Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 45/2011
PDF · 197.7 KB
No categories available
II. ÚS 45/2011
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť S. Dž., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody I., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených v čl. 17 ods. 1
a 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 1, 2 a 3 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12
ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho práv zaručených v čl. 5, čl. 6, čl. 13
a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom prokurátora
vojenskej súčasti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v súvislosti s vybavením
jeho podnetu zo 16. augusta 2010, ako aj jeho listom č. k. Hn 187/09-30 z 29. septembra
2010 v uvedenej veci a takto
rozhodol:
Sťažnosť S. Dž. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra
2010 doručená sťažnosť S. Dž., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody I. (ďalej
len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv zaručených v čl. 17 ods. 1 a 2,
čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 1, 2 a 3 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj porušenie práv zaručených v čl. 5, čl. 6, čl. 13
a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom prokurátora vojenskej súčasti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej
len „prokurátor vojenskej súčasti generálnej prokuratúry“) v súvislosti s vybavením jeho
podnetu zo 16. augusta 2010 listom č. k. Hn 187/09-30 z 29. septembra 2010.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol spolu s ďalším spoluobžalovaným
rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1 T 3/05 z 18. mája 2005 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 To 22/05
zo 16. novembra 2005 uznaný vinným zo spáchania trestného činu lúpeže podľa § 9 ods. 2,
§ 234 ods. 1 a § 41 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení platnom a účinnom
do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon platný a účinný do 31. decembra 2005“)
a trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 9 ods. 2 a § 238 ods. 1 a 2 Trestného
zákona platného a účinného do 31. decembra 2005.
3. Jedným z kľúčových dôkazov, na základe ktorých bol sťažovateľ uznaný vinným,
bol výsledok znaleckého dokazovania týkajúceho sa porovnania profilov DNA zo vzorky
biologického materiálu zaisteného na mieste činu a zo vzorky biologického materiálu
odobratého sťažovateľovi v priebehu prípravného konania. Podľa záveru znaleckého
posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru
prírodovedného skúmania a forenznej identifikácie v Košiciach č. PPZ-3297-3/KEU-KE-
EXP-2004 zo 7. decembra 2004 sa profil DNA genetického materiálu izolovaného
z vnútornej strany časti prsta gumenej rukavice označenej ako stopa č. 2 (ktorú poškodená
podľa svojej výpovede strhla pri obrane jednému z páchateľov) zhodoval s DNA profilom
predloženej porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej ako „S. Dž....“. Analýzou a
porovnaním profilu DNA bolo potvrdené, že pôvodcom genetického materiálu zaisteného
na mieste činu je sťažovateľ.
4. Sťažovateľ namieta, že na označený dôkaz nemali súdy prihliadať, pretože
pri odobratí mu porovnávacej vzorky biologického materiálu v priebehu prípravného
konania nepostupovali príslušníci Policajného zboru v súlade so zákonom.
5. Sťažovateľ sa obrátil na orgány prokuratúry podnetom na začatie trestného stíhania
pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa
§ 158 Trestného zákona platného a účinného do 31. decembra 2005, proti policajtom
služobne zaradeným na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Poprad a na Okresnom
riaditeľstve Policajného zboru Bardejov, ktorí sa v priebehu vyšetrovania podieľali
na získaní dotknutého dôkazu. Vo veci opakovane rozhodovala sekcia kontroly a inšpekčnej
služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (uzneseniami sp. zn. ČVS: SKIS-71/IS-4-
SV-2009 z 1. decembra 2009 a sp. zn. ČVS: SKIS-71/IS-4-SV-2009 z 10. februára 2010),
Vojenská obvodná prokuratúra v Prešove (uznesením sp. zn. Opn 435/09 z 26. januára
2010) a Vyššia vojenská prokuratúra Trenčín (uznesením č. k. Vn 231/09-23 z 26. apríla
2010).
6. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom konečného rozhodnutia prokurátora Vyššej
vojenskej prokuratúry Trenčín č. k. Vn 231/09-23 z 26. apríla 2010, ktorým bolo zrušené
prvostupňové uznesenie povereného príslušníka 4. inšpekčného oddelenia odboru
inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky sp. zn. ČVS: SKIS-71/IS-4-SV-2009 z 10. februára 2010 o odložení podnetu
na začatie trestného stíhania (trestného oznámenia) pre neprípustnosť z dôvodu premlčania,
pričom prokurátor sám rozhodol podľa § 197 ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) o odmietnutí
veci s tým, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2
Trestného poriadku (na vykonanie úkonov na doplnenie trestného oznámenia, pozn.).
