97-436 mal byť

Sťažovateľ uspokojený sumou celkovo 268.694,56 Eur.... Predmetné rozvrhové uznesenie

bolo v odvolacom konaní zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR 28. 09. 2006. sp. zn. 2

Obo 246/2006.

Nakoľko úpadca Ing. M. Š... zomrela počas konkurzného konania, bolo konkurzné

konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod č. k.: 27-24 K 68/97 zrušené

uznesením Krajského súdu... 06. 11. 2006 skôr ako stihol konkurzný súd o rozvrhu výťažku

zo speňaženia majetku konkurznej podstaty opätovne rozhodnúť.

Sťažovateľ si následne prihlásil svoju splatnú pohľadávku v celkovej výške

615.582,43 Eur do konania o dedičstve po poručiteľke Ing. M. Š... vedeného Okresným

súdom v Žiline pod č. k.: , ktorého vykonaním bol súdom poverený ako súdny

komisár JUDr. A. Š., notárka...

S poukazom na preukázateľné predĺženie dedičstva nepochybne vyplývajúce

z rozvrhového uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 08. 2006, č. k. 27-

-436, podľa ktorého boli uspokojené pohľadávky veriteľov iba čiastočne, navrhol

Sťažovateľ ako účastník dedičského konania prostredníctvom svojho právneho zástupcu

podaním zo dňa 08. 08. 2008 likvidáciu dedičstva. Týmto procesným návrhom Sťažovateľa

sa súd a ani poverený súdny komisár v priebehu dedičského konania nijakým spôsobom

nezaoberali a ani o ňom nerozhodli...

dňa 08.11. 2010 bol Sťažovateľovi doručený list... A. Š. zo dňa 2. 11. 2010 s

oznámením, že dedičské konanie po poručiteľke bolo právoplatne ukončené osvedčením

o dedičstve dňa 2. 11. 2010 a zároveň, že pohľadávku prihlásenú do dedičského konania

veriteľom Majetkový Holding, a. s. dedičia neuznali.

V nadväznosti na uvedené Sťažovateľ ako účastník dedičského konania podaním zo

dňa 09. 11. 2010 v znení jej doplnenia zo dňa 15. 11. 2010 požiadal konajúci sud

o pokračovanie v konaní o dedičstve pod sp. zn. podľa a ods. 4

a tiež požiadal o zabezpečenie dedičstva podľa ...

Dňa 29. 11. 2010 bol Sťažovateľovi zo strany konajúceho súdu doručený list

označený ako „Odpoveď na žiadosť“ a datovaný k 22. 11. 2010, z obsahu ktorého vyplýva,

že konajúci súd odmieta žiadosť spoločnosti M., a. s. zo dňa 09. 11. 2010 v znení jej

doplnenia zo dňa 15. 11. 2010 o pokračovanie v konaní o dedičstve pod sp. zn.

a o zabezpečenie dedičstva podľa . Konajúci Okresný súd...

uvádza, že spoločnosť Majetkový Holding, a. s. nie je osobou oprávnenou na podanie

žiadosti o pokračovanie v dedičskom konaní a návrhu na zabezpečenie dedičstva podľa

nakoľko dedičia neuznali prihlásenú pohľadávku spoločnosti Majetkový

Holding, a. s. a spoločnosť M., a. s. tak prestala byť účastníkom dedičského konania.

Z dôvodu, že list Okresného súdu v Žiline označený ako „Odpoveď na žiadosť“

a datovaný k 22. 11. 2010 nespĺňal základné zákonné formálne a obsahové náležitosti

súdneho rozhodnutia. Sťažovateľ vyzval konajúci súd podaním zo dňa 29. 11. 2010 na

vydanie riadneho procesného rozhodnutia o žiadosti Sťažovateľa zo dňa 09. 11. 2010

v znení jej doplnenia zo dňa 15. 11. 2010 o pokračovanie v konaní o dedičstve pod sp. zn.

a o zabezpečenie dedičstva podľa , a to vo forme uznesenia

podľa

Nakoľko ani v nasledujúcich dňoch nebolo Sťažovateľovi doručené súdne

rozhodnutie, ktoré by spĺňalo formálne a obsahové náležitosti riadneho uznesenia podľa

a nasl. a ktorým by bola odmietnutá žiadosť Sťažovateľa zo dňa 09. 11. 2010

v znení iei doplnenia zo dňa 15. 11. 2010 o pokračovanie v konaní o dedičstve pod sp. zn.

a o zabezpečenie dedičstva podľa , Sťažovateľ podaním zo dňa

09. 12. 2010 podal z dôvodu právnej istoty proti rozhodnutiu Okresného súdu v Žiline

označenému ako „Odpoveď na žiadosť“ a datovanému k 22. 11. 2010, sp. zn.

o odmietnutí žiadosti Sťažovateľa zo dňa 09. 11. 2010 v znení jej doplnenia

zo dňa 15. 11. 2010 o pokračovanie v konaní o dedičstve pod sp. zn. a o

zabezpečenie dedičstva podľa , aj odvolanie.»

