Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 45/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť S. Dž., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia

slobody I., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených v čl. 17 ods. 1

a 2, , , 2 a 3 a v spojení s

ods. 1 a 2 , ako aj jeho práv zaručených v , ,

a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom prokurátora

vojenskej súčasti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v súvislosti s vybavením

jeho podnetu zo 16. augusta 2010, ako aj jeho listom č. k. Hn 187/09-30 z 29. septembra

2010 v uvedenej veci a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. Dž. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra

2010 doručená sťažnosť S. Dž., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody I. (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv zaručených v čl. 17 ods. 1 a 2,

, , 2 a 3 a (ďalej len „“)

v spojení s a 2 , ako aj porušenie práv zaručených v , ,

a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom prokurátora vojenskej súčasti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej

len „prokurátor vojenskej súčasti generálnej prokuratúry“) v súvislosti s vybavením jeho

podnetu zo 16. augusta 2010 listom č. k. Hn 187/09-30 z 29. septembra 2010.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol spolu s ďalším spoluobžalovaným

rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. z 18. mája 2005 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 16. novembra 2005 uznaný vinným zo spáchania trestného činu lúpeže podľa § 9 ods. 2,

a v znení platnom a účinnom

do 31. decembra 2005 (ďalej len „ platný a účinný do 31. decembra 2005“)

a trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 9 ods. 2 a § 238 ods. 1 a 2 Trestného

zákona platného a účinného do 31. decembra 2005.

3. Jedným z kľúčových dôkazov, na základe ktorých bol sťažovateľ uznaný vinným,

bol výsledok znaleckého dokazovania týkajúceho sa porovnania profilov DNA zo vzorky

biologického materiálu zaisteného na mieste činu a zo vzorky biologického materiálu

odobratého sťažovateľovi v priebehu prípravného konania. Podľa záveru znaleckého

posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru

prírodovedného skúmania a forenznej identifikácie v Košiciach č. PPZ-3297-3/KEU-KE-

EXP-2004 zo 7. decembra 2004 sa profil DNA genetického materiálu izolovaného

z vnútornej strany časti prsta gumenej rukavice označenej ako stopa č. 2 (ktorú poškodená

podľa svojej výpovede strhla pri obrane jednému z páchateľov) zhodoval s DNA profilom

predloženej porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej ako „S. Dž....“. Analýzou a

porovnaním profilu DNA bolo potvrdené, že pôvodcom genetického materiálu zaisteného

na mieste činu je sťažovateľ.

4. Sťažovateľ namieta, že na označený dôkaz nemali súdy prihliadať, pretože

pri odobratí mu porovnávacej vzorky biologického materiálu v priebehu prípravného

konania nepostupovali príslušníci Policajného zboru v súlade so zákonom.

5. Sťažovateľ sa obrátil na orgány prokuratúry podnetom na začatie trestného stíhania

pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa

platného a účinného do 31. decembra 2005, proti policajtom

služobne zaradeným na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Poprad a na Okresnom

riaditeľstve Policajného zboru Bardejov, ktorí sa v priebehu vyšetrovania podieľali

na získaní dotknutého dôkazu. Vo veci opakovane rozhodovala sekcia kontroly a inšpekčnej

služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (uzneseniami sp. zn. ČVS: SKIS-71/IS-4-

SV-2009 z 1. decembra 2009 a sp. zn. ČVS: SKIS-71/IS-4-SV-2009 z 10. februára 2010),

Vojenská obvodná prokuratúra v Prešove (uznesením sp. zn. Opn 435/09 z 26. januára

2010) a Vyššia vojenská prokuratúra Trenčín (uznesením č. k. Vn 231/09-23 z 26. apríla

2010).

6. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom konečného rozhodnutia prokurátora Vyššej

vojenskej prokuratúry Trenčín č. k. Vn 231/09-23 z 26. apríla 2010, ktorým bolo zrušené

prvostupňové uznesenie povereného príslušníka 4. inšpekčného oddelenia odboru

inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky sp. zn. ČVS: SKIS-71/IS-4-SV-2009 z 10. februára 2010 o odložení podnetu

na začatie trestného stíhania (trestného oznámenia) pre neprípustnosť z dôvodu premlčania,

pričom prokurátor sám rozhodol podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o odmietnutí

veci s tým, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2

(na vykonanie úkonov na doplnenie trestného oznámenia, pozn.).