7. Sťažovateľ sa podnetom zo 16. augusta 2010 obrátil priamo na Generálnu
prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) žiadajúc preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia o ním podanom trestnom oznámení proti policajtom, ktorí
vykonávali úkony vyšetrovania v jeho trestnej veci.
8. Sťažovateľ zopakoval svoju argumentáciu, podľa ktorej bol dôkaz kriminalistickou
expertízou profilu DNA získaný nezákonne, a preto nemal byť v konaní pred súdmi použitý.
Porovnávacia vzorka bukálneho výteru mu bola odobratá ešte 30. novembra 2004
pred vznesením obvinenia, aj keď na úradnom zázname o uvedenom úkone je uvedené, že
vzorka bola odobratá osobe obvinenej zo spáchania trestného činu. Obvinenie v trestnej
veci, v ktorej bol dôkaz použitý, mu však bolo vznesené až 14. decembra 2004. V dôsledku
týchto skutočností nemohol ani sťažnosťou napadnúť uznesenie, ktorým orgány činné
v trestnom konaní pribrali do konania znalecký ústav na vykonanie znaleckého dokazovania
– kriminalistickej expertízy profilu DNA. Podľa sťažovateľa uvedené skutočnosti
jednoznačne preukazujú porušenie ustanovení procesných predpisov a spáchanie trestného
činu zneužitia právomoci verejného činiteľa zodpovednými príslušníkmi Policajného zboru,
v dôsledku čoho došlo k jeho odsúdeniu.
9. Prokurátor vojenskej súčasti generálnej prokuratúry upovedomil sťažovateľa
o spôsobe vybavenia jeho podnetu listom č. k. Hn 187/09-30 z 29. septembra 2010,
v ktorom okrem iného uviedol: „... V plnom rozsahu sa stotožňujem s argumentáciou
prokurátora VVP Trenčín nachádzajúcou sa v odôvodnení vyššie citovaného rozhodnutia.
Správne uviedol, že so skutočnosťami uvedenými v trestnom oznámení, sa dôsledne
vysporiadal Krajský súd v Prešove, a to v odôvodnení rozsudku zo 16. novembra 2005 pod
sp. zn. 5 To 22/05-364. Váš podnet zo 16. augusta 2010 neobsahuje v tomto smere žiadne
nové skutočnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatujem, že v postupe prokurátora VVP
Trenčín som nezistil žiadne porušenie zákona, uznesenie z 26. apríla 2010 pod
sp. zn. Vn 231/09-23 je zákonné a dôvodné, a preto odkladám Váš podnet zo 16. augusta
2010 ako nedôvodný.“
10. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ namieta porušenie svojich práv
zaručených v ústave a dohovore, neuviedol však návrh rozhodnutia, ktorého sa v konaní
pred ústavným súdom domáha.
II.
1. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
3. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
4. Podľa § 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd je
viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
5. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
7. Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,
prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí
návrhu.
8. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
9. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
10. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať
na ktorejkoľvek prokuratúre...
11. Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný
vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne
o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.
12. Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
13. Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky
skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre).
14. Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
15. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor
oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní
a pri plnení úloh.
16. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 zákona
o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený
v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa
rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť
s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.
17. Podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto
zákona alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom
rozumie generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej
prokuratúry okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora,
vyššieho vojenského prokurátora, prokurátora krajskej prokuratúry alebo prokurátora vyššej
vojenskej prokuratúry.
III.
1. Predmet konania, tak ako je vymedzený obsahom sťažnosti, predstavuje tvrdenie
sťažovateľa o porušení jeho základných práv zaručených v ústave a práv zaručených
v dohovore postupom prokurátora vojenskej súčasti generálnej prokuratúry v súvislosti
s vybavením jeho podnetu zo 16. augusta 2010 listom č. k. Hn 187/09-30 z 29. septembra
2010.
2. V označenom liste z 29. septembra 2010 prokurátor vojenskej súčasti generálnej
prokuratúry upovedomil sťažovateľa, že jeho podanie zo 16. augusta 2010, ktorým sa
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia prokurátora Vyššej vojenskej prokuratúry
Trenčín č. k. Vn 231/09-23 z 26. apríla 2010 o odmietnutí veci (trestného oznámenia), bolo
vzhľadom na jeho obsah posúdené ako podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre.