Sťažovateľka je toho názoru, že «... napádané Osvedčenie o dedičstve... je poznačené

svojvôľou a arbitrárnosťou a jednoznačne porušuje základné práva sťažovateľa podľa čl.

46 ods. 1 , právo na spravodlivé súdne konanie podľa ods.

1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

Konajúcemu súdu i súdnemu komisárovi bola v dedičskom konaní známa skutočnosť,

že dedičskému konaniu po poručiteľke Ing. M. Š... vedenému Okresným súdom... pod č. k.:

, predchádzalo konkurzné konanie na majetok poručiteľky...

Podľa o konkurze a vyrovnaní v znení platnom do

31. 01. 1998, t. j. v znení platnom pre konkurzné konanie pod sp. zn. 27-24 K 68/97 (ďalej

len „ZKV“), „Ak úpadca zomrel v priebehu konkurzu, pohľadávky veriteľov sa vyporiadajú

v rámci prejednania dedičstva primerane podľa tohto zákona.“

Je nepochybné, že citované ustanovenie

o konkurze a vyrovnaní v znení platnom do 31. 01. 1998, ktoré predstavuje lex specialis

k ustanoveniam o dedičskom konaní obsiahnutým v , priznáva

postavenie účastníka dedičského konania (v zmysle druhá veta je účastníkom

dedičského konania aj veriteľ, ktorého pohľadávka sa vyporiadava) všetkým konkurzným

veriteľom a neumožňuje dedičom akýmkoľvek spôsobom popierať alebo spochybňovať

pohľadávky konkurzných veriteľov. Pohľadávky konkurzných veriteľov, prihlásených do

dedičského konania, musia byt' v dedičskom konaní po zomretom úpadcovi bez ďalšieho

vyporiadané primerane podľa ustanovení

S poukazom na vyššie uvedené je absolútne nepochybné, že v zmysle ustanovenia

ZKV v spojitosti s ustanovením druhá veta má Sťažovateľ, ktorý bol

konkurzným veriteľom s uznanou pohľadávkou, zo zákona postavenie účastníka dedičského

konania, pričom jeho pohľadávka musí byť v dedičskom konaní vyporiadaná primerane

podľa ustanovení !!

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že pokiaľ súdny komisár JUDr. A. Š. pri prejednaní

dedičstva po poručiteľke Ing. M. Š. pohľadávku Sťažovateľa nezaradila do pasív dedičstva a

nevyporiadala primerane podľa ustanovení , potom postupovala v

dedičskom konaní po poručiteľke Ing. M. Š., vedenom Okresným súdom v Žiline pod č. k.:

v rozpore so zákonným ustanovením o

konkurze a vyrovnaní v znení platnom do 31. 01. 1998.

Sťažovateľom napádané osvedčenie o dedičstve zo dňa 02. 11. 2010, vydané súdnym

komisárom na pojednávaní dňa 02. 11. 2010 bez predvolania a bez súhlasu Sťažovateľa ako

účastníka konania a nepochybne v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 ZKV, t. j. zjavne

vydané v rozpore s normami procesného a hmotného práva, je prejavom absolútnej svojvôle

a arbitrárnosti zo strany súdom povereného súdneho komisára. Napádané rozhodnutie tak

bezprecedentným spôsobom porušuje základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu

v zmysle a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľ mal snahu riešiť porušovanie svojich základných práv využitím svojich

procesných práv a podaním zo dňa 09. 11. 2010 v znení jeho doplnenia zo dňa 15. 11. 2010

požiadal konajúci súd o pokračovanie v konaní o dedičstve pod sp. zn.

a o zabezpečenie dedičstva podľa . O procesnom návrhu Sťažovateľa však

konajúci Okresný súd v Žiline do dnešného dňa nerozhodol formou riadneho procesného

rozhodnutia v zmysle príslušných ustanovení v znení neskorších

predpisov a tento riadny procesný návrh odmietol iba neformálnym listom označeným ako

„Odpoveď na žiadosť“ a datovaným k 22. 11. 2010, ktorý nespĺňa základné zákonné

formálne a obsahové náležitosti súdneho rozhodnutia.

Týmto postupom konajúceho súdu v predmetnej veci bola Sťažovateľovi odňatá

možnosť konať pred súdom a rovnako tiež možnosť uplatňovať ďalšie riadne a mimoriadne

opravné prostriedky, čím tak naďalej dochádza k bezprecedentnému porušovaniu až

absolútnemu potieraniu základných práv Sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý

proces.

Na tomto mieste si osobitne dovoľujeme upozorniť, že Okresný súd v Žiline formálne

deklaruje právoplatnosť Osvedčenia o dedičstve zo dňa 02. 11. 2010 sp. zn. ,

a považuje toto Osvedčenie o dedičstve za právoplatné dňom 02. 11. 2010, no

napriek tomu odmietol Sťažovateľovi vyznačiť na napádanom Osvedčení o dedičstve zo dňa

02. 11. 2010 doložku právoplatnosti, a to bez uvedenia akéhokoľvek právne relevantného

dôvodu.».