7. Sťažovateľ sa podnetom zo 16. augusta 2010 obrátil priamo na Generálnu

prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) žiadajúc preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia o ním podanom trestnom oznámení proti policajtom, ktorí

vykonávali úkony vyšetrovania v jeho trestnej veci.

8. Sťažovateľ zopakoval svoju argumentáciu, podľa ktorej bol dôkaz kriminalistickou

expertízou profilu DNA získaný nezákonne, a preto nemal byť v konaní pred súdmi použitý.

Porovnávacia vzorka bukálneho výteru mu bola odobratá ešte 30. novembra 2004

pred vznesením obvinenia, aj keď na úradnom zázname o uvedenom úkone je uvedené, že

vzorka bola odobratá osobe obvinenej zo spáchania trestného činu. Obvinenie v trestnej

veci, v ktorej bol dôkaz použitý, mu však bolo vznesené až 14. decembra 2004. V dôsledku

týchto skutočností nemohol ani sťažnosťou napadnúť uznesenie, ktorým orgány činné

v trestnom konaní pribrali do konania znalecký ústav na vykonanie znaleckého dokazovania

– kriminalistickej expertízy profilu DNA. Podľa sťažovateľa uvedené skutočnosti

jednoznačne preukazujú porušenie ustanovení procesných predpisov a spáchanie trestného

činu zneužitia právomoci verejného činiteľa zodpovednými príslušníkmi Policajného zboru,

v dôsledku čoho došlo k jeho odsúdeniu.

9. Prokurátor vojenskej súčasti generálnej prokuratúry upovedomil sťažovateľa

o spôsobe vybavenia jeho podnetu listom č. k. Hn 187/09-30 z 29. septembra 2010,

v ktorom okrem iného uviedol: „... V plnom rozsahu sa stotožňujem s argumentáciou

prokurátora VVP Trenčín nachádzajúcou sa v odôvodnení vyššie citovaného rozhodnutia.

Správne uviedol, že so skutočnosťami uvedenými v trestnom oznámení, sa dôsledne

vysporiadal Krajský súd v Prešove, a to v odôvodnení rozsudku zo 16. novembra 2005 pod

sp. zn. -364. Váš podnet zo 16. augusta 2010 neobsahuje v tomto smere žiadne

nové skutočnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatujem, že v postupe prokurátora VVP

Trenčín som nezistil žiadne porušenie zákona, uznesenie z 26. apríla 2010 pod

sp. zn. Vn 231/09-23 je zákonné a dôvodné, a preto odkladám Váš podnet zo 16. augusta

2010 ako nedôvodný.“

10. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ namieta porušenie svojich práv

zaručených v ústave a dohovore, neuviedol však návrh rozhodnutia, ktorého sa v konaní

pred ústavným súdom domáha.

II.

1. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

2. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd je

viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

5. Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

6. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

7. Podľa ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,

prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí

návrhu.

8. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

9. Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

10. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať

na ktorejkoľvek prokuratúre...

11. Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný

vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne

o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

12. Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

13. Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky

skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre).

14. Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

15. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor

oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní

a pri plnení úloh.

16. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený

v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa

rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť

s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

17. Podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto

zákona alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom

rozumie generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej

prokuratúry okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora,

vyššieho vojenského prokurátora, prokurátora krajskej prokuratúry alebo prokurátora vyššej

vojenskej prokuratúry.

III.

1. Predmet konania, tak ako je vymedzený obsahom sťažnosti, predstavuje tvrdenie

sťažovateľa o porušení jeho základných práv zaručených v ústave a práv zaručených

v dohovore postupom prokurátora vojenskej súčasti generálnej prokuratúry v súvislosti

s vybavením jeho podnetu zo 16. augusta 2010 listom č. k. Hn 187/09-30 z 29. septembra

2010.

2. V označenom liste z 29. septembra 2010 prokurátor vojenskej súčasti generálnej

prokuratúry upovedomil sťažovateľa, že jeho podanie zo 16. augusta 2010, ktorým sa

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia prokurátora Vyššej vojenskej prokuratúry

Trenčín č. k. Vn 231/09-23 z 26. apríla 2010 o odmietnutí veci (trestného oznámenia), bolo

vzhľadom na jeho obsah posúdené ako podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre.

