Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 53/2011
PDF · 151.85 KB
No categories available
I. ÚS 53/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť H. V., B., zastúpenej advokátkou JUDr. J. F., B., pre
namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava
I v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 53/2002 a takto
rozhodol:
Sťažnosť H. V. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. decembra 2010 doručená sťažnosť H. V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 53/2002.
2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že „Voči sťažovateľke bola podaná
žaloba (formou žalobného protinávrhu) dňa 11. 06. 1997... OS Ba I o nej rozhodol až
14. 01. 2004... KS Ba rozsudok OS Ba I č. 17 53/2002 z 14. 01. 2004 musel zrušiť a vec
vrátiť na nové prvostupňové konanie. Ale ani to neviedlo k náprave. Nový rozsudok OS Ba I
zo dňa 19. 05. 2008 tiež musel byť z pozície KS Ba zrušený... od vrátenia spisu na OS BA I
(čo sa udialo v decembri 2009) sa dodnes nič procesne efektívneho neudialo... Je teda
zrejmé, že Okresný súd... dodnes pracuje procesne neefektívne. Nezabezpečuje procesnej
strane ústavne garantované právo na súdu ochranu a právo na spravodlivý, pritom
primerane rýchly proces... Pretože sa procesne stále nič nedialo, obrátila sa sťažovateľka
listom z 29. 10. 2010 o pomoc priamo na predsedníčku OS Ba I. Predsedníčka OS Ba I
listom z 10. 11. 2010 uznala sťažnosť... za dôvodnú a ospravedlnila sa za spôsobené
prieťahy v činnosti ňou riadeného súdu. Faktom ale ostáva, že reálne vedenie procesu
garantované nie je. Pojednávací termín nie je vytýčený dodnes (predvolanie sporových
strán neexistuje).“.
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.: 17 C 53/2002 porušil
právo H. V.,... aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2
2. Okresnému súdu Bratislava I sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 17 C 53/2002
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. H. V.,... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.900,- € (slovom
tritisícdeväťsto Eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť H. V.,... trovy konania, tak ako budú
vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jej
právnej zástupkyne...“
II.
4. V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa
ustanovenia § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej
prerokovanie právomoc, či sťažnosť má náležitosti podľa ustanovení § 20 a § 50 zákona
o ústavnom súde, či nie je neprípustná, podaná niekým zjavne neoprávneným alebo
oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená.
6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
7. Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľky na ochranu pred
postupom okresného súdu, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné prieťahy a porušené
jej označené práva.
8. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej
normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
9. Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z dopytu ústavného súdu na okresnom súde
vyplýva, že sťažovateľka pred podaním ústavnej sťažnosti podala 29. októbra 2010
predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.
17 C 53/2002. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na podanú sťažnosť uznala jej
opodstatnenosť a ďalej sťažovateľke oznámila, že „... vyzvala zákonného sudcu a vyššieho
úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu. Vybavenie
veci budem priebežne sledovať tak, že k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu
nedochádzalo.“.
10. Ústavný súd už viackrát rozhodol (IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva
účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je
poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd
preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky,
ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto
dôvody v danej veci sťažovateľka neuviedla a ani ústavný súd ich nezistil.
11. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so
základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na
účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd
poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,
ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na
ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov
prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci
individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
12. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
13. Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľka podala
13. decembra 2010 a predsedníčke okresného súdu bola sťažnosť na prieťahy v konaní
vedenom pod sp. zn. 17 C 53/2004 podaná 29. októbra 2010 (viac ako 1 mesiac od podania
sťažnosti na prieťahy, pozn.), posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa
zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať
účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, pretože neuplynul dostatočne dlhý čas na
zjednanie nápravy (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06). V nadväznosti na
to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov
ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľka pred ústavným súdom
namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľka konala v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením
daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom... má za následok nesplnenie
sťažovateľkinej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“ (m. m.
14. V rozsahu uvedenom v bode 13 ústavný súd dodáva, že predsedníčka okresného
súdu priznala prieťahy v konaní a uviedla, že „... vyzvala zákonného sudcu a vyššieho
úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu. Vybavenie
veci budem priebežne sledovať tak, že k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu
nedochádzalo“ (pozri bod 9). Ústavný súd v okolnostiach danej veci pokladá pre tento čas
prijaté opatrenia predsedníčkou okresného súdu za dostatočné na odstránenie namietaných
prieťahov v konaní.
15. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je tiež prípustná, a preto ju aj z týchto dôvodov
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
16. V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celok bolo už bez právneho významu, aby
sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.
17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2011