Sťažovateľka na záver uvádza: «Osobitne si dovoľujeme upozorniť, že Sťažovateľ sa

pokúsil proti Osvedčeniu o dedičstve zo dňa 02. 11. 2010 vydanému súdnym komisárom

JUDr. A. Š. v dedičskom konaní vedenom Okresným súdom v Žiline sp. zn. ,

Dnot 116/07 uplatniť riadny opravný prostriedok v zmysle 175zca ods. 4 a

, tento však bol zo strany Okresného súdu v Žiline neformálne odmietnutý listom

označeným ako „Odpoveď na žiadosť“ a datovaným k 22. 11. 2010 bez toho, aby o tomto

procesnom návrhu Sťažovateľa vydal Okresný súd v Žiline riadne procesné rozhodnutie.

Sťažovateľovi tak bola odňatá zo strany Okresného súdu v Žiline možnosť konať pred

súdom a uplatniť riadny opravný prostriedok voči napádanému Osvedčeniu o dedičstve zo

dňa 02. 11. 2010 vydanému súdnym komisárom JUDr. A. Š. v dedičskom konaní vedenom

Okresným súdom v Žiline sp. zn. , .»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo spoločnosti M., a. s. na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, právo vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 a a právo podľa Dodatkového

protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli

Osvedčením o dedičstve zo dňa 02. 11. 2010 vydaným súdnym komisárom JUDr. A. Š. v

dedičskom konaní vedenom Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. , Dnot

116/07 porušené.

Osvedčenie o dedičstve zo dňa 02. 11. 2010 vydané súdnym komisárom JUDr. A. Š. v

dedičskom konaní vedenom Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. , Dnot

116/07 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť Sťažovateľovi náhradu trov konania vo

výške 2.293,82 Eur.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a 4 a a práv podľa dohovoru a dodatkového

protokolu osvedčením o dedičstve.

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľka sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom

verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na

prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva, že

v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľky je okrem iného aj

opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojich základných a iných práv.

Podľa a ods. 4 účastník môže do 15 dní od

prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve podľa

§ 175l až 175z. Ak žiadosť nie je včas podaná, osvedčenie o dedičstve nadobudne účinky

právoplatného uznesenia o dedičstve [§ 175q ods. 1 písm. a) až c), § 175l a 175o]; včas

podanou žiadosťou osvedčenie o dedičstve stráca platnosť a súd pokračuje v konaní bez

zreteľa na jeho vydanie.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že osvedčenie

nadobudne platnosť, iba ak účastník konania včas nepožiada súd o pokračovanie v konaní

o dedičstve. Účastník dedičského konania tak má vo vzťahu k osvedčeniu o dedičstve

opravný prostriedok vo forme žiadosti o pokračovanie v dedičskom konaní. Sťažovateľka

vo svojej sťažnosti tvrdí, že je účastníčkou dedičského konania, a teda že mala aj právo

podať žiadosť o pokračovanie v dedičskom konaní, a zároveň uvádza, že takúto žiadosť

podala. Vzhľadom na takéto tvrdenie sťažovateľky a s poukazom na princíp subsidiarity,

ktorý sa pri rozhodovaní ústavného súdu o sťažnostiach uplatňuje, bolo potrebné sťažnosť

odmietnuť v zmysle pre nedostatok právomoci.

Ústavný súd považuje za potrebné uviesť tiež tú skutočnosť, že v prípade, ak by

sťažovateľka účastníčkou dedičského konania nebola, tak ako to tvrdí okresný súd, a teda

by nebola oprávnená na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve, musel by

ústavný súd v zmysle sťažnosť sťažovateľky taktiež

odmietnuť z dôvodu, že takáto sťažnosť by bola považovaná za sťažnosť podanú

neoprávnenou osobou.

Ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľka sa v petite sťažnosti domáhala vyslovenia

porušenia svojich základných a iných práv osvedčením o dedičstve a jeho zrušenia

ústavným súdom.

V odôvodnení sťažnosti sťažovateľka síce uvádza, že okresný súd jej svojím

postupom pri vybavovaní žiadosti o pokračovanie v dedičskom konaní odňal možnosť

konať pred súdom, a tým porušil jej základné právo podľa , avšak

v petite sťažnosti sa už sťažovateľka nedomáhala toho, aby ústavný súd vyslovil porušenie

jej základných a iných práv postupom okresného súdu pri vybavovaní žiadosti

o pokračovanie v konaní o dedičstve.

V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa

sťažovateľka domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka

domáha v petite sťažnosti (m. m. , ), keď navyše znenie petitu

sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky nemá ústavný súd

dôvod spochybňovať.

V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť iba

v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej (petitom).

S prihliadnutím na tieto skutočnosti tak nebolo možné, aby ústavný súd preskúmal postup

okresného súdu pri vybavovaní žiadosti sťažovateľky o pokračovanie v konaní o dedičstve

a následne prípadne vyslovil porušenie jej základných a iných práv týmto postupom

okresného súdu.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby

ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2011