Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 53/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť H. V., B., zastúpenej advokátkou JUDr. J. F., B., pre

namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava

I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť H. V. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. decembra 2010 doručená sťažnosť H. V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že „Voči sťažovateľke bola podaná

žaloba (formou žalobného protinávrhu) dňa 11. 06. 1997... OS Ba I o nej rozhodol až

14. 01. 2004... KS Ba rozsudok OS Ba I č. z 14. 01. 2004 musel zrušiť a vec

vrátiť na nové prvostupňové konanie. Ale ani to neviedlo k náprave. Nový rozsudok OS Ba I

zo dňa 19. 05. 2008 tiež musel byť z pozície KS Ba zrušený... od vrátenia spisu na OS BA I

(čo sa udialo v decembri 2009) sa dodnes nič procesne efektívneho neudialo... Je teda

zrejmé, že Okresný súd... dodnes pracuje procesne neefektívne. Nezabezpečuje procesnej

strane ústavne garantované právo na súdu ochranu a právo na spravodlivý, pritom

primerane rýchly proces... Pretože sa procesne stále nič nedialo, obrátila sa sťažovateľka

listom z 29. 10. 2010 o pomoc priamo na predsedníčku OS Ba I. Predsedníčka OS Ba I

listom z 10. 11. 2010 uznala sťažnosť... za dôvodnú a ospravedlnila sa za spôsobené

prieťahy v činnosti ňou riadeného súdu. Faktom ale ostáva, že reálne vedenie procesu

garantované nie je. Pojednávací termín nie je vytýčený dodnes (predvolanie sporových

strán neexistuje).“.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

právo H. V.,... aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2

.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa v konaní vedenom pod sp. zn.:

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. H. V.,... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.900,- € (slovom

tritisícdeväťsto Eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť H. V.,... trovy konania, tak ako budú

vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jej

právnej zástupkyne...“

II.

4. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa

ustanovenia o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). Skúmal pritom, či má na jej

prerokovanie právomoc, či sťažnosť má náležitosti podľa ustanovení § 20 a § 50 zákona

o ústavnom súde, či nie je neprípustná, podaná niekým zjavne neoprávneným alebo

oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená.

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľky na ochranu pred

postupom okresného súdu, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné prieťahy a porušené

jej označené práva.

8. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

9. Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z dopytu ústavného súdu na okresnom súde

vyplýva, že sťažovateľka pred podaním ústavnej sťažnosti podala 29. októbra 2010

predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.

. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na podanú sťažnosť uznala jej

opodstatnenosť a ďalej sťažovateľke oznámila, že „... vyzvala zákonného sudcu a vyššieho

úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu. Vybavenie

veci budem priebežne sledovať tak, že k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu

nedochádzalo.“.

10. Ústavný súd už viackrát rozhodol (, ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd

preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa ,

koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky,

ktoré má podľa Z. z o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ); takéto

dôvody v danej veci sťažovateľka neuviedla a ani ústavný súd ich nezistil.

11. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so

základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd

poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na

ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

12. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

13. Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľka podala

13. decembra 2010 a predsedníčke okresného súdu bola sťažnosť na prieťahy v konaní

vedenom pod sp. zn. podaná 29. októbra 2010 (viac ako 1 mesiac od podania

sťažnosti na prieťahy, pozn.), posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa

zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať

účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, pretože neuplynul dostatočne dlhý čas na

zjednanie nápravy (podobne , , ). V nadväznosti na

to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov

ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľka pred ústavným súdom

namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľka konala v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením

daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom... má za následok nesplnenie

sťažovateľkinej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“ (m. m.

).

14. V rozsahu uvedenom v bode 13 ústavný súd dodáva, že predsedníčka okresného

súdu priznala prieťahy v konaní a uviedla, že „... vyzvala zákonného sudcu a vyššieho

úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu. Vybavenie

veci budem priebežne sledovať tak, že k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu

nedochádzalo“ (pozri bod 9). Ústavný súd v okolnostiach danej veci pokladá pre tento čas

prijaté opatrenia predsedníčkou okresného súdu za dostatočné na odstránenie namietaných

prieťahov v konaní.

15. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť nie je tiež prípustná, a preto ju aj z týchto dôvodov

odmietol podľa .

16. V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celok bolo už bez právneho významu, aby

sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2011