3. Prokurátor vojenskej súčasti generálnej prokuratúry listom z 29. septembra 2010

sťažovateľa zároveň upovedomil o spôsobe vybavenia podnetu (§ 33 ods. 2 zákona

o prokuratúre) uvedúc, že po preskúmaní spisových materiálov, ktoré sa týkajú predmetnej

veci (vyšetrovacieho spisu 4. inšpekčného oddelenia odboru inšpekčnej služby,

sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

sp. zn. ČVS: SKIS-71/IS-4-SV-2009 a dozorových spisov Vojenskej obvodnej prokuratúry

v Prešove sp. zn. Opn 435/09 a Vyššej vojenskej prokuratúry Trenčín sp. zn. Vn 231/09),

považuje rozhodnutie prokurátora Vyššej vojenskej prokuratúry Trenčín č. k. Vn 231/09-23

z 26. apríla 2010 za správne a zákonné.

4. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa

ako prostriedku ochrany (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou)

zaručených základných práv alebo slobôd je jej subsidiarita (). Princíp

subsidiarity použitia ústavnej sťažnosti sa vo vzťahu k orgánom verejnej moci, ktoré nemajú

povahu súdneho orgánu, premieta v ustanovení

upravujúcom procesnú podmienku prípustnosti tohto prostriedku individuálnej ústavnej

ochrany.

5. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

6. Zmyslom a účelom tejto zákonnej úpravy je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných zákonných mechanizmov zahŕňajúcich iné orgány verejnej

moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie

princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1

(obdobne napr. , ).

7. To znamená, že sťažnosť podľa možno ústavnému súdu podať

spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť

neprípustná.

8. Podľa právneho názoru ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona

o prokuratúre, ako aj opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú

sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov, najmä v trestných

veciach v štádiách konania pred podaním obžaloby, v rámci ktorých disponuje prokurátor

značnými oprávneniami na zaistenie dohľadu nad zachovávaním zákonnosti (obdobne

napr. , , , , ,

, ). Podnet aj opakovaný podnet zakladajú povinnosť prokurátora

aj nadriadeného prokurátora sa nimi zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť

podnecovateľovi.

9. Vynechanie týchto prostriedkov nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry

Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným

súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej

kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa

zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických

prekážok zákonného postupu (obdobne napr. , ).

10. Vzhľadom na to ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať

všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov (obdobne

napr. ).

11. Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje

sťažovateľovi prostriedok nápravy – opakovaný podnet, ktorým sa mohol, resp. môže

domáhať preskúmania zákonnosti vybavenia svojho podnetu zo 16. augusta 2010. Uvedený

právny prostriedok umožňoval sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom

na právomoc nadriadeného prokurátora (§ 54 zákona o prokuratúre) záväzným pokynom

nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu

a rozhodnutiu Vyššej vojenskej prokuratúry Trenčín, ak by na základe podnetu sťažovateľa

dospel k záveru, že označené rozhodnutie Vyššej vojenskej prokuratúry Trenčín z 26. apríla

2010, príp. postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol v rozpore so zákonom.

12. Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

13. Sťažovateľ opakovaný podnet v zmysle § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre

nevyužil, ale obrátil sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola jeho sťažnosť

pri predbežnom prerokovaní podľa odmietnutá

pre neprípustnosť ( v spojení s ).

14. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v súvislosti so sťažovateľovou

argumentáciou o nezákonnom získaní dôkazu kriminalistickou expertízou profilu DNA sa

v tomto prípade nezaoberal samostatne otázkou porušenia sťažovateľových základných práv

rozhodnutiami a postupom súdov v sťažovateľovej trestnej veci (postupom Okresného súdu

Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom v označenej veci

z 18. mája 2005 ani postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom zo 16. novembra 2005 v danej veci). Sťažnosť sťažovateľa, ktorá sa

týkala týchto otázok (sťažnosť z 1. marca 2007), už bola ústavným súdom predbežne

prerokovaná, pričom ústavný súd uznesením č. k. -8 z 22. marca 2007 rozhodol

o jej odmietnutí pre oneskorenosť. V súčasnosti prerokúvaná sťažnosť sťažovateľa

smerovala zjavne proti postupu generálnej prokuratúry v súvislosti s vybavením

sťažovateľovho podnetu zo 16. augusta 2010, pričom ústavný súd je obsahom sťažnosti

viazaný ( ).

15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti z dôvodu neprípustnosti stratilo

rozhodovanie o ďalších procesných otázkach v uvedenej veci (najmä pokiaľ ide o otázku

ustanovenia právneho zástupcu sťažovateľovi a doplnenie sťažnosti o chýbajúce zákonom

ustanovené náležitosti, predovšetkým pokiaľ ide o návrh rozhodnutia – petit, ktorého sa

sťažovateľ domáha) opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2011