3. Prokurátor vojenskej súčasti generálnej prokuratúry listom z 29. septembra 2010
sťažovateľa zároveň upovedomil o spôsobe vybavenia podnetu (§ 33 ods. 2 zákona
o prokuratúre) uvedúc, že po preskúmaní spisových materiálov, ktoré sa týkajú predmetnej
veci (vyšetrovacieho spisu 4. inšpekčného oddelenia odboru inšpekčnej služby,
sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
sp. zn. ČVS: SKIS-71/IS-4-SV-2009 a dozorových spisov Vojenskej obvodnej prokuratúry
v Prešove sp. zn. Opn 435/09 a Vyššej vojenskej prokuratúry Trenčín sp. zn. Vn 231/09),
považuje rozhodnutie prokurátora Vyššej vojenskej prokuratúry Trenčín č. k. Vn 231/09-23
z 26. apríla 2010 za správne a zákonné.
4. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
ako prostriedku ochrany ústavou (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou)
zaručených základných práv alebo slobôd je jej subsidiarita (IV. ÚS 126/07). Princíp
subsidiarity použitia ústavnej sťažnosti sa vo vzťahu k orgánom verejnej moci, ktoré nemajú
povahu súdneho orgánu, premieta v ustanovení § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
upravujúcom procesnú podmienku prípustnosti tohto prostriedku individuálnej ústavnej
ochrany.
5. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
6. Zmyslom a účelom tejto zákonnej úpravy je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani
podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých
orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto
súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade
nefunkčnosti všetkých ostatných zákonných mechanizmov zahŕňajúcich iné orgány verejnej
moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie
princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde (obdobne napr. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 126/07).
7. To znamená, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno ústavnému súdu podať
spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť
neprípustná.
8. Podľa právneho názoru ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona
o prokuratúre, ako aj opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú
sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov, najmä v trestných
veciach v štádiách konania pred podaním obžaloby, v rámci ktorých disponuje prokurátor
značnými oprávneniami na zaistenie dohľadu nad zachovávaním zákonnosti (obdobne
napr. IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05,
II. ÚS 94/06, I. ÚS 112/06). Podnet aj opakovaný podnet zakladajú povinnosť prokurátora
aj nadriadeného prokurátora sa nimi zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť
podnecovateľovi.
9. Vynechanie týchto prostriedkov nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry
Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným
súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej
kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa
zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických
prekážok zákonného postupu (obdobne napr. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).
10. Vzhľadom na to ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať
všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd
účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov (obdobne
napr. III. ÚS 152/03).
11. Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje
sťažovateľovi prostriedok nápravy – opakovaný podnet, ktorým sa mohol, resp. môže
domáhať preskúmania zákonnosti vybavenia svojho podnetu zo 16. augusta 2010. Uvedený
právny prostriedok umožňoval sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom
na právomoc nadriadeného prokurátora (§ 54 zákona o prokuratúre) záväzným pokynom
nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu
a rozhodnutiu Vyššej vojenskej prokuratúry Trenčín, ak by na základe podnetu sťažovateľa
dospel k záveru, že označené rozhodnutie Vyššej vojenskej prokuratúry Trenčín z 26. apríla
2010, príp. postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol v rozpore so zákonom.
12. Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom
súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom.
13. Sťažovateľ opakovaný podnet v zmysle § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre
nevyužil, ale obrátil sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola jeho sťažnosť
pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnutá
pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
14. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v súvislosti so sťažovateľovou
argumentáciou o nezákonnom získaní dôkazu kriminalistickou expertízou profilu DNA sa
v tomto prípade nezaoberal samostatne otázkou porušenia sťažovateľových základných práv
rozhodnutiami a postupom súdov v sťažovateľovej trestnej veci (postupom Okresného súdu
Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 3/05 a jeho rozsudkom v označenej veci
z 18. mája 2005 ani postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 22/05
a jeho rozsudkom zo 16. novembra 2005 v danej veci). Sťažnosť sťažovateľa, ktorá sa
týkala týchto otázok (sťažnosť z 1. marca 2007), už bola ústavným súdom predbežne
prerokovaná, pričom ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 23/07-8 z 22. marca 2007 rozhodol
o jej odmietnutí pre oneskorenosť. V súčasnosti prerokúvaná sťažnosť sťažovateľa
smerovala zjavne proti postupu generálnej prokuratúry v súvislosti s vybavením
sťažovateľovho podnetu zo 16. augusta 2010, pričom ústavný súd je obsahom sťažnosti
viazaný (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti z dôvodu neprípustnosti stratilo
rozhodovanie o ďalších procesných otázkach v uvedenej veci (najmä pokiaľ ide o otázku
ustanovenia právneho zástupcu sťažovateľovi a doplnenie sťažnosti o chýbajúce zákonom
ustanovené náležitosti, predovšetkým pokiaľ ide o návrh rozhodnutia – petit, ktorého sa
sťažovateľ domáha) opